Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210788
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114210788.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu C.
J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. C. XXX, XXX XX H., právne zastúpeného Advokátska
kancelária Patajová Pataj s.r.o. so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 867 519,
proti žalovaným 1/ C. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. C. XXX/XX, XXX XX H., právne

zastúpenému URBANI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 646
181, 2/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. C. XXX, XXX XX H., o vrátenie daru, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/136/2014-436 z 3. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 05. 2017 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O
trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinšatnčného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že
je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. - 5/6 rodinného domu súp.

č. XXX zapísanom na LV č. XXXX a v žalobe špecifikovaných pozemkov v celosti, príp. v uvedenom
spoluvlastníkom podiele, zapísaných na LV č. XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX a XXXX. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie darovacej zmluvy zo dňa 14. 08. 1998,
ktorou žalobca daroval žalovaným 1/, 2/ spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v obci H. súp. č.
XXX vo veľkosti 1/6. Predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej formou notárskej zápisnice (N 488/2008,
NZ 46251/2008, NCRls 45808/2008) dňa 30. 10. 2008, vrátane Doložky k nej zo 16. 10. 2009, medzi

žalobcom ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim dňa 30. 10. 2008, boli okrem 1 rodinného
domu, aj v žalobe špecifikované pozemky. Nesporné medzi stranami bolo aj to, že žalovaný 1/ je
zapísanývkatastrinehnuteľnostíakovlastník4/6rodinnéhodomuavžalobešpecifikovanýchpozemkov,
na vrátenie ktorých ho žalobca vyzýval, a to na základe darovacej a kúpnej zmluvy a žalovaná 2/ je
zapísaná ako spoluvlastníčka 1/6 rodinného domu na základe darovacej zmluvy, pričom žalovaný 1/ ako
aj žalovaná 2/ bývajú v rodinnom dome. Žalobca je zapísaný na LV č. XXXX ako podielový spoluvlastník

rodinného domu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/6, a to na základe jeho spätného prevodu.
Sporná bola v konaní existencia naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, ako aj vedomosť
žalovaného 1/ o simulácii kúpnej zmluvy, a naplnenie dôvodov pre vrátenie daru spočívajúcich v hrubom
porušení dobrých mravov žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými.
Okresný súd uviedol, že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(t.č. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“) sa viaže na konkrétny určovací petit

(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo

(rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004 z 01. 11. 2006).
Žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX spolu v 5/6, pritom je v
súčasnosti zapísaný ako jeho podielový spoluvlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6. Podľa
názoru okresného súdu žalobca by sa mohol v prípade určovacieho petitu domáhať určenia, že je
vlastníkom celého domu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo1968/2000) a za danej

situácie, keď žalovaní 1/ a 2/ ako obdarovaní danou nehnuteľnosťou disponujú, užívajú ju, je namieste
podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti (viď rozhodnutie KS v Brne sp. zn. 20Co 72/1995). Mal za
to, že určovacím výrokom súdu sa neodstráni spornosť daného právneho vzťahu, na rozdiel od žaloby
na plnenie, ktorým je v prípade nehnuteľnosti jej vypratanie, aj s prihliadnutím na prípadnú exekúciu, v
ktorej je možné uspokojiť právo na nepeňažné plnenie v prípade neoprávneného užívania nehnuteľnosti
len týmto spôsobom. Z týchto dôvodov nebol daný naliehavý právny záujem na v žalobe požadovanom

určení vlastníckeho práva žalobcu k rodinnému domu súp. č. XXX v 5/6.
Keďže žalobca požadoval určenie svojho vlastníckeho práva po tom, čo vyzval žalovaných 1/ a 2/
na vrátenie darovaných nehnuteľností, bolo potrebné skúmať, či kúpnou zmluvou uzavretou formou
notárskej zápisnice (N 488/2008, NZ 46251/2008, NCRls 45808/2008) dňa 30. 10. 2008, vrátane
Doložky k nej zo 16. 10. 2009, bolo simulované uzavretie darovacej zmluvy alebo nie.

V konaní bolo na žalobcovi dôkazné bremeno na preukázaní, že žalovaný 1/ považoval kúpnu zmluvu
za zastretý, t.j. simulovaný právny úkon, a teda, že žalovaný 1/ mal a mohol vedieť o simulovaní kúpy
nehnuteľností. Žalobca za účelom preukázania, že v skutočnosti bola na obidvoch zmluvných stranách
vôľauzatvoriťdarovaciuzmluvu,argumentovalpísomnouformouuzavretejzmluvy.Okresnýsúduviedol,
že všetky zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať v zmysle zákona (§ 46 ods. 1 Občianskeho

zákonníka- ďalej aj ,,OZ“) písomnú formu, teda aj daná kúpna zmluva, musela byť pre svoju platnosť
v tejto forme, pričom v zmluve nebola uvedená skutočná hodnota prevádzaných nehnuteľností. Súd
prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník upravujúci oba zmluvné typy. Ani v prípade jedného
nepredpisuje takúto podstatnú obsahovú náležitosť, ani dohodnutie kúpnej ceny zodpovedajúcej reálnej
hodnote predávaných nehnuteľností (nebolo preukázané, že by cena prevádzaných nehnuteľností bola

regulovaná, alebo že by sa na ne vzťahoval zákaz neprimeranej ceny v zmysle zákona o cenách).
Z toho, že žalovaný 1/ v zmluve uvedenú kúpnu cenu 0,03 Eur doteraz žalobcovi neuhradil (túto
žalobcom tvrdenú skutočnosť žalovaný 1/ žiadnym dôkazom nevyvrátil), tiež nevyplýva, že predmetné
nehnuteľnosti mali byť prevedené bezodplatne. Samotný žalobca na pojednávaní však nevymáhanie
tejto sumy nezdôvodnil tým, že by išlo o bezodplatný prevod, a teda nebola medzi stranami skutočná

vôľa dohodnúť kúpnu cenu, ale tým, že si myslel, že má syna, ktorý je hodný toho mena, ktorému dal
všetko, čo mal dať. Žalobca aj žalovaný 1/ zhodne uvádzali, že to bol žalobca, ktorý žalovaného 1/ oslovil
v súvislosti s prevodom nehnuteľností, nebol to žalovaný 1/, ktorý by prevod inicioval, hoci žalobca tvrdil,
že iba jemu z uzavretia kúpnej zmluvy namiesto darovacej zmluvy plynuli výhody. Žalobca uviedol, že
žalovanému 1/ a jeho manželke povedal, že pôjde za notárom a dá urobiť darovaciu zmluvu, notár mu

však navrhol uzavretie kúpnej zmluvy, so žalovaným 1/ sa len zbežne, telefonicky rozprávali, že na neho
prepíše dom. Skutočnosť, že žalovaný 1/ mal vedieť na základe rozhovoru so žalobcom o tom, že s
ním chcel uzatvoriť darovaciu zmluvu, aj keď sa na návrh notára podpísala kúpna zmluva, však ničím
nepreukázal. Ani z príbuzenského vzťahu medzi stranami bez ďalšieho nevyplýva, že by mal žalovaný
1/ považovať danú zmluvu za darovaciu. Okresný súd nemal preukázané, že žalovaný mal a súčasne

mohol vedieť o simulovaní kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Pretože nešlo o darovaciu zmluvu, iba
na základe ktorej mohol žalobca požadovať vrátenie daru (§ 630 OZ), a tým určenie, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, okresný súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešným žalovaným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal včas žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, eventuálne rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie právnemu názoru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na

určení vlastníckeho práva hľadal argumentačnú oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo 1968/2000, resp. v rozhodnutí Krajského súdu v Brne sp. zn. 20Co 72/1995.
Podľa jeho názoru právne závery obsiahnuté v uvedených rozhodnutiach nie sú bez ďalšieho
aplikovateľné na skutkový stav rozhodovaného sporu. Vyslovil pochybnosť, či uvedený postupprvoinštančného súdu je v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 CSP. Súd cudzieho štátu nemôže byť
akýmkoľvek súdom Slovenskej republiky považovaný za súdnu autoritu, rozhodovacia prax ktorej by
mala byť záväzná pre súdy Slovenskej republiky. Rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej republiky

by mala v zásade vychádzať z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého
judikatúra by v prípade argumentačnej núdze mala byť dostatočnou databázou záväzných právnych
názorov.
Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že v prípade súdnych konaní vedených v dôsledku využitia
práva darcu na vrátenie daru má pred žalobou na určenie vlastníckeho práva v zásade prednosť žaloba

na plnenie, špeciálne v prípadoch, ak sa jedná o vrátenie nehnuteľnosti, ktorá je obdarovaným užívaná
aj v čase po doručení prejavu vôle darcu smerujúceho k vráteniu daru. Argumentácia okresného súdu je
vzhľadom na existujúci skutkový stav nepoužiteľná, pretože ani v čase pred začatím súdneho konania
a ani v jeho priebehu neprejavil vôľu voči žalovaným 1/, 2/ (voči svojim deťom) vypratania rodinného
domu. Je si vedomý, že žalovaní 1/, 2/ aktuálne nemajú vyriešenú otázku bývania, hlavne žalovaní 1/,
ktorý má maloleté deti. Z uvedeného dôvodu neexistoval žiadny dôvod domáhať sa žalobou vypratania

rodinného domu žalovanými 1/, 2/, pretože na jeho vyprataní zatiaľ nemá reálny záujem.
Jeho reálnym cieľom bolo docieliť taký právny stav, že na príslušnom liste vlastníctva vedenom
Okresným úradom Banská Bystrica, odborom katastrálnym pre katastrálne územie H. bude vedený ako
jediný vlastník rodinného domu. V čase vyhlásenia rozsudku bol spoluvlastníkom rodinného domu v
spoluvlastníckom podiely 1/6. Tvrdenia prvoinštančného súdu tom, že žaloba na plnenie je dostatočným

titulomnanastoleniestavuprávnejistotymedzistranamije vrozporesozistenýmskutkovýmstavom,tak
aj v rozpore s ustanovením § 132 OZ a s ustanovením § 34 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Žalovaní 1/, 2/ počas celého súdneho konania spochybňovali, že by sa vo vzťahu k nemu ako darcovi
dopustili takého konania, ktoré by zakladalo právo žalobcu domáhať sa vrátenia daru. Spochybňovaním

tejto skutočnosti súčasne automaticky spochybňovali aj jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Jeho
sporný postoj ako darcu a žalovaných 1/, 2/ v otázke identifikovania vlastníka nehnuteľností je potrebné
vyhodnotiť ako reálny stav právnej neistoty. Na základe tejto medzi stranami spornej skutočnosti nie je
možné obhájiteľným spôsobom ustáliť záver, že snaha darcu o vrátenie daru automaticky spôsobuje
reštitúciupôvodnéhoprávnehostavubeztoho,abyboloskúmanésplneniezákonnýchpodmienokvzniku

práva darcu domáhať sa vrátenia daru (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
1 Sžo 40/2004 zo dňa 30. 11. 2004).
Podľajehonázorujedinýmprávnyminštitútompoužiteľnýmnaodstránenietohtoobjektívneexistujúceho
stavu právnej neistoty bola žaloba o určenie vlastníckeho práva podaná v zmysle ustanovenia § 80
písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP).

Uviedol, že príslušný katastrálny odbor nikdy reálne nevykoná vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
tvoriacej predmet daru do katastra nehnuteľností len na základe prejavu vôle darcu, ktorým sa vo
vzťahu k obdarovanému domáha vrátenia daru. Ani rozsudok, ktorým sa strane konania ukladá
akákoľvek povinnosť na plnenie, a to aj vrátane povinnosti vypratať nehnuteľnosť, nie je súdnym
rozhodnutím, na základe ktorého by darca mohol byť v katastri nehnuteľností zapísaný ako opätovný

vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru. Takýto rozsudok na plnenie svojom enunciáte nikdy
explicitne nerieši otázku vlastníckeho práva žalobcu ako darcu k nehnuteľnosti, vždy rieši len otázku
povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť. Jediným súdnym rozhodnutím je rozsudok vydaný v
zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP.
V posudzovanej veci nie je možné rozhodnúť zamietnutím žaloby z dôvodu nepreukázania existencie

naliehavého právneho záujmu uvádzaného prvoinštančným súdom a bez posudzovania merita sporu
tak, aby súdnym rozhodnutím nebolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý súdny proces.
Zdôraznil, že skutočnou vôľou jeho a žalovaného 2/ bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v kúpnej zmluve z neho na žalovaného 1/. Reálna trhová hodnota
nehnuteľností špecifikovaným v kúpnej zmluve dosahuje desiatky tisíc Eur, pričom dohodnutá kúpna

cena predstavuje len sumu vo výške 0,03 Eur, ktorá mu ani nebola uhradená s tým, že ani nemal záujem
na jej reálne zaplatenie, čo od žalovaného 1/ ani nepožadoval.
Jedine na základe odporúčania notára spisujúceho kúpnu zmluvu uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu
v existujúcej podobe s cieľom zabrániť prípadnému započítaniu na dedičské podiely v prípade jeho
smrti. Tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že v prípade kúpnej zmluvy sa malo jednať o odplatný prevod

vlastníckeho práva, sú len účelovou obranou využívajúcou znenie ustanovenia § 41a ods. 2 OZ. Je len
ťažko možné uveriť, že najskôr v roku 1998 daroval 1/6 rodinného domu žalovanému 1/ a v roku
2008 1/2 rodinného domu a rádovo tisícky metrov štvorcových pozemkov chcel žalovanému 1/ už
predať, a to za sumu 0,03 Eur, ktorá nezodpovedá ani jednému promile reálnej trhovej ceny dotknutýchnehnuteľností. Reálnou vôľou sledovanou kúpnou zmluvou bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam z neho na žalovaného.
Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd nesprávnym spôsobom vyhodnotil otázku existencie jeho

naliehavého právneho záujmu na určení jeho vlastníckeho práva s tým, že okresný súd na základe
vykonaných dôkazov a osvojac si účelovú argumentáciu žalovaného 1/ dospel k nesprávnemu záveru
o tom, že kúpna zmluva nie je simulovaným právnym úkonom a že skutočnou jeho vôľou a vôľou
žalovaného 1/ bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď uviedol, že ho fyzicky a verbálne napadol, neposkytol mu súhlas
na ohlásenie trvalého pobytu, bráni mu v užívaní nehnuteľností, nezaplatil kúpnu cenu za nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo výške 0,03 Eur, je vlastníkom nehnuteľností. Žije spolu s
manželkou a s tromi deťmi v spoločnej domácnosti a žalobca užíva oddelenú časť (prístavbu) rodinného

domu. Žalobca v celom rozsahu užíva spornú nehnuteľnosť a doposiaľ neboli žiadne konfliktné situácie
odo dňa podania žaloby. Vo veci verbálneho a fyzického sporu je zrejmé, že tento bol vzájomný a
jeho intenzita bola malá. Síce bol na príslušnej polícii za účelom podania trestného oznámenia, avšak
príslušný policajný orgán ho odmietol z dôvodu, že žalobca už skôr v tej istej veci podal oznámenie.
Nikdy žalobcovi nebránil k nahláseniu trvalého pobytu, keďže tento súhlas nebol potrebný z dôvodu skôr

zriadeného práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. V celosti uhradil kúpnu cenu vo výške
0,03 Eur, pretože jej výška bola ich slobodným dojednaním a žalobca v prípade ak tvrdil, že kúpna cena
nebola uhradená, mohol využiť iné prostriedky realizácie svojich práv na jej úhradu. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ani voči žalovanej 2/.
Všetky právne úkony, ktoré boli podpísané medzi ním, ich formu vždy navrhoval, formuloval a dozoroval

žalobca. Jeho vôľa bola v každom právnom úkone určitá, jasná a zrozumiteľná. Nepovažoval žiadny
právny úkon medzi ním a žalobcom za zastretý (simulovaný).
Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na
všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa

značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé
urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem. V danom prípade absentuje sústavnosť a
akákoľvek intenzita porušenia dobrých mravov. Žalobca s ním žije takmer tri roky v jednej domácnosti,
čoho dôkazom je konsenzuálny a harmonicky usporiadané rodinné vzťahy, pomáha žalobcovi a snaží
sa mu byť s rodinou nápomocný.

Podľa jeho názoru v konaní absentoval naliehavý právny záujem. Tento nevyplýva ani z osobitného
právneho predpisu a žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení právne sporných tvrdení
žalobcu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
a či len zbytočne nevyvolá konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie súdne konanie

alebo konania). Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo práva
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez jej určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Podľa jeho názoru
na danom určení nie je naliehavosť, resp. absentuje naliehavý právny záujem

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že tvrdenia žalovaného 1/ , že preukázal
existenciu dôvodov oprávňujúcich ho domáhať sa vrátenia daru, je potrebné vyhodnotiť ako značne
predčasné.
Otázkou splnenia podmienok definovaných v ustanovení § 630 OZ sa totiž prvoinštančný súd vôbec

nezaoberal. Okresný súd postupoval neefektívnym spôsobom, keď období od 16. 05. 2014 do 03.
05. 2017 vo veci vytýčil celkovo päť pojednávaní, na ktorých opakovane vypočúval strany k rôznym
skutkovým otázkam, aby ,,vo finále“ prvoinštančného konania žalobu zamietol skonštatovaním o
neexistencii naliehavého právneho záujmu. Je pritom zaužívanou rozhodovacou praxou, že otázka
existencie naliehavého právneho záujmu na určení existencie alebo neexistencie práva je vždy prvým a

rozhodujúcim právnym problémom, vyriešenie ktorého v zásade predchádza rozsiahlemu dokazovaniu
smerujúcemu k objasneniu sporných skutkových tvrdení. Prvoinštančný súd nevykonal ani jeden z
dôkazov ním označených, vykonanie ktorých bolo navrhnuté za účelom preukázania tvrdeného konania
žalovaných 1/,2/ voči nemu, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nie je teda v súčasnom štádiukonania možné konštatovať, aký je právny názor prvoinštančného súdu na otázku existencie alebo
neexistencie zákonných dôvodov na vrátenie dani na jeho strane a rovnako tak nie je možné tvrdiť, že
neuniesol dôkazné bremeno.

Napriek rozhodnutiam NS SR uvádzaným žalovaným 1/ aj ojedinelý exces v správaní obdarovaného
môže spôsobiť vznik práva darcu na úspešné domáhanie sa vrátenia daru.

5. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Podľa § 137 c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

8. Vzhľadom na argumenty žalobcu v odvolaní a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o určovaciu
žalobu, je v prvom rade potrebné zaoberať sa s otázkou naliehavého právneho záujmu.

9. Predpoklad úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej
žaloby), po procesnej stránke spočíva v tom, že strany majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom
určení je naliehavý právny záujem. Tieto dva predpoklady nie je možné zamieňať.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je

účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, ktorého právnej sféry sa
sporný právny vzťah alebo sporné právo týka.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa
má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe vecnú aktívnu legitimáciu.
Naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä

vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez toho určenia stalo
jeho právne postavenie neisté. Právne teória i súdne prax už dávno dospela k zhodnému názoru, že
ak sa žalobca domáha určenia svojho vlastníckeho (alebo iného) práva, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľností, na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem vždy, ak požadované súdne
rozhodnutie má byť podkladom pre kataster nehnuteľností a ak sa týmto spôsobom dosiahne zhody

medzi právny stavom a stavom evidovaným v katastri nehnuteľností.
Inými slovami u žalobcu buď musí ísť o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

10. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení u žalobcu nepostupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
súdov, resp. neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení u žalobcu
(pri kúpnej zmluve zo dňa 30. 10. 2008) , čím nie je naplnený základný predpoklad rozhodovania o
určovacej žalobe.

11. V súvislosti s odvolacím argumentom žalobcu ohľadne uzavretia simulovaného právneho úkonu
(§ 41a ods. 2 OZ) medzi ním a žalovaným 1/ (kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008) s poukazom na
symbolickú kúpnu cenu za prevádzanú nehnuteľnosť odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno v tomto
prípade zaťažuje žalobcu, ktorí musí preukázať, že išlo o zastretý právny úkon, ktorý zodpovedal vôli

žalobcu a taktiež žalovaného a súčasne spĺňa všetky jeho náležitosti (podstatné zložky právneho úkonu,
t.j. darovacej zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti).

12. Odvolací súd dáva poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, č.k. III. ÚS
412/2016-10, z ktorého vyplýva: ,,Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval

správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku
dojednanú kúpnu cenu 1Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté
darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o
kúpnej cene) a naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (ajkeď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa
stotožnilsozáverom,ževsymbolickejdohodnutejkúpnejcenezaprevádzanúnehnuteľnosťbolarodičmi
účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je

v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný
právny úkon.“

13. V ďalšom konaní bude preto úlohou okresného súdu zistiť, či žalobca disponuje naliehavým právnym
záujmom na požadovanom určení, v čom tento spočíva (či je právne postavenie žalobcu v súčasnosti

bez požadovaného určenia neisté, v čom táto neistota spočíva a v čom sa prejaví jej odstránenie). V
prípade existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, pretože v prejednávanej veci medzi
stranami nebolo sporné doručenie výzvy na vrátenie daru (žaloby) žalovaným 1/, 2/, úlohou okresného
súdu (v priebehu ďalšieho konania) bude skúmať druhý zákonný predpoklad zrušenia darovacieho
vzťahu, a to, či zo strany žalovaných 1/, 2/ došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov voči žalobcovi. V
súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadne uzavretia dissimulovaného právneho úkonu (§ 41a ods. 2 OZ)

bude úlohou okresného súdu zistiť, či kúpnou zmluvou bol zastretý iný právny úkon (darovacia zmluva),
ktorý zodpovedal vôli žalobcu a taktiež žalovaného 1/ a súčasne spĺňa všetky náležitosti darovacej
zmluvy.
Následne okresný súd vyhodnotí vykonané dokazovanie a rozhodne vo veci v súlade so zákonom.

14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

15. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).