Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201914
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618201914.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
E. E., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom G. A. J. XX, XXX XX A., zast. JUDr. Ladislavom Kováčom,
advokátom so sídlom AK M. Bela 2, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: G. M., nar. XX. júna XXXX, trvale
bytom A., H. 2, zast. D.. Zuzanou Morháčovou, advokátkou so sídlom AK Haličská cesta 3200, Lučenec,

o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a určenie povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do
registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 9C/11/2018-111 zo dňa 8. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorým tento žalobu v časti v ktorej
sa domáhala určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel vedenom na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Lučenci zamietol, o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, výrokoch I., III. a IV. z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
9C/11/2018-111zodňa8.februára2019(ďalejlen„napadnutýrozsudok“alebo„napadnutérozhodnutie“)

určil, že motorové vozidlo SUZUKY Baleno, R. E biela metalíza, L. LC XXX CT je vlastníctvom žalobkyne
E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. G.. L. J. XX, XXX XX A. (prvá výroková veta). Zároveň rozhodol, že
žalobu žalobkyne proti žalovanému, v ktorej sa domáha určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše
do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, zamieta (druhá
výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov sporu
v rozsahu 50% (tretia výroková veta) s tým, že o výške náhrady trov sporu rozhodne súd prvej inštancie

osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (štvrtá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia
vlastníctva k motorovému vozidlu SUZUKY Baleno, R. E L. LC XXX CT a zápisu predmetného vozidla do
registra motorových vozidiel. V žalobe tvrdila, že dňa XX.XX.XXXX si v predajni automobilov SUZUKY
Lučenec - Opatová kúpila osobné motorové vodilo (ku ktorému sa domáha určenia vlastníctva), za

motorové vozidlo zaplatila kúpnu cenu 11.800,- Eur, osobné motorové vozidlo prevzala. Pri kúpe
bol prítomný jej vtedajší druh, G. M. (žalovaný), ktorý jej mal oznámiť, že z dôvodu, že ona nie je
držiteľkou vodičského oprávnenia, nie je možné ju zapísať ako vlastníčku motorového vozidla, a preto
súhlasila, aby ako držiteľ osobného motorového vozidla bol zapísaný žalovaný. Poukázala tiež na to, že
partnerský vzťah so žalovaným ukončili v októbri 2017, listom to dňa 08.03.2018 ho vyzvala o vydanie
motorového vozidla, na čo žalovaný nereagoval. Žalovaný motorové vozidlo nekúpil, neprevzal do držby,

na kúpu motorového vozidla nemal finančné prostriedky a žalobkyňa s jeho zápisom ako držiteľa do
evidencie súhlasila len z dôvodu, že sama nie je oprávnená viesť motorové vozidlo. Žalovaný so žalobounesúhlasil a tvrdil, že vlastníkom motorového vozidla je on sám; kúpna cena bola zaplatená z finančných
prostriedkov v jeho vlastníctve.

1.2 Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 137 písm. c), § 191 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ustanovenia § 132 ods. 1, § 133
Občianskeho zákonníka. Vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov R. E., A. J., W. P., R. M.,
I. G., I. P., I. T. a Erika E., oboznámil spis okresého súdu sp.zn. 8C/45/2017, faktúry, výzvu na vydanie
veci, doklad o vklade hotovosti, potvrdenia o podaní daňového priznania z príjmov FO za rok 2007-2009,

2012-2017.

1.3 Okresný súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm.c) C.s.p. a
uzavrel, že žalobkyňa naliehavý právny záujem preukázala, nakoľko sa cíti byť výlučnou vlastníčkou
motorového vozidla, ku ktorému ako držiteľ je v príslušnej evidencii zapísaný žalovaný; žalovaný má
motorové vodidlo v držbe a odmieta ho vydať.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaný žili v
spoločnej domácnosti v pomere druh a družka od roku 2010 do októbra 2017; dňa 19.01.2017 bola
uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo, v predajni automobilov
SUZUKY Lučenec. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci podľa § 133 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa vyžaduje odovzdanie práva držby, nevyžaduje sa vždy reálne odovzdanie
veci. Právnym titulom k nadobudnutiu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu je kúpna zmluva,
ktorá sama o sebe vlastnícke právo neprevádza; vyžaduje sa odovzdanie a prevzatie motorového
vozidla; ak zmluva neustanovuje inak. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu tak môže kupujúci
nadobudnúť v momente účinnosti kúpnej zmluvy, prevzatím kľúčov a dokladov k motorovému vozidlu,

momentom splatenia kúpnej ceny a pod.. Evidenčné úkony na dopravnom inšpektoráte nemajú na
prevod motorového vozidla žiadny právny význam; dôležitá jeho dohoda zmluvných strán podľa § 133
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.5 Súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalobkyne, že ona nadobudla vlastnícke právo k predmetnému

vozidlu napriek tomu, že v evidencii motorových vozidiel je vedený ako držiteľ žalovaný. Okresný súd
uveril tvrdeniu žalobkyne, že ona zaplatila zo svojich výlučných finančných prostriedkov kúpnu cenu
motorového vozidla; v rokoch 2010 - 2017 vykonávala živosť ako kaderníčka a žalovaný v týchto
rokoch nepracoval, vykonával pomocné práce v kaderníctve žalobkyne. Príjmom žalovaného bolo len
100,-, resp. 150,- Eur mesačne, mal pritom vyživovaciu povinnosť k dcére, na ktorú platil 86 Eur

mesačne. Vzhľadom na charakter pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným (druh a družka) ich príjem
nebol príjmom spoločným, bezpodielové spoluvlastníctvo neexistovalo. Druhovia nadobúdajú veci do
výlučného, prípadne do podielového spoluvlastníctva. Ak žalovaný poukazoval na svoj príjem, tento
dosahoval pred rokom 2010; nepreukázal, že by po roku 2010 dosiahol také príjmy, z ktorých by si
mohol nasporiť na motorové vozidlo. Priamymi svedkami uzavretia kúpnej zmluvy boli len svedkovia J.

a P., ktorí potvrdili, že v predajni boli prítomní žalobkyňa a žalovaný, motorové vozidlo prevzal žalovaný.
Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa nebola držiteľkou vodičského oprávnenia, reálne motorové
vozidloprevziaťnemohla.Ostatnísvedkoviapriuzatváraníkúpnejzmluvyprítomníneboli.Podľazáverov
súdu prvej inštancie žalobkyňa, ktorá dosahovala stály príjem, preukázala, že dohoda medzi stranami
sporubolataká,žeonabudevýlučnouvlastníčkoumotorovéhovozidlaažalovanýakodržiteľvodičského

oprávnenia bude v evidencii motorových vozidiel zapísaný ako jeho držiteľ. Potom, ako žalobkyňa a
žalovaný ukončili ako druhovia svoj vzťah, nie je dôvodné, aby v evidencii motorových vozidiel bol
naďalej zapísaný žalovaný a aby mal motorové vozidlo vo svojej držbe.

1.6 Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil povinnosť zapísať

vlastníctvo k motorovému vozidlu do registra motorových vozidiel, ktorý je vedený Okresným
riaditeľstvom PZ Lučenec, okresný súd konštatoval, že v tejto časti je žaloba v rozpore s hmotným
právom a v tejto časti žalobu zamietol.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255

ods. 1 ods. 2 C.s.p. a zásadu zodpovednosti za výsledok; konštatoval, že žalobkyňa vola úspešná v
rozsahu 50% a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II. postupom podľa § 387 ods.1 C.s.p.
potvrdilavovýrokochI.,III.aIV.postupompodľa§389ods.1písm.c)C.s.p.zrušilavecvrátilokresnému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. e),
f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že žalobkyňa bola v evidencii motorových vozidiel zapísaná ako
držiteľka osobného motorového vozidla Alfa Romeo v roku 2010, na základe dohody so žalovaným.
Z uvedeného dôvodu považoval za nepravdivé tvrdenie žalobkyne, z ktorého vychádzal súd prvej
inštancie o tom, že pokiaľ nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, nie je možné zapísať ju ako vlastníčku
motorového vozidla. Tvrdil, že so žalobkyňou mal ušetrené finančné prostriedky na kúpu bytu a na

kúpu motorového vozidla ako aj ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 40.000,-Eur; dohodli sa pritom, že
vlastníčkou bytu bude žalobkyňa a vlastníkom auta žalovaný. Poukázal na vlastnícke právo žalobkyne
k bytu. Za nepravdivé tvrdenie považoval aj tvrdenie, že počas spolužitia so žalobkyňou nepracoval,
vykonával na základe mandátnej zmluvy činnosť pre Slovnaft a.s., finančné prostriedky dostával v
hotovosti. Následne vykonával práce v kaderníckom salóne žalovanej, v zmysle mandátnej zmluvy

zabezpečoval vedenie účtovníctva. Dohodnutá suma 100,- Eur mesačne nepokrývala všetky žalovaným
vykonávané práce.

2.2 Odvolateľ tiež namietal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno; nepreukázala, že mala dostatok
finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla. V konaní navrhol, aby žalobkyňa predložila ako

dôkaz svoje príjmy a svoje výdavky a daňové priznania. Tento dôkaz súdom nebol ani zamietnutý a ani
vykonaný; na vykonaní uvedeného dôkazu žalovaný trvá.

2.3 Žalovaný poukázal na obsah výpovedí svedkov J. a P. a konštatoval, že títo svedkovia nemali
vedomosť o tom, kto bude vlastníkom motorového vozidla; svedecké výpovede nepotvrdzujú vlastníctvo

žalobkyne k predmetnému motorovému vozidlu.

2.4 V podanom odvolaní žalovaný namietol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi vlastnícke právo žalobcu, a to s faktúrou č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a ani s vkladom v hotovosti na účet v sume 11.341,-Eur, ktorý

žalovaný vykonal ako úhradu za predmetné motorové vozidlo. Žalobkyňa v tomto smere uviedla klamlivé
informácie ak vypovedala, že finančné prostriedky vyplatila ona v hotovosti. Žalobkyňa nevykonala
úhradu za motorové vozidlo, vykonával ju žalovaný z vlastných finančných prostriedkov. Žalovaný
konštatoval, že žalobkyňa uviedla nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia s cieľom uškodiť žalovanému
napriek ich dohode ohľadne vlastníctva k motorovému vozidlo.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

3.1 Mala zato, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané tak, aby boli zistené všetky

rozhodujúce skutočnosti a súd prvej inštancie sa vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne ako aj s tvrdeniami
žalovaného. Žalovaný síce v odvolaní spochybnil dôkazy predložené žalobkyňou, dôkazy svojich tvrdení
nepredložil. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že žalovaný nenavrhol žiadne iné dôkazy alebo
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by
potvrdzovali jeho tvrdenia.

4. Žalovaný sa k obsahu vyjadrenia žalobkyne písomne napriek výzve súd nevyjadril.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vnapadnutom rozsahu čo do výrokov I. III. a IV. podľa § 389 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods.
1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1 Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní napadol rozsudok okresného súdu aj do výroku II. (ktorým
súd prvej inštancie žalobu zamietol) a navrhol napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdiť, odvolací súd
uvádza, že v tejto časti žalovaný nemá aktívnu legitimáciu, nakoľko odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Niet sporu o tom, že žalovaný so zamietnutím žaloby v tejto
časti súhlasí, nakoľko žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. potvrdil; nemožno

konštatovať, že napadnuté rozhodnutie v tejto časti je na neprospech žalovaného. Preto odvolací súd
odvolaniežalovaného,včasti,vktorejsadomáhalpotvrdenianapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduvo
výroku II. podľa ustanovenia § 386 písm. b) C.s.p. odmietol, nakoľko odvolanie v tejto časti bolo podané
neoprávnenou osobou. Žalobkyňa odvolanie, ani čo do výroku II. rozsudku okresného súdu, nepodala.

6.2 Podľa § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6.4 Podľa ustanovenia § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané
neoprávnenou osobou.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil,
že žalobkyňa podala dňa 18.4.2018 žalobu o určenie, že motorové vozidlo SUZUKY Baleno, R. E biela
metalíza, L. LC XXX CT, je jej vlastníctvom. Okresný súd vzhľadom na určovací charakter žaloby zisťoval
existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. a správne dospel

k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný; vlastnícke právo k hnuteľnej
veci tvrdili obe strany sporu, žalobkyňa pritom nemá hnuteľnú vec vo svojej dispozícii a nemá možnosť
užívať hnuteľnú vec, o ktorej tvrdí, že je v jej vlastníctve. Žalovaný je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v príslušnej evidencii a odmieta motorové vozidlo vydať žalobkyni, ktorá tvrdí, že vlastníkom
motorového vozidla je ona.

7.1 Pokiaľ ide o nadobúdanie vlastníctva motorového vozidla, ktoré je hnuteľnou vecou, súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenia § 132 a § 133 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom; ak sa

hnuteľná veci prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Niet sporu v tom, že v danom prípade k
nadobudnutiu vlastníckeho práva malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim v
predajni automobilov SUZUKY Lučenec. Odvolací súd uvádza, že predávajúcim mal byť 11, s.r.o., O.:
XX XXX XXX, so sídlom A.S. D. XXX/XX, A., tak ako to vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX. Sporná medzi stranami sporu je skutočnosť, kto vlastnícke právo k motorovému vozidlu
nadobudol, či to bola žalobkyňa alebo žalovaný.

7.2 Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva tak bola kúpna zmluva, ktorá mala ústnu
formu. Vlastníctvo k motorovému vozidlu vo všeobecnosti tak bolo možné na základe kúpnej zmluvy

nadobudnúť odovzdaním a prevzatím veci do dispozície kupujúceho (odovzdaním a prevzatím kľúčov
a dokladov k motorovému vozidlu), ak kúpna zmluva neustanovovala niečo iné.

7.3 Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že uveril tvrdeniam žalobkyne;
žalobkyňa dosahovala stály príjem, preukázala, že dohoda medzi stranami sporu bola taká, že ona bude

výlučnou vlastníčkou motorového vozidla a žalovaný ako držiteľ vodičského oprávnenia bude v evidencii
motorových vozidiel zapísaný ako jeho držiteľ.7.4 Uvedené závery súdu prvej inštancie nie sú pre pozitívne rozhodnutie o vlastníckom práve žalobkyne
k motorovému vozidlu postačujúce.

7.5 Pre pozitívne rozhodnutie o žalobe o určenie vlastníckeho práva musí ten, kto tvrdí, že je vlastníkom
hnuteľnej veci preukázať, že vlastníctvo k hnuteľnej veci nadobudol. Spravidla nepostačí preukázať, že
vlastnícke právo žalovanej strane nepatrí, dôkazné bremeno preukázania svojho vlastníckeho práva k
hnuteľnej veci zaťažuje toho, kto sa určenia vlastníckeho práva domáha. Na to, aby ten, kto sa určenia
vlastníckehoprávadomáha,svojevlastníckeprávopreukázal,musípreukázaťtitul nadobudnutiasvojho

vlastníckeho práva (tu kúpna zmluva) a skutočnosť, že jeho vlastnícke právo trvá aj v čase rozhodovania
súdu.

7.6 Pokiaľ má byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva kúpna zmluva, v danom prípade uzavretá
ústne, je ten, kto sa vlastníckeho práva domáha, povinný preukázať jej podstatné náležitosti. V danom
prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzavretí kúpnej zmluvy boli žalobkyňa a žalovaný

spoločne (v predajni automobilov SUZUKY Lučenec), je potrebné skúmať vôľu a jej prejav, ktorý mal
smerovaťkuzatvoreniukúpnejzmluvy.Pokiaľsastranysporuzameralivrámcidokazovaniaprevažnena
preukázanie, či žalovaný mal alebo nemal taký príjem, ktorý by mu umožňoval z vlastných prostriedkov
motorovévozidlonadobudnúť,takétodokazovanieazáveryznehovyplývajúcesajaviazanedostatočné
pre určenie vlastníckeho práva.

8. Odvolanie žalovaného je dôvodné.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz, tento
nebol zamietnutý ale ani vykonaný; na vykonaní navrhovaného dôkazu trvá. Navrhoval pritom, aby
žalobkyňa predložila ako dôkaz svoje príjmy a svoje výdavky a daňové priznania. Z obsahu spisu

odvolací súd zistil, že právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2018 (na
čl.82 a nasl. spisu) okrem iného uviedla, že: „žalovaný navrhuje, aby aj žalobkyňa súdu preukázala
svoje príjmy a výdavky ako aj daňové priznania, z ktorých bude zrejmé, či si mohla predmetnú sumu
na kúpu motorového vozidla nasporiť“. Podľa ustanovenia § ods. 2 druhá veta C.s.p. vyplýva, že súd
(v odôvodnení rozsudku) jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Všetky uvedené skutočnosti z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú,
najmä nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz nevykonal a nevyzval
žalobkyňu, aby svoje príjmy preukázala. Uvedený dôkaz má svoju relevanciu najmä v prípade, ak súd

prvej inštancie svoje rozhodnutie založil aj na konštatovaní, že žalovaný nepreukázal, že by po roku
2010 dosiahol také príjmy, z ktorých by si mohol nasporiť na kúpu motorového vozidla.

8.1 Z vyššie uvedeného vyplýva, že je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e)
C.s.p., ktorý je dôvodný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa 08.02.2019

(prostredníctvom právnej zástupkyne) žiadny ďalší dôkaz nenavrhol vykonať; návrh na vykonanie
dokazovania za účelom zistenia príjmov žalobkyne už bol podaný, súd prvej inštancie takýto dôkaz
nevykonal a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu takýto dôkaz odmietol vykonať.
Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ mal zato, že vykonanie navrhovaných
dôkazov je pre správne zistenie skutkového stavu nadbytočné.

8.2 Odvolací súd zároveň uvádza, že dôvodné je aj odvolacie tvrdenie v tom, že súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, najmä sa nevysporiadal
s listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi vlastnícke právo žalobcu. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., namietal tak nesprávne skutkové zistenia súdu prvej

inštancie. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva v nesprávnosti
v zisťovaní skutkového stavu; k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej
logiky. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak došlo k rozporu so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, vtedy, ak súd svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, ktorá z vykonaných dôkazov

nevyplýva alebo nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas
dokazovania najavo; nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a poukazoval na konkrétne skutočnosti
obsiahnuté v jednotlivých dôkazoch (výpovediach svedkov), ktoré podľa jeho názoru závery súdu prvejinštancie spochybňujú. Tvrdil, že svedkovia J. a P. nemali vedomosť o tom, kto mal nadobudnúť
vlastnícke právo k motorovému vozidlu, súd sa nevysporiadal s faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX a ani s vkladom hotovosti na účet (predajcu) v sume 11.341,-Eur a poukazoval na inú

dohodu so žalobkyňou, ako tú, ktorú v spore tvrdila ona, a teda, že sa dohodli, že vlastníčkou bytu bude
žalobkyňa a vlastníkom motorového vozidla on.

8.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd dôkazy a tvrdenia strán hodnotí podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (čl.15 C.s.p.). Žiadny dôkaz nemá

predpísanú zákonnú silu; z uvedeného dôvodu je nevyhnuté, aby súd prvej inštancie všetky vykonané
dôkazy presvedčivo vyhodnotil a zaoberal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie a naplnil tak ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p, podľa ktorého má okrem iného jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré zo skutočností považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. A uvedené skutočnosti z napadnutého rozsudku nespochybniteľne nevyplývajú.

8.4 Odvolaciemu súdu v tejto súvislosti z napadnutého rozsudku nevyplýva, aké boli náležitosti
kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim najmä pokiaľ ide o osobu kupujúceho (kupujúcej), či zmluvné
strany dohodli nadobudnutie vlastníckeho práva inak ako odovzdaním a prevzatím veci do dispozície
kupujúceho. Absentuje zistenie vôle strán sporu pri kúpe motorového vozidla, najmä aká bola ich vôľa

v tom smere, ktorá zo strán sporu mala vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudnúť. Tvrdenia
stránsporusúvtejtootázkeodlišné.Napriektomu,žesúdprvejinštancievykonalrozsiahledokazovanie,
najmä pokiaľ ide o výsluchy svedkov, títo tvrdenia strán sporu nepotvrdili, resp. z výpovedí svedkov
vyplýva, že podporujú tvrdenia tej strany sporu, ktorá ich výsluch navrhla. V súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov je potrebné konštatovať, že dôkazy je potrebné vyhodnotiť jednotlivo ale aj v ich

vzájomných súvislostiach; z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké na závery súdu prvej inštancie
mala skutočnosť, že faktúra za predaj motorového vozidla bola vystavená na žalovaného, ktorý mal
osobne kúpnu cenu vložiť priamo na účet predávajúceho.

8.5 Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že evidenčné úkony na dopravnom

inšpektoráte nemajú na prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu žiaden právny význam
(vlastníkom môže byť aj iná osoba, než ktorá je ako držiteľ zapísaná v evidencii), aj túto skutočnosť je
však potrebné vyhodnotiť v súvislosti s ďalšími skutkovými zisteniami, ktoré vyplývajú z tvrdení strán
sporu, výpovedí svedkov a listinných dôkazov. Ani záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemal taký
príjem, aby si mohol ušetriť finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, nie je dôkazom, že

vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudla žalobkyňa. Je to totiž žalobkyňa, ktorá sa domáha
určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, je tak v záujme úspechu v spore povinná preukázať
naplnenie všetkých náležitostí kúpnej zmluvy ako aj vôle strán sporu pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Je
nesporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo; sporom ostáva, ktorá zo strán sporu je jej účastníkom
na strane kupujúceho. Dôkazné bremeno však zaťažuje žalobkyňu, ktorá sa určenia vlastníckeho práva

k motorovému vozidlu domáha.

8.6 Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na čom súd prvej inštancie založil záver o tom, že žalobkyňa
preukázala takú dohodu, podľa ktorej bude ona výlučná vlastníčka motorového vozidla a žalovaný
bude zapísaný ako jeho držiteľ v evidencii motorových vozidiel. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal

na skutočnosť, že evidencia na dopravnom inšpektoráte vlastnícke právo žalovaného nepotvrdzuje,
odvolací súd v zhode s odvolateľom uvádza, že skutočnosť, že žalobkyňa nie je držiteľkou vodičského
oprávnenia nebráni, aby ako držiteľ motorového vozidla bola do uvedenej evidencie zapísaná; rovnako
ako nebráni, aby bola vlastníčkou motorového vozidla.

8.7 Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok tak trpí aj vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko
z neho nie je zrejmé, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy najmä vo vzťahu k tvrdenému nadobudnutiu
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu žalovaným, resp. z akých dôvodov uveril tvrdeniam žalobkyne
predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami na kúpu
motorového vozidla.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia
§ 389 ods.1 písm. c) C.s.p. zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia nevykonal navrhované dôkazy a zároveň podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zdôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Zároveň podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

10. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na
vyslovený názor odvolacieho súdu vykoná dôkaz, ktorý navrhol žalovaný, resp. vyzve žalobkyňu, aby
svoje tvrdenie o tom, že motorové vozidlo bolo zakúpené z jej výlučných finančných prostriedkov
preukázala, najmä ak svoje závery oprel aj na konštatovaní absencie finančných prostriedkov
potrebných na kúpu predmetu zmluvy u žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Okresný

súd opätovne vyhodnotí vykonané dokazovanie v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v
naznačenom smere; vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). V rámci rozhodovania o trovách konania sa okresný súd vysporiada aj s
argumentáciou strán sporu v podanom odvolaní ako aj vo vyjadrení k tomuto odvolaniu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).