Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203598
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7712203598.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinným: 1. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. XXX, 2. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom
Mrázom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Bosákova 7, pod sp. zn. EX 111/12, o vymoženie

14.990,40 EUR s prísl., o odvolaní povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo
dňa 26.01.2017, č.k. 6Er/136/2012-42

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. o zamietnutí návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu voči
povinnému v 1. rade zastavil (I. výrok) a návrh povinnej v 2. rade zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený Československá obchodná banka, a.s., podal súdnemu
exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinní nezaplatili, na
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 03.12.2010 sp.
zn. 18Cb/36/2009. Súd prvej inštancie na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, po zistení, že návrh spĺňa zákonné predpoklady poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie v priebehu exekúcie zistil, že na majetok povinného v 1.
rade bol vyhlásený konkurz. Konštatoval, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného v 1. rade
má za následok zastavenie exekúcie. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú z Obchodného vestníka
č. OV 158/2014, v ktorom Okresný súd Košice I publikoval uznesenie sp. zn. 31K/21/2014 zo dňa
11.08.2014, ktorým vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - povinného v 1. rade. Uznesením publikovaným
v Obchodnom vestníku č. 53/2016 zo dňa 17.03.2016 súd zrušil konkurz na majetok úpadcu po splnení

konečného rozvrhu výťažku a súčasne odvolal z funkcie správcu. Následne súd prvej inštancie citoval
ust. § 48 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurzne a reštrukturalizácii a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a
konštatoval, že z citovaného uznesenia Okresného súdu Košice I mal preukázané, že na majetok
povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz. V zmysle ust. § 48 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii sa skôr začaté exekučné konanie priamo zo zákona zastavilo. Aj keď v danom prípade
nebolo potrebné osobitne rozhodovať o zastavení exekúcie, súd v záujme právnej istoty účastníkov

exekučného konania konštatoval zastavenie exekúcie.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že povinná v 2. rade podala dňa 25.10.2016 u súdneho exekútora
písomné podanie označené ako námietky voči exekúcií. V ňom žiadala o zastavenie exekúcie z dôvodu,
že úver, ktorý je predmetom tejto exekúcie si vzala s povinným v 1. rade za trvania ich spoločného
manželstva, ktoré však rozvodom zaniklo. V rámci vyporiadania BSM po zániku manželstva s povinným

v 1. rade uzavrela dňa 22.01.2010 dohodu o vyporiadaní BSM, v zmysle ktorej dohody sa dohodli, že
polovica splatného úveru v celkovej výške 13.276,11 EUR bude prevedená na ňu. V zmysle čl. 4 bod 3.tejto dohody sa zmluvné strany dohodli, že finančný záväzok povinnej v 2. rade uhradením dohodnutej
sumy voči ČSOB, a.s. zanikne. Súčasne doložila potvrdenie ČSOB, a.s., pobočka Michalovce, že dňa
26.01.2010, z ktorého vyplýva, že uhradila k úverovému účtu č. 4001547831/7500 sumu 13.276,11 EUR.

Súdny exekútor postúpil podanie povinnej v 2. rade na rozhodnutie súdu.

4. Súd prvej inštancie podanie povinnej v 2. rade posúdil v zmysle § 124 ods. 1 CSP podľa jeho obsahu
ako návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vymáhanú pohľadávku uhradila pred začatím exekúcie,
aj keď podanie bolo označené ako námietky voči exekúcií. Po citácii § 57 ods. 1 písm. g) a § 58

ods. 1 Exekučného poriadku súd konštatoval, že z návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie
je zrejmé, že táto žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že v zmysle dohody o vyporiadaní BSM na ňu
pripadla polovica úveru, ktorú aj ona hradila a preto má byť zostatok úveru vymáhaný od povinného v 1.
rade. Preskúmajúc návrh v kontexte listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaný
návrh je nedôvodný. Uviedol, že z obsahu podania povinnej v 2. rade je zrejmé, že obaja povinní po
zániku ich spoločného manželstva, za trvania ktorého bol vzatý vymáhaný úver, uzavreli medzi sebou

v zmysle § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodu o vyporiadaní BSM. V zmysle čl. 4 bod 3. tejto
dohody sa zmluvné strany dohodli, že finančný záväzok povinnej v 2. rade uhradením dohodnutej sumy
v celkovej výške 13.276,11 EUR voči ČSOB, a.s. zanikne. Povinná v 2. rade súčasne doložila potvrdenie
ČSOB, pobočka Michalovce, že dňa 26.01.2010, uhradila k úverovému účtu č. 4001547831/7500 sumu
13.276,11 EUR. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti však uviedol, že takáto dohoda nemá právne účinky

vo vzťahu k tretím osobám. Uvedený záver korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 276/2009 zo dňa 13.10.2010. Ten uvádza, že „Vyporiadanie BSM sa vykonáva
ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky
a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie sa
však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania

o vyporiadanie.“.

5. Proti tomuto uzneseniu, podľa obsahu odvolania proti II. výroku o zamietnutí návrhu povinnej v 2.
rade na zastavenie konania, podala v zákonnej lehote odvolanie povinná v 2. rade, v ktorom uviedla,
že po zrušení BSM s bývalým manželom v zmysle § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka uzavrela

dohodu so súhlasom oprávneného, na základe ktorej zaplatila s osobných finančných prostriedkov,
nie zo spoločných, pôvodnému oprávnenému (ČSOB, a.s.) na vyrovnanie dlhu z úveru, z účtu č.
4001547831/7500 sumu 13.276,11 EUR. Zaplatením polovičnej čiastky úveru s prísl. predpokladala, že
jej záväzok reálne zanikol. To, že na povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz je z jeho strany iba
zámer ako sa vyhnúť splateniu úveru, na ktorý sa zaviazal v dohode. Povinná mala za to, že pôvodný

oprávnený (ČSOB, a.s.) ničím nepreukázal, či svoju pohľadávku voči povinnému prihlásil u správcu
konkurzu, resp. ak nie prečo tak neurobil. Podľa názoru povinnej súd túto skutočnosť opomenul a
povinná nemá žiadny záväzok voči pôvodnému oprávnenému a preto namietla oprávnenosť vykonania
exekúcie voči jej osobe. Pokiaľ sa súd prvej inštancie odvolal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Cdo 276/20019, tak v zmysle uvedeného právneho názoru by sa povinný v 1. rade dostal do

výhodnejšieho postavenia, keďže by išlo o duplicitné splácanie úveru z jej strany. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhla, aby súd jej odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.

6. Oprávnený ani povinný v 1. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 6Er/136/2012-66 zo dňa 30.01.2019 pripustil zmenu
účastníkovnastraneoprávnenéhotak,žepôvodnýoprávnený(Československáobchodnábanka,a.s.)z
konaniavystúpilanajehomiestoakooprávnenývstúpilaspoločnosťEOSKSISlovensko,s.r.o.Citované
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2019.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podala povinná v 2. rade v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinnej v 2. rade nie je dôvodné.

9. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie voči povinnému v 1. rade nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 CSP).10. Uznesenie je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

11. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (387 ods. 2 CSP).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Povinná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie, a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní danej veci.

16. Odvolacie námietky povinnej v 2. rade preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a privodiť zmenu rozhodnutia v jej prospech.

17. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a
rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,

bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten,
kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c

ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).

19. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

20. V odvolacom konaní nebolo preukázané uhradenie pohľadávky v celom rozsahu a ani iné dôvody pre

zastavenie exekúcie ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku, preto odvolací súd napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. o zamietnutí návrhu

povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude
konanie končiť (§262 ods. 1 CSP).23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).