Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201379
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113201379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: MODESA s. r. o., so
sídlom Závodná 46/A, 821 06 Bratislava, IČO: 46 840 338, právne zastúpený STEFANKOVA | law office
s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 239 077, proti žalovanému: A.. A. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, o zaplatenie sumy 15.392,16 eur s príslušenstvom, o vzájomnej
žalobe na zaplatenie 941,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra, č. k. 14C/284/2016-206 zo dňa 19. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach (výroky I., V.) p o t v

r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.392,16
eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.392,16 eura od 01.08.2012 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom
zastavil. Ďalším výrokom vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1

CSP náhradu trov konania o žalobe žalobcu o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 %. Svedkyni
H. L. priznal podľa § 258 ods. 1 CSP svedočné v rozsahu 100 %.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. §§ 631,634 ods.2, 644, 645 ods.1 , 420 Obč.
zákonníka, §§ 145 ods. 2, 146 ods. 1 CSP.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného a žalovaný

uzatvorili ústnu zmluvu dielo, predmetom ktorej bolo kompletné zhotovenie vnútorných omietok na
rodinnom dome žalovaného, okrem priestorov pivnice rodinného domu, ktoré neboli uzatvorené od
vonkajšieho priestoru. Žalobca vykonal dielo riadne (opak nebo preukázaný), preto mu vznikol nárok na
odmenu, resp. cenu diela (podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako
zhotoviteľ poskytol žalovanému plnenie vo februári 2012 spočívajúce v zhotovení vnútorných omietok
na rodinnom dome. Tvrdenie žalovaného, že žalobca vykonal dielo bez zmluvy alebo objednávky
hodnotil súd ako nedôvodné pre rozpor s vykonaným dokazovaním (výsluchmi svedkov) a s jeho

predchádzajúcimi vyjadreniami (v návrhu dohody o urovnaní, odpore, vyjadrení k vyjadreniu žalobcu
k podanému odporu). Za nepreukázané hodnotil aj tvrdenie, že žalovaný žiadal o prerušenie prác
z dôvodu nevyhovujúcich podmienok, svedkyňa L. potvrdila, že sa dohodli na vykonaní prác. Po
vykonaní diela právny predchodca žalobcu mal odovzdať dňa 29.02.2012 dielo žalovanému. Vzhľadomna predložené dve rôzne vyhotovenia odovzdávacieho protokolu stavby (protokol predložený žalobnom
obsahoval vyjadrenie o prevzatí stavby bez uplatnenia vád, druhý predložený žalovaným obsahoval
vyjadrenie o neprevzatí stavby a reklamáciu vád) súd tieto listinné dôkazy vyhodnocoval v súvislosti s

inými vykonanými dôkazmi. Z dokazovania vyplynulo, že pri preberaní odovzdávacieho protokolu bol
prítomný len jediný svedok, ktorý mohol osvedčiť priebeh odovzdania, a to A. F., ktorý aj zhotovovanie
diela realizoval. Ten potvrdil, že protokol predložil žalovanému na podpis, ktorý ho prečítal, podpísal
a vrátil bez pripomienok. Výslovne uviedol, že protokol neobsahoval vyjadrenie "neprebral" a rovnako
žiadne vytknuté vady diela a vyzeral tak, ako ho predložil žalobca do konania. Svedkyňa L. vypovedala,

že nebola prítomná pri odovzdaní diela, preto neobstojí jej tvrdene v čestnom prehlásení spísanom pred
podaním svedeckej výpovede, že žalovaný za jej účasti vady a nedorobky uviedol do odovzdávacieho
protokolu a protokol podpísal s tým, že omietkarské práce neprebral. Tieto rozpory odstránené neboli.
Svedecká výpoveď po predchádzajúcom zákonnom poučení je bezprostrednejší a hodnovernejší dôkaz.
Na základe uvedeného súd uzavrel, že právny predchodca žalobcu práce odovzdal a žalovaný ich
prevzal bez námietok.

1.4. Ďalej súd konštatoval, že žalovaný tvrdenie o uplatnení reklamácie vád diela nepreukázal ani
zápisnicou z uplatnenia vád reklamácie. Napriek označeniu prítomných v zápisnici (okrem žalovaného
mali byť prítomní pán O. za objednávateľa, pani L. a pán H.) vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že pri spisovaní dokumentu bol prítomný len žalovaný, ktorý ho podpísal a pani L., teda žalobca

nebol pri tvrdenom spísaní vád. Nebolo preukázané ani doručenie zápisnice právnemu predchodcovi
žalobcu a tvrdenia o spôsobe doručenia zápisnice boli rozporné. Žalovaný tvrdil, že odovzdal zástupcovi
zhotoviteľa zápisnicu pri jednaní v Bratislave v reštaurácii Albero za účasti svedkyne L. (podľa jej
čestného prehlásenia mala byť táto schôdza 02.05.2012 za jej účasti), pričom svedkyňa na pojednávaní
vypovedala, že žalovaný to posielal právnemu predchodcovi žalobcu. Rovnako vo výpovedi na

pojednávaní tvrdila, že na iných jednaniach (okrem prípadu, keď navštívila stavbu počas realizácie
omietkarských prác a vytkla, že sa nedajú otvoriť okná z dôvodu hrubých omietok) nebola. Preto
jej vyjadrenia v čestnom prehlásení popisujúce podrobne viacnásobné rokovania o vadách neobstoja.
Svedok H. si nepamätal riešenie reklamácií, resp. vád a nedorobkov. Ani tvrdenie Ing. E. X. v čestnom
prehlásení zo dňa 12.04.2017 o reklamácii vád vo februári 2012 podľa súdu bez ďalšieho neobstojí,

keď neobsahuje žiadne ďalšie skutočnosti, kedy a ako k tomu malo dôjsť a z výpovede svedkyne
vyplynulo, že pri spisovaní reklamácie (zápisnice) bol prítomný len žalovaný a ona. Zároveň je nelogické,
že žalovaný, ktorý si mal uplatniť vady vo februári 2012 (nedokončené a vadne urobené omietky), vo
faktúre vystavenej dňa 16.07.2012 trval na premeraní výmery, čo výslovne do faktúry uviedol, avšak
žiadne vady už nevytýkal.

1.5. K tvrdeniam žalovaného o vadách diela súd uviedol, že ani žalobca nepopieral nevykonanie
omietkárskych prác v garáži a dvoch menších miestnostiach v pivnici (tieto sa ani nemali zarátavať do
ceny), čo potvrdil aj svedok realizujúci práce. Žalovaný na preukázanie vád odkazoval na vypracované
znalecké posudky, ktoré však preložené neboli. Pripojené fotografie, ktoré mali byť súčasťou jedného

z posudkov č. 82/2015, nemajú bez znaleckého posudku výpovednú hodnotu (iba preukazovali, že
niektoré miestnosti, ale nie ktoré konkrétne, neboli omietnuté, čo sporné nebolo). Navyše posudok a
teda aj fotografie boli vyhotovené s časovým odstupom najmenej troch rokov od realizovania prác.
Vady nepreukazuje ani posudok firmy Salaj spol. s r.o., ako tvrdil žalovaný, pretože posudok uvádza
len poškodenie dvier, okien a parapetov v roku 2015, bez označenia príčiny poškodenia. Obsah časti

stavebného denníka predložený do konania nie je hodnoverný, keď informácie v ňom sú v rozpore s
výpoveďami svedkov (napr. spísanie vád dňa 16.02.2012).

1.6. Súd preto uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rámci procesnej obrany v tom, že by
vady diela uplatnil, ani že právny predchodca žalobcu poskytol vadné plnenie.

1.7. Jednotkové ceny uvedené vo faktúre neboli žalovaným vo faktúre spochybnené, teda došlo k
ich akceptácii, ani následne nedošlo k určeniu inej výmery omietok, preto má žalobca nárok na
vyfakturovanú sumu 15.392,16 po jej čiastočnom zaplatení počas konania (5.000 eur), teda na sumu
10.392,16 eura.

1.8. K tvrdeniu žalovaného, že cena diela bola dohodnutá vo výške 10.457,30 eur v súlade s
cenovou ponukou tretej osoby nebolo preukázané. To mala potvrdiť pani L. v čestnom prehlásení, čo
nekorešponduje s jej výpoveďou na pojednávaní. Žalobca vyfakturoval cenu diela sumou 15.392,16eura. Skutočnosť, že žalobca zaplatil za omietkarské práce dodávateľovi 7.000 eur nepreukazuje, že si
žalobca neodôvodnene navýšil cenu diela, pretože medzi žalobcom a treťou osobou ide o samostatný
vzťah a záväzok. Sám žalovaný vo faktúre nenamietal jednotlivé ceny prác, faktúru podpísal len s

poznámkou týkajúcou sa výmery, z čoho je zrejmé, že uvedené ceny akceptoval; v opačnom prípade
mu nič nebránilo aj túto námietku na faktúru pripojiť. Súd podotkol, že okrem omietok boli vyfakturované
aj iné práce ako omietkarské, ktoré zároveň žalovaný nenamietal. Podpisom faktúry odsúhlasil ceny v
nej uvedené, preto je nimi viazaný.

1.9. Ďalej uviedol, že jediná námietka vo faktúre sa týkala výmery 1227 m2 s tým, že táto ešte premeria.
Žalovaný, ktorý sám pripojil túto námietku (bez ohľadu či išlo o znenie na faktúre predloženej žalovaným
alebo žalobcom) následne neavizoval, že došlo k premeraniu výmery a mala byť v inej hodnote. Táto
poznámka je vzhľadom na svoj obsah neurčitá, preto nemôže zaväzovať zhotoviteľa na vykonanie
premerania a tým podmieňovať vyplatenie dohodnutého zmluvného plnenia. Z obsahu poznámky
nevyplýva, že povinnosť premerať výmeru mal žalobca ako zhotoviteľ. Ak mal žalovaný pochybnosti o

výmere, v zmysle poznámky si mal zabezpečiť premeranie sám, prípadne v súčinnosti so žalobcom. To,
že uvedená výmera1227 m2 korešponduje s vykonanými prácami potvrdil svedok F., rovnako (dokonca
ešte o niečo vyššia) vyplýva aj z cenovej ponuky tretej osoby, na ktorú sa odvoláva sám žalovaný.
Tvrdenie, že výmera omietok je navýšená o 40 % oproti projektovej dokumentácii, resp. mala by byť
974,92 m2, je irelevantné, keďže táto dokumentácia predložená nebola. Napokon výmera 1227 m2 bola

uvedená už aj v odovzdávacom protokole stavby prevzatom žalovaným vo februári 2012, kde táto vtedy
namietnutá nebola.

1.10. Vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom hodnotil ako irelevantné tvrdenia o vykonaní zemných
a izolatérskych prác právnym predchodcom žalobcu, pretože neboli predmetom konania, rovnako

vyplatenie zálohy 3.000 eur, ktoré boli na tieto práce vyplatené, avšak tretej osobe (p. O.). Žalovaný
menil v tomto smere argumentáciu, keď v závere konania tvrdil, že bola vyplatená ako záloha 6.000 eur
a bola uzatvorená dohoda, že zostatok z tejto sumy 4.000 eur sa použije na zabezpečenie vnútorných
omietok, čo tiež nebolo v konaní preukázané.

1.11. Súd pri právnom posúdení nároku žalovaného uplatnenom vzájomnou žalobou na zaplatenie
sumy 941,20 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej neodstránením reklamovaných
vád a nedorobkov, tvoriacej rozdiel medzi pohľadávkou žalobcu na 5.457,30 eura (fakturovaná suma
15.392,16 eura mínus plnenie 5.000 eur mínus neodôvodnene navýšená cena fakturácie 4.934,86 eura)
a pohľadávkou žalovaného v sume 6.398,50 eura vychádzal z tvrdenia žalovaného o nároku na náhradu

škody. Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok na vznik zodpovednosti žalobcu
za škodu; nepreukázal, že došlo k protiprávnemu konaniu žalobcu (k tvrdenému neodstráneniu vád
diela, ktoré malo viesť ku škode), k vzniku škody (tu žalobca nesplnil ani povinnosť tvrdenia, v čom mala
spočívať škoda, ako k nej malo neodstránením vád dôjsť) a nepreukázal výšku tvrdenej škody, resp.
ani ako k výške 6.398,50 eura dospel.

1.12. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sumu 6.398,50 eur uvádzal už v odpore, že išlo o cenu
nedorobkov a vád diela, teda nárok z titulu uplatnenia zodpovednosti za vady diela. Súd uzavrel že
ani v prípade, že by išlo o nárok na hodnotu vadného plnenia, nebol by dôvodný, nakoľko žalovaný
nepreukázal, že došlo k vadnému plneniu, že by si nároky z vád riadne a včas u žalobcu uplatnil a tiež

neuviedol, ako dospel k sume 6.398,50 eura a túto nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd vzájomnú
žalobu žalovaného zamietol.

1.13. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, od
01.08.2012 vo výške 8,75 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania bola 0,75 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z
omeškania 8,75 %).

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a zaviazať žalobcu k zaplateniu sumy 941,20 eur. V odvolaní poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe,

že ním, t.j. žalovaným pripojené vyhlásenie vo faktúre zo dňa 16.07.2012 že „faktúra prevzatá s tým,
že sa ešte preverí výmera“, pochopil ako potvrdenie jeho vôle byť viazaný fakturovanou cenou diela.2.2. Poukázal tiež na svoje vyjadrenia v odpore, že žalobca dohodnutú cenu diela 10.457,30 eur navýšil
o 4.934,86 eur, preto fakturovanú výmeru 1227 m2 neprevzal a žiadal premerať dodanú výmeru omietok
a znova fakturovať v cene 8 eur/m2. Žalobca neodstránil vady a nedorobky diela v cene 6.398,50 eur

uplatnené v reklamácii z 16.02.2012 a uvedené v odovzdávacom protokole s konštatovaním, že on dielo
neprevzal. Uviedol, že zaplatil žalobcovi zálohu na nákup materiálu v sume 3.000 eur dňa 28.11.2011 a
dňa 22.09.2015 doplatil 5.000 eur. V priebehu konania vyvrátil skutkové tvrdenia žalobcu, že sa dohodli
na dodávke vnútorných omietok v cene 15.392,16 eur a predložil dôkaz, že sa dohodli na cene 10.457,30
eur, ktorá vyplýva z projektovej dokumentácie RD DIAMANT 183/60 a odsúhlasenej cenovej ponuky

firmy POSTAV.SK z 13.06.2011. Vyvrátil aj tvrdenia žalobcu, že odovzdal vnútorné omietky vo výmere
1.227 m2 (9.816 eur) a že dodal dodatočné práce v cene 5.576,16 eur. V tejto súvislosti predložil
fotodokumentáciu zo ZP č. 54/2015, ktorá preukazuje, že žalobca nevyhotovil omietky na výmere 1/3
novostavby, vo výmere 409 m2, čo predstavuje sumu 3.272 eur, teda omietky vykonal v hodnote 6.544
eur. Vyvrátil tiež tvrdenie, že dielo bolo riadne odovzdané a to originálom odovzdávajúceho protokolu zo
dňa 29.02.2012, opatrený pečiatkou Femastav a podpisom konateľa O. a s jeho poznámkou, že dielo

nepreberá z dôvodu uvedených vád a nedorobkov. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vo falzifikáte
protokolu uviedol jeho adresu R. XXX, ktorú v tom čase nemohol poznať, pretože ju zistil až pri podaní
žaloby a v origináli odovzdávacieho protokolu je ním napísaná adresa Z., D. XX, čo je dôkaz, že
dielo neprevzal. Predloženým originálom faktúry č. 2012004 s pečiatkou žalobcu a podpisom konateľa
preukázal, že žalobca bez toho, aby v priebehu februára až júla 2012 odstránil vady a nedorobky

uvedené v reklamácii z 16.02.2012, vystavil faktúru 16.07.2012 na fiktívnu sumu 15.392,16 eur, preto do
nej dopísal poznámku, že žiada premerať výmeru a vystaviť novú faktúru so skutočne dodanou výmerou
omietok.

2.3. Doložil súdu tiež posudok firmy Salaj, z ktorého vyplýva, že žalobca dodával omietky v

nevyhovujúcom mrazivom období, čo sa nepriaznivo prejavilo v kvalite prác. Z čestného vyhlásenia M.L.
vyplýva, že konateľ spoločnosti, J.Fedič sa nezúčastnil odovzdávania omietkarských prác, preto on do
odovzdávacieho protokolu, ktorý predložil subdodávateľ F. dopísal poznámku, že neboli vyhotovené v
garáži, vinárni a v sklade, preto dielo nepreberá.

2.4. V ďalšej časti odvolania poukázal na vyjadrenie žalobcu, že odovzdávajúci protokol bol odovzdaný
ako samoprepisovací, preto by mali byť oba rovnaké, pričom on spochybnil výmery dodaných omietok,
preto došlo k dohode, že sa neúčtovali ostenia a okenné a dverné otvory. Priznal tiež, že bol pri
tom, keď on - žalovaný, dopisoval do faktúry poznámku, že sa preverí výmera, rovnako že prevzal
od neho zálohu 3.000,- € na vykonanie izolatérskych prác, ktoré nedodal, preto sa dohodli, že zálohu

použije na nákup materiálu pre omietkarske práce. Priznal aj to, že sa dohodli o použití zálohy na
nákup materiálu pre omietkarske práce a že zaplatil ďalších 3.000,- € pánovi O. na zemné práce ako
aj to, že omietky neboli vyhotovené v jednotlivých miestnostiach prízemia, pričom tieto miestnosti neboli
z jeho strany fakturované. Keďže odovzdávajúci protokol bol vyhotovený ako samoprepisovací, mali byť
ním aj žalobcom predložené protokoly identické. Zdôraznil, že žalobca predložil súdu falzifikát, nakoľko

originál odovzdávajúceho protokolu predložil on; žalobca teda predložil sfalšovaný listinný dôkaz.

2.5. Ďalej tvrdil, že s poukazom na dátum fakturácie 16.07.2012 preukázal existenciu reklamácie,
ktorá bola riešená so žalobcom v priebehu februára až júla 2012. Z elementárnej logiky vyplýva, že v
prípade neuplatnenia reklamácie by žalobca fakturoval dodané práce súčasne s odovzdaním diela, t.j.

v termíne 16.02.2012. Súdu predložil znalecký posudok č. 54/2015, ktorý preukazuje, že omietky neboli
vyhotovené v jednotlivých miestnostiach prízemia RD a že cena diela bola nedôvodné navýšená na
dvojnásobok rozpočtovej ceny diela. Z ním predloženej fotodokumentácie(dňa 29. 09. 2015) vyplýva,
že žalobca nevyhotovil izolatérske práce, za ktoré prijal zálohu 3.000 eur. Na preukázanie tvrdenia
navrhol vypočuť svedkyňu L., ktorá bola pri odovzdávaní zálohy 28.11.2011 prítomná. Zmluvou o dielo

uzatvorenou s kúrenárom Ing. X. dňa 14.10.2011 vyvrátil tvrdenia žalobcu, že v čase vyhotovenia
omietok malo byť spustené vykurovanie a toto nebolo z dôvodu, že za kúrenie nezaplatil.

2.6.PoukazovalajnavyjadreniasvedkaF.,že vofebruári,kedysarobiliomietky, provizórnevykurovanie
nepostačovalo, v miestnostiach bola veľká vlhkosť, preto hrdzaveli pánty na dverách domu, že omietky

nevyhotovovali v garáži a v prízemí domu, že výmeru dodaných omietok 1227 m2 do preberacieho
protokolu dopísal p. O., pričom nevedel, aká výmera bola fakturovaná. Nevedel, že dom je katalógový
s výmerou omietok 974,92 m2; uviedol, že s konateľom žalobcu sa dohodol len na cene za dodávku
7.000 eur, nie na výmere omietok. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či konateľom žalobcu sľúbená dodávkaizolácií proti vode bola dodaná, nebol prítomný pri reklamácii. On mu predložil odovzdávajúci protokol
a žalovaný dopísal poznámku, že chce premerať výmeru dodaných omietok. Prvú stranu protokolu si
ponechal žalovaný a zostávajúce odovzdal p. Fedičovi.

2.7. V závere odvolania zopakoval tvrdenie, že nakoľko neboli dokončené omietky v prízemí domu a
žalobca reklamáciu neriešil, pričom prijal zálohu 3.000 eur a doplatok 5.000 eur, prijal plnenie o 941,20
eur vyššie, ako bola hodnota ním dodaného diela.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, § 2 ods. 1 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario) a dospel k právnemu záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa pôvodne právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia
ceny diela v sume 15.392,16 eura za dodávku vnútorných omietok na novostavbe rodinného domu
žalovaného, ktoré fakturoval faktúrou č. 2012004 zo dňa 16.07.2012, do ktorej žalovaný pri prevzatí
dopísal text v znení,“ že sa ešte preverí výmera“. Tvrdil, že so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o
dielo, ktoré žalovanému odovzdal v zmysle odovzdávacieho protokolu zo dňa 29.02.2019. V priebehu

konania žalovaný zaplatil sumu 5.0000,- eur, preto v tejto časti žalobca zobral žalobu späť a súd konanie
zastavil. Žalovaný si protinávrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 941,20 eur ako rozdiel medzi
a fakturovanou 15.392,16 eur a dohodnutou cenou diela 10.457,30 eur a po odpočítaní žalovaným
vyčíslenej ceny nedorobkov 6-398,50 eur a zaplatenej sumy 5.000 eur v priebehu konania. Súd
prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 10.392,16 eur s

príslušenstvom, konanie v časti zaplatenia sumy 5.000 eur zastavil a vzájomnú žalobu žalovaného
zamietol.

6. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 osl 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

7. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v odvolaní v podstate poukazuje na konanie pred
súdom prvej inštancie (žalobu, odpor, vyjadrenia žalobcu a svoje na pojednávaniach) z dôvodu
preukázania svojich tvrdení a nesprávnych právnych záverov súdu prvej inštancie o dôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku. V odvolaní opakuje tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej
inštancie, že cena diela bola dohodnutá na 10.457,30 eur a vyplýva z projektovej dokumentácie RD

DIAMANT 183/60 a odsúhlasenej cenovej ponuky firmy POSTAV.SK z 13.06.2011, že reklamoval vady
diela a nedorobky v hodnote 6.398,50 eur v reklamácii z 16.02.2012 a žalobca ich neodstránil, že v
odovzdávacom protokole dielo neprevzal, zaplatil žalobcovi zálohu na nákup materiálu 3.000 eur na
vykonanie izolatérskych prác dňa 28.11.2011, ktoré nedodal a mala byť použitá na omietkarské práce,
poukazuje aj na nedokončenie omietok v prízemí domu a žalobca bez toho, aby v priebehu februára

až júla 2012 odstránil vady a nedorobky uvedené v reklamácii z 16.02.2012, vystavil faktúru 16.07.2012
na fiktívnu sumu 15.392,16 eur,

8.Odvolacísúdpodrobnepreskúmalvšetkyprávnevýznamnénámietky,ktorébolivodvolanížalovanými
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

V súvislosti so žalovaným podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnutérozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám
riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil.

8.2. Odvolacie námietky žalovaného sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a dostatočne sa s nimi vysporiadal; tieto nemohli
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387

ods. 2 CSP poukazuje.

9. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto vplnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Judikatúra ESĽP nevyžaduje,

aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

10. Z hľadiska právneho posúdenia veci bolo v kontexte odvolacích dôvodov žalovaného podstatné sa
vysporiadať s otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny prác fakturovaných faktúrou č.
2012004 zo dňa 16.07.2012, v ktorej bola dopísaná poznámka žalovaného o tom, že faktúru preberá

s tým, že sa ešte premeria výmera. Žalovaný totiž tvrdil, že dielo neprevzal, pretože reklamáciou zo
dňa 16.02.2012 reklamoval vady diela.

11. Pre posúdenie nároku bolo významné zistenie, či práce, ktorých realizáciu strany sporu dohodli boli
vykonané v zmysle dohody. Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný

sa dohodli na realizácii omietkarských prác na novostavbe rodinného domu v Limbachu a že neboli
vykonanépráceprízemídomu.Spornouboladohodnutácenadiela,t.j.odplatyzapremetdiela.Žalovaný
tvrdil, že cena diela bola dohodnutá sumou 10.457,30 a vyplýva z cenovej ponuky firmy POSTAV.SK
z 13.06.2011. Žalobca toto tvrdenie popieral a odvolával sa na spornú faktúru, v ktorej žalovaný síce
dopísalpoznámkuododatočnompremeranívýmery,aleďalejbolnečinný; žiadneinévýhrady neuviedol

a práce nereklamoval. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa s
obranou žalovaného dostatočne a správne vysporiadal v odseku 35 rozsudku a prijal záver, že žalovaný
tvrdenie o cene diela podľa cenovej ponuky nepreukázal; túto skutočnosť nepotvrdila jeho svedkyňa L. a
žalovaný iné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na tú skutočnosť, že žalobca v spornej faktúre fakturoval omietkarské práce v rozsahu 1227 m2 sumou

11.779,20 eur, pričom v cenovej ponuke, na ktorú sa žalovaný odvolával, sú tieto práce uvedené (s
prípravou podkladu) sumou 10.457,30 eur za vápenno-cemenotvé omietky a sumou 14.877,60 eur za
vápenno-sadrovéomietky,pričomzahŕňajúprácezaomietkystienastropovvovýmere1254,70m2,teda
vo vyššej výmere, ako fakturoval žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v cenová ponuka obsahuje dokonca
aj vyššiu sumu prác, ako fakturoval žalobca za vápenno-cementové omietky, čo odporuje tvrdeniam

žalovaného o dohodnutej cene práce 10.457,30 eur, resp. 10.400 eur, ktorú sumu uvádzal v priebehu
konania.

12. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca práce vykonával vadne, preto ich reklamoval dňa 16.02. 2012.
Aj s touto námietkou sa súd prvej inštancie dostatočne a správne vyporiadal v odseku 32 rozsudku

keď prijal záver, že žalovaný tvrdenie o reklamácii vád nepreukázal. Obrana žalovaného, že ak by
neuplatnil reklamáciu, žalobcabyfakturovaldodanépráce sodovzdanímdiela,t.j.vtermíne16.02.2012
nepreukazuje aj s ohľadom na rozporné a nepreukázané tvrdenia o mieste a spôsobe reklamácie to,
že vady diela u žalobcu riadne a včas reklamoval. Žalovaný síce tvrdil, že hodnota reklamovaných prácbola 6.398,50 eur, ale žiadnym spôsobom nepreukázal nielen to, že vady reklamoval ale ani hodnotu
ním tvrdených vád.

13. Žalovaný taktiež tvrdil, že dielo neprevzal (keďže vykazovalo reklamované vady). Zákon
neustanovuje žiadne pravidlá pre spôsob a prevzatie diela. Otázka prevzatia diela súvisí s tým, že v
prípade, ak objednávateľ dielo prevzal bez pripomienok, nemôže už uplatňovať prípadné vady, ktoré
mohol pri prevzatí postrehnúť. Prevzatím diela prechádza tiež nebezpečenstvo náhodnej skazy a
náhodného zhoršenia diela. Z hľadiska námietok žalovaného o vadách diela, pre ktoré tvrdil, že dielo

neprevzal (uvedené v ním preloženom odovzdávacom protokole), potom ani nebolo právne významné,
čidieloprevzal,pretožepokiaľišloozrejmévady,ktoré mohol reklamovaťajvpriebehuichvykonávania,
dokonca mohol z dôvodu vadne vykonávaných prác aj od zmluvy odstúpiť, čo neurobil a ani netvrdil.
V posudzovanej veci ale tvrdenie žalovaného, že dielo neprevzal bolo súdom prvej inštancie správne
vyhodnotené ako nepreukázané a to ani výpoveďou svedka Kováčika a ani svedkyne Blahútovej v
odseku 31 rozsudku a odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje.

14. Odvolací súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný nepreukázal tvrdenie o
odovzdaní zálohy žalobcovi v sume 3000 eur na izolatérske práce a následnú dohodu o započítaní tejto
sumy na omietkarkse práce. S týmto tvrdením sa súd prvej inštancie dostatočne a správne vysporiadal
v odseku 39 rozsudku; odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že žalovaný tvrdenie o zálohe neuvádzal

ani v odpore proti platobnému rozkazu a ani v už uvedenom návrhu dohody o urovnaní. Prvýkrát o tejto
sume zmieňuje až v podaní z 29.09.2016 tak, že žalobca mal vykonať izolatérske a zemné práce, ktoré
nevykonal a peniaze vyplatil p. Fabulovi (teda nie žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu); takéto tvrdenie
hodnotí odvolací súd nielen ako nepreukázané a účelové.

15. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že podľa
novej procesnoprávnej úpravy súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie
okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP. Súd však v zmysle § 150 ods. 2
CSP môže na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia

sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

16. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným
prostriedkomjenajmävýsluchstrany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanie
a obhliadka. Strana sporu (každá) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto

povinnosti nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V posudzovanej veci žalovaná strana uvedené
skutkové tvrdenia nepreukázala ňou uvádzanými dôkazmi na spochybnenie uplatneného nároku a v
konaní pred súdom prvej inštancie také ani nenavrhla, preto súd prvej inštancie dôvodne vychádzalz právneho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že dielo bolo dodané s vadami,
ktoré vady riadne uplatnil (reklamoval). Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie ohľadne poznámky vo faktúre uvedenými v odseku 36 a 38 a zároveň poukazuje

na svoje konštatovanie v odseku 11 ohľadne výmery v cenovej ponuke, z čoho je zrejmé, že žalobca
fakturoval práce v nižšej výmere ako boli uvedené v cenovej ponuke, čo nasvedčuje tomu, že práce v
prízemí domu neboli vo faktúre zahrnuté.

17. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne vád preukázaných posudkom firmy Salaj a vyjadrenia o

pravosti či falzifikátoch predložených listín odvolací súd nepovažoval pre právne posúdenie veci právne
významné, pričom súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí.
Z odvolania žalovaného vyplýva, že smeruje proti výrokom I. až V., teda aj proti výroku o zastavení
konania (výrok I) ale v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie v
zastavujúcej časti za nesprávne. Pre absenciu odvolacích dôvodov preto odvolací súd tento správnosť
tohto výroku nepreskúmaval.

18. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých častiach v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu odvolacieho konania v

zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).