Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805200745
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3805200745.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v exekučnej veci oprávneného Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti povinným: 1/ U. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., M. XX/XX, 2/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, 3/ maloletej D.O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. F., F. XX/XX, zast. zákonným zástupcom Y. X., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom

A. F., F. XX/XX, o vymoženie 393,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní pôvodnej povinnej proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. októbra 2015, č.k. 16Er/87/2005-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinnej o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením výrokom I. exekúciu sčasti,
a to o vymoženie sumy vo výške 26,56 Eur zastavil a výrokom II. vo zvyšnej časti návrh povinnej na

zastavenie exekúcie zamietol. Poukazujúc na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. c/, ods. 2, ods. 3
Exekučného poriadku, § 41 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom
spísaným súdnym exekútorom do zápisnice dňa 18.11.2004 domáha vykonania exekúcie proti pôvodnej
povinnej pre vymoženie istiny vo výške 11.854,90 Sk s príslušenstvom, na základe exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/134/01-49 zo dňa 15.07.2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.08.2002 a vykonateľnosť dňa 25.08.2002. Poverenie na vykonanie exekúcie

bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi udelené tamojším súdom dňa 07.02.2005. Dňa
05.03.2012 podala povinná na tamojšom súde podanie označené ako "žiadosť o zrušenie rozhodnutia",
v ktorom požiadala o zrušenie rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/134/01-49
zo dňa 15.07.2002 a uviedla, že súdnemu exekútorovi uhradila doposiaľ sumu 1.050,00 Eur. Vo
svojom podaní opísala svoju nepriaznivú finančnú situáciu, poberá iba dôchodok vo výške 131,60
Eur a poukázala na skutočnosť, že oprávnenému zaslala prefotené poštové ústrižky - doklady o

vykonaných úhradách. Uznesením č.k. 16Er/87/2005-12 zo dňa 11.01.2013 súd vyzval povinnú na
opravu a doplnenie svojho podania, aby presne uviedla, čoho sa svojím podaním domáha, či svojím
podaním žiada exekúciu zastaviť, pričom uvedie dôvody, pre ktoré žiada exekúciu zastaviť, ktoré doloží
potrebnými dokladmi/dôkazmi o zaplatení vymáhanej pohľadávky. Dňa 29.01.2013 povinná predložila
súdu opakovanú žiadosť o zrušenie rozhodnutia, pričom poukázala na rovnaké skutočnosti opísané vo
svojom skoršom podaní zo dňa 03.03.2012. Povinná doklady o vykonaných úhradách súdu nepredložila.

Dňa 17.08.2015 bolo tamojšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k podaniam povinnej. Vo
svojom vyjadrení oprávnený uviedol, že po rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/134/01-49 zo
dňa 15.07.2002 boli povinnou vykonané nasledovné úhrady: 13.02.2003 suma 82,9848 Eur; 22.05.2003
suma 16,60 Eur; 31.07.2003 suma 19,9164 Eur; 25.08.2003 suma 9,96 Eur. V návrhu na vykonanie
exekúcie však boli zohľadnené len dve platby - 82,98 Eur a 19,92 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
oprávnený požiadal exekúciu v časti istiny vo výške 26,56 Eur zastaviť. Uviedol, že naďalej trvá na

úhrade istiny vo výške 366,95 Eur, úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 496,41 Eur od
30.03.2000 do 13.02.2003, zo sumy 413,43 Eur od 14.02.2003 do 22.05.2003, zo sumy 396,83 Eur od23.05.2003 do 31.07.2003, zo sumy 376,91 Eur od 01.08.2003 do 25.08.2003, zo sumy 366,95 Eur od
26.08.2003 do zaplatenia, trov konania vo výške 154,92 Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia
vo výške 16,60 Eur a trov exekúcie. V závere oprávnený uviedol, že po podaní návrhu na vykonanie

exekúcie eviduje na účte nasledovné platby povinnej v celkovej výške 360,31 Eur a oprávnený požiadal
súdneho exekútora o zohľadnenie predmetných úhrad. Dňa 24.08.2015 súdny exekútor uviedol, že k
19.08.2015 predstavuje nedoplatok povinnej sumu vo výške 429,02 Eur. Úhrady povinnej vykonané
povinnou pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie boli zohľadnené a úhrady, ktoré oprávnený
evidujepopodanínávrhunavykonanieexekúciesúzrejmeúhrady,ktorébolivymoženéprostredníctvom

súdneho exekútora, teda tie, ktoré súdny exekútor odosielal oprávnenému ako časť vymožených
finančných prostriedkov. Ku svojmu vyjadrenie predložil súdny exekútor podrobné vyúčtovanie exekúcie
k 19.08.2015. Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol čiastočné zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie
jeho dispozíciu konaním rešpektoval a s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona exekúciu
sčasti, a to o vymoženie sumy vo výške 26,56 Eur zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku uznesenia.
Súd prvej inštancie sa ďalej zaberal podaniami pôvodnej povinnej podanými na tamojšom súde dňa

05.03.2012 a dňa 29.01.2013. Vychádzajúc z obsahu návrhov povinnej na zastavenie exekúcie a
citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd prvej inštancie posúdil návrhy pôvodnej povinnej
na zastavenie exekúcie ako nedôvodné. Exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného
titulu, rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/134/01-49 zo dňa 15.07.2002, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.08.2002 a vykonateľnosť dňa 25.08.2002. Povinná v návrhoch na zastavenie

exekúcie neuviedla dôvody, pre ktoré je možné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 Exekučného poriadku.
Exekučný poriadok taxatívne upravuje kedy a z akých dôvodov je možné exekúciu zastaviť. Dňa
18.11.2004 bol povereným súdnym exekútorom spísaný do zápisnice návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, čím začalo exekučné konanie. Povinná uhradila časť vymáhanej pohľadávky pred začatím
exekučného konania, a to dňa 13.02.2003 sumu 82,98 Eur; dňa 22.05.2003 sumu 16,60 Eur; dňa

31.07.2003 sumu 19,92 Eur; dňa 25.08.2003 sumu 9,96 Eur. Dve z uvedených platieb povinnej boli
zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie, a to platba vo výške 82,98 Eur zo dňa 13.02.2003 a platba
vo výške 19,92 Eur zo dňa 31.07.2003. Zvyšné dve platby - 16,60 Eur zo dňa 22.05.2003 a 9,96 Eur
zo dňa 25.08.2003, neboli zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie, preto bolo potrebné exekúciu
v tejto časti zastaviť, tak ako to aj navrhol oprávnený vo svojom podaní zo dňa 13.08.2015. Povinná

uhradila časť vymáhanej pohľadávky aj po začatí exekučného konania v celkovej výške 360,31 Eur.
Uvedenú sumu prijal oprávnený na svoj účet a túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi, ktorého
požiadal o zohľadnenie týchto úhrad. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 19.08.2015 potvrdil
čiastočnévymoženieplatiebodpovinnej,ktoréodosielaloprávnenémuakočasťvymoženýchfinančných
prostriedkov, ktoré eviduje oprávnený, tak ako uviedol vo svojom vyjadrení. O povinnou vykonané

úhrady bol jej dlh znížený. Doposiaľ však nedošlo zo strany povinnej k úplnej úhrade vymáhanej
pohľadávkyatrovexekúcie.Plneniepovinnejpozačatíexekúcievžiadnomprípadenemožnopovažovať
za dobrovoľné, preto návrh na začatie exekúcie bol podaný dôvodne. Uvedenú situáciu rieši Exekučný
poriadok v ustanoveniach citovaných vyššie, pritom so skutočnosťou, že povinný plnil až po začatí
exekúcie, nespája zastavenie exekúcie. Splnenie dlhu (alebo jeho časti) je dôvodom na zastavenie

exekúcie len vtedy, ak k zaplateniu dlhu došlo pred začatím samotnej exekúcie. Navyše povinná
nepreukázala neopodstatnenosť vymáhaného nároku a napriek výzve súdu nepredložila listinné dôkazy,
ktoré by preukazovali, že uvedený dlh uhradila. Podľa judikatúry R 104/2003, dôkaz o zániku dlhu podľa
príslušných hmotno-právnych ustanovení (§ 559 až § 587 Občianskeho zákonníka) zaťažuje v konaní
o výkon rozhodnutia povinného. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že exekúcia

sa od samého počiatku vedie dôvodne a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Ak aj bola pohľadávka zaplatená po začatí exekučného konania,
súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie vymáhanej pohľadávky v uhradenej časti v zmysle § 46
ods. 8 Exekučného poriadku a v exekúcii pokračuje až do vymoženia trov exekúcie.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla pôvodná povinná
uvádzajúc, že doposiaľ od súdneho exekútora nedostala potvrdenie v akej sume má záväzok uhradený.
Dokladajúc prefotené potvrdenia o úhrade celkovej sumy 337 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhovala exekúciu zastaviť.

3. Po podaní odvolania pôvodná povinná dňa 19.05.2017 zomrela. Uznesením zo dňa 01.10.2019 č.k.
16Er/87/2005-38 súd prvej inštancie pokračoval v konaní s právnymi nástupcami povinnej.4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 16Er/87/2005-38 zo dňa 01.10.2019 vyzval právnych nástupcov
povinnej, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia podanie povinnej doručené súdu dňa
26.10.2015doplnili,abyspresnili,čohosasvojimpodanímdomáhajú,nakoľkozpodanianiejezrejmé,čo

ním pôvodná povinná mienila, v nadväznosti na doplnenie toho, čoho sa podaným návrhom domáhala,
doplniť opis skutkového stavu opisom rozhodujúcich skutočností z ktorých vyvodzuje dôvodnosť
návrhom uplatnených nárokov a uviedli, ktoré dôkazy na preukázanie svojich tvrdení navrhujú vykonať.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým

sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust.
§ 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje
proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomdo31.3.2017),aktopovahavecinevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 386 písm. d/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

11. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodná povinná podala po doručení uznesenia č. k. 16Er/87/2005-23

zo dňa 05.10.2015 odvolanie, avšak jej podanie neobsahovalo podstatné náležitosti odvolania v zmysle
§ 363 CSP. Súd prvej inštancie vyzval právnych nástupcov povinnej uznesením č. k. 16Er/87/2005-38 zo
dňa 01.10.2019 na doplnenie podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia s poučením o následkoch
nesplnenia odstránenia vád. Na túto výzvu právni nástupcovia povinnej napriek poučeniu o následkoch
nedoplnenia o chýbajúce podstatné náležitosti odvolania nereagovali a tieto vady neodstránili.

13. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. d/ CSP odvolanie odmietol.
Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP.

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).