Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117217338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117217338.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému:
O. M., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: K. K., A.., O. XXXX, Z. J., o zaplatenie 1 940,74

eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
9Csp/150/2017 - 50 zo dňa 19.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/150/2017 - 50 zo dňa 19.06.2018 v napadnutej
časti II. a III. výroku r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie

sumy 1 940,74 eura s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1
466,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 466,10 eura od 20.06.2014
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Súd vo zvyšku žalobu zamietol
(II. výrok). Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,08 % (III. výrok).

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z. z., §

52 ods. 1, 2, 3, 4, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 180, § 255 ods. 2 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní
mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 29.07.2013 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľskych úveroch, ktorá bola
označená ako zmluva o poskytnutí pôžičky. Na predmetný právny vzťah sa vzťahujú predpisy OZ o

spotrebiteľoch a zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Keďže v danom prípade
ide o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd pristúpil ku skúmaniu
predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 29.07.2013. Podľa citovaného zákona obligatórnou
náležitosťou zmluvy je okrem iného uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g), i) zákona o spotrebiteľskych
úveroch). Podľa názoru súdu označenie konečnej splatnosti ako „07/2018“, nemožno považovať za
dostatočné, pretože významom ust. § 4 ods. 2 písm. g) (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č.
568/2007 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a
ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa preto presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveruspotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa,
aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného)
časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva ani

Zmluvné podmienky údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú, nemožno mať za to,
že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do

úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Uvedené rovnako platí aj na uvedenie termínov
jednotlivých splátok, ktoré musia byť priamo uvedené v zmluve, nepostačuje ich prípadná úprava v rámci
podmienok splácania v zmluvných podmienkach. V súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch absencia uvedených náležitostí nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, údaje o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úver je potrebné
považovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Žalobcovitakvznikolnároknavrátenieibaposkytnutejpôžičky,
t. j. v sume 1 900 eur a to bez poplatkov a úrokov. Keďže žalovaný uhradil sumu 433,90 eura, súd priznal
žalobcovi sumu 1 466,10 eura, predstavujúcu rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného úveru (1

900 eur - 433,90 eura). Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z
omeškania 5,15 % ročne (o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzby Európskej
centrálnej banky v čase omeškania) z dlžnej sumy 1 466,10 eura od 20.06.2014 do zaplatenia.
O priznaní náhrady trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že
žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 474,64 eura spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania
a náhradu trov konania.

V odôvodnení podaného odvolania ďalej poukázal na to, že z vyjadrenia žalovaného a ním prejavenej
vôle nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto
sporu žalovaný uznáva. Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená
aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolnosti prípadu nepochybné, že išlo o uznávací
prejav.

Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd I.
inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie nároku podľa ust. § 282 C. s. p.
Právny názor súdu I. inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu:
a) nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov;

b) neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru;
nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne
záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pre
zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadrenými v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a C. K., ktorým sú slovenské súdy

viazané.
Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej
zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných
náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o

úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka.
Ustanoveniečlánku10ods.2písm.u)Smernice2008/48/ESsanemávykladaťtak,žeoprávňuječlenské
štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.
Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových

splátok a to v čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ
mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za
účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy.Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 03/2016 bez akýchkoľvek pochybností aj právne
nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť
splácať do marca 2016. V spojení s dojednaním splatností splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej

splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutých častiach zrušiť. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Vychádzajúc z vyššie citovaných zák. ust. je teda zrejmé, že dôvodnosť odvolania a povinnosť
odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tých prípadoch, pokiaľ
miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý
proces. Porušením práva na spravodlivý proces je teda potrebné rozumieť nesprávny procesný postup

súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen
zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Jedná sa napr. o právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, predvídateľnosť
rozhodnutia, relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a taktiež zákaz

odmietnutia spravodlivosti. Súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je nepochybne
aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako záruka toho, že výkon spravodlivosti nie
je arbitrážny. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov
zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Účastník má právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
V odôvodnení rozsudku má byť teda vysvetlené akým spôsobom a z akých dôvodov dospel súd ku
konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je teda nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej
strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných
prostriedkov.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa uvedenými skutočnosťami dôsledne neriadil.
Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie argumentoval vo vzťahu ku
zamietnutiu časti uplatneného nároku žalobcu tým, že v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere
absentujú údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaje o termíne splátok, istiny, úrokov a

iných poplatkov, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. O tom, či možno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, ak neobsahuje členenie
splátok, rezonuje v rozhodnutiach tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov, pričom ich
rozhodovacia činnosť je v tejto otázke rozdielna. Touto otázkou sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal

aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 uviedol, že § 9
ods. 2 písm. k) zákon č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Tento záver odôvodnil tým, že v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy kzákonu č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že „predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom
úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho
poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného
trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov
spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách“. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy
k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v

zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a
záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku,
menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí

byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť
si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
Od dodávateľov nemožno v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo
väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy

„výška“alebo„počet“či„termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“,jezapoužitiaeurokonformného
výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu
bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici,
teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu,

úroky a aj iné poplatky. Paragraf 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nestanovuje požiadavku
odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. V tomto rozhodnutí poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom sa uvádza, že predmetné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí ešte dodal, že zákonom z 12. 10. 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) § 9
ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Týmto sa do

budúcnosti odstránia doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo možné
preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom. V tomto smere bolo preto
poukázanie žalobcu v podanom odvolaní na eurokonformný výklad ustanovení zákona č. 129/2010 Z.
z. po vydaní rozsudku Súdneho dvora vo veci C- 42/2015 vecne správne.

13. Odvolací súd s prihliadnutím na rozhodovaniu činnosť Najvyššieho súdu SR v otázke rozhodujúcej
pre právne posúdenie veci dospel k záveru, že posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne
a sčasti aj nedostatočne odôvodnené, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. výroku a s ním
súvisiacehoIII.výrokupodľa§389ods.1písm.b/ac/CSPzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že v predmetnej zmluve absentujú

náležitosti zmluvy upravené v § 9 ods. 2 písm. a) až k, r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku
čoho je zmluva bezúročná a bez poplatkov, takýto záver súdu prvej inštancie nie je v kontexte vyššie
uvedených skutočností správny.

14. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodnúť a

vysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi tvrdeniami, vyhodnotiť možnosť, či zo strany
žalovaného nedošlo k uznaniu záväzku.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).