Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201714
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520201714.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spotrebiteľskom spore žalobkyne: O. O., nar.
XX.X.XXXX,trvalebytomT.XXX,XXXXXT.,právnezastúpenej:JUDr.MartinTobiáš,advokát,sosídlom
Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 52639398 proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. , so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2012 uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovanou.

II. Žalovaná je p o v i n n á oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne obchodnej spoločnosti POLYGRAF
PRINTspol.sr.o.,sosídlomČapajevova 44,08001Prešov,IČO:31733280,abyupustilodvykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 7.11.2012 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou.

III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná,
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. P o u č u j e žalovanú, že je oprávnená podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok
úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2012 uzavretej medzi žalobkyňou

a žalovanou na Okresný súd Stará Ľubovňa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia
povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu práva z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.11.2012, ktorá
je súčasťou Zmluvy o revolvingovo úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2012 uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovanou. Taktiež sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej oznámiť zamestnávateľovi
žalobkyne obchodnej spoločnosti POLYGRAF PRINT spol. s r.o., so sídlom Čapajevova 44, 080 01

Prešov,IČO:31733280,abyupustilodvykonávaniazrážokzomzdyžalobkynepodľaDohodyozrážkach
zo mzdy zo dňa 7.11.2012, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
7.11.2012 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou. Zároveň požadovala náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 07.11.2012
uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver

v sume 1.500,- eur, ktorý bola povinná spolu s úrokmi splácať v 48 mesačných splátkach vo výške
77,05 eur v zmysle splátkového kalendára, pričom túto pohľadávku mala podľa bodu 8.4 Všeobecnýchobchodných podmienok zabezpečovať Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2012. So splácaním
úveru sa žalobkyňa dostala do omeškania. Zo strany žalovanej bola jej zamestnávateľovi - obchodnej
spoločnosti POLYGRAF PRINT spol. s r.o., so sídlom Čapajevova 44, 080 01 Prešov, IČO: 31 733 280,

predložená spolu s písomným podaním zo dňa 22.12.2016 predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy
zo dňa 07.11.2012. Zamestnávateľ žalobkyne začal vykonávať zrážky z jej mzdy v prospech žalovanej
počnúc mesiacom jún 2020. Žalovaná si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 4.635,69 eur, a to aj napriek
tomu, že poskytnutý úver predstavoval sumu 1.500,- eur. Z týchto dôvodov zastávala názor, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2012 s poukazom na ustanovenie 8.4 Všeobecných obchodných

podmienok je absolútne neplatná, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaná realizuje
zrážky zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne bez akejkoľvek súdnej kontroly nárokovanej
sumy, pričom ona ako spotrebiteľ nemá možnosť túto zrážanú sumu namietať a táto zostáva len
na vôli žalovanej. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2012 spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechžalobkyneakospotrebiteľa.Ideotypickúpredtlačenúformulárovú
zmluvu, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť dosiahnuť zmeny v návrhu zmluvy. Dohoda

o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a túto nemala možnosť žalobkyňa nijako ovplyvniť
a súčasne táto bola uzatvorená v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovom úvere, pričom je vysoko
pravdepodobné, že bez podpisu tejto Dohody by jej žalovaná úver neposkytla. Z týchto dôvodov mala
za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 1 a 5. Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobkyňa argumentovala, že Dohoda o zrážkach zo

mzdy v zmysle ustálenej rozhodovacej súdnej praxe umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva
a to, ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Možno ju považovať za
zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je takáto dohoda účinná okamihom
jej predloženia zo strany veriteľa. V spotrebiteľských veciach je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy

založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyplýva aj z
napádanej dohody. Takéto zrážky umožňujú postihovať majetok dlžníka bez akejkoľvek súdnej kontroly,
pričom dlžník nemôže tieto zrážky korigovať ani zastaviť. Uvedená podmienka je v zmysle § 53 ods. 1 a
5 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou z dôvodu, že je v rozpore s požiadavkami dobrej
viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Zrážkyzomzdysútakvočižalobkynižalovanouvykonávané
iba na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, bez existencie súdneho rozhodnutia, ktoré by jej
ukladalo takúto povinnosť plniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy navyše neobsahuje údaj o celkovej výške
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorý je možné na jej základe uspokojiť. Túto výšku nie je možné určiť
ani v spojení so Zmluvou o revolvingovom úvere. Majetková sféra žalobkyne je v ohrození neprimeranej

výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje jednostranným rozhodnutím žalovaná, pričom
výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd.
Žalovaná podľa názoru žalobkyne neoprávnene siaha na môj majetok prostredníctvom zrážok zo mzdy,
a to na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Konaním žalovanej
utrpela ujmu na právach, pričom nebezpečenstvo vzniku ďalšej ujmy do budúcna stále trvá. Realizácia

zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zásadný zásah
do jej majetkovej sféry ako spotrebiteľa bez toho, aby samotné podmienky zmluvy, ako aj jej realizácia
bola v rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
vyplýva zo skutočností, že žalovaná už vykonáva prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne zrážky z
jej mzdy, čo považovala za dôvod pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami spočívajúcu v zabránení

výkonu realizácie zrážok zo mzdy. Ďalej uviedla, že je toho názoru, že nariadením neodkladného
opatrenia, ktorým by súd na základe jej návrhu uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva
zrážok zo mzdy sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na
základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo 07.11.2012. Z tohto dôvodu nie je potrebné,
aby súd súčasne uložil žalovanej povinnosť podať žalobu vo veci samej. Po nariadení neodkladného

opatrenia totiž nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pokiaľ ide o prípadné dočasné
nevykonávanie zrážok na základe súdom vydaného neodkladného opatrenia mala žalobkyňa za to,
že týmto rozhodnutím nebudú práva žalovanej nijako dotknuté, nakoľko táto sa môže domáhať sa
svojej pohľadávky podaním žaloby na všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality žalovaná môže takéto
obmedzenie zniesť. Je totiž namieste, aby sa práva žalovanej vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2012 ako spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovanou vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa
uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia nebudú ohrozené podnikateľské aktivity žalovanej a
toto neodkladné opatrenie ani vážne nezasiahne majetkovú sféru žalovanej. Taktiež vzniesla námietkupremlčania, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená dňa 07.11.2012 a nároky na zrážky
zo mzdy si žalovaná uplatnila až podaním zo dňa 22.12.2016, teda po uplynutí zákonom predpokladanej
premlčacej doby troch rokov a zrážky zo mzdy začala prostredníctvom zamestnávateľa zrážať až v

mesiaci júl 2020, teda takmer 8 rokov po uzatvorení predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.

e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 337 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia
podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže

týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

11. Podľa čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a

právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

12. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Podľa § 551 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a
dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone

rozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážokokamihom,keďsaplatiteľovi
dohodapredložila.Ustanoveniaodsekov1a2platiaajpreinépríjmy,sktorýmisaprivýkonerozhodnutia
nakladá ako so mzdou.

14. Podľa § 37 ods. 1 a 2 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.16. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu,
vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je takýmto dôvodom stav medzi stranami sporu, ktorý

vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov alebo obava, že exekúcia, t.j. výkon rozhodnutia o nároku, ktorý
strana osvedčila ako dôvodný, by mohol byť ohrozený.

17. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu súd

posudzuje vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho
navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením
potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnute skúmať aj splnenie ďalších predpokladov

na nariadenie neodkladného opatrenia a otázky ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V každom
z uvedených prípadov však musí strana, v tomto prípade žalobkyňa, riadne opísať rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a súdu preukázať, že absencia takejto
bezodkladnej úpravy pomerov by mala za následok reálne bezprostredné ohrozenie uplatňovaného

nároku. Táto skutočnosť musí vyplývať priamo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
z priložených listín, ktoré ju preukazujú. Bez osvedčenia dôvodnosti nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy.

18. Inštitút výkonu zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii

verifikácii primeranosti, či súdnej kontrole. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o
exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku si veriteľ určuje sám, vykonávajú sa zrážky

zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje
obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uzatvorením Dohody o
zrážkach zo mzdy je teda spotrebiteľ nútený strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom prípadne aj na základe

neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávaniu v rozsahu uplatnenom
z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä za
existencie nebezpečenstva, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (napr. rozsudok C-106/77).

19. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a z príloh k nemu žalobkyňou
pripojených za osvedčené, že dňa 7.11.2012 vyplnila žalobkyňa ako dlžník Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, kde v časti 5. požiadala žalovanú ako veriteľa o poskytnutie úveru vo výške
1.500,- eur, pričom žalovaná ako veriteľ dňa 7.11.20012 vyplnila uvedenú žiadosť v časti 6., kde

schválila poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, pričom mesačná splátka spolu s platbou podľa
Dohody o poskytovaní služieb bola 77,05 Eur, splatnosť úveru bola 48 mesiacov, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť bola vo výške 3698,40 eur, RPMN za úver 67,20 %, Ročná úroková sadzba
70 %, priemerná RPMN za úver 45,60 %. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom dňa 7.11.2012

(podpísaná žalobkyňou dňa 30.10.2012) vyplýva, že žalovaná ako veriteľ má voči žalobkyni ako
dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že veriteľ poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru / Žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- eur,
pričom na základe Dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonať v prospech veriteľa mesačné
zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 77,05 Eur. Pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpečované Dohodou

sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom
úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe zmluvy. Ďalej sa v Dohode uvádza, že strany výslovne súhlasia stým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo
výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo
mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu

prípustnú mieru v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd mal tiež za osvedčené, že
na základe žiadosti zo dňa 22.12.2016 žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie
zrážok zo mzdy. V žiadosti uviedla, že veriteľ - žalovaná sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej
pohľadávky vo výške 4635,69 eur k 19.5.2016. Zamestnávateľ žalobkyni zrážky zo začal vykonávať
zo mzdy za mesiac jún/2020, čo mal súd preukazné zo žalobkyňou predloženého potvrdenia o výške

príjmov.

20. Súd po zohľadnení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa preukázala, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovanou založené na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2012. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

žalobkyňa dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený ďalší z predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy. V dohode o zrážkach zo mzdy nebola zabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, keď okrem úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere mali byť

jej súčasťou prípadné revolvingy, príslušenstvo, zmluvné pokuty a náklady na vymáhanie uvedených
pohľadávok, preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, neplatná. Tak ako bolo už vyššie uvedené, naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalovaná predložila
zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o výkon zrážok zo mzdy a zamestnávateľ žalobkyne požadované

zrážky zo mzdy žalobcu vykonáva, z čoho vyplýva žalobcom tvrdená nutnosť neodkladnej úpravy
pomerov strán sporu. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanou a vykonávania zrážok zo
mzdy zamestnávateľom žalobkyne by totiž mohlo prísť k postihnutiu majetku žalobkyne bez súdneho
rozhodnutia v nezákonnom rozsahu, čím jej hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V
prípade nedôvodného zrážania zo mzdy po posúdení nároku len veriteľom spotrebiteľského úveru

by potom ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne malo za následok vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná
potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov.

21. Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vyhovel návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy žalobkyne vyplývajúcej z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 7.11.2012 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou a zároveň mu uložil povinnosť žalovanej
oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne obchodnej spoločnosti POLYGRAF PRINT spol. s r.o., so sídlom
Čapajevova 44, 080 01 Prešov, IČO: 31733280, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne

podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2012
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou. Uvedené bolo nevyhnutné pre naplnenie zmyslu a reálnych
účinkov neodkladného opatrenia, nakoľko žalovanou už boli vo vzťahu k zamestnávateľovi urobené
kroky k realizácii zrážok zo mzdy a ten sám od nich upustiť nemôže.

22. Súd záverom poukazuje na skutočnosť, že sa už nezaoberal žalobkyňou vznesenou námietkou
premlčania, nakoľko na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhovenie návrhu žalobkyne postačovali
dôvody uvedené vyššie, ktoré považoval za osvedčené a na základe ktorých rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Vzhľadom na to, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni povinnosť
podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku neuložil, poučil podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového
poriadku žalovanú, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že je oprávnená podať proti
žalobkyni žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
7.11.2012 na Okresný súd Stará Ľubovňa.

24. Neodkladné opatrenie súd nariadil bez časového obmedzenia, pričom v prípade odpadnutia
dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenia nariadené sa možno domáhať jeho zrušenia v súlade s
§ 334 Civilného sporového poriadku.25. Podľa § 251 1 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky,ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

28. O náhrade trov konania žalobkyne rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keďže konania sa skončí rozhodnutím súdu o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Súd úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%),keďže vyhovel
jeho návrhu v celom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.