Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010658
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010658.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému C. K. K., nar. XX.XX.XXXX v
E., bytom R., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom
zasadnutí dňa 15. októbra 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú
v neprospech odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.07.2020, sp. zn.

1Pp/120/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného C. Al K. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený C. K. K. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 2T/29/2017 zo dňa 11.05.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3To/65/2017 zo dňa 08.08.2017, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu prevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zák. vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý má po započítaní väzby predpokladane
vykonať 27.01.2022. Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo

dňa 27.05.2020.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júla 2020 po vypočutí odsúdeného a
vykonaní ďalších dôkazov rozhodol uznesením toho istého dňa pod sp. zn. 1Pp/120/2020 tak, že podľa
§ 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustil odsúdeného C. K.
K., nar. XX.XX.XXXX z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu vyššie citovaným rozhodnutím súdu

a podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a
súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s príkazom podľa
§ 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo sa preukázateľne o zamestnanie
uchádzať.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor, ktorú písomne odôvodnil

s poukazom na nesplnenie obidvoch materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie u
odsúdeného. Opierajúc sa o hodnotenie vypracované riaditeľom ÚVTOS Dubnica nad Váhom, je
prokurátor názoru, že odsúdený vykonával svoj doterajší trest len čiastočne v súlade s pravidlami
a stanovami ústavu, nakoľko jeho správanie voči personálu nebolo vždy slušné, presadzoval svoje
potreby nie prijateľnou formou, a interné predpisy porušil viackrát, najmä čo sa týkalo ustrojenosti.
Bol disciplinárne jedenkrát odmenený, ale aj jedenkrát disciplinárne potrestaný. Ďalej poukázal na

vyhodnotené riziko resocializačného zlyhania, ktoré bolo vyhodnotené ako nepriaznivé vzhľadom na
vysoké riziko sociálneho zlyhania, pričom ak sa priráta k tomu aj skutočnosť, že odsúdený má nekritickýpostoj k spáchanej trestnej činnosti, a tiež problémy s etablovaním sa na pravidlá ústavu, potom nie je
daná záruka u odsúdeného, že povedie na slobode riadny život. Záverom dodal, že prvoradým kritériom
na rozhodovanie o žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdeného je hodnotenie ústavu, v ktorom

si odsúdený svoj trest odpykáva. Z hodnotenia pritom vyplýva, že odsúdený len čiastočne preukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom ho ústav neodporučil súdu podmienečne
prepustiť. Na základe uvedeného preto navrhol krajskému súdu, aby napadnuté uznesenie podľa § 194
ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že zamietne návrh odsúdeného o podmienečne
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu s tým, že
nemožno súhlasiť s argumentáciou prokurátora v tom, že súd by mal byť hoci len implicitne, viazaný
hodnotením ústavu. Zákonodarca zveril kompetenciu na rozhodovanie o návrhu na podmienečné
prepustenie jedine súdu. Pritom so závermi hodnotenia ústavu sa nemôže stotožniť, považuje ho
za nepreskúmateľné a obsah hodnotenia nepovažuje za taký, ktorý by bránil vyhoveniu jeho návrhu

o podmienečné prepustenie. S poukazom na námietky prokurátora ďalej uviedol, že z hodnotenia
nevyplýva ako mal byť k svojej trestnej činnosti nekritický, pritom skutok aj priamo pred súdom
oľutoval. Pokiaľ ide o nie vždy slušné správanie voči personálu ústavu, tak na preskúmanie tohto
tvrdenia v hodnotení absentujú konkrétne skutkové okolnosti bez ktorých nie je možné také správanie
konštatovať, a nie to ešte stanoviť jeho závažnosť. K jeho údajnému neslušnému správaniu poukázal

aj na konštatovanie jeho nekonfliktnosti, čím tak údajné nie vždy slušné správanie v tomto smere
vyznieva nepresvedčivo. K záveru o vyššom riziku sociálneho zlyhania uviedol, že tento je nesprávny
a diskriminačný v dvoch bodoch, a to že je muž, a že má základné vzdelanie. V tomto smere poukázal
na to, že je Kurd, pričom príslušnosť k tejto menšine zo strany vlád krajín ako Irak, Sýria, Turecko a Irán
viedlo k prenasledovaniu a diskriminovaniu, a nevytvoreniu podmienok na vzdelávanie mládeže. To, že

je bez základného vzdelania mu však nikdy nebránilo v začlenení sa do pracovného procesu a pracoval
aj pred jeho zadržaním, pričom má u rovnakého zamestnávateľa zabezpečené ubytovanie a aj prácu
i v prípade jeho prepustenia z výkonu trestu. Záverom poukázal na kladné skutočnosti vyplývajúce z
hodnotenia ústavu, ako aj na skutočnosť, že vo výkone trestu je po prvýkrát, na základe čoho možno
dospieť k záveru o jeho náprave a očakávanej možnosti vedenia riadneho života v budúcnosti.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu spisom predložená 31. augusta 2020,
preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 15. októbra 2020 podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k
záveru, že podaná sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Podľa § 66 odseku 1 písm. b) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za zločin, po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odseku 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Krajský súd na rozdiel od právneho názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného C. Al K.
uvedené v ustanovení § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona kumulatívne splnené neboli. Síce odsúdený
vykonal dve tretiny uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa 27.05.2020 a teda formálna
podmienka na jeho podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bola splnená.

Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu, tu krajský súd zistil z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
ktoré podrobne citoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, že síce nie je hodnotený výslovne
negatívne, avšak krajský súd nemohol opomenúť dôležitý fakt, a to, že správanie a vystupovanie

odsúdeného,ajnapriekurčitýmpozitívnymvýsledkompočasdoterajšiehovýkonutrestuodňatiaslobody,
je potrebné korigovať, keďže z jeho strany došlo viackrát k porušeniu interných predpisov ústavu a
musel byť upozorňovaný na dodržiavanie ustrojenosti, poriadku v osobných veciach, nenastúpil na
výdaj stravy a nemal pri sebe preukaz odsúdeného. Čo sa týka stanoveného programu zaobchádzania,odsúdený má rezervy práve v bode edukácia, z dôvodu výskytu opakovaných nedostatkov pri plnení
interných noriem a nekritického postoja k trestnej činnosti a v časti zaraďovanie do práce pre opakované
porušenia pracovnej disciplíny. V minulosti bol za porušovania pracovnej disciplíny, keď nenastúpil

načas do práce a nedodržiaval technologický postup i disciplinárne potrestaný. Disciplinárne odmenený
bol jedenkrát. Riziko sociálneho zlyhania bolo hodnotené ako vysoké a resocializačná prognóza ako
nepriaznivá, keďže boli indikované také rizikové faktory ako závažnejšia trestná činnosť, ku ktorej má
odsúdenýnekritickýpostoj,dlhodobáabsencialegálnehozamestnaniaapríjmuažiadnevzdelanie.Jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody preto nebolo riaditeľom ústavu doporučené.

Z vyššie uvedeného hodnotenia vyplýva, že správanie odsúdeného a plnenie povinností vo výkone
trestu vykazuje síce určité polepšenie, no z komplexného hľadiska odsúdený v stanovenom programe
zaobchádzania vykazuje rezervy týkajúce sa jeho prevýchovy a naplneniu účelu trestu odňatia slobody.
Aktuálne teda ešte nemožno skonštatovať, že by odsúdený svojim vzorným plnením povinností a najmä
správaním vo výkone trestu také polepšenie, ktoré by odôvodňovalo záver, že doposiaľ vykonaným
trestom u odsúdeného došlo k naplneniu jeho účelu. V tej súvislosti je nutné uviesť, že od začiatku nie

krátkeho výkonu trestu mu bola udelená len jedna disciplinárna odmena.

Podľa názoru krajského súdu v zhode so sťažnostnými námietkami prokurátora je preto potrebné
zvýrazniť, že odsúdený dôsledne nespĺňa ani tretiu materiálnu zákonnú podmienku pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. predpoklad vedenia riadneho života na slobode po

podmienečnom prepustení, ktorý musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čo však u
odsúdeného C. Al K. tak nie je. Krajský súd poukazuje na to, že odsúdený bol už dvakrát súdne trestaný,
pričom pri prvom odsúdení Okresným súdom Bratislava I mu bol pre trestný čin výtržníctva uložený
podmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní1(jeden)rok,soskúšobnoudobou2roky,ktorámuplynulado
15.10.2017.Pritomskutku,prektorýaktuálnetrestvykonáva,saodsúdenýdopustildňa26.01.2017,teda

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo vedie ku konštatovaniu, že sa u neho jedná o osobu
so sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Je zrejmé, že poskytnutú možnosť preukázať nápravu a snahu
o vedenie riadneho života v podobe ukladania podmienečného trestu odňatia slobody nevyužil, naopak
opakovane spáchal ešte závažnejšiu úmyselnú trestnú činnosť a to aj v skúšobnej dobe určenej súdom.
Vyššie uvedené skutočnosti tak odôvodňujú u neho tiež záver o existencii príliš vysokého rizika recidívy.

Krajský súd teda zistil, že u odsúdeného nebol dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, ktorý by ho zbavil
predovšetkým takých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému
páchaniutrestnýchčinovadospelkzáveru,žejednaksprávanieodsúdenéhopočasdoterajšiehovýkonu
trestu nebolo také, aby mohol súd konštatovať naplnenie účelu trestu, pričom tiež nie je možné vysloviť
u neho záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194
odsek 1 písm. a) Tr. zákona v celom rozsahu zrušil a vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal všetky
potrebné a dostupné dôkazy, na podklade ktorých bolo možné meritórne rozhodnúť, rozhodol sám tak,
že podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona návrh odsúdeného C. Al K. na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.