Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412208937
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8412208937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr.

Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, o
zaplatenie 149,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok,
sp. zn. 8C/217/2013 - 175 zo dňa 04.09.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 149,37 eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.11.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 9,95 eura od 21. 12. 2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 9,95 eura od 21.01.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura
od 21.02.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.03.2010 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.04.2010 do zaplatenia, s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.05.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.06.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 9,95 eura od 21.07.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura
od 21.08.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.09.2010 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.10.2010 do zaplatenia, s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.11.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 9,95 eura od 21.12.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 9,95 eura od 21.01.2011 do zaplatenia,

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 149,37 eura s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo súm jednotlivých splátok vo výške uvedenej v petite zmeny žaloby z 28.03.2014, pričom
žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.03.2011 medzi postupcom
a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá vyplývala z uzavretej

zmluvy o úvere, č. XXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa
dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu
pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 443,80 eura. Žalobcav ďalšom odôvodnil žalobu tvrdením, podľa ktorého žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o
uznaní záväzku, pričom zároveň uznal aj náklady inkasného konania v celkovej výške 145,30 eur, ktoré
si však žalobca v tomto konaní neuplatnil.

2. Okresný súd Kežmarok, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajší účastník má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1 veta druhá

Občianskeho zákonníka, § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že z vykonaných dôkazov zistil, že
právny predchodca postupcu obchodná spoločnosť G., a.s. so sídlom N. C. XX, XXX XX I., Y.: XX XXX
XXX uzavrela so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal za tovar

v celkovej maloobchodnej cene 17.718,- Sk zaplatiť počiatočnú platbu vo výške 13 %, t.j. 3.500,- Sk
s tým, že zvyšok maloobchodnej ceny mal splácať v 62 mesačných splátkach á 300,- Sk v celkovej
výške 14.218,- Sk. Medzi účastníkmi konania nebolo sporým, že žalovaný si túto zmluvnú povinnosť
nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky z obchodnej
spoločnosti Consumer Finance Holding na žalobcu žalovaný dlhoval sumu v celkovej výške 443,80

eur. 05.05.2011 žalovaný uzavrel so žalobcom (postupníkom) Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Uznal tak celkový dlh vo výške 753,60 eur pozostávajúci z istiny vo výške
298,50 eur, z ostatného príslušenstva podľa Zmluvy vo výške 0,- eur, z úroku z omeškania vo výške
18,25 % ročne zo sumy 298,50 eur za dobu od 20.01.2008 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa
Dohody a z nákladov na inkasné konanie v celkovej výške 211,87 eur. Žalovaný sa v uvedenej Dohode

zaviazal žalobcovi splatiť záväzok v 24 pravidelných splátkach v minimálnej výške 30,- eur vždy k 31.
dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 31.05.2011 a dátum splatnosti
poslednej splátky na 30.04.2013. Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil 11.12.2012, vo vyjadrení
k žalobe z 29.01.2013 okrem iného poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej právnej veci ide o
spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V ďalšom dodal, že v súdenej veci však

nie je potrebné osobitne poukazovať na jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky, keďže žalovaný
v právnom postavení spotrebiteľa bol v omeškaní už 10.03.2011, t.j. 1136 dní. Keďže právo žalobcu
uplatnené v prejednávanej právnej veci sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote a žalobca uplatnil
svoje právo voči žalovanému 26.10.2012, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že keďže v priebehu konania vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania, dospel súd k záveru, že v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno žalobcovi premlčané právo priznať. Právu
vedľajšieho účastníka účinne vzniesť námietku premlčania v odpore proti platobnému rozkazu priznal

relevanciu i SD EU v Rozsudku z 20.09.2018 vo veci C-448/17. Pokiaľ ide o uzavretú Dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným, na tomto mieste súd uvádza, že jej
podpisom si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzavretie takejto dohody mu privodilo značnú
ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné prisvedčiť právnemu
názoru vedľajšieho účastníka, podľa ktorého iniciatíva k uzavretiu takejto dohody nevychádzala od

spotrebiteľa a okolnosti, za ktorých žalobca uzavrel so spotrebiteľom formulárovú dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a
posudzovať ju najmä podľa ust. § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutkové okolnosti aplikujúc citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že je nutné prisvedčiť
námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom a vyhodnotiť tak žalobu ako nedôvodnú. Preto

bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 CSP, podľa ktorého rozhodol tak, že
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovanému žiadne trovy nevznikli a súd mu právo na ichnáhradu z tohto dôvodu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného, ktorý
mal vo veci plný úspech, bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Uznesením č. k. 3Co/349/2015 - 140 zo dňa 30.03.2017, tunajší súd zrušil rozsudok Okresného
súdu Kežmarok č. k. 8C/217/2013 - 108 zo dňa 25.02.2015 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude opätovne
vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sám požiada o výklad únijného práva vo vzťahu k otázke súladu
OSP s únijným právom alebo konanie preruší, kým Súdny dvor EÚ rozhodne o prejudiciálnej otázke v

inej veci. Vo veci tunajšieho súdu č. k. 21Co/172/2015 sa rieši odborná právna otázka, ktorá má dopad
na účinnosť odporu vedľajšieho účastníka.

8. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie veci, keď súd síce zamietol žalobu z

dôvodu premlčania, ale z obsahu rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd posúdil predmetný
nárok ako premlčaný, z akých údajov súd pri posúdení počiatku plynutia premlčacej doby vychádzal,
kedy došlo k uplynutiu premlčacej doby. Rozhodnutie súdu neposkytuje odpovede na sporné otázky
a odôvodnenie rozsudku je len konštatovaním premlčania nároku bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobca
považuje takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné a nedostatočné. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej

inštancie o premlčaní nároku nesúhlasí. Žalobca svojim podaním zo dňa 28.03.2014 uplatnil žalobu
tak, že požadoval úhradu sumy 149,73 eura, pozostávajúcu zo splátok splatných od 20.11.2009 do
20.01.2011. Žalobca si uplatnil svoj nárok na súde dňa 26.10.2012. Z uvedeného je zrejmé, že nárok
bol uplatnený v čase, keď splátky premlčané neboli, preto nemožno súhlasiť s rozhodnutím súdu.
Žalobca uplatnil svoj nárok na nepremlčané splátky z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané predčasné

zosplatnenie úveru. Nakoľko k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, žalobca vychádzal z toho, že
úverová zmluva sa skončila riadnou splatnosťou poslednej splátky. Žalobca si teda v konaní uplatnil 15
nepremlčaných a neuhradených splátok. Žalobca taktiež uviedol, že nemôže súhlasiť ani s rozhodnutím
o trovách konania, kedy súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.,
a to Civilného sporového poriadku, priznal združeniu právo na náhradu trov konania. Súd o trovách

konaniazdruženiapodľanázoružalobcurozhodnúťmohol,avšaktak,žezdruženiunáhradutrovkonania
neprizná, nakoľko podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, združenie nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada
trov konania priznaná, a to bez ohľadu na to, kedy sa konanie začalo, resp. kedy združenie vstúpilo
do konania.

9. Voči podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods.
1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

11. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, následne vyzval strany sporu, a to žalobcu prostredníctvom
jeho právneho zástupcu a žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka konania, v súlade s ust. § 382
CSP, kde na základe výzvy tunajšieho súdu sporovým stranám oznámil, že uplatnený nárok vedený na
tunajšom súde pod sp. zn. 3Co/14/2020, sa vzťahuje aj ustanovenie všeobecného záväzného právneho
predpisu, a to ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Keďže ust. § 103 Občianskeho zákonníka je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, týmto odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa v lehote 15 dní odo dňa
doručenia predmetnej výzvy vyjadrili k možnému použitiu tohto ustanovenia.

12. Následne k odvolacím súdom doručenej výzve sa vyjadril žalobca, že v danom prípade je ním
uplatnených 15 nepremlčaných splátok a žiada, aby odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 149,37 eura spolu s príslušenstvom, a to ním
vyčísleným úrokom z omeškania. K predmetnej výzve odvolacieho súdu v zmysle ust. § 382 Civilného
sporového poriadku sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vychádzal zo žaloby a jej príloh, keď
samotný žalobca sa v žalobe odvoláva na prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok a tejto prílohe sakonštatuje omeškanie dlžníka v rozsahu 1136 dní. Uplatnený žalovaný nárok nijako bližšie nevymedzil
a žalovaný jeho tvrdenie o omeškaní nemal dôvod spochybňovať. Zároveň žiadal v prípade posúdenia
veci odvolacím súdom, aby tento všetky platby, ktoré boli žalovaným zaplatené, započítal na istinu a

žalobcovi priznal len sumu zodpovedajúcu nesplatenej časti istiny, ak by istina už nebola splatená.

13. Možno konštatovať, že obe odvolacie námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci,
ako aj o priznaní náhrady trov konania občianskemu združeniu, sú dôvodné. Súd prvej inštancie ku
konštatovaniu, že nemožno žalobcovi priznať premlčané právo, neuviedol žiadne ďalšie konkrétne

údaje, výpočet samotnej premlčacej lehoty, jej začiatok plynutia, ani dobu jej ukončenia a tieto dátumy
neporovnal s uplatneným nárokom žalobcu tak, ako bol upravený po čiastočnom späťvzatí návrhu na
začatie konania, a to písomne listom zo dňa 28.03.2014. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu
na začatie konania a následného uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn. 8C/217/2013 - 101 zo dňa
05.05.2014 je konanie v časti zaplatenia sumy 149,13 eura spolu s príslušenstvom zastavil, zostala
predmetom konania pohľadávky vo výške 149,37 eura spolu s úrokmi z omeškania. Predmetom

konania tak boli splátky pozostávajúce zo splátok splatných od 20.11.2009 do 20.01.2011, pričom
žalobca si uplatnil svoj nárok na súde podaním žaloby dňa 26.10.2012. Z uvedeného je zrejmé, že
po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby bol uplatnený žalobcom nárok, ktorý nebol premlčaný
v trojročnej premlčacej lehote. Samotný žalovaný nebol voči žalobcovi v omeškaní 1136 dní tak,
ako samotný žalovaný pred súdom prvej inštancie tvrdil. Žalobcom uplatnený nárok vo výške 149,73

eura tak pozostával iba z nepremlčaných splátok splatných od 20.11.2009 do 20.01.2011. V konaní
nebolo preukázané, že by došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, teda predmetná úverová zmluva
sa ukončila riadnou splatnosťou poslednej zmluvne dohodnutej splátky. Z uvedeného dôvodu môže
odvolací súd konštatovať, že po vykonanom čiastočnom späťvzatí nároku si žalobca uplatnil nárok, ktorý
nie je premlčaný. Zároveň je potrebné konštatovať, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo

výške 588,12 eura, žalovaný sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver v 62 mesačných splátkach vo výške
9,96 eura a z platobnej histórie je zrejmé, že samotný žalovaný uhradil spolu iba sumu vo výške 268,91
eura, teda pri priznaní sumy vo výške 149,37 eura, ako sumy nepremlčanej, odvolací súd žalobcovi
priznal sumu nižšiu ako je suma zodpovedajúca nesplatenej časti istiny z dôvodu premlčania časti
nezaplatených splátok zo strany žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu.

14. Odvolací súd taktiež zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie
priznal vedľajšiemu účastníkovi voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedený
výrok odvolací súd zrušil z dôvodu, že podľa ustanovenia § 470 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a

ustanovenia Civilného sporového poriadku nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trovkonaniavkonaniach,vktorýchbolizačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostiCivilného sporového
poriadku,aplikovalinýrežimnežten,akýjeupravenývust.§251až§264Civilnéhosporovéhoporiadku.
Súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku mohol priznať len strane
sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z ust. § 60 Civilného sporového poriadku

vyplýva, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Združenie nebolo v danom konaní stranou sporu, a
preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá ani nárok na náhradu trov konania.

15. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, a to v zmysle ust. § 388 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na skutočnosť,

že dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo dostatočné, pričom súd prvej inštancie iba dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd nemusel
dokazovanie dopĺňať vykonaním ďalších dôkazov.

16. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP. Žalobca si v samotnom konaní uplatnil nárok v hodnote 298,50 eura, pričom konanie bolo z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu v časti 149,13 eura zastavené, pričom toto čiastočné
späťvzatie žaloby možno pripísať na vrub samotného žalobcu, ktorý o vznesenej námietke premlčania
žiadal, aby predmetom konania bolo iba zostávajúcich 15 nepremlčaných splátok, ktorých celková
výška uplatneného nároku predstavovala 149,37 eura spolu s úrokom z omeškania. Na základe tejto

skutočnosti možno konštatovať, že pomer úspechu a neúspechu medzi oboma sporovými stranami pri
pripočítaní čiastočného späťvzatia na vrub samotného žalobcu, možno považovať za nepatrný úspech,
resp. neúspech. Z tohto dôvodu odvolací súd stranám sporu náhradu trov celého konania nepriznal.17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).