Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Audová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Pc/5/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620201339
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2620201339.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci navrhovateľa: N. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom Č.. XX, XXX XX D., štátny občan SR, proti osobe povinnej platiť výživné: K. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom I.. Z. XXXX/X, XXX XX I., o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa , takto
r o z h o d o l :
I. Osoba povinná platiť výživné, je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 30 %
zo sumy životného minima určenej podľa osobitného predpisu splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 28.05.2020.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 28.05.2020 do 30.09.2020 v sume 120,76 € je osoba
povinná platiť výživné povinná zaplatiť najneskôr do 1. mesiaca od právoplatnosti
tohto rozsudku k rukám navrhovateľa.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 28.5.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal výživného od
osoby povinnej platiť výživné, svojej matky, pričom žiadal určiť výživné v sume 150 € mesačne s
účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že sa narodil mimo manželstva jeho rodičov,
pričom do plnoletosti bol zverený matke a otec bol povinný prispievať na jeho
výživu sumou 170 € mesačne. Je študentom 3. ročníka SOŠ Stará Turá, pričom trvalé bydlisko má síce
u matky ale reálne žije od začiatku júla 2019 na adrese zhora u otca. Otec platí určené výživné priamo k
jeho rukám , matka sa na jeho výžive žiadnym spôsobom nepodieľa. V čase kedy ešte býval u nej , táto
ho dva razy vyhodila z domu, nadávala mu do príživníkov a zamykala pred ním kúpeľňu. Matka má ešte
jednu vyživovaciu povinnosť k mal. I. Š., ktorý je momentálne v starostlivosti jeho otca v Novom Meste
nad Váhom. Okrem od výživného pod otca chodí príležitostne na brigády a mesačne si
dokáže privyrobiť cca 100 €, avšak nie je to každý mesiac. Jeho náklady sú mesačne: internát a strava
v sume 100 €, strava doma 125 € , cestovní náklady (Beckov - Stará Turá a späť) cca 20 €, oblečenie a
obuv cca 40 € (sezónne oblečenie, športová obuv, obuv do školy atď.), hygiena a drogéria 15 € , telefón
20 € a ročné náklady: školské exkurzie a výlety v sume 50 €, školské pomôcky v sume 20 €, poplatky v
škole v sume 20 €. V súčasnosti stále navštevuje zubnú ambulanciu zubnej ortodoncie, pričom návštevy
sú dva razy do roky a vždy sa platí od 20-50 €, ostatné kontroly u zubára sa neplatia. Vreckové od otca
dostáva 30 € mesačne. Tiež si začal robiť kurz autoškoly v hodnote 650 €. Počas prázdnin s otcom
absolvoval rôzne výlety , ktoré financoval výlučne otec. Na budúci rok bude maturovať , pričom výdaje
spojené so stužkovou / tablo, oblečenie a pod .) spolu budú cca 400 €.
2. Osoba povinná platiť výživné (ďalej len matka navrhovateľa) sa k návrhu vyjadrila písomným podaním
doručeným súdu dňa 21.9.2020 tak, že dňa 16.1.2019 vydal OS Senica rozsudok, kde rozhodol, žepovinný N. V., nar. XXXX je povinný platiť výživné na jej syna N. W. v sume 170 € mesačne.
Povinný si nikdy vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a keď syn dovŕšil 18 rokov prestal výživné na syna
platiť. Nikdy sa o syna nestaral, nezaujímal sa či syn niečo potrebuje, nevedel sa dočkať kým syn dovŕši
18 rokov, aby s ním mohol manipulovať. Dňa 11.9.2019 si jej syn podal proti otcovi návrh na zvýšenie
výživného, keďže sa im zmenili pomery ale na neskutočné naliehanie otca a vyhrážanie sa zo strany
otca , musel tento návrh stiahnuť späť. Jeho otec má stále dlh na výživnom min. 2.040 €, ktorú sumu od
neho vymáha súdny exekútor. Ona je toho času nezamestnaná, evidovaná na B. O. W. I.. Jej syn ju
naposledy niekoľkokrát okradol, zobral z účtu peniaze, ktoré boli určené výlučne na nájom, takže zostala
bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Predložila k vyjadreniu doklady o svojich príjmoch a výdajoch.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdením o návšteve školy navrhovateľom,
písomnými vyjadreniami účastníkov, rozsudkom OS Senica XX N. XX/XXXX-XX zo dňa
19.12.23017 v spojení s rozsudkom KS Trnava č. k. XX P. N.-XXX zo dňa 12.12.2018,
správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny C. I., správou Sociálnej poisťovne v I., správami o príjmoch a
výdajoch účastníkov ako aj otca navrhovateľa, výsluchom svedka N. V. a zistil tento skutočný stav veci.
4. Naposledy bolo výživné na navrhovateľa upravované rozsudkom OS Senica XX N. XX/
XXXX-XX zo dňa 19.12.23017 v spojení s rozsudkom KS Trnava č.k. XX P. N.-XXX zo
dňa 12.12.2018 kedy bola otcovi navrhovateľa uložená povinnosť prispievať na navrhovateľa zvýšeným
výživným v sume 170 € mesačne. V tom čase bol navrhovateľ v starostlivosti matky.
5. Výsluchom účastníkov ako aj svedka mal súd preukázané, že od marca 2020 navrhovateľ definitívne
žije s otcom, ktorý v plnom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o neho, pričom matka navrhovateľa si
svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
6. Účastníci pri svojej výpovedi zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach aj podaniach.
Matka navrhovateľa vypovedala, že výživné na navrhovateľa platiť odmieta, relevantný dôvod neuviedla.
Skutočnostiuvádzanénavrhovateľomvnávrhuaprijehovýpovedižiadnymspôsobomnepoprelaapreto
ich sú považuje za preukázané.
7. Svedok N. V. vypovedal, že spolu navrhovateľom bývajú v rodinnom dome, ktorý zdedil po rodičoch a
ktorý mu patrí v podiele 1- ice. Predložil súdu špecifikáciu pravidelných výdajov, z ktorých je zrejmé, že
mesačne platí plyn a SIPO v sume 112 €, elektriku v sume 36 €, Slovak Telekom v sume
55 € (pevná linka, internet a mobil ), voda každý druhý mesiac 30 €. Výživné na synov N., nar. XXXX
v sume 170 € mesačne a S. V. , nar. 2008 cca 70 € mesačne + školská jedáleň 6 € mesačne. Ročne
platí domovú daň v sume 93,32 € a odvoz TKO 23 € / osoba. Ďalej si platí poistky ročne v sume 460 €
(životná + úrazová) , letný tábor Janko 210 €, lyžiarsky výcvik a škola v prírode. K svojmu mesačnému
príjmu sa nevyjadril , ani nepredložil súdu doklady. K osobe matky uviedol, že táto zrejme disponuje
dostatkom finančných prostriedkov, pretože tento rok bola dva razy na dovolenke a to raz na Cypre a
raz v Grécku, pričom od jej súčasného priateľa má vedomosť, že on jej tieto dovolenky neplatil. Nevedel
uviesť, v ktorých peňažných ústavoch by matka mala mať uložené úspory, ale uviedol, že pokiaľ aj má
nejaké účty tak tieto má všetky zablokované, pretože sa neustále dopúšťa rôznych druhov podvodov
a sú na ňu viaceré exekúcie.
8. Z jednotlivých potvrdení a dokladoch predložených matkou navrhovateľa súd zistil, že táto je
momentálne nezamestnaná, riadne evidovaná od 1.9.2020, zatiaľ bez príjmu. Naposledy pracovala u
W. I..W..V. K. od 6.11.2019 do 31.8.2020, kde jej pracovný pomer skončil uplynutím doby. V rámci tohto
pracovného pomeru bol jej celkový príjem v sume 1.796,98 €, pričom od 1l.8.2019 do
31.8.2019 a od 24.4.2020 do 17.8.2020 bola práceneschopná a poberala len nemocenské dávky v
celkovej sume 774 €. Býva v nájomnom byte K. I., kde platí preddavkovo nájomné v sume 260 € a
elektriku v sume 38 € mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. I. Š., výška zatiaľ súdom
neurčená nie je. Vyplácanie rodinných prídavkov na navrhovateľa jej bolo od 1.7.2020 pozastavené z
dôvodu tohto súdneho konania.
9. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľ bol v školskom roku 2019/2020 študentom
3. ročníka SOŠ Stará Turá, pričom dĺžka štúdia je 4. roky.10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine ,pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa zák. opatrenia č. 183/2019 Z. z. , účinného od 1.7.2019 bolo životné minimum na jedno
nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne.
15. Podľa zák. opatrenia č. 174/2020 Z. z. , účinného od 1.7.2020 je životné minimum na
jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 98,08 € mesačne.
16. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa je dôvodný len
v časti v ktorej mu súd vyhovel. Súd mal preukázané, že matka navrhovateľa si svoju vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne neplní vôbec .
17. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto
pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou
treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v
rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby
z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou,
kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby
oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú
závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a
pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby
ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu
výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so
zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
18. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s
princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je
podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska
sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z
jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre,
odmenyzazlepšovacienávrhy,vynálezy, zprednáškovejčinnosti,odmenyzavýkonrôznych
funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú
účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z
tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní ovýživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné,
prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť,
inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami,
daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo
nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia
povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných
papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné
športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné
náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové
podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej
vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj
pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej
povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z
dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z
tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v
prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by
sa však zhodnotil o kúpenú vec.
19. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové
pomery oboch rodičov navrhovateľa najmä matky . Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ je
študentom 4. ročníka denného štúdia , pričom si privyrába brigádnicky na úkor svojho voľného času .
Jeho pravidelné mesačné výdaje sú internát a stravné v škole a cestovné do školy , návšteva zubára .
Príjem otca navrhovateľa zistený nebol , tento je vlastníkom rodinného domu v podiele 1- ice v ktorom
býva spolu s navrhovateľom a ďalším synom . Otec navrhovateľa si voju vyživovaciu povinnosť plní
dobrovoľne v sume 170 € mesačne. Matka navrhovateľa je nezamestnaná , riadne evidovaná , zatiaľ
bez príjmu, býva v nájomnom byte. Obaja rodičia navrhovateľa majú ešte jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Porovnaním osobných a majetkových pomerov oboch rodičov, najmä matky ako
aj pomerov navrhovateľa súd určil matke navrhovateľa platiť výživné len v minimálnom rozsahu s
použitím § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Podľa zák. opatrenia č. 174/2020 Z. z., účinného od 1.7.2020 je
životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 98,08 € mesačne., pričom 30 % z tejto
sumy predstavuje čiastku 29,42 € , predtým to bola suma 29,42 €.
20. Okrem výživného od matky sa na výžive navrhovateľa podieľa aj jeho otec sumou 170 € mesačne .
21. Navrhovateľka tak bude mať k dispozícii od oboch rodičov sumu 199,42 € mesačne, podporným
zdrojom výživy sú rodinné prídavky . Táto suma musí plne postačiť na uspokojovanie potrieb
navrhovateľa, pričom zodpovedá aj životnej úrovni oboch jej rodičov. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na skutočnosť, že dieťa teda navrhovateľ je oprávnený podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.
22. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľa z brigádnickej činnosti tento súd vôbec nezohľadnil nakoľko má
za to, že navrhovateľ nie je povinný pracovať, pretože preukázal, že sa pripravuje na budúce povolanie
denným štúdiom.
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel len čiastočne ako je
uvedené vyššie .
24. Vzhľadom k spätnej úprave výživného vznikol matke navrhovateľa nedoplatok na výživnom za
obdobie od 28.5.2020 (od podania návrhu) do 30.09.2020 v sume 120,76 € ( t.j. adekvátna časť za
mesiac máj 2020 zo sumy 28,79 € t.j. suma 3,71 €, potom za jún suma 28,79 € a od 07- 09/2020
-3 x 29,42 € t.j. suma 88,26 €. Tento nedoplatok je povinná matka navrhovateľa zaplatiť
navrhovateľovi najneskôr do 1. mesiaca od právoplatnosti rozsudku .
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnili a ani im žiadne nevznikli.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia
podľa § 370 a nasl. CMP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.