Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317212112
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4317212112.7

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, s. r. o.,
Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, v zastúpení Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o.,
Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H.Q. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. X, W..
Č.. Q. XXX, XXXXX U., J., o zaplatenie 224,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy
vo výške 224,12 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu -
Slovak Telekom, a. s., Bratislava, mu postúpil na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.08.2015, ako aj odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016
pohľadávku voči žalovanému s tým, že takéto postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa

12.02.2016. Právny predchodca žalobcu bol telekomunikačný operátor, ktorý ponúkal jednotlivcom, ako
aj domácnostiam, resp. firemným zákazníkom svoje produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby
internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, podľa zákona č. 610/2003 Z. z.
Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca a žalovaný na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov, sa dohodli na tom,
že Slovak Telekom bude poskytovať žalovanému presne určené a dohodnuté služby s tým, že žalovaný

bude uhrádzať odplatu za ich poskytnutie. Predmetom týchto služieb boli mobilné služby, resp. služby
spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Následne právny
predchodcažalobcuposkytolžalovanémutakétoslužby,ktorébolivyfakturované,avšakžalovanýporušil
svoje zmluvné povinnosti, pretože neuhradil cenu za poskytnuté služby riadne a včas.

2. Súd následne doručil žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho v zmysle § 167 ods. 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej CSP), aby sa k nej vyjadril, pričom žalovaný napriek tomu, že mal žalobu
doručenú v zmysle § 116 ods. 2, 3 CSP v spojení s § 106 ods. 3 CSP, sa k nej nevyjadril. Tunajší
súd následne s poukazom na § 297 písm. b) CSP verejne vyhlásil rozsudok, a to dňa 17.01.2019,
ktorýmžalobužalobcuzamietolvcelomrozsahuažalovanémunepriznalnároknanáhradutrovkonania.
Z odôvodnenia takéhoto rozsudku okrem iného vyplýva, že súd právne posúdil vec podľa § 52, §
524 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,

a to § 43 a § 44. Podľa názoru súdu vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
spotrebiteľský vzťah s tým, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu, ktorú je súd oprávnený skúmať,nakoľko pri postúpení pohľadávky z podniku podľa zákona č. 351/2011 Z. z. je potrebné dodržať aj
zákonné podmienky uvedené v § 43 ods. 13 takéhoto právneho predpisu a nie len všeobecné podmienky
týkajúce sa postúpenia pohľadávky uvedené v § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie

§ 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách upravuje, že podnik môže postúpiť pohľadávku
inej osobe buď so súhlasom účastníka alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že účastníka
písomne vyzval na plnenie, a účastník napriek tejto výzve je v omeškaní s platením dlhu dlhšie ako
90 dní. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal splnenie takýchto zákonných podmienok pre
postúpenie pohľadávky, pretože nepredložil žiadnu výzvu od právneho predchodcu žalobcu o tom, že by

tenvyzvalžalovanéhonasplneniesvojhopeňažnéhozáväzkuvočipodnikuatiežnepreukázaldoručenie
takejto výzvy žalovanému, resp. súhlas žalovanému s postúpením pohľadávky. Z tohto dôvodu takéto
postúpenie bolo urobené v rozpore so zákonom a tak je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, v
dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca tiež nepredložil zmluvu
o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, že predmetné pohľadávky mu boli aj reálne postúpené.

3. Proti takémuto rozsudku podal právny zástupca žalobcu odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca ďalej v podanom odvolaní
poukázal na skutočnosť, že nadobudol takúto pohľadávku, ktorú si uplatňuje v konaní od pôvodného
veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s., na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a
Odovzdávaciehoprotokoluopostúpenípohľadávok,pričomtátoskutočnosťbolaoznámenážalovanému
listom zo dňa 12.02.2016. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 210/01 sa

tak dlžník nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie ak mu
bolo oznámené postúpenie pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že na základe vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby,
ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť cenu riadne a včas nesplnil, pričom mu
boli vystavené faktúry za takéto služby. Podľa názoru žalobcu tak ten urobil skutkové tvrdenia o

tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní, ktorú mu postúpila spoločnosť Slovak
Telekom, a. s., o čom doložil oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvnú dokumentáciu, ako aj
faktúry, a označil zmluvu o postúpení pohľadávok a uviedol dátum vyhotovenia oznámenia o postúpení
pohľadávok. Žalobca tiež urobil skutkové tvrdenia o tom, že jeho právny predchodca bol v právnom
vzťahu so žalovaným, kedy tí na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o

pripojení a ich prípadných dodatkov sa dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému
poskytovať v nich vymedzené služby, a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Z
uvedených dôvodov tak s poukazom na § 151 ods. 1 CSP je daná nespornosť skutkového tvrdenia o
tom, že je veriteľom pohľadávky v tomto konaní a ktorá mu aj postúpená. Z tohto dôvodu tak došlo
k porušeniu ustanovení Civilného sporového poriadku o odstraňovaní vád konania, pretože súd skôr

ako prijal rozhodnutie, mal predtým žalobcu vyzvať na doplnenie alebo opravu podania, čo však podľa
napadnutého rozhodnutia neurobil. Zároveň súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že keby
bolo nariadené pojednávanie, tak žalobca mohol získať možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že
súd považuje zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za neplatnú, a k tomu by sa
mohol vyjadriť. Z tohto dôvodu tak rozhodnutie súdu je pre žalobcu aj nepredvídateľné. Tiež namietol

porušenie ustanovení Civilného sporového poriadku o zjavnej nedôvodnosti žaloby podľa § 138, pretože
súd nedodržal takýto procesný postup a mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby, čo však súd neurobil.
Okrem toho súd vydal platobný rozkaz v predmetnom spore, a teda považoval vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným za nespochybniteľný. Zároveň podľa názoru žalobcu prvoinštančný
súdnedostatočnýmspôsobomsavysporiadalsjehoargumentamianevysporiadalsatiežvdostatočnom

rozsahu v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo
veci. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, resp. zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

4. Následne odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/142/2019 zo dňa 29.04.2020 zrušil rozsudok

prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie nové konanie. Z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia
okrem iného vyplýva, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace základné procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok vzhľadom na jeho charakter spočívajúci vprekvapivom rozhodnutí nebolo možné v odvolacom konaní napraviť. Podľa názoru odvolacieho súdu
tým, že prvoinštančný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, tak žalobca sa dozvedel o výsledku
konania o podanej žalobe až v doručenom rozsudku, a nemal možnosť nijakým spôsobom reflektovať

na súdom prvej inštancie vytýkané nedostatky podanej žaloby, ktoré v konečnom dôsledku viedli k
zamietnutiu. Takéto rozhodnutie považovať až skutočne za prekvapivé a neprijateľné ani za situácie,
ak v skoršom konaní vyzval žalobcu na predloženie dokladov, ktoré súdu chýbali. Odvolací súd
ďalej dospel k názoru, že išlo o spotrebiteľsko-právny vzťah, a preto platí osobitná úprava konaní
so slabšou stranou sporu, pričom podľa jeho názoru rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/01

platí pri postúpení pohľadávky len v „klasickom“ právnom vzťahu, avšak vo veciach týkajúcich sa
spotrebiteľsko-právneho vzťahu treba vyhodnocovať otázku vecnej legitimácie strán sporu no najmä
dodávateľa, podnikateľa v rozsahu celého okruhu otázok spojených s platnosťou, účinnosťou,
či účinkami postúpenia pohľadávky na podklade zmluvy, čo v sebe zahŕňa aj potrebu skúmania
dovolenosti postúpenia pohľadávky. Dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok
upravených vo všeobecnom súkromnoprávnom predpise upravujú aj osobitné zákony upravujúce

bankové, telekomunikačné, alebo iné právne vzťahy. Nutnosť preskúmavania dovolenosti postúpenia
pohľadávky a platnosť postúpenia v aj spotrebiteľských vzťahoch bola potvrdzovaná aj judikatúrou
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca
2018). V prípade neplatnosti postúpenia pohľadávky, a nepreukázania postúpenia pohľadávky majú v
kontradiktórnom procese rovnaké následky v podobe neúspechu, teda zamietnutie žaloby z dôvodu

absencie preukázania vecnej legitimácie. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie
správne vychádzal z potreby skúmania podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom žalobca
vychádzal zo skutočnosti, že pre účinné postúpenie pohľadávky postačuje preukázať skutočnosť
oznámenia postúpenia žalovanému. Preto tak súd prvej inštancie mal možnosť posudzovať platnosť a
dovolenosť postúpenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu, ale mal ale dať priestor žalobcovi

na splnenie preukázania aktívnej vecnej legitimácie.

5. Súd po tom, ako doručil takéto uznesenie právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému, tak
zároveň vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby predložil listinné dôkazy, ktoré preukazujú aktívnu
legitimáciužalobcuztitulupostúpeniapohľadávky,ato:zmluvuopostúpenípohľadávky,výzvuprávneho

predchodcu žalobcu, ktorou vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku voči právnemu
predchodcovi žalobcu v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ako aj doručenku preukazujúcu
doručenie takejto výzvy a pod. Právny zástupca žalobcu následne elektronickým podaním zo dňa
13.08.2020 uviedol, že trvajú na skorších podaniach a vyjadreniach, pričom žalobca nadobudol
pohľadávku uplatnenú od pôvodného veriteľa, spoločnosti Slovak Telekom, na základe rámcovej zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2015, odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávky zo
dňa 12.02.2016 s tým, že takéto postúpenie bolo oznamované žalovanému listom zo dňa 12.02.2016.
Zároveň uviedol, že v listine „Odstúpenie od zmluvy“ zaslanej žalovanému bol tento upozornený, že ak
je aj napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho záväzku,
môže právny predchodca žalobcu ako postupca postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu

k peňažnému záväzku, písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu žalovaného, čím bola v plnej
miere splnená citovaná legislatívna podmienka. Okrem toho žalovaný sa nevyjadril k podanému návrhu,
nakoľko mu nebolo doručené žiadne vyjadrenie od žalovaného, hoci ho súd na to vyzval, a preto
možno považovať skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 1Cdo/51/16 zo dňa 26.09.2016, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 14.03.2019 sp. zn. 43Co/14/2019. Vzhľadom na vyššie uvedené tak právny zástupca žalobcu
navrhol, aby súd postupoval tak, že rozhodne voči žalovanému podľa podaného návrhu v spojení s týmto
vyjadrením, a to rozsudkom. Žiadal tiež ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu
na pojednávaní, pričom neeviduje žiadnu výzvu, že by súd považoval žalobu žalobcu v niečom za
neúplnú či nedôvodnú, a preto skutkové tvrdenia žalobcu urobené v žalobnom návrhu považuje za

nesporné, pretože neevidujú ani žiadne podanie žalovaného, pričom takéto podanie nevyplýva ani z
elektronického súdneho spisu, a z tohto dôvodu súhlasia s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.
Tiežprávnyzástupcažalobcuuviedol,žežiadaoznámiťskutočnosti,kedybysúdpovažovalzapotrebné,
resp. vhodné doložiť podklad alebo vysvetlenie, či dôkaz zo strany žalobcu, pričom takýto doklad na
výzvu súdu zabezpečí. Zároveň žiadal, aby súd, keby disponoval úvahou, resp. právnym posúdením

veci, v dôsledku ktorej by bolo možné nároku žalobcu čo i len čiastočne nevyhovieť, resp. by tento
nebol čo len čiastočne dôvodný, k tomuto umožniť vyjadriť sa. Tiež neevidujú žiadnu platbu, ktorá by
súvisela s nárokom žalobcu, tak ako bol uplatnený. K takémuto vyjadreniu priložil právny zástupca
žalobcu odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.05.2015, ktorým mal právnypredchodca žalobcu odstúpiť od zmluvy uzavretej so žalovaným z dôvodu nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby ani do 45 dní po ich splatnosti, a to s poukazom na ust. § 44 ods. 8 písm. b) a § 44
ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. Okrem toho v tomto odstúpení právny predchodca žalobcu upozornil

žalovaného, že ak napriek písomnej výzve bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením
svojho peňažného záväzku, môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 13 zákona postúpiť
svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu jeho peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj
bez jeho súhlasu. Následne oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016 oznámil právny
predchodcažalobcu,žepostúpilpohľadávku,ktorúsiuplatňujevtomtokonaní,resp.ichčasťnažalobcu,

pričomtotooznámeniebolopodanénapoštovúprepravudňa19.02.2016,čovyplývazpodaciehohárku.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu a žalovaný sa nedostavili na pojednávanie zo
dňa 24.08.2020, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa rozhodlo
v jeho neprítomnosti, a žalovaný sa neospravedlnil, súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

7. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: návrh na vydanie platobného rozkazu, oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2016, faktúry z čl. 17-18, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných
služieb, súhlas so spracovaním údajov, zmluva o poskytovaní verejných služieb, elektronické podanie
právneho zástupcu žalobcu z čl. 55, zmluva o poskytovaní verejných služieb z čl. 56, dodatok k zmluve

o poskytovaní verejných služieb z čl. 57, rozsudok z čl. 88, odvolanie právneho zástupcu žalobcu z
čl. 98-119, uznesenie krajského súdu z čl. 144, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl.
160-173, odstúpenie od zmluvy z čl. 174, oznámenie o postúpení pohľadávky z čl. 175, podací hárok z
čl. 176 a oboznámil sa s ostatným spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s., uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, a to dňa 07.05.2014, pričom k takejto zmluve zároveň uzavreli aj dodatok z toho
istého dňa. Predmetom uzavretej zmluvy a jej dodatku bolo poskytovanie elektronických komunikačných
služieb „Happy XL“. Zároveň sa žalovaný zaviazal uhrádzať platby za poskytnuté služby, pričom právny
predchodca žalobcu mu poskytol mobilný telefón „Samsung Galaxy S5 White“ za kúpnu cenu 49,-

Eur. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti v trvaní 24 mesiacov a
zaplatiť aktivačný poplatok, ktorý bol dohodnutý vo výške 10,- Eur. Žalovaný preukázal pri uzatváraní
predmetnej zmluvy svoju totožnosť kópiou pobytového preukazu občana, z ktorého vyplýva, že žalovaný
mal právo na pobyt, a je štátnym príslušníkom J.. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému faktúrou splatnou dňa 03.07.2014 sumu 61,99 Eur, faktúrou splatnou 04.08.2014 sumu

76,80 Eur, faktúrou splatnou 03.09.2014 sumu 57,- Eur a faktúrou splatnou 03.10.2014 sumu 72,92
Eur. Právny predchodca žalobcu odstúpením zo dňa 06.05.2015 od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb mal odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným a to z dôvodu nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby v lehote do 45 dní po dni splatnosti, pričom toto odstúpenie adresoval žalovanému na
adresu, ktorá bola uvedená v uzavretej zmluve žalovanému s tým, že záväzok voči spoločnosti Slovak

Telekom predstavoval 947,71 Eur. Zároveň upozornil žalovaného podľa § 43 ods. 13 zákona, o možnosti
postúpiť jeho peňažnú pohľadávku voči nemu písomnou zmluvou inej osobe aj bez jeho súhlasu v
prípade ak napriek písomnej výzve nepretržite bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho
peňažného záväzku. Zároveň oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016 oznámil právny
predchodca žalobcu žalovanému, že postúpil jeho pohľadávky na žalobcu, pričom toto oznámenie bolo

zaslané prostredníctvom poštovej prepravy žalovanému na adresu, ktorá je uvedená v zmluve, a to dňa
19.02.2016.

9. Podľa § 43 ods. 1, 2, 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný

a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),

c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Ak je napriek písomnej výzve podniku

účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku,
môžepodnikpostúpiťsvojupeňažnúpohľadávkuzodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzkupísomnou
zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte
pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o

záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

10. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí

obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

13. Podľa 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

14. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy, pričom právny predchodca žalobcu v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické služby s tým, že
žalovaný sa zaviazal uhrádzať dohodnuté poplatky. Zároveň z uzavretej zmluvy nevyplýva, že by
ju žalovaný uzatváral a užíval poskytnuté služby v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, a

preto súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
za spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu sám pripravoval vopred formulárovú zmluvu,
ktorej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a musel ju prijať ako celok alebo
odmietnuť. Z tohto dôvodu tak právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia zmluvy postavenie
dodávateľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.

Súd následne preskúmal, či žalobca preukázal aktívnu legitimáciu, nakoľko aj v intenciách právneho
názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že prvoinštančný súd je oprávnený skúmať s prihliadnutím na
spotrebiteľsko-právny vzťah aktívnu legitimáciu, napriek tomu, že ju žalovaný výslovne nespochybňoval.
Aktívnulegitimáciužalobcaodvodzujeodzmluvyopostúpenípohľadávky,ktorúpredložilstým,žetakáto
zmluva je právnym úkonom, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ - postupca a ďalší subjekt, postupník, bez

účasti dlžníka, pričom na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože
zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe
platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku,
ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. Z tohto dôvodu tak
oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je skutočnosťou, na ktorú právo

viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi a po tomto oznámení už dlžník musí plniť postupníkovi
a nie pôvodnému veriteľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o sporové konanie, tak to je ovládané
prejednávacouzásadou,podľaktorejtvrdiťskutočnostianavrhovaťonichpreukázaniedôkazovjevecou
strán sporu. Strana sporu tak musí uniesť bremeno tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v
spore, a toto bremeno tiež preukázať. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 určuje dôkaznú

povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a z tohto
vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana, pokiaľ neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom,
že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený,pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania. Z uvedených
skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokázať predpoklady svojej
aktívnej legitimácie, a teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako
vyplýva zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol sporný, tak pôvodný veriteľ, spoločnosť Slovak
Telekom, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, mala postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré

mala voči žalovanému. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a nedoložil také listinné dôkazy,
ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu, spoločnosti Slovak Telekom
na postupcu Platiť sa oplatí. Zároveň s poukazom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah, tak
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 môže platiť len v klasickom právnom vzťahu,
keď sa posudzuje otázka vecnej legitimácie, no nemožno aplikovať takéto rozhodnutie vo veciach
spotrebiteľských, pretože dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok, ktoré sú

upravené v Občianskom zákonníku, a to § 524 a nasl., upravujú aj ďalšie osobitné právne predpisy,
pričom jedným z nich je aj zákon č. 351/2011. Zároveň aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp.
zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 umožnil preskúmavanie dovolenosti postúpenia pohľadávky, ako
aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať aj
napriek skutočnosti, že sa zaoberal postúpením bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o

bankách. Súd z uvedených dôvodov tak skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko
právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik Slovak Telekom, a bolo potrebné pre
platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako aj osobitné podmienky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Žalobca
svoju aktívnu legitimáciu preukazoval jednak oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016,

ktoré bolo odoslané žalovanému dňa 19.02.2016 na adresu, ktorú uviedol v zmluve, resp. jej dodatku,
čo vyplýva aj z podacieho hárku ako aj odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 06.05.2015, v ktorom vyčíslil právny predchodca žalobcu celkový dlh žalovaného z jednotlivých
faktúr a zároveň ho upozornil na to, že podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. môže postúpiť
peňažnú pohľadávku v prípade ak bude žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením

peňažného záväzku. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že neboli splnené zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky tak ako ich definuje § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.,
pretože z takéhoto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná
výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie
adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí

takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe. Žalobca napriek tomu, že mu prvoinštančný súd vytvoril v zmysle právneho názoru odvolacieho
súdu priestor, aby preukázal svoju aktívnu legitimáciu tým, že bol vyzvaný, aby predložil zmluvu o
postúpení pohľadávok, resp. výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ako aj doručenku, ktorá
by preukazovala doručenie takéhoto listinného dokladu žalovanému, však reagoval len predložením

oznámenia o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ako aj predložením odstúpenia od zmluvy.
Podľa názoru súdu tak žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky, nakoľko nepredložil doručenku, ktorou by preukázal účinné doručenie výzvy v zmysle §
43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. žalovanému. Súd zároveň podotýka, že odstúpenie od zmluvy by
mohlo byť považované za výzvu na zaplatenie peňažného dlhu, nakoľko právny predchodca žalobcu

v takomto odstúpení špecifikoval svoje pohľadávky vyplývajúce z jednotlivých faktúr s tým, že zároveň
poučil žalovaného o tom, že za akých podmienok možno postúpiť pohľadávky voči žalovanému. Na
druhej strane, aby takýto právny úkon - výzva, za ktorú súd považoval predmetné odstúpenie od
zmluvy bol účinný vo vzťahu k žalovanému, bolo potrebné, aby sa dostala do jeho dispozičnej sféry,
tak ako to upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 45 ods. 1, pričom žalobca neprodukoval

žiadny dôkaz, resp. neoznačil taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že takáto výzva bola
doručená žalovanému. Účelom ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je okrem iného
dať možnosť účastníkovi uhradiť jeho dlh na základe takejto výzvy podniku, a následne tým odvrátiť
možné postúpenie pohľadávky. V konaní tiež nebol preukázaný súhlas žalovaného s postúpením takejto
pohľadávky, a preto z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie

pohľadávky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a z tohto dôvodu je tak postúpenie pohľadávky neplatné, nakoľko bolo urobené v rozpore
so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že vytvoril právnemu zástupcovi žalobcu, resp. žalobcovidostatočný priestor na to, aby ten preukázal platné postúpenie pohľadávky s tým, že súd dostatočne
identifikoval vo výzve doručenej právnemu zástupcovi žalobcu listinné dôkazy preukazujúce takúto
skutočnosť. Zároveň súd vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa mohol zúčastniť právny zástupca

žalobcu a reagovať tak aj na predbežné právne posúdenie súdu podľa § 181 ods. 2 CSP. Žalobca však
takéto možnosti nevyužil, a teda si nesie dôsledky za to, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

15. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol

úspešný v celom rozsahu v súdnom konaní, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd
nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

16. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3
CSP, pretože žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, nakoľko na základe jeho odvolania odvolací súd
vyhovel jeho opravnému prostriedku a zrušil predmetný rozsudok, a preto súd priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).