Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Tv/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010876
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010876.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci
obžalovaného G.. E. L.. C. C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 282 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 216 ods. 1 Tr. por. súd

podmienečne zastavuje

trestné stíhanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn. 3Tv/1/2018 voči obžalovanému G..

E. L.. C. C., L. XX.XX.XXXX E. L. X., P. J. Y. XXX, M. L., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na
tom skutkovom základe, že
dňa 01.12.2017 o 22:30 hodine po ceste č. III/1669 zo smeru Hosťová smerom na obec Pohranice viedol
osobné motorové vozidlo zn. Volvo V40 s evidenčným číslom B.-XXXBU, pričom s uvedeným vozidlom

po 100 metroch za obcou Hosťová v mierne ľavotočivej zákrute vyšiel mimo cestu vpravo do poľa a po
príchode príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru Nitra bol podrobený dychovej skúške na
zistenie alkoholu v dychu elektronickým zariadením zn. AlcoQuant 6020 plus, s ev. č. A409606, ktorú
vykonal dňa 01.12.2017 o 22:56 hodine, pričom mu bolo namerané 0,79 mg/l alkoholu v dychu a pri
opakovanej dychovej skúške mu bolo nameraných o 23:16 hodine 0,84 mg/l alkoholu v dychu,

II.
Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. súd určuje obžalovanému C. C., L.É. XX.XX.XXXX E. L. X., P. J. Y. XXX,
M. L., skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

III.
Podľa § 216 ods. 4 Tr. por. súd obžalovanému ukladá, aby sa po dobu 6 (šiestich) mesiacov od

právoplatnosti tohto uznesenia zdržal činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.11.2018 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 21.11.2018, č. k. 4 Pv 240/17/1101-25 na obvineného G.. E. L.. C. C. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe uvedenom v tejto obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní súd umožnil urobiť obžalovanému C. C. vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno a), b) a c), odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, teda že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 21.11.2018, č. k. 4 Pv 240/17/1101 - 25.
Súd potom postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky

podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých
prípadoch odpovedal zhodne „áno“.

Napriek vyhláseniu obžalovaného a uvedeným odpovediam súd neprijal vyhlásenie obžalovaného,
nakoľko po opätovnom preštudovaní spisu v rámci prípravy na hlavné pojednávanie považoval za

potrebné vykonať dokazovanie v celom rozsahu za účelom spravodlivého rozhodnutia v merite veci.

Na tomto základe preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
C. C., čítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 1
Trestného poriadku, a to svedkov nstržm. C. K., G. Q., W. C., M. C., S. V. a npor. C. T., prečítaním
znaleckého posudku č. 29/2018 zo dňa 04.04.2018 za splnenia podmienok predpokladaných v §

268 odsek 2 Trestného poriadku, ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku,
a to záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, zápisu
o dychovej skúške, certifikátu o overení, správy o výsledku objasňovania priestupku, potvrdenia o
zadržaní vodičského preukazu, záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, prepisu obrazového
záznamu do textovej podoby, údajov o profesionálnom vojakovi, zoznamu o disciplinárnych odmenách a

disciplinárnych trestoch, výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, správy
o povesti, faktúry, evidenčnej karty vozidla a evidenčnej karty vodiča, odpovedí na lustráciu v GP, v STA,
v ZVJS, v registri priestupkov a aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, ako aj oboznámením
fotodokumentácie založenej v spise.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že voči obžalovanému C. C. je odôvodnené trestné
stíhanie podmienečne zastaviť v súlade s § 216 odsek 1, § 282 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 216 odsek 1 Trestného poriadku v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po

vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť
trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo

urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa § 216 odsek 2 Trestného poriadku v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa

určí obvinenému skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou
uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

Podľa § 216 odsek 4 veta prvá Trestného poriadku obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť, aby
v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny

život alebo aby sa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu.

Podľa § 282 odsek 1 Trestného poriadku súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na
hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1.

V posudzovanej trestnej veci je nepochybné, že podmienky predpokladané v § 216 odsek 1 písmeno
a) až c) Trestného poriadku boli splnené.

Obžalovaný C. C. výslovne vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný a na hlavnom
pojednávaná urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, pričom

v posudzovanom prípade nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané
slobodne, vážne a zrozumiteľne. V rámci svojho výsluchu obžalovaný taktiež prejavil úprimnú ľútosť
nad spáchaním skutku (trestného činu), ktorú súd so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a skutočnosti
uvedené obžalovaným pri svojom výsluchu nemal ani najmenší dôvod spochybňovať.Vzhľadom na skutočnosť, že konaním obžalovaného v rámci spáchaného skutku nebola spôsobená
žiadna škoda, nebol zo strany obžalovaného daný dôvod na náhradu škody alebo uzatvorenie dohody

s poškodeným o jej náhrade tak, ako to predpokladá § 216 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku,
a teda splnenie tejto podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa v
danom prípade nevyžaduje.

Napokon postup v smere podmienečného zastavenia trestného stíhania opodstatňuje aj samotná osoba

obžalovaného, jeho doterajší život, ako aj okolnosti prejednávaného prípadu.

Ako vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného, tento doposiaľ nebol odsúdený za žiaden trestný čin
a z výsledkov lustrácií v STA a GP SR je taktiež zrejmé, že obžalovaný C. C. ani pre žiaden iný trestný
čin nie je trestne stíhaný. Zo spisu dokonca vyplýva, že obžalovaný C. C. doposiaľ nebol prejednávaný
a ani postihnutý za žiaden priestupok, a to ani za priestupok na úseku cestnej premávky, o čom svedčí

výpis z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výsledok lustrácie v evidencii
priestupkov, ako aj evidenčná karta vodiča - obžalovaného. Pozitívne hodnotenie osoby obžalovaného
dokumentujú aj údaje o profesionálnom vojakovi, v rámci ktorých na základe bodového ohodnotenia
dosahuje dobré výsledky, ako aj záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, z
ktorých je možné zistiť, že obžalovaný C. C. nemal uložené žiadne disciplinárne opatrenie, naopak,

bolo mu udelených viacero disciplinárnych odmien. Napokon súd poukazuje aj na správu o povesti
vyhotovenú starostom obce Hosťová, v ktorej sa tento o obžalovanom vyjadruje ako o svedomitom
a vzornom občanovi, ktorý sa na obecnom úrade často osobne informuje, aké má ako občan obce
povinnosti, pričom nebol nikdy prejednávaný komisiou verejného poriadku. Ďalej uviedol, že obžalovaný
je otcom dvoch detí, o ktoré sa spolu s manželkou vzorne stará.

V súvislosti s osobou obžalovaného je možné poukázať aj na samotný obsah jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní, kde v nijakom smere obžalovaný nechcel zľahčovať svoje konanie, naopak, opakovane
prejavil ľútosť nad spáchaním skutku, a to nielen vo vzťahu k samotnému činu a k hroziacom dôsledkom
vo vzťahu k svojej osobe, ale aj vo vzťahu k svojej rodine, najmä k maloletým deťom (trojročnému synovi

a dcére vo veku 1 a pol roka). Vo vzťahu k nim prejavil ľútosť nielen z hľadiska možnej straty zamestnania
a ohrozenia schopnosti ich živiť, ale aj výslovne so zreteľom na to, že sa ako otec takto zachoval.
Napokon je z priebehu hlavného pojednávania zrejmé aj to, že obžalovaného mrzí jeho konanie aj vo
vzťahu k tomu, že zbytočne privyrobil prácu množstvu ľudí a najmä, že ohrozil seba a svojich blízkych
a pokiaľ ide o samotný skutok aj iných ľudí.

Čo sa týka okolností prípadu súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo podmienečné zastavenie
trestného stíhania obžalovaného v tejto trestnej veci vylúčené. Z výpovedí svedkov a ani z ďalších
vykonaných dôkazov nevyplynulo nič, čo by v nejakom ohľade poukazovalo na vyššiu mieru konkrétnej
závažnosti činu posudzovanú v rámci typovej závažnosti vyjadrenej v predmetnej skutkovej podstate. Z

hľadiska účelu trestného konania vrátane požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa alebo možný
odklon, resp. alternatívny spôsob vybavenia trestnej veci je naopak potrebné zdôrazniť, že konkrétna
závažnosť činu sa v rámci dĺžky trestného konania plynutím času znižuje. V danom prípade to má
význam práve so zreteľom na dĺžku trestného konania v spojení s povahou stíhaného trestného činu
vyplývajúcu zo zbytočného rozsahu vykonaného dokazovania v prípravnom konaní.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné dodať, že zistené množstvo alkoholu tu je potrebné
posudzovať aj v kontexte času spáchania skutku (22:30 hod.), miesta jeho spáchania (nešlo o miesto,
kde by v danom čase bola zaznamenaná frekventovaná premávka, resp. takáto okolnosť nebola
preukázaná) a dĺžky úseku vedenia motorového vozidla, na základe čoho nie je možné urobiť záver o

nejakej vyššej miere ohrozenia vyplývajúceho z daného trestného činu.

Okolnosti prípadu sú tiež vysvetlené samotným obžalovaným, ktorý v rámci svojej výpovedi uviedol,
že sa v inkriminovaný deň pridružil susedovi na oslavu, situáciu nezvládol a opil sa. V podstate
sa ani nevedel vyjadriť, prečo podľahol lákadlu ísť na oslavu k susedovi, s ktorým spolu popíjali,

nakoľko paradoxne predtým možno tri alebo štyri roky vôbec nepil, keďže z vysokoškolských štúdií mal
skúsenosť, že si na druhý deň po požití alkoholu nič nepamätal (čo následne vysvetli v tom smere,
že niežeby niečo urobil, ale proste si nepamätal, kde bol). Toto tvrdenie obžalovaného nemal súd
ani najmenší dôvod spochybňovať, a to nielen v zmysle zásady bezprostrednosti (súd mal možnosťpriamo vnímať osobu obžalovaného na hlavnom pojednávaní), ale aj s ohľadom na ostatné preukázané
skutočnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a s prihliadnutím na ten fakt, že obžalovaný o
podstatných skutočnostiach vypovedal zhodne ako pri svojom výsluchu v prípravnom konaní.

Obžalovaný taktiež na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť ani k tomu, čo ho to napadlo,
že sadol v takom stave za volant, nakoľko býval asi dva domy od suseda a preto nerozumie, prečo
sadol do auta.

Vyhodnotením všetkých vo veci vykonaných dôkazov a na tom základe preukázaných skutočností
dospel súd k záveru, že obžalovaný v rámci svojho doterajšieho bezúhonného a inak vzorného vedenia
riadneho života, v rámci ktorého sa nedopustil ani menej závažných protiprávnych konaní (priestupkov
a pod.), sa výnimočne dopustil excesu spôsobom popísaným v skutkovej vete tohto uznesenia, pričom
samotná osoba obžalovaného, jeho doterajší život a v neposlednom rade samotný postoj k spáchanému
činu dáva záruku, že z jeho strany k rovnakému alebo obdobnému konaniu v budúcnosti nedôjde.

Takémuto záveru nasvedčuje aj ničím nespochybnená skutočnosť, že obžalovaný po dobu niekoľkých
rokov pred spáchaním skutku nepožíval alkohol, ktorá skutočnosť nepochybne mohla ovplyvniť odhad
obžalovaného o miere vplyvu požitého množstva alkoholu na jeho organizmus, ale predovšetkým na
jeho možné správanie/konanie v stave výrazne ovplyvnenom alkoholom (čo však nemá vplyv na otázku
preukázaného úmyselného zavinenia). Súd zdôrazňuje, že uvedeným konštatovaním nemieni konanie

obžalovaného v nijakom smere ospravedlňovať, ale iba poukázať na okolnosti prípadu v porovnaní s
takými páchateľmi, ktorých skúsenosti s alkoholom sa neobmedzujú iba na ojedinelé alebo výnimočné
udalosti.

Na tomto základe nie je potrebné trvať na tom, aby bola vina obžalovaného deklarovaná rozsudkom

a už vôbec nie na tom, aby mu bol ukladaný akýkoľvek druh trestu. Z hľadiska účelu trestu osoba
obžalovaného nevyžaduje potrestanie, nakoľko so zreteľom na všetky skutočnosti nie je potrebné
zabezpečovať ochranu spoločnosti pred páchateľom /obžalovaným/ tým, že sa mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a už vôbec
nie je potrebné trestom vyjadrovať jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. V rovine svedomia je podľa

názoru súdu pre obžalovaného „trestom“ už samotné spáchanie skutku.

Vzhľadom na povahu daného trestného činu súd dodáva, že nepovažoval za nevyhnutné rozsudkom
vysloviť vinu ani so zreteľom na potrebu uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 Trestného
zákona (teda tento druh trestu nepovažoval súd za potrebné ukladať), čo by v opačnom prípade bolo

možné považovať za prekážku pre rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Tu je
namieste uviesť, že trestný čin - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného
zákona nie je vylúčený, resp. vyňatý z prečinov, pri ktorých je možné podmienečne zastaviť trestné
stíhania, ak sú všetky ostatné podmienky pre takýto postup splnené. Inak povedané, aj pri tomto
prečine je podmienečné zastavenie trestného stíhania prípustné, čo je možné vnímať aj v korelácii s

fakultatívnym (nie obligatórnym - povinným) ukladaním trestu zákazu činnosti v prípade uznania viny
za tento prečin.

V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť ten fakt, že obžalovaný mal ihneď po skutku, t. j. dňa
01.12.2007 zadržaný vodičský preukaz, čo je preukázané Potvrdením o zadržaní vodičského preukazu

ev. č.: AB 108407, t. j. obžalovaný už rok aj tri mesiace nemohol (a ani nevykonával) činnosť spočívajúcu
vo vedení motorových vozidiel. Pritom ustanovenie § 216 odsek 4 Trestného poriadku explicitne
umožňuje obvinenému/obžalovanému uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia
a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal činnosti, ktorá viedla k
spáchaniu prečinu. V rámci takýchto obmedzení je podľa názoru súdu možné uložiť aj obmedzenie

spočívajúce v zdržaní sa vedenia motorových vozidiel (zdržanie sa činnosti, ktorá viedla k spáchaniu
prečinu) po určitú dobu v priebehu plynutia skúšobnej doby (nemusí ísť o celý súdom určený rozsah
skúšobnej doby, nakoľko v danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že aj prípadné iné obmedzenia
alebo povinnosti budú takého druhu, ktoré je možné splniť jednorazovo, alebo v rámci určitej doby kratšej
ako je samotná skúšobná doba).

Uloženie takéhoto obmedzenia podľa názoru súdu nie je možné považovať ani za obchádzanie
ustanovení Trestného zákona o treste zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona. Naopak,
zákonodarca práve dikciou § 216 odsek 4 Trestného zákona umožnil podmienečné zastavenie trestnéhostíhania aj v prípadoch, kde by bolo žiaduce posilniť účel a zmysel podmienečného zastavenia trestného
stíhania obmedzením činnosti (v podobe jej zdržania sa na určitú dobu), ktorá viedla k spáchaniu
trestného činu, pričom je nerozhodné, že na rozdiel od § 61 odsek 1 Trestného zákona sa v § 216 odsek

4 Trestného poriadku výslovne neupravuje, v čom zákaz (zdržanie sa) činnosti spočíva (v zmysle § 61
odsek 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis). Výkladom možno
dospieťkzáveru,že ustanovenie§216odsek4Trestnéhoporiadkunemánazretelivýlučneinéčinnosti,

ako sú uvedené v § 61 odsek 1 Trestného zákona, ale naopak, zahŕňa širší okruh činnosti, ktorých
zdržanie sa je možné páchateľovi (obvinenému, obžalovanému) uložiť, než je tomu v prípade trestu
zákazu činnosti (teda okrem týchto aj ďalšie). Opodstatnenosť takéhoto záveru je potrebné vnímať aj
v rovine požiadavky na určitosť a predvídateľnosť sankcií v podobe trestov, čo pri obmedzeniach a
povinnostiach (uložených dokonca aj popri treste) nemusí byť splnené (tomu nasvedčuje napríklad aj
dikcia § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona použitím slova „najmä“). V konečnom dôsledku pri

podmienečnom zastavení trestného stíhania možno uložiť aj obmedzenie spočívajúce v tom, aby sa
obvinený/obžalovaný po určitú dobu nezdržiaval na určitom mieste, hoci Trestný zákon v § 62 upravuje
aj trest zákazu pobytu. Napokon, zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného
činu (ako aj zákaz návštev určených miest) predpokladá aj § 82 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/
Trestného poriadku v súvislosti s nahradením väzby, pričom takýmto zákazom v zmysle rozhodovacej

praxe súdov môže byť aj zákaz takej činnosti, ktorá spadá pod činnosť definovanú v § 61 odsek 1
Trestného zákona. Sumarizujúc uvedené možno uzavrieť, že pri podmienečnom zastavení trestného
stíhania možno obvinenému/obžalovanému uložiť, aby sa zdržal vedenia motorového vozidla, ak je to
odôvodnené povahou trestného činu (činnosťou, ktorá viedla k jeho spáchaniu) a ak to má význam z
hľadiska dosiahnutia účelu sledovaného týmto alternatívnym riešením konkrétnej trestnej veci.

S poukazom na uvedené považoval súd za opodstatnené uložiť obžalovanému C. C. v rámci skúšobnej
doby podmienečného zastavenia trestného stíhania, aby sa po dobu 6 mesiacov zdržal činnosti
spočívajúcej vo vedení motorových vozidiel, k čomu súd viedla práve zmieneného povaha trestného
činu a množstvo požitého alkoholu. Hoci je súd toho názoru, že zo strany obžalovaného skutočne

išlo o ojedinelý exces obžalovaného z inak riadne vedeného života, takéto obmedzenie posilní účel
podmienečného zastavenia trestného stíhania a jeho dodržaním po uvedenú dobu, ako aj následným
správaním počas celej skúšobnej doby obžalovaný môže reálne preukázať, že nebolo potrebné vydávať
iné rozhodnutie vo veci samej. Význam tohto obmedzenia spočíva teda v tom, že ak ho obžalovaný
poruší alebo nedodrží (čo by bolo možné zistiť napr. v rámci kontroly príslušníkmi PZ, ktorí by uložené

obmedzenie evidovali na základe požiadavky súdu o súčinnosť pri výkone rozhodnutia), môže súd
postupom podľa § 217 odsek 1 Trestného poriadku rozhodnúť o pokračovaní v trestnom stíhaní.

Pokiaľ ide o určenie dĺžky skúšobnej doby súd s prihliadnutím na povahu prejednávaného prípadu
a najmä s ohľadom na osobu obžalovaného (v tomto smere významné skutočnosti sú popísané na

inom mieste odôvodnenia tohto uznesenia) dospel k záveru, že za adekvátnu a postačujúcu je možné
považovať dobu na samej dolnej hranici, t. j. 1 (jeden) rok.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a úvahy súdu, bolo
rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obžalovaný podať sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho
oznámenia na Okresný súd Bratislava I.
Sťažnosť má odkladný účinok