Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201914
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618201914.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: E. E., F.. XX.XX.XXXX, Q.

T. G. A. J. XX, XXX XX A.Č., štátny občan Slovenskej republiky, pr. zast.: JUDr. Ladislav Kováč,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom M. Bela 2, 984 01 Lučenec proti žalovanému: G. M., F..
XX.XX.XXXX, Q. T. A., H. X, štátny občan Slovenskej republiky, pr. zast.: JUDr. Zuzana Morháčová,
advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec o určenie vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu a určenie povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel
vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že motorové vozidlo J. T., R. E., T. E., L. A. XXX B. je vlastníctvom žalobkyne E. E., F..

XX.XX.XXXX, T. K.. G.. A.. J. XX, XXX XX A..

II. Žalobu žalobkyne proti žalovanému, v ktorej sa domáha určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše
do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Lučenci z a
m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov sporu v rozsahu 50%.

IV. O výške náhrady trov sporu rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 18.04.2018 žalobu o určenie, že motorové vozidlo J. T., R. E., T. E., L. A. XXX
B. je vlastníctvom žalobkyne Miroslavy Moravčíkovej a jej vlastníctvo sa zapíše do registra motorových
vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec. Uplatnila si trovy sporu. Uviedla,
že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti v pomere druha a družky od roku 2010 do októbra 2017.
Žalovaný v čase, keď žili v pomere druha a družky nebol riadne zamestnaný. Jediný príjem žalovaného

bolo 100,00 Eur mesačne, ktoré mu vyplácala ona za pomocné práce, ktoré vykonával v kaderníctve.
Kaderníctvo prevádzkuje ako živnostníčka. Dňa 19.01.2017 si žalobkyňa v predajni automobilov J. A.
- Opatová kúpila osobné motorové vozidlo, ktorému bolo neskôr pridelené L. A. XXX B.. Za motorové
vozidlo v predajni osobných motorových vozidiel vyplatila kúpnu cenu 11.800,00 Eur predajcovi A. J. a
osobné motorové vozidlo prevzala. Pri kúpe bol prítomný žalovaný G. M., pretože ona nie je držiteľkou
vodičskéhooprávnenia.G.M.jejoznámil,žepokiaľniejedržiteľkouvodičskéhooprávnenianiejemožné
ju zapísať ako vlastníčku motorového vozidla. Súhlasila teda, aby ako držiteľ osobného motorového

vozidla bol zapísaný žalovaný. Príčinou rozchodu so žalovaným bolo požívanie alkoholických nápojov
a užívanie drog. Po rozchode, žalovaného vyzvala listom zo dňa 08.03.2018 o vydanie osobného
motorového vozidla, avšak žalovaný na výzvu nereagoval. Má naliehavý právny záujem na podaní
žaloby o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, pretože jej vlastníctvo je spochybňovanézápisom v registri motorových vozidiel. Žalovaný osobné motorové vozidlo nekúpil, neprevzal do držby
a žalobkyňa v čase kúpy súhlasila s tým, aby žalovaný bol zapísaný ako držiteľ osobného motorového
vozidla len z toho dôvodu, že sama nie je oprávnená viesť motorové vozidlo.

2.Uznesenímč.k.9C/11/2018-27zodňa09.05.2018súdvyzvalžalovanéhopodľa§167ods.2Civilného
sporového poriadku, aby sa písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 18.04.2018. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2018.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 11.09.2018. Žalovaný sa na termín pojednávania
nedostavil. Zásielka mu bola doručovaná prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Lučenec, Obvodné oddelenie PZ Lučenec na adresu trvalého pobytu, avšak žalovaný odmietol prevziať
zásielku. Súd nariadil pojednávanie v jeho neprítomnosti.

5. Žalobkyňa trvala na žalobe. Vypovedala tak, že finančné prostriedky, ktoré použila na zaplatenie
kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo mala nasporené doma v hotovosti. Žalovaný nepracoval v
období, keď žili v pomere druha a družky. Podniká ako kaderníčka od roku 1999. Žalovaný jej pomáhal
tak, že zákazníčkam umýval vlasy a ona mu vyplácala 100,00 Eur mesačne.

6. Na pojednávaní bola dňa 11.09.2018 vypočutá ako svedkyňa pani R. E., matka žalobkyne,
ktorá vypovedala tak, že nebola prítomná pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy ohľadne osobného
motorového vozidla. Žalovaný v období, keď žil s jej dcérou v pomere druha a družky nebol zamestnaný.
Žalobkyňa za žalovaného platila platby do zdravotnej poisťovne a platila výživné pre jeho dcéru.

7.Napojednávanídňa12.10.2018bolvypočutýžalovaný,vypovedalakostranasporutak,ževlastníkom
osobného motorového vozidla je on sám. Kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov, ktoré
boli v jeho vlastníctve. V rokoch 2010 až 2017 žil so žalobkyňou v pomere druha a družky. V rokoch 2007,
2008, 2009 mal dobrý príjem, takže finančné prostriedky si nasporil. Pomáhal žalobkyni v kaderníctve.

Zaprácemuvyplácalažalobkyňa100,00Eur-150,00Eur.Vyživovaciupovinnosťmalkjednémudieťaťu.
Výživné platil vo výške 86,00 Eur mesačne.

8. Svedok A. J. vypovedal na pojednávaní dňa 12.10.2018 tak, že je zamestnaný ako prijímací technik v
spoločnosti, ktorá sa zaoberá kúpu a predajom osobných motorových vozidiel. Na okolnosti konkrétnej

kúpnej zmluvy si vzhľadom na odstup času nepamätal. Spomínal si, že v predajni bola žalobkyňa a
žalovaný. Žalobkyňa vystupovala tak, že ona je tá, ktorá kupuje osobné motorové vozidlo. Obvyklá
prax je taká, že zákazníci pokiaľ majú peniaze v hotovosti, idú do banky, kde vložia hotovosť na účet a
zákazník donesie potvrdenie, že finančné prostriedky na účet vložené boli.

9. Svedkyňa W. P. vypovedala na pojednávaní dňa 12.10.2018 tak, že je zamestnaná v predajni
automobilov. Vypovedala tak, že v deň, keď bola uzatváraná kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo
osobné motorové vozidlo, prišla do predajne žalobkyňa a žalovaný. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kto
bol vlastníkom finančných prostriedkov, ktoré boli použité na kúpu osobného motorového vozidla.

10. Svedok R. M., otec žalovaného vypovedal na pojednávaní dňa 12.10.2018 tak, že nebol prítomný
pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala osobného motorového vozidla. Potvrdil, že strany sporu
žili v pomere druha a družky. Ich rodina sa vyznačuje veľkou pracovitosťou. Žalovaný mal svoj príjem.
Osobné motorové vozidlo, ktoré je predmetom sporu je umiestnené v garáži v H.. Žalovaný mal finančné
prostriedky, pretože zarábal. Určite mal 12.000,00 Eur, čo je kúpna cena za osobné motorové vozidlo.

Peniaze mal doma, neboli uložené na účte.

11. Na pojednávaní dňa 08.02.2019 bol vypočutý ako svedok I. G., ktorý uviedol, že má známosť so
sestrou žalobkyne. Pri uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala osobného motorového vozidla nebol
prítomný, ale vedel o tom, že žalobkyňa má záujem kúpiť osobné motorové vozidlo. Žalovaný nebol

zamestnaný, takže nemal finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny.

12. Svedok I. P. vypovedal tak, že žalovaný riadne nepracoval, takže nemohol mať finančné prostriedky
na zaplatenie kúpnej ceny.13. Svedkyňa I. T. vypovedala tak, že nebola prítomná pri kúpe osobného motorového vozidla. Žalovaný
v roku 2012 prestal pracovať na benzínovej pumpe a od roku 2012 každý deň bol v kaderníctve

žalobkyne.

14. Svedkyňa L. E. uviedla, že matka žalovaného je jej sestrou. Nebola prítomná pri uzatváraní kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo. Potvrdila, že žalobkyňa a žalovaný žili v
pomere druha a družky, preto si myslí, že nielen žalobkyňa nadobúdala majetok ale aj žalovaný, robili

spoločne v kaderníctve. Žalovaný pomáhal žalobkyni vo všetkom. Žalobkyňa jej osobne povedala, že
keď dokončili prerábanie kaderníctva ešte majú doma 40.000,00 Eur. Túto skutočnosť jej povedala
žalobkyňa osobne v roku 2017.

15. Z pripojeného spisu sp. zn. 8C/45/2017 bolo preukázané, že žalobca G. M. podal dňa 28.11.2017
proti žalovanej E. E. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 33.600,00 Eur. Uznesením

zo dňa 22.12.2017 č.k. 8C/45/2017-28 súd konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.01.2017.

16. Dokazovanie súd vykonal výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, prečítaním pripojeného spisu
8C/45/2017, listinnými dôkazmi, faktúrami na čl. 5 až 9, listom - výzvou na vydanie veci na čl. 11,

dokladom o vklade hotovosti zo dňa 17.01.2017 sumy vo výške 11.340,00 Eur, faktúry Č.. XXXXXXXXX,
potvrdenia o podaní daňového priznania z príjmov fyzickej osoby za rok 2007, za rok 2008, za rok 2009,
za rok 2012, za rok 2013, za rok 2014, za rok 2015, za rok 2016, za rok 2017.

17. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

20. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo prevzatím vecí, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

21.Všeobecnýmpredpokladompreto,abysúdžalobevyhovel,podľa§137písm.c/Civilnéhosporového

poriadku je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po
právnej stránke významný, čiže užitočný, aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na
určení práva preukázať. Súd sa postavil na to stanovisko, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny
záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu J. T., L. A.
XXX B., pretože sa cíti byť výlučnou vlastníčkou hnuteľnej veci, avšak ako držiteľ motorového vozidla

je zapísaný na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Lučenci žalovaný, ktorá skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Žalovaný má osobné motorové vozidlo vo svojej držbe a napriek výzve zo strany
žalobkyne nebol ochotný motorové vozidlo vydať.

22. Žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti v pomere druha a družky od roku 2010 do

októbra 2017, ktorá skutočnosť nebola medzi žalobkyňou a žalovaným sporná. Dňa 19.01.2017 bola
uzavretá kúpna zmluva v predajni automobilov J. A. - Opatová, predmetom ktorej bolo osobné motorové
vozidlo,kuktorémužiadaurčiťvlastníckeprávožalobkyňa.Okamihnadobudnutiavlastníctvakhnuteľnej
veci je upravený v § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na platnosť prevodu vlastníckeho práva k
hnuteľnej veci sa vyžaduje: odovzdanie práva držby, ktoré sa môže uskutočniť priamo z ruky do ruky. Na

prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci zákon nevyžaduje vždy reálne odovzdanie veci. Ak niekto
predáva osobný automobil, právnym dôvodom, titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva k nemu,
je kúpna zmluva, ktorá sama o sebe vlastnícke právo k automobilu neprevádza. Kupujúci sa stane
vlastníkom automobilu a subjektom všetkých vlastníckych oprávnení až vtedy, ak mu bol automobilpredávajúcim odovzdaný a on ho prevzal, ibaže účastníkmi nebolo dojednané inak. Napríklad vlastnícke
právo k automobilu nadobudne kupujúci v momente účinnosti kúpnej zmluvy, vlastnícke právo prejde
na kupujúceho prevzatím kľúčov a dokladov k automobilu, vlastnícke právo k automobilu prejde na

kupujúceho v momente splatenia kúpnej ceny a podobne. Evidenčné úkony na dopravnom inšpektoráte
nemajú na prevod vlastníckeho práva k automobilu žiaden právny význam. Dôležitá je teda dohoda strán
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Súd uveril tvrdeniam žalobkyne, že ona nadobudla vlastnícke právo k motorovému R. J. T., R. E.,

napriek tomu, že v evidencii motorových vozidiel je vedený ako držiteľ žalovaný. Nespornou medzi
stranami sporu bola tá skutočnosť, že žalobkyňa nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, takže nemohla
prevziať osobné motorové vozidlo v predajni. Súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že zaplatila zo svojich
výlučných finančných prostriedkov kúpnu cenu osobného motorového vozidla, pretože v rokoch 2010
až 2017, kedy žila so žalovaným v pomere druha a družky vykonávala živnosť ako kaderníčka a
žalovaný v týchto rokoch nepracoval, vykonával len pomocné práce v kaderníctve žalobkyne, kvalifikáciu

mal pre celkom iný odbor. Žalovaný mal príjem, ktorý sa pohyboval podľa zhodného tvrdenia strán
len vo výške 100,00 Eur, prípadne 150,00 Eur mesačne, pričom mal vyživovaciu povinnosť k dcére,
na ktorú platil výživné 86,00 Eur mesačne. Pretože strany sporu žili v pomere druha a družky ani
vyplatená mzda prípadne iný príjem za trvania družského vzťahu nie je príjmom spoločným, tak ako
je to v prípade vzniku a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Druhovia teda nadobúdajú

hnuteľné veci, prípadne nehnuteľností vždy do výlučného, prípadne do podielového spoluvlastníctva.
Príjem, na ktorý poukazoval žalovaný, ktorý dosahoval ako živnostník bol príjmom spred roku 2010.
Žalovaný nepreukázal, že by bol dosahoval v rokoch 2010 a nasledovné také príjmy, z ktorých by mohol
nasporiť finančné prostriedky, z ktorých by zaplatil kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo. Súd uveril
tvrdeniam žalobkyne, že nadobudla vlastnícke právo k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu

do svojho výlučného vlastníctva. Priamymi svedkami uzavretia kúpnej zmluvy boli len pán A. J. I. W. P..
Svedok A. J. si na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy podrobne nepamätal, avšak potvrdil, že v predajni
boli prítomní žalobkyňa a žalovaný. Žalobkyňa vystupovala ako kupujúca. Rovnaké skutočnosti potvrdila
W. P.. Motorové vozidlo prevzal žalovaný. Žalobkyňa nebola držiteľkou vodičského oprávnenia, takže
reálne nemohla osobné motorové vozidlo z predajne prevziať. Svedkovia R. M., R. E., I. P., L. E. neboli

prítomní pri uzatváraní kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo auto. Vzhľadom na tú skutočnosť, že
žalobkyňa a žalovaný žili v pomere druha a družky od roku 2010 do roku 2017, žalobkyňa bola tou,
ktorá pracovala ako živnostníčka, dosahovala pravidelný príjem, preukázala, že dohoda medzi stranami
sporu bola taká, že bude výlučnou vlastníčkou motorového vozidla a žalovaný, ktorý je držiteľom
vodičského oprávnenia bude v evidencii osobných motorových vozidiel zapísaný ako jeho držiteľ. Potom

ako druhovia ukončili svoj vzťah nie je dôvodné, aby v evidencii osobných motorových vozidiel bol
naďalej zapísaný žalovaný a naviac, aby mal osobné motorové vozidlo vo svojej držbe.

24. Súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

25. Evidenčné úkony na dopravnom inšpektoráte nemajú na prevod vlastníckeho práva k automobilu
žiaden právny význam. Naviac súd nemôže uložiť tretej osobe dopravnému inšpektorátu povinnosť
vyznačiť držiteľa motorového vozidla. Automobil je hnuteľnou vecou, pri ktorom sa nadobúdanie a
strata vlastníctva riadi ustanovením § 132 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, či k nemu
bol alebo nebol vydaný technický preukaz. Technický preukaz cestného motorového vozidla nemá

vlastnú úžitkovú hodnotu a bez spojenia s príslušným cestným motorovým vozidlom nemá žiadny
právny význam. Preto sa považuje za súčasť vozidla, ku ktorému bol vystavený v zmysle § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zápisy v technickom preukaze majú evidenčný charakter. Zápis zmeny držiteľa
vozidla do technického preukazu nie je teda nadobúdacím titulom k vozidlu, nemožno s ním spájať
prevod alebo prechod vlastníckeho práva k vozidlu podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie

je ani rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým by bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k veci. Pokiaľ
teda žiadala žalobkyňa, aby súd určil povinnosť zapísať vlastníctvo k motorovému vozidlu do registra
motorových vozidiel, ktorý vedie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec, je jej žaloba v rozpore
s hmotným právom, na ktoré súd poukazuje vyššie. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

28. Súd aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok. Žalobkyňa bola úspešná v konaní v rozsahu 50%,
preto o trovách súd rozhodol tak, že žalobkyni priznáva náhradu trov sporu v rozsahu 50%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.