Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210788
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6114210788.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu C. J.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX, XXX XX H., v spore právne zastúpeného Advokátska kancelária
Patajová Pataj s.r.o. so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 867 519, proti žalovaným
1/ C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX/XX, XXX XX H., v spore právne zastúpený URBÁNI &
Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 646 181 a 2/ E. H., rodená
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX, XXX XX H., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré j e p o v i n n ý
zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude
vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16. 05. 2014 domáhal, titulom
vrátenia daru od žalovaných 1/ a 2/, určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území H. - 5/X rodinného domu súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX a v žalobe
špecifikovaných pozemkov v celosti, príp. v uvedenom spoluvlastníkom podiele, zapísaných na LV č.

XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, N. a 20XX.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 7C/136/2014-436 zo dňa 03. 05. 2017 rozhodol tak, že
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ majú nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
3/ Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, eventuálne rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/274/2017-481 zo dňa 28. 02. 2018 rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo
svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že okresný súd má zistiť, či žalobca disponuje naliehavým
právnym záujmom na požadovanom určení, v čom spočíva tento záujem (či je právne postavenie
žalobcu v súčasnosti bez požadovaného určenia neisté, v čom táto neistota spočíva a v čom sa prejaví
jej odstránenie). V prípade existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, bude potrebné

skúmať druhý zákonný predpoklad zrušenia darovacieho vzťahu, a to či zo strany žalovaných 1/ a 2/
došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov voči žalobcovi. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadom
uzavretia dissimulovaného právneho úkonu, má okresný súd zistiť, či kúpnou zmluvou bol zastretý inýprávny úkon (darovacia zmluva), ktorý zodpovedal vôli žalobcu a taktiež žalovaného 1/, a súčasne, či
spĺňa všetky náležitosti darovacej zmluvy.
5/ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6/ Súd vec opätovne prejednal, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako
aj výsluchom sporových strán.
7/ Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca naďalej trvá na skutočnosti, že zmluva z roku 2008,

ktorá je označená ako kúpna zmluva bola fakticky zmluvou darovacou. Na tejto skutočnosti nič nemení
ani argumentácia žalovaného, ktorý tvrdí, že do sporných nehnuteľností investoval vlastné finančné
prostriedky. Tu sú dôležité dve podstatné skutočnosti. Prvá je tá, že investície do roku 2008 vykonával
do nehnuteľnosti, ktorej bol podielovým spoluvlastníkom. Investície po roku 2008 do roku 2015, ktoré
doklady predkladal, vykonával do nehnuteľnosti, ktorej bol v danom čase vlastníkom. To znamená, že
neobstoja v žiadnom prípade jeho tvrdenia o tom, že vykonával investície do nehnuteľností, ktorých

vlastníkov bol len žalobca. Takisto nález Ústavného súdu, ktorý je uvedený v uznesení odvolacieho
súdu obsahuje dôležitú vetu, ktorá hovorí o tom, že symbolická dohodnutá kúpna cena za prevádzanú
nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročnou obetavou starostlivosťou jedného z
účastníkov konania o rodičov. Čiže v súlade s dobrými mravmi. Tento právny záver ústavného súdu je
aplikovateľný na konkrétny posudzovaný prípad, ale nie je aplikovateľný na tento prejednávaný spor,

kedy v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o dlhoročnej, obetavej starostlivosti žalovaného 1/ o
žalobcu, keďže v rokoch 1998 až 2007 žalobca neužíval predmetné nehnuteľnosti a žil v úplne inom
meste. Takže žalovaný 1/ žiadnu starostlivosť o žalobcu neriešil. Zotrvával na tom, že právny úkon na
základe, ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na žalovaného 1/
bol označený ako kúpna zmluva len výslovne na základe odporúčania notára, ktorý túto kúpnu zmluvu

spisoval a, ktorý poučil účastníkov tohto právneho vzťahu o tom, že v prípade, ak bude označený ako
kúpna zmluva, v budúcnosti v prípade smrti žalobcu nebude možné aplikovať inštitút započítania na
dedičské podiely. Žiadny iný dôvod označenia tohto právneho úkonu, ako kúpna zmluva neexistoval. Čo
je opakovane potvrdené aj sumou, ktorá tam bola uvedená, t.j. 0,03 Eur a hodnotou nehnuteľnosti, ktoré
boli prevádzané. Mal za to, že túto zmluvu je potrebné považovať za zmluvu darovaciu podľa jej obsahu,

podľa okolností, za ktorých bola uzatvorená. Tvrdenia žalovaných o tom, aký je harmonický vzťah
účastníkovkonania,preposúdeniežalobnéhonávrhuniejedôležitý,nakoľkovráteniasadarusažalobca
domáha na základe excesu, ktorého sa žalovaní dopustili v minulosti a následný vzťah a jeho vývoj
pre rozhodnutie sporu nie je dôležitý. Takisto pre rozhodnutie sporu nie je dôležitá osobná starostlivosť
žalovaných o rodinných príslušníkov, ktorí neboli nikdy vlastníkmi darovaných nehnuteľností. Na základe

uvedeného žiadal, aby, aby súd žalobe vyhovel, pričom si uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8/ Žalobca na pojednávaní uviedol, že nemá čo v danej veci doplniť, môže len zopakovať to čo už
uviedol. Zmluva, ktorú urobil vtedy v dobrej viere s jeho synom, bola tak ako je urobená v dobrej
viere aj vykonaná. Urobil to preto tak, lebo počul z mnohých iných strán, že keď sa dom alebo majetok

daruje jednému, tak po smrti toho, kto daroval sa súrodenci medzi sebou hádajú o to. Takže sa vtedy
tak rozhodol, že aby to nebolo spochybniteľné, alebo chcel to dať vždy jeho synovi. Nechcel to akože
predať za jednu korunu, čo je smiešne, ale myslel si, že ten inštitút, že je to predané, vlastne jeho ochráni
pred jeho ďalšími súrodencami. Dcéra mala zabezpečené bývanie, mladší syn sa oženil a býva mimo,
ten je tiež zaopatrený, tento sa vzdal daru, ktorý mu on dal, keď im všetkým trom daroval prvú časť

domu, keď ešte žil jeho brat, s ktorým boli spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Po smrti matky, pretože
medzitým zomrel aj brat, zdedil aj pozemky a myslel si, že nebudú chodiť po notároch, že pri jednej
príležitosti to všetko vykonajú tak, aby s tým nebol do budúcna už ďalší problém. Bohužiaľ jeho syn sa
k nemu chová tak, ako sa chová.

9/ Žalovaný 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a to z toho dôvodu, že naliehavý právnym záujem na tejto žalobe nebol preukázaný. Žalobca je
podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v jeho prospech svedčí aj zriadené právo doživotného
bývania, užívania a takisto bolo dojednané predkupné právo žalobcu, čiže v prípade, ak by on chcel
dom scudziť, darovať alebo predať, má žalobca predkupné právo. Zo strany žalobcu neboli predložené

a preukázané žiadne iné nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vrátenie daru. Ide len o všeobecné
tvrdenia,pričomžiadnymspôsobomnekonkretizovaloakénevhodnésprávaniezostranyžalovanéhosa
jedná. Opätovne poukázal na skutočnosť, že porušovanie dobrých mravov musí byť hrubé, intenzívne.
Čo sa týka zastretého právneho úkonu, v zmysle § 41a ods. 2 OZ, neplatnosti takéhoto zastretéhoprávneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý takýto úkon považoval za nezastretý.
Mal za to, že bol preukázaný opak, že išlo o zmluvu v skutočnosti kúpnu. K návrhu žalobcu na výsluch
svedkov uviedol, že čo sa týka samotnej zmluvy, táto bola podpísala pred notárom JUDr. D. s tým, že

zmluvu diktoval samotný žalobca, teda jeho otec pred notárom. Pokiaľ ide o MUDr. C., ten konštatoval
mierne až ľahšie ublíženie na zdraví. Čo sa týka p. Z., táto taktiež uviedla, že nakoľko má žalobca v
dome právo doživotného bývania, tak nemusí riešiť ani trvalý pobyt. V prípade úspechu si uplatnil trovy
konania.
10/ Žalovaná 2/ na pojednávaniach uviedla, že keď je spochybnená medzi nimi kúpna zmluva, takisto

môže byť spochybnená aj darovacia zmluva. Darovacia zmluva bola robená preto, keď sa jej otec
rozvádzal s jej matkou, aby ju nemusel vyplácať. Uviedla, že by bola rada, keby sa celé konanie konečne
skončilo.
11/ Na základe uvedeného súd uvádza, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení, odvolací súd poukázal na to, že právna teória i súdna prax už dávno dospela k
záveru, že ak sa žalobca domáha určenia svojho vlastníckeho (alebo iného) práva, ktoré sa zapisuje do

katastra nehnuteľností, na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem vždy, ak požadované
súdne rozhodnutie má byť podkladom pre kataster nehnuteľností, a ak sa týmto spôsobom dosiahne
zhoda medzi právnym stavom a stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na to, že v
danom prípade ide o vrátenie daru, ktorým sú nehnuteľnosti, môže žalobca dosiahnuť zhodu medzi
právnym stavom, t.j. tým, že sa obnovilo jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (po doručení výzvy =

žaloby žalovaným 1/ a 2/ na vrátenie daru), a stavom v katastri nehnuteľností, len opätovným zápisom
jeho vlastníckeho práva, čo je možné dosiahnuť len na základe určovacieho výroku súdu. Bez zápisu v
katastri nehnuteľností nebude zrejmé, že je žalobca opätovne vlastníkom nehnuteľností, teda, že došlo
k vráteniu daru (ako vlastníci sú zapísaní, aj by boli naďalej zapísaní žalovaní 1/ a 2/). Platí to tak pre
darovaciu zmluvu zo 14. 08. 1998, ako aj pre kúpnu zmluvu z 30. 10. 2008 (ktorá mala byť podľa žalobcu

darovacou zmluvou).

12/ V prípade kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008, okresný súd v rozsudku zo dňa 03. 05. 2017
konštatoval, že nebola simulovaná zo strany žalovaného 1/, čo krajský súd vo svojom rozhodnutí
nespochybnil tými skutočnosťami, ktoré prikázal okresnému súdu skúmať v súvislosti s predmetnou

kúpnou zmluvou. Súd má za to, že ani po opakovanom dokazovaní sa vôľu žalovaného 1/ na uzavretí
kúpnou zmluvou zastretého právneho úkonu (darovacej zmluvy) nepodarilo preukázať. Pokiaľ ide o
bezodplatnosť ako podstatnú zložku darovacej zmluvy, krajský súd poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR, č.k.: III. ÚS 412/2016-10 z 21. 06. 2016, podľa ktorého, ak bola v zmluve dohodnutá
kúpna cena (aj keď nízka), chýba dohoda o bezodplatnosti právneho úkonu. Ústavným súdom bolo

zohľadnené odôvodnenie symbolickej kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť dlhoročnou a obetavou
starostlivosťou jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi. V prospech
skutočnosti, že zmluva z roku 2008 bola kúpnou zmluvou svedčí aj fakt, že žalovaný 1/ sa staral o svoju
starú matku, matku žalobcu od r. 1995 - 2002, teda aj v čase, keď žalobca býval mimo domu, v inom
meste (1998 - 2007), pričom v tom čase sa žalovaní 1/ a 2/ starali o rodinný dom, hoci vlastnili na ňom

v tom čase len podiel 1/6.

13/ Pokiaľ ide o preukazovanie hrubého porušenia dobrých mravov žalovanými 1/ a 2/ svojím správaním
voči žalobcovi, to prichádza do úvahy len v prípade darovacej zmluvy zo dňa 14. 08. 1998. Žalobca resp.
žalovaní1/a2/vosvojichvýpovediach ohľadomdokazovaniavrámcidarovacejzmluvyneuviedližiadne

nové skutočnosti. Súd mal preto za preukázané, že k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany
žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi nedošlo. Žalovaní 1/ a 2/ súhlas k trvalému pobytu nemuseli dávať,
taktiež obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti podľa názoru súdu nie je preukázané. Samotný žalobca mal
od domu kľúče od októbra 2013 do apríla 2014. Pokiaľ ide o fyzické a verbálne napadnutie žalobcu,
vychádzajúc z trestného konania v tejto veci, mal žalobca slovnú hádku vyprovokovať (nedovolene

vstúpil do obydlia žalovaného 1/, chcel zistiť reakciu), ak ho aj žalovaný 1/ udrel, išlo o ľahký úraz.
Nevrátenie pôžičky zo strany žalovanej 2/ potom samo osebe nepredstavuje hrubé porušenie dobrých
mravov.Nazákladevšetkýchtýchtoskutočnostíspoukazomajnaprávnynázorodvolaciehosúdupotom
súd žalobu opätovne zamietol.

14/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal v konaní úspešnému
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
Žalovaná 2/ bola v konaní taktiež úspešná, avšak si trovy konania neuplatnila resp. jej žiadne trovy zo
spisu nevyplývajú, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.15/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).