Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517010143
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517010143.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 2. mája 2018

v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému O. Y.. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Y., nar. XX.X.XXXX v A. - Z. Z., okres A., trvale bytom A. - O., U. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 30.8.2016 okolo 18:30 hod. na lúke nachádzajúcej sa nad vodárňou v obci Lomnička, okres Stará
Ľubovňa, fyzicky napadol W. O., nar. X.X.XXXX, ktorý v tom čase sedel na motorke zn. B. B. EC XXX,
pristúpil k nemu, chytil ho rukami za ramená a z motorky ho stiahol na zem, pričom W. O. pri páde
utrpel zlomeninu základne 1. záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov vyžadujúcu liečenie od
30.8.2016 do 28.10.2016, počas ktorej doby bol v dôsledku uvedeného zranenia závažne ovplyvnený
obvyklý spôsob života menovaného poškodeného. Zároveň obžalovaný po stiahnutí poškodeného na
zem tohto začal udierať do oblasti hlavy, pričom poškodený mu údery opätoval a potom ako boli od seba

oddelení a vstali zo zeme, obžalovaný vytiahol z puzdra zbraň, samonabíjaciu pištoľ zn. Taurus, typ PT
111 Milenium, kaliber 9MM PARA, ktorou namieril na poškodeného W. O. a povedal „ty malá kurva, ja ťa
zastrelím“, načo otec poškodeného, M. O., dal pred poškodeného svoju prilbu a obžalovanému povedal,
či je normály, čo robí, načo obžalovaný prestal zbraňou mieriť na poškodeného a dal ju do puzdra,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona v spojení § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, za použitia 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona,

ú h r n n ý peňažný trest vo výške 3.000,- eur (tritisíc eur).Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon uloženého
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 30 (tridsať)
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá nahradiť poškodenému W. O.,
nar. X.X.XXXX v Z. H., bytom N. XXX/XX, A., okres Z. H., spôsobenú škodu vo výške 1.059,60 eur,
predstavujúcu náhradu za bolesť.

Podľa§288ods.1TrestnéhoporiadkusúdpoškodenúspoločnosťVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,
IČO: 35937874, sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, s uplatneným
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 18.5.2017 tunajšiemu súdu obžalobu na
O. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorých trestných činov
sa obžalovaný podľa podanej obžaloby mal dopustiť tak, že:
„dňa 30.8.2016 okolo 18:30 hod. na lúke nachádzajúcej sa nad vodárňou v obci Lomnička, okres Stará
Ľubovňa, fyzicky napadol W. O., nar. X.X.XXXX, ktorý v tom čase sedel na motorke zn. B. B. EC XXX,
pristúpil k nemu, chytil ho rukami za ramená a z motorky ho stiahol na zem, kde sa obaja začali vzájomne

udierať päsťami do oblasti trupu a hlavy, potom vstali a O. Y. vytiahol z puzdra zbraň samonabíjaciu
pištoľ zn. taurus PT 111 Milenium, ktorou namieril na W. O. a povedal „Ty malá kurva, ja ťa zastrelím“,
načo jeho otec M. O., nar. X.X.XXXX upozornil obvineného, že čo robí, či je normálny, načo obvinený
zbraňou prestal mieriť na jeho syna a dal ju do puzdra, pričom v dôsledku fyzického napadnutia W. O.
utrpel zlomeninu základne 1. náprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov s dobou liečenia 8 až 10

týždňov“.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Následne súd na hlavnom
pojednávaní (ako je podrobne poznamenané v príslušných zápisniciach z hlavného pojednávania)
vykonaldokazovanie,atovýsluchomobžalovaného,výsluchomsvedka-poškodenéhoW.O.,výsluchmi

svedkov M. O., S. N., L.. A. S., U. W., A. B., N. B., A. N. a H. S., čítaním zápisníc o výpovediach svedkov
P. O., M.. S. G., H. W., čítaním znaleckého posudku č. 47/2016 podaného znalcom O.. R. C., ako aj
zápisníc o výpovediach menovaného znalca, ako aj čítaním listinných dôkazov.

Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných

súvislostiach, dospel súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkových
podstát oboch v tejto veci mu za vinu kladených trestných činov.

Obžalovanéhočosatýkaprečinuprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c/Trestného
zákona, usvedčuje samotný poškodený W. O., ktorý tak ako v prípravnom konaní, i na hlavnom

pojednávaní popísal podrobne okolnosti a spôsob, akým ho obžalovaný stiahol z motocykla, kedy pocítil
bolesť prsta. Mechanizmus spôsobenia uvedeného zranenia je plne potvrdený i závermi znaleckého
posudku podaného v tejto veci znalcom O.. R. C., ako aj prečítanými výpoveďami menovaného znalca
z prípravného konania, kde dňa 18.1.2017 znalec poukázal na to, že mechanizmus vzniku dotknutého
zranenia v dôsledku bitia obžalovaného poškodeným je menej pravdepodobný ako jeho vznik pri páde

na zem a náraze na vystretý palec, nakoľko pri udieraní päsťou je palec ohnutý a tým nevzniká
prenesenie sily do základne záprstnej prvej kosti. Zároveň pri výpovedi dňa 12.4.2017 znalec doplnil,
že k zraneniu poškodeného došlo pri jeho páde na špičku vystretého palca, ktorý mechanizmus je
najpravdepodobnejší vzhľadom na to, že lomná línia prechádzala nad základňu prvej záprstnej kosti.
Zároveň znalec poukázal na to, že pri boxerskom údere by lomná línia s vysokou pravdepodobnosťou

prechádzala cez kĺbnu plochu záprstnej kosti. Uvedené skutočnosti neboli zo strany obhajoby, ani
žiadnym iným vykonaným dôkazom nijako spochybnené ani vyvrátené.

Čo sa týka následkov v podobe liečenia poškodeného a miery ovplyvnenia jeho obvyklého spôsobu
života v dôsledku zranenia, teda skutočností, rozhodných pre právnu kvalifikáciu skutku s poukazom

na následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví (§ 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.), tieto má súd preukázanétaktiež výsledkom znaleckého dokazovania, kde vyššie menovaný znalec poukazoval na to, že pri
nekomplikovanom hojení takéto zranenie vyžaduje liečenie 8 až 10 týždňov, pričom v danom prípade
skutočná doba liečenia, ako bola ustálená vo výrokovej časti tohto rozsudku, je preukázaná listinnými

dôkazmi predloženými 26.3.2018. Samotný poškodený popísal obmedzenia v dôsledku utrpeného
zranenia, tieto vyplývajú i z podrobného popisu priebehu liečenia v znaleckom posudku O.. C., osobitne
potreba opakovaného napravovania zlomeniny - repozície, doba sadrovej fixácie, a osobitne s ohľadom
na školskú dochádzku poškodeného nemožnosť po dobu 8 - 10 týždňov zúčastňovania sa na praktickom
vyučovaní a nemožnosť športových aktivít. Súd je toho názoru, že dané skutočnosti vo svojom súhrne

zakladajú v plnej miere vzhľadom na vek poškodeného, jeho spoločenské uplatnenie v rozhodnom čase
dôvodnosť záveru o tom, že konaním obžalovaného došlo k spôsobeniu poškodenému poruchy trvajúcej
dlhší čas, teda ťažkej ujmy na zdraví.

Čo sa týka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaného

v plnej miere z jeho spáchania usvedčuje výpoveď poškodeného, ako aj svedka M. O.. Poškodený
obdobne ako v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní potvrdil okolnosti a spôsob použitia
zbrane obžalovaným, ako aj s tým spojené slovné vyjadrenie obžalovaného voči poškodenému, ktoré
jednoznačne za daných okolností, ako aj v spojení s použitím zbrane namierenej na poškodeného,
nemožno hodnotiť inak ako vyhrážanie sa smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú

obavu. Použitie a spôsob mierenia zbrane potvrdil na hlavnom pojednávaní i svedok M. O., ktorý
síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo pri tom smerom k poškodenému obžalovaný povedal,
mu uviedol samotný poškodený, čo je však z pohľadu súdu plne v súlade s úplne prvou výpoveďou
menovaného svedka ešte zo dňa 30.8.2016, kde výslovne uviedol, že obžalovaný niečo hovoril, ale v
tom čase svedok nevedel uviesť čo - v tomto smere výpoveď menovaného svedka zo dňa 9.12.2016,

kde odcitoval príslušné vyjadrenie, treba považovať už len za reprodukciu toho, čo mu, ako uviedol na
hlavnom pojednávaní, uviedol samotný poškodený následne. V tomto smere vyhodnotil súd výpoveď
samotného obžalovaného, že zbraň použil, a akým spôsobom, aby predišiel ďalšiemu útoku na svoju
osobu, vyslovene za účelovú (osobitne viď i nižšie uvedené skutočnosti v rámci tohto odôvodnenia)
v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V tejto súvislosti použitie zbrane nijako nespochybňuje ani

výpoveď svedka N., ktorý i v týchto súvislostiach vypovedal vždy inak, pričom žiadne rozpory ani v
tomto smere relevantne nevysvetlil. Dňa 30.8.2016 uvádzal, že kolega - obžalovaný „šahol na zbraň“,
8.12.2016 nevidel, že by obžalovaný vybral zbraň, pri výpovedi v rámci konfrontácie 16.12.2016 so
svedkom J. O. videl ako zbraň obžalovaný dáva do puzdra, a na hlavnom pojednávaní nevie prečo
obžalovaného volali ohľadom zbrane, nevidel, že by tam niečo vyťahoval alebo tak.

Čo sa týka obhajoby obžalovaného, tento poukazoval na to, že k skutku došlo pri výkone jeho povolania,
ako člena lesnej stráže, kde s kolegom, svedkom N., spozorovali pohyb motocyklistov oproti lesnej
správe, ktorí prichádzali z lokality Tichá, patriacej k lesnému obvodu, kde vykonávajú bežné kontroly,
pričom schádzali popred lesnú správu, kde zastali na úrovni, potom chvíľu tam túrovali, pokračovali

v jazde až nad vodáreň, tak s kolegom sadol do auta s tým, že ich idú skontrolovať a upozorniť, že
jazdia bez povolenia na týchto obvodoch. Pri vodárni, kde mali postavené motorky, vystúpili z auta
a spozorovali, že sa snažia naštartovať a uniknúť z miesta, preto obžalovaný pristúpil k jednému
motocyklistovi a snažil sa ho zadržať tým, že som ho chytil za ramená aby došlo k identifikácii a
upozorneniu na nepovolený vjazd. Jedna motorka bola naštartovaná, nevedel ktorá. Pri zachytení za

ramená došlo k pádu s motocyklistom, obžalovaný sa pošmykol a stiahol ho na seba, motocyklista na
neho spadol chrbtom za motorkou. Následne začal na obžalovaného útočiť a udierať do oblasti hlavy;
obžalovanému sa podarilo oslobodiť, pri vstávaní nevedel vyhodnotiť, či bude ďalej pokračovať útok
alebo nie, tak vytiahol zbraň, ktorú obtiahol a mierením do zeme hodnotil situáciu. Keď zhodnotil, že
útok už nebude pokračovať, tak zbraň vybil a odložil do puzdra. Zrejme pri zápase došlo k uvoľneniu

zásobníka, s kolegom ho hľadali a potom ho vrátil do zbrane. Následne vykonal kamerový záznam
a privolala sa hliadka polície, potom bol vyšetrený RZP, ošetrovateľ mu odporučil prikladať si niečo
studené, tak ako čakali na vyšetrovateľov z Ľubovne, tak hliadke povedal, že ide na lesnú správu,
kde si prikladal nejakú mrazenú zeleninu kvôli opuchu. Následne sa vrátil na miesto. Vyšetrovatelia to
zdokumentovaliaišlivypovedaťdoPodolínca.Poukazovalnato,žepracovnúdobusiriadiasami,nejaké

obchôdzky a monitoring, nie je nejaká presná pracovná doba, pričom vtedy boli na lesnej správe, chceli
ešteniekamísť,prišlokpríchodumotorkárov,takknímišli.Uvádzal,žemálokedysapodarískontaktovať
s motorkármi, niekedy sú schopní ich zraziť, niekedy uniknú do terénu, niekedy sú to zatúlaní turisti.
Od ubytovne k miestu skutku je nejakých 350 - 400 metrov, cesta trvala 25 až 30 sekúnd. K otázke čimotorkára nejako vyzýval alebo bol označený uviedol, že bola to otázka sekúnd, auto bolo označené
- na palubovke vpredu bola ceduľa lesnej stráže, i obžalovaný s kolegom boli označení odznakom na
vrchnom odeve, v tomto prípade mali vesty. Nevyzýval motorkára nijako, nevie či by to malo nejaký

význam, lebo mali na hlavách prilby, jedna motorka bola naštartovaná, nevie či by to vôbec počuli.
Poukazoval na to, že na pozemkoch, odkiaľ motorkári prišli nie je povolený vjazd, aj na pozemku kde
sa udial skutok užívateľ nevydal povolenie na vjazd, pozemok nespadá pod užívanie Vojenských lesov
a majetkov. Obžalovaný od poškodeného údajne utŕžil 6 až 10 úderov do oblasti tváre, pričom sa len
bránil, poškodeného neudieral. Kolega povedal, že mu ho pomohol z neho stiahnuť. Vo vzťahu k použitiu

zbrane uvádzal, že išlo o nutnú obranu.

Ďalej poukazoval na to, že na chate lesnej správy boli s kolegom po príchode z obchôdzky, zdržiaval sa
tam zástupca riaditeľa aj s hosťom, tak spolu navzájom komunikovali. Motorkári, keď k ním prichádzali
autom, sedeli na motorkách chrbtom k nim, pričom auto zastavili 20 - 30 m od nich, ale videli, že idú za
nimi,stálesaotáčali.Hmatpoužillebovidel,žesasnažiaujsťzmiesta,jednamotorkabolanaštartovaná,

druhý štartoval, tak usúdili, že sa snažia ujsť. Uvádzal, že mal koženú vyššiu, trekingovú obuv, pričom
tráva bola vlhká, je tam podmáčaný terén, tak sa pošmykol, je to mokrá lúka ako to tam steká z hrebeňa,
pričom chytil oboma rukami za ramená poškodeného a zaprel sa v teréne, kedy došlo k pošmyknutiu,
kde zároveň poukázal na to, že mu nič nebránilo pristúpiť k nemu z boku alebo spredu. Po incidente tam
došiel pracovník B. a následne pán W. a potom prišla hliadka z Podolínca. Či po príchode polície tam B. a

W. boli, to nevie. V daný deň podľa obžalovaného nepršalo, bolo tak polojasno, nevie či pršalo predtým.

Obranu obžalovaného teda možno zhrnúť do určitých základných bodov, ohľadom ktorých súd obhajobu
vyhodnotil ako je uvedené nižšie.

Ohľadom poukazu obžalovaného na to, že zasahoval voči poškodenému ako člen lesnej stráže a teda
oprávnene použil hmat na zastavenie odchodu poškodeného z dotknutého miesta a súvisiace tvrdenia,
treba uviesť, že nešlo o žiaden oprávnený zákrok obžalovaného ako člena lesnej stráže, nakoľko nebol
absolútne v ničom vykonaný lege artis.

V prvom rade nebolo nijako preukázané, že by existovala relevantná skutočnosť, odôvodňujúca záver,
že poškodený so svedkom M. O. jazdili jednostopovými motorovými vozidlami v oblasti, ktorá spadá v
danomsmerepodvýkončinnostiobžalovanéhoasvedkaN.akočlenovlesnejstráže,vdôsledkučohoby
z ich strany bol odôvodnený príslušný služobný zákrok, nehovoriac o spôsobe a mieste jeho prevedenia
ako tomu bolo v danom prípade. Obžalovaný uvádzal, že poškodený a jeho otec prichádzali z lokality

Tichá, zároveň však už z jeho ďalších vyjadrení je zrejmé, že v rozhodnom čase si nemohol byť ani on,
ani jeho kolega, svedok N. nijako istý, že by títo skutočne jazdili po pozemkoch v užívaní spoločnosti
Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik. Dňa 8.12.2016 samotný obžalovaný vypovedal, že nemôže
to tvrdiť, ale pravdepodobne motorkári prichádzali z lokality Tichá. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že s
odstupom času si uvedomili s kolegom (svedok N.), že po pravej strane ako prichádzali bol poľný výbeh

dobytka (z ich pohľadu to bolo po ľavej strane) a ten výbeh bol ohradený ohradníkmi, takže museli prísť
z obvodu Javorina z lokality Tichá. To si uvedomili asi v období, keď bola rekonštrukcia - k rekonštrukcii
pritom v tejto veci došlo až dňa 31.3.2017. Čo teda oprávňovalo obžalovaného a svedka N. v danom
momente vydať sa za motorkármi, je absolútne nepochopiteľné a v kontexte celého priebehu uvedeného
„zákroku“ len preukazuje, že išlo nanajvýš o pokus vybaviť si akoby nejaké celkové účty s motorkármi

vo všeobecnosti, čo v konečnom dôsledku sa obžalovanému podarilo dotiahnuť až do trestnoprávnych
následkov. Už samotný obžalovaný poukazoval na to, že miesto kde zbadal motocyklistov je hraničný
úsek,videlichzlesnejsprávy,kdestálpredňouaschádzalismeromklesnejspráve,pričomvtedybolina
hore na hrebeni. Rozpory so svojou výpoveďou učinenou v rámci konfrontácie 16.12.2016 so svedkom
M. O. k tomu, z akej lokality videl obžalovaný spolu s kolegom motorkárov prichádzať, vysvetľoval tak,

že miesto kde ich spozorovali patrí do lokality Tichá, je to ale ako cesta schádza z hrebeňa k lesnej
správe a z tej cesty odbočili a išli ponad správu - práve pri tom poukázal na to, že so svedkom N. sa
utvrdili v tom, že tam bola elektrická ohrádka (k čomu malo dôjsť až pri rekonštrukcii), a teda že prišli
z obvodu Javorina.

Samotný svedok N. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že videli, že poškodený s otcom prichádzajú z
lokality Tichá, teda že schádzali z vojenského, následne však tiež uviedol, že objavili sa na horizonte,
teda nemožno jeho výpoveď vyhodnotiť (v zásade celú) ani v časti istoty o tom, že zo strany
poškodeného a jeho otca došlo k porušeniu zákona, ako relevantnú. Navyše svedok mal realizovaťpodľavýsledkovdychovejskúšky„služobný“zákrokpreukázateľnepodvplyvomalkoholu,takžeivtomto
smere je výpoveď treba hodnotiť (a to v zásade vo všetkých ohľadoch) ak nie robenú v snahe napomôcť
svojmu kolegovi, tak minimálne v snahe čo najviac ospravedlniť svoje neprofesionálne konanie v tomto

smere. Okrem toho všetky snahy o to, aby svedok vysvetlil rozpory vo vzťahu k jeho skorším výpovediam
v tejto veci končili v zásade tým, že pôvodne pri skorších výsluchoch nerozumel otázkam, resp. nevie
prečo to tak povedal, prípadne asi to zle definoval.

Nič na tom nemenia ani listiny predložené prostredníctvom obhajcu obžalovaného dňa 4.4.2018,

osobitne ani mapa, na ktorej mal umiestnenie elektrického ohradníka vyznačiť predseda
poľnohospodárskeho družstva Lomnička (č.l. 465 spisu), a to už vzhľadom na samotné jeho vyznačenie,
popis jazdy poškodeným a jeho otcom, ako aj s ohľadom na jednotlivými na hlavnom pojednávaní
vypočutými osobami vyznačenými miestami registrovania motocyklistov na mape, resp. ortofotosnímku
ako je na č.l. 179 spisu). Navyše i svedok L.. S. potvrdil vo svojej výpovedi, že lúky boli voľné.

Odhliadnuc od uvedeného je zrejmé, že žiadne z povinností člena lesnej stráže nedodržal
ani obžalovaný, ani svedok N. ani bezprostredne pred konaním obžalovaného smerujúcim voči
poškodenému. Samotný obžalovaný potvrdil, že sa nijako nepreukazoval ako člen lesnej stráže, a to ani
slovne, pričom vzhľadom na miesto kde zastavili motorovým vozidlom za poškodeným a jeho otcom,
ako aj vzhľadom na čas ktorý trvalo od vozidla prejsť k poškodenému, nebol na takýto postup absolútne

žiaden dôvod. Rovnako tak je preukázané, že obžalovaný so svojim kolegom nemali nijako označené
ani vozidlo, ktorým došli od budovy tzv. polesia k motorkárom. Uvedené viac než výstižne preukazujú
fotodokumentácie z miesta činu obsiahnuté v spise, pričom tvrdenia svedka N. o umiestnení tabuľky
s označením lesnej stráže, následne po predložení mu fotodokumentácie na nazretie tvrdenie o jej
zošmyknutí a pod., nemožno hodnotiť inak ako nepravdivé. V tomto smere snáď v jednom z dvoch bodov

možno, s ohľadom na fotodokumentácie, prihliadnuť na výpoveď svedka U. W., ktorý výslovne uviedol,
že použité bolo zo strany obžalovaného
a svedka N. motorové vozidlo, ktoré nemajú ako lesná stráž nijako označené (tým druhým bodom je už
len výpoveď menovaného svedka s ohľadom na obdobné výpovede ostatných svedkov v danom smere
o tom, že v čase incidentu v danom mieste bol suchý terén). V ostatnom výpoveď svedka W. (suseda

pracovníkov tzv. polesia a lesnej stráže) už s ohľadom či na výpoveď poškodeného alebo i samotného
obžalovaného, je v takom rozpore s nimi popisovaným priebehom incidentu, že inak ako na nepravdivú
na ňu ani nebolo možné prihliadať.

Rovnako tak aj obžalovaným či svedkom N. uvádzané skutočnosti o tom, že mali na sebe vesty,

na ktorých mali pripnuté odznaky členov lesnej stráže nemožno považovať za riadne preukázanie
ich totožnosti v tomto smere, osobitne pri príchode k motocyklistom bez akéhokoľvek slovného
preukazovania sa a od chrbta, navyše tieto tvrdenia považuje súd vzhľadom na celé dokazovanie
taktiež za účelové. Ich ustrojenie popísali zhodne poškodený i svedok M. O. ihneď po incidente.
Svedok N. pôvodne v deň incidentu vo svojej výpovedi tvrdil, že mali „odznaky na bundách“, pričom

následne nepochybne už len v snahe napomôcť obvinenému kolegovi 8.12.2016 uvádzal, že mali vesty.
Odhliadnuc od v tomto smere v súhrne nejednoznačných a z pohľadu súdu dôvodne v snahe napomôcť
kolegovi, resp. osobe, s ktorou časti prichádzajú do styku, výpovedí i svedkov S., B., B., či U. W., treba
poznamenať, že na hlavnom pojednávaní svedkovia S. a N., príslušníci hliadky PZ, ktorá sa dostavila
na miesto ako prvá, uvádzali na hlavnom pojednávaní, a to konkrétne svedok N., že to, že na mieste sú

členovia lesnej stráže vedel lebo ich pozná z videnia a sami uviedli, že sú z lesnej stráže. Poukazoval
na vozidlo, ktoré malo mať označenie na clonítkach, avšak ani toto nie je nijako preukázané príslušnými
fotodokumentáciami daného vozidla z uvedeného dňa. Uvádzal, že po príchode hliadky mali členovia
lesnej stráže na sebe nohavice a tričká, pričom podľa neho až potom obliekali bundy. Svedok S. tiež
poukázal na to, že členov lesnej stráže poznajú z videnia. Uviedol, že vozidlo v danom prípade nemalo

ani na palubnej doske, ako to nazval osvedčenie. Na hlavnom pojednávaní nevedel s istotou uviesť, či
mali obžalovaný a svedok N. na oblečení viditeľné označenie členov lesnej stráže, doslova poukázal
na to, že O. by mohol vedieť, že ide o členov lesnej stráže iba ak tak na základe miestnych znalostí,
pričom i hliadka vyhodnotila, že ide o ľudí z lesnej stráže len preto, lebo ich poznajú. V tomto výpoveď
menovaného svedka v zásade plne korešponduje s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, kde dňa

12.12.2016uviedol,žečlenovialesnejstrážemalioblečenépopríchodehliadkynohaviceatričká,pričom
žiadne označenie logom či nápisom lesnej stráže nemali. Podľa výpovedí svedkov S., B. mal mať vestu
s odznakom obžalovaný, ktorý absolútne neuvádzal, že by ju bol vyzliekal pred príchodom hliadky PZ.
Podľa svedka B. mali obaja vesty, podľa U. W. pôvodne pri výpovedi 16.12.2016 mali košele, N. malodznak na veste atď.. Okrem uvedeného o miere oblečenia a neoznačení oboch členov lesnej stráže
svedčí i obsah hliadkou spísaného úradného záznamu ako je na č.l. 191 spisu.

V súhrne na základe celého dokazovania je zrejmé, že obžalovaný so svedkom N. žiadnym zákonným
spôsobom po príchode na miesto, kde došlo zo strany obžalovaného k spáchaniu trestných činov, sa
nepreukázali, ani neboli označení ako členovia lesnej stráže.

Ďalej treba uviesť, vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného, nad odborný rámec

prezentovaný v konaní znalcom C. uvádzaný už vyššie, k tvrdeniam obžalovaného, že chytil
poškodeného a pritom sa mu šmyklo, ako ani v okolnostiach dôvodov ním prezentovaných vo vzťahu
k takémuto zákroku voči poškodenému a pod., že ani v tomto smere nevyhodnotil súd jeho výpoveď v
kontexte súhrnu vykonaných dôkazov ako pravdivú.

Za všetkých vyššie uvedených okolností, či už s ohľadom na výpoveď obžalovaného, že k poškodenému

pristúpil zozadu a chytil ho za ramená, resp. ako uvádzal poškodený, že pristúpil zboku a chytil
nad hruďou v oblasti pliec, nemožno v žiadnom ohľade použitie hmatu zo strany obžalovaného voči
poškodenému považovať za oprávnený úkon v rámci výkonu jeho povolania.

Tvrdenia obžalovaného o mokrom teréne a jeho pošmyknutí nepotvrdzuje žiaden objektívny dôkaz. V

zásade všetci svedkovia popisovali počasie v dotknutý deň, ako aj pred ním ako pekné, bez dažďa, a
terén ako suchý. Obhajcom predložený diagram (č.l. 417) taktiež nepreukazuje od 24.8.2016 žiadne
také počasie, v dôsledku ktorého v mieste incidentu by mal byť neprimerane mokrý terén, naopak, v
deň incidentu boli nanajvýš zrážky do dvoch mm podľa uvedeného dokladu - zároveň však žiadna z
vypočutých osôb neuvádzala žiadne zrážky v daný deň. Rovnako súd poukazuje i na fotodokumentácie

z dotknutého dňa, kde ani na týchto nie sú žiadne stopy po motorkách či obžalovaným použitom
motorovom vozidla, ktoré by svedčili o šmýkaní sa samotných týchto strojov na mokrom teréne, resp. o
ich zabáraní sa do mokrého terénu v danom mieste. Fotografie predložené obhajobou (ako sú v spise v
prílohovejobálke)súzrejmeužvzhľadomnafarebnosťtrávnatéhoporastunanichoprotijehozachyteniu
na fotodokumentáciách zo dňa 30.8.2016 vyhotovené v úplne inom období ako v čase kedy došlo ku

konaniam obžalovaného stíhaným v tejto veci. Uvedené z pohľadu súdu jednoznačne taktiež svedčí o
účelovosti obhajoby obžalovaného v každom jej ohľade.

Súd teda nemá nijako preukázané, že by zo strany obžalovaného došlo k náhodnému stiahnutiu
poškodeného z jeho motocykla, práve naopak, celý postup obžalovaného smeroval z pohľadu súdu

vyslovene k takémuto úmyslu, pričom s ohľadom na skutočnosť, že poškodený sedel na motorke, kde
obžalovaný musel nepochybne predpokladať, že môže pri stiahnutí poškodeného dôjsť k strate stability
i samotného stroja a teda musel predpokladať i to, že motorka neostane stáť nepohnute na mieste
po stiahnutí motocyklistu, a navyše ak mal byť, ako na hlavnom pojednávaní uvádzal mokrý terén, tak
obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že takýmto konaním môže poškodenému spôsobiť

nejaké zranenie. Týmto je z pohľadu súdu daný jednoznačne úmysel obžalovaného vo vzťahu k jeho
konaniu kvalifikovanému ako prečin ublíženia na zdraví. Navyše je z pohľadu súdu nelogické tvrdenie
obžalovaného o pošmyknutí sa keď držal poškodeného za ramená - obžalovaný totiž v tejto súvislosti
nepopisovalžiadeninýsvojčipoškodenéhopohyb,pretojenelogické,abyvzrejmejstacionárnejpolohe,
len pri ním uvádzanom zapretí sa v teréne, držiac poškodeného za ramená, sa mohol pošmyknúť,

osobitne na v tom čase v zásade suchom teréne ako ho popisovali v podstate všetci svedkovia.

Nemožno opomenúť, a to ani v súvislosti s obžalovaným popisovaným dôvodom takého jeho postupu -
spočívajúcim v údajnej skutočnosti, že jedna motorka bola naštartovaná a druhú sa jej jazdec pokúšal
naštartovať a teda že chcel zabrániť v úniku motocyklistovi, i keď sám nevedel či naštartovanú motorku

mal vôbec samotný poškodený, v tejto súvislosti ani výpovede svedka N.. Tento ešte dňa 30.8.2016
uvádzal, a to opakovane, že po ich príchode na miesto činu nemali motorkári svoje motorky naštartované
kde následne dodal, že
sa snažili štartovať ale nenaštartovali; výslovne uviedol, že obžalovaný sa snažil poškodeného stiahnuť
z motocykla dole, pričom spadla morka i jazdec spolu s obžalovaným. Po tom, ako bol obžalovaný

obvinený, už 8.12.2016 menovaný svedok udával, že po príchode na miesto jedna motorka už bola
naštartovaná, druhý jazdec sa pokúšal štartovať, a na hlavnom pojednávaní už dodával, že nevie či
sa obžalovanému šmyklo ale spadli. Svedok pritom, ako je uvedené vyššie, preukázateľne postupomkonania vypovedal tak, aby to bolo čo najviac v prospech jeho kolegu, pričom ani v týchto súvislostiach
rozpory jeho jednotlivých výpovedí nijako rozumne nevysvetlil.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr.
zák., ktorých sa dopustil tak, ako je to na základe výsledkov dokazovania uvedené v skutkovej vete vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v danom prípade
bude s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho život pred spáchaním trestnej činnosti dostatočný
úhrnný peňažný trest. Tento druh trestu vzhľadom na povahu spáchaných trestných činov, osobu
obžalovaného, ktorý je z miesta bydliska hodnotený všeobecne bez toho, aby v rámci príslušnej správy
boli vo vzťahu k nemu uvádzané akékoľvek negatívne poznatky o jeho osobe, pričom do spáchania

trestnýchčinov,prektorébolstíhanývtejtovecisadopustillendvochpriestupkov,atoinejpovahyakosú
tu stíhané trestné činy, považuje súd za primeraný a dostatočný pre dosiahnutie tak individuálnej, ako aj
generálnej prevencie. Výšku peňažného trestu súd určil v sume 3.000,- eur, ktorá vzhľadom na pomery
obžalovaného, ako ich popísal pri svojej výpovedi obžalovaný jednak je v jeho možnostiach úhrady,
jednak nijako neohrozí nárok poškodeného na náhradu škody a jednak dostatočne dosiahne sa touto

sumou trestu požadovaný výchovný a preventívny účinok. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu
uloženého peňažného trestu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 30 mesiacov. Zároveň súd
v súvislosti s ukladaním uvedeného druhu trestu prihliadol i na to, že jeho zaplatením dôjde zo zákona
k zahladeniu odsúdenia obžalovaného, ktorý tak bude môcť i podľa osobitných predpisov pokračovať
v práci, akú dlhodobo vykonáva.

Zároveň súd uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
spôsobenú škodu, ktorú predstavuje náhrada za bolesť, a to v rozsahu znalcom O.. Z. C. stanovených 60
bodov podľa položky č. 153 b/ prílohy zákona č. 437/2004 Z.z.. Správnosť tohto bodového ohodnotenia
nebola obžalovaným ani jeho obhajobou nijako vyvrátená ani len spochybňovaná. Jeho nesúhlas s

náhradou škody v tejto súvislosti nepochybne súvisel s popretím samotnej viny, nie s tým, že by
znalec určil výšku, resp. rozsah náhrady za bolesť nesprávne. Nárok na náhradu uvedenej škody bol
riadne a včas uplatnený v konaní v tom čase zákonnou zástupkyňou poškodeného. Uvedená náhrada
predstavuje sumu 1.059,60 eur za celkom 60 bodov určených znalcom (t.j. 1 bod á 17,66 eur).

Čo sa týka nároku na náhradu škody uplatneného spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., s
týmto nárokom súd menovanú spoločnosť odkázal na civilný proces. Nárok bol riadne a včas uplatnený,
avšak okrem samotného vyúčtovania nebol podložený žiadnymi dokladmi o čase a výške jednotlivých
úhrad, ani o tom, z akých podkladov sa pri určovaní úhrad vychádzalo, teda v zásade obžalovaný nemal
možnosť relevantne posúdiť a prípadne namietať výšku tohto uplatneného nároku, pričom v tomto smere

by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, prekračujúce potreby tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.