Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010709
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2618010709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanej D. X. pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i/
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovenej proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa
18.5.2020, č. k. 1T/152/2018-181, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.10.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná:

D. X., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom X., O. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Nitra,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
dňa 01.06.2018 v Senici na Robotníckej ulici na chodníku v blízkosti pizzerie Ajka v čase medzi 21.00

h až 22.00 h zakričala na Q. O., ktorý práve v tom čase prechádzal týmto miestom s priateľkou O. X.
a W. O.,: „Kozaitku, poď sem!“, prišla k nemu a pýtala sa ho čo spravil W. S., o ktorom vedel, že bol
pre drogovú trestnú činnosť vzatý do väzby. D. X. mu povedala, že má stiahnuť svoje oznámenie a
svedeckú výpoveď v trestnej veci obvineného W. S., vedenej na OR PZ Senica pod ČVS:ORP-192/VYS-
SE-2018, následne vytiahla papierik, z ktorého čítala meno, dátum narodenia a bydlisko Q. O., kričala
po ňom a vyhrážala sa mu, že ho v tejto veci príde niekto navštíviť a keď nestiahne svoju výpoveď, že

to nedopadne dobre. Počas tohto držala zatvorený nôž. Q. O. sa jej opýtal, čo to má znamenať, pretože
vo veci obv. W. S. nevypovedal a ešte mu ani nebolo doručené predvolanie svedka. D. X. mu ešte raz
pohrozila, že toto je len zatiaľ prvá hrozba pre prípad, že nestiahne svoju výpoveď. O. D. X. vzbudilo vo
Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. P. XXXX/XX, strach o jeho život a zdravie ako aj o život a zdravie
jeho priateľky O. X., ktorú kryl vlastným telom, pred D. X. cúval a odišiel z miesta preč. Q. O. vo veci
vedenej pod ČVS:ORP-192/VYS-SE-2018 vypovedal ako svedok dňa 07.06.2018,
t e d a

hrozbou násilia iného nútila, aby niečo konal a čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi
č í m s p á c h a l a
zločin: vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. i) Trestného zákona.
Za to sa jej
u k l a d á

podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 odsek 2 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Senica sp. zn. 1T 112/2018 zo dňa 28.1.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.08.2019 ohľadomobžalovanej D. X., nar. XX.X.XXXX v W. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná D. X. uznaná za vinnú zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 01.06.2018 v Senici na Robotníckej ulici na chodníku v blízkosti pizzerie Ajka v čase medzi 21.00
h až 22.00 h zakričala na Q. O., ktorý práve v tom čase prechádzal týmto miestom s priateľkou O. X. a
W. O.,: „Kozaitku, poď sem!“, prišla k nemu a pýtala sa ho čo spravil W. S., o ktorom vedel, že bol pre
drogovú trestnú činnosť vzatý do väzby. D. X. mu povedala, že má stiahnuť svoje oznámenie a svedeckú

výpoveď v trestnej veci obvineného W. S., vedenej na OR PZ Senica pod ČVS:ORP-192/VYS-SE-2018,
následne vytiahla papierik, z ktorého čítala meno, dátum narodenia a bydlisko Q. O., kričala po ňom a
vyhrážalasamu,žehovtejtoveciprídeniektonavštíviťakeďnestiahnesvojuvýpoveď,žetonedopadne
dobre. Počas tohto držala zatvorený nôž. Q. O. sa jej opýtal, čo to má znamenať, pretože vo veci obv.
W. S. nevypovedal a ešte mu ani nebolo doručené predvolanie svedka. D. X. mu ešte raz pohrozila, že

toto je len zatiaľ prvá hrozba pre prípad, že nestiahne svoju výpoveď. Konanie D. X. vzbudilo vo Q. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. P. XXXX/XX, strach o jeho život a zdravie ako aj o život a zdravie jeho
priateľky O. X., ktorú kryl vlastným telom, pred D. X. cúval a odišiel z miesta preč. Q. O. vo veci vedenej
pod ČVS:ORP-192/VYS-SE-2018 vypovedal ako svedok dňa 07.06.2018.
Za to súd obžalovanej podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.

zák., § 42 ods. 1, s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace . Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia. Zároveň
zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 112/2018 zo dňa 28.1.2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť 02.08.2019 ohľadom obžalovanej D. X., nar. XX.X.XXXX v W. ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, toto bližšie neodôvodnila.
Odvolanie podal aj prokurátor, ktoré následne odôvodnil (citácia):
„V plnej miere súhlasím so skutkovými závermi vyslovenými v rozsudku, ustálenými na základe

vykonaného dokazovania, avšak nestotožňujem sa s právnou kvalifikáciou skutku ako bola posúdená
Okresným súdom Senica a následne, vyplývajúc z toho, ani s výrokom o treste, a to z nasledovných
dôvodov: Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že v čase spáchania skutku ešte poškodený Q. O.
nebol svedkom - chránenou osobou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. i) Tr. zák, a to len
preto, že vo veci obv. W. S. ešte nevypovedal. Zastávam názor, že je potrebné rozlišovať svedka vo

význame hmotnoprávnom a svedka vo význame procesnoprávnom. Z procesného hľadiska je svedkom
taká osoba, ktorá vypovedala v trestnom konaní, v civilnom konaní, správnom konaní a pod., osoba,
ktorá vypovedá na zápisnicu o výpovedi svedka a ktorá bola pred svojou výpoveďou poučená podľa
ustanoveníosvedkovi.Napriektomu,žeTrestnýzákonneobsahujelegálnudefiníciusvedka,považujem
za správne, na rozdiel od predchádzajúceho vymedzenia, vykladať pojem svedka v hmotnoprávnom

zmysle, a teda aj v zmysle § 139 ods. 1 písm. i) Tr. zák., širšie. Svedok je osoba, ktorá disponuje
informáciami, ktoré vnímala svojimi zmyslami, a je alebo môže byť predvolaná príslušnými orgánmi,
aby o tejto skutočnostiach vypovedala. V trestnom konaní sa jedná o osobu, ktorá vlastnými zmyslami
získala poznatky o trestnej činnosti inej osoby. Mám za to, že ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i)
Tr. zák. poskytuje ochranu každej osobe, ktorá v niektorom druhu konania buď už vypovedala, má

vypovedať alebo je potenciálne spôsobilá vypovedať, a práve z tohto dôvodu sa stala poškodeným
trestným činom. Je teda irelevantné, či daná osoba je v procesnom postavení svedka alebo nie.
Mechanické preberanie definície svedka len z Trestného poriadku a následný formálny výklad by viedli
k absurdnej situácii, kedy by deliacim momentom ochrany svedka v zmysle § 139 ods. 1 písm. i) Tr.
zák. bolo až samotné poučenie svedka o jeho práva a povinnostiach orgánom vykonávajúcim výsluch.

Zachádzajúc do krajnej absurdnosti, ktorá však vhodne poukazuje na nesprávnosť takého chápania
pojmu svedka, by bolo konštatovanie, že svedok nepožíva ochranu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 12
písm. i) Tr. zák. pred vstupom do miestnosti, kde bude realizovaný jeho výsluch, ale až po odchode z
miestnosti, kde bol jeho výsluch realizovaný. Takýmto výkladom by bol páchateľ konajúci voči svedkovi
bezdôvodne zvýhodňovaný len z toho dôvodu, že smeroval svoje konanie voči svedkovi skôr, než

tento reálne vypovedal o skutočnostiach, ktoré svojimi zmyslami vnímal. Poukazujúc na vyššie uvedenézastávam názor, že súd pri právnej kvalifikácii konania obžalovanej D. X. pochybil, keď pojem svedok
nevykladal v hmotnoprávnom, ale len v procesnoprávnom zmysle a obžalovanú uznal za vinnú len
za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že

obžalovaná skutok spáchala práve z dôvodu, že poškodený mal mať vedomosť o protiprávnej činnosti
W. S. a mohol o tejto skutočnosti vypovedať v konaní pred príslušným orgánom. Rovnako nemožno
považovať za správny postup súdu, keď síce ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods.
1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák., ale napriek tomu, že ukladal trest za dva úmyselné
trestné činy, z ktorých jeden bol zločinom, spáchaných dvoma skutkami, neprihliadol na zvýšenie hornej

hranice trestnej sadzby z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a ani sa s touto skutočnosťou v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie
uvedené, navrhujem, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Senica, č. k. 1 T/152/2018,
uznal obžalovanú D. X. za vinnú, právne kvalifikoval jej konanie ako zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. a uložil jej zákonný a spravodlivý súhrnný trest odňatia slobody, po zohľadnení úprav
trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností a ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr.

zák. o súhrnnom a úhrnom treste.“
Na podanom odvolaní zotrvala obhajkyňa obžalovanej aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd
nariadilnarozhodnutieopodanýchodvolaniach.Doplnila,žezožiadnychzadováženýchdôkazovnebolo
s určitosťou preukázané, že obžalovaná mala v rukách nôž, ktorým ohrozovala obžalovaného, výpovede
svedkov sa rozchádzali, ani jeden nevedel s určitosťou potvrdiť, či predmet, ktorý mala obžalovaná v

rukách, bol nôž. Poškodený potvrdil, že mu nevznikla žiadna ujma, ani na zdraví, ani materiálna škoda,
ani neprišlo k zmene jeho výpovedí alebo stiahnutiu výpovede, žiada súd aplikovať zásadu in dubio pro
reo. Prokurátor žiadal vyhovieť jeho odvolacím námietkam ohľadom zmeny právnej kvalifikácie a z toho
vyplývajúceho trestu, odvolanie obžalovanej navrhol ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného
poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podala obžalovaná a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o
vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, naopak
- odvolanie prokurátora dôvodné je.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278

Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovanú za vinnú.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako jej
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého

rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovanej.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne

rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedka-poškodeného,
svedkyne X., O..
Nebolo preukázané, že by práve poškodený, alebo uvedení svedkovia, mali dôvod obžalovanú krivo
obviniť.

Okresný súd sa dôsledne vysporiadal aj so zmenami vo výpovediach svedkov v konaní pred súdom
oproti ich výpovediam v prípravnom konaní. Správne vyhodnotil, v ktorých podstatných bodoch sa
výpovede svedkov zhodujú, aj to, do akej miery sú prítomné dôkazy svedčiace v prospech obžalovanej.
Správne dospel k záveru, že ani výpovede svedkov O., J. a A. nevyviňujú obžalovanú, pretože správne
poukázal na to, že títo nepočuli celý obsah rozhovoru, naviac potvrdili, že obžalovaná mala niečo v

rukách pri komunikácii s poškodeným. Rovnako možno súhlasiť so záverom okresného súdu, že ide o
štádium dokonaného trestného činu, pričom na odôvodnenie okresného v tejto časti v plnom rozsahu
poukazuje.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovanej boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací
súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine z prvostupňového rozsudku.

K pochybeniu okresného súdu však došlo pri právnom posúdení skutku, ktorého sa obžalovaná
dopustila.
Odvolanie prokurátora, ktorý sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako bol posúdený Okresným
súdom Senica, považuje odvolací súd za dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací si prisvojuje právny názor a argumentáciu prejavenú v odvolaní

prokurátora, že nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu, že v čase spáchania skutku ešte
poškodený Q. O. nebol svedkom - chránenou osobou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. i)
Trestného zákona, a to len preto, že vo veci obvineného W. S. ešte nevypovedal. Aj krajský súd považuje
za správne, na rozdiel od vymedzenia svedka v procesnoprávnom chápaní, vykladať pojem svedka v
hmotnoprávnom zmysle, a teda aj v zmysle § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, širšie. Svedok je

osoba, ktorá disponuje informáciami, ktoré vnímala svojimi zmyslami, a je alebo môže byť predvolaná
príslušnými orgánmi, aby o tejto skutočnostiach vypovedala. V trestnom konaní sa jedná o osobu, ktorá
vlastnými zmyslami získala poznatky o trestnej činnosti inej osoby. Možno sa stotožniť s názorom, že
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona poskytuje ochranu každej osobe, ktorá v niektorom
druhu konania buď už vypovedala, má vypovedať alebo je potenciálne spôsobilá vypovedať, a práve z

tohto dôvodu sa stala poškodeným trestným činom. Je teda irelevantné, či daná osoba je v procesnom
postavení svedka alebo nie.
V danom prípade možno dospieť k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná skutok
spáchala práve z dôvodu, že poškodený mal mať vedomosť o protiprávnej činnosti W. S. a mohol o
tejto skutočnosti vypovedať v konaní pred príslušným orgánom. Svedčí o tom aj výpoveď obžalovanej,

ktorá sama potvrdila jej vedomosť o rečiach, ktoré sa šírili po meste o W. S. ako predajcovi drog a
o poškodenom, ktorý ho mal usvedčiť. Ostatní svedkovia, vrátanie poškodeného, následne usvedčili
obžalovanú z vyhrážok voči poškodenému v prípade, že neodvolá svoju výpoveď proti S. a bude proti
nemu svedčiť. Nie je podľa názoru krajského súdu potom rozhodujúce, či poškodený následne bol
svedčiť v inej trestnej veci, teda či na neho mali vyhrážky obžalovanej ten vplyv, že by svedeckú výpoveď

neučinil. V tomto prípade je podstatné, že obžalovaná nútila vyhrážkami poškodeného niečo konať, nie
to, či ho aj donútila, teda či v obave zo zrealizovania vyhrážok poškodený aj urobil čo, čo obžalovaná
požadovala. Poškodený mal zo správania poškodenej strach, čo potvrdila aj svedkyňa X., ktorá rovnakovypovedala, že následkom správania sa obžalovanej a jej vyhrážok sa zľakla a bála sa, poškodený aj
ju akoby bránil, bol to šok, poškodený chcel ísť oznámiť na polícii, čo sa stalo.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, keďže kvalifikoval

konanie obžalovanej ako zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.
Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o vine a
treste a spôsobe jeho výkonu sám a uznal obžalovanú za vinnú na skutkovom základe ako v podanej
obžalobe, skutok kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, keďže obžalovaná hrozbou násilia iného nútila,
aby niečo konal a čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi.
Páchateľ zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody na štyri
roky až desať rokov. Keďže v danom prípade horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje 5 rokov, súd
bol obžalovanej povinný podľa druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody.
Vykonaným dokazovaním nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, pričom z odpisu registra trestov

obžalovanej vyplynula priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaná
už bol za trestný čin odsúdená (pozn. 1., 3. a 4. záznam v odpise RT).
Keďže obžalovaná spáchala skutok pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Senica sp.zn.
1T/112/2018 zo dňa 28.01.2019, právoplatného dňa 02.08.2019, (obžalovanej doručený 24.7.2019),
súd obžalovanej ukladal podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody a aplikoval

ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona (súd obžalovanej ukladal trest za dva úmyselné trestné činy, z
ktorýchjedenjezločinom,spáchanýchdvomaskutkami),apretovsúlades§41ods.2Trestnéhozákona
zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (zločin
vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona) o jednu tretinu z desať rokov na trinásť rokov a štyri
mesiace a obžalovanej ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 6 rokov až 13 rokov

a 4 mesiace, keďže dolnú hranicu trestnej sadzby zvyšoval podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného
zákona o jednu tretinu na 6 rokov (10 - 4 = 6 : 3 = 2 + 4 = 6).
Súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaná napriek tomu, že už bola v minulosti právoplatne
odsúdená, spáchala zločin, čo svedčí záveru, že obžalovaná sa nie je schopná poučiť ani z trestu.
Keďže obžalovaná sa v minulosti nedopustila závažnej trestnej činnosti, vychádzajúc z ustanovení § 34

ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby vo výmere 6 (šesť) rokov, ktorý trest súd pokladá za trest spôsobilý plniť tak individuálnu
ako aj generálnu prevenciu.
Zhrnúc všetky uvedené skutočnosti je súd názoru, že v prípade obžalovanej je trestom primeraným a
spravodlivým trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý súd obžalovanej aj uložil.

V jej prípade takto uložený trest odňatia slobody bude plniť najmä jeho represívnu funkciu t. j. ochrániť
spoločnosť pred obžalovanou ako páchateľkou trestného činu tým, že sa jej zabráni v páchaní trestnej
činnosti pokračovať.
Obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, nakoľko obžalovaná v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.