Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200864
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7015200864.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, O., právne zastúpený: JUDr. MILKO Alexander, advokát, so sídlom ul. Cyrila a Metoda č. 4,
Rožňava, proti odporcovi: mesto Rožňava, Šafárikova 29, Rožňava, právne zastúpený: JUDr. Ladislav
Török, advokát, Šafárikova 8, Rožňava, za účasti: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, O., o opravnom
prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 08.06.2015,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-56 zo dňa
17.12.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-105 zo dňa
13.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-56 zo dňa
17.12.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-105 zo dňa
13.02.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žiadnemu z účastníkov konania trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na krajskom súde

Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom
podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodol
tak, že potvrdil rozhodnutie odporcu č. j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 08.06.2015.

Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania spočívajúce v náhrade súdneho poplatku vo výške
35,- eur, ako aj trovy právneho zastúpenia odporcu vo výške 916,27 eura.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že navrhovateľ nielen, že nerešpektuje
rozhodnutie správneho orgánu č. 6352/2013/62226-MAJ zo dňa 04.12.2013, ale naďalej sa zaoberá
pasením ďalšieho hospodárskeho, resp. spoločenského zvieraťa, a to koňa v blízkosti rodinného domu
sťažovateľa - účastníka konania G. I., bytom T. XX, O., pričom podľa výpovedí svedkov uvedený kôň sa
nachádza v blízkosti rodinného domu sťažovateľa a spôsobuje narušovanie susedských vzťahov medzi

navrhovateľom a sťažovateľom, vzhľadom na trusy a iné.

Uvedené skutočnosti potvrdzujú šetrenia Mestskou políciou v Rožňave zo dňa 07.10.2014, z ktorej
vyplývajú pre chovateľa zvierat /navrhovateľa/ určité povinnosti, ktoré si navrhovateľ neplní, v tejto
súvislosti bola riešená aj sťažnosť G. I.. Bolo potvrdené, že nielen ostatné zvieratá chované v bydlisku
navrhovateľa, ale kôň sa voľne pohyboval na ul. T. v O., oznámené dňa 12.09.2014. K sťažovateľom

na adresu navrhovateľa pribudli aj: G. V., T. E., W. W. a i., sťažnosti sa týkali rôznych zvierat, ktoré
sa potulovali na rôznych miestach mesta v Rožňave, čo potvrdzovalo oznámenie Mestskej polície vRožňave adresované pre Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Rožňave dňa 25.06.2014,
avšak navrhovateľ aj tieto skutočnosti poprel.

Pre krajský súd bol rozhodujúci najmä údaj G. I., ktorý dňa 12.09.2014 oznámil Mestskej polícii v
Rožňave, že kôň, ktorého nepochybne chová navrhovateľ, bol dňa 11.09.2014 o 20,30 hod. privedený
na jeho pozemok na lane, ktoré bolo pripevnené na ťažnom zariadení motorového vozidla JEEP, EVČ:
O. a bol tam až do 09,30 hod. nasledujúceho dňa - 12.09.2014. Kôň sa medzičasom do lana zamotal a
tak mal znemožnený voľný pohyb. Ďalšie oznámenie zo dňa 23.06.2015 bolo riešenie nerešpektovania

zápachu v blízkosti pozemku G. I., čo potvrdzuje oznámenie Mestskej polície Rožňava mestu Rožňava
dňa 26.06.2015, vzťahujúce sa na Všeobecné záväzné nariadenie mesta Rožňava, § 3 ods. 1 písm.
j) na rok 2015.

Krajský súd vykonal nevyhnutné dokazovanie podľa ust. § 250i ods. 1 druhá veta OSP a zistil, že
dôvody, uvádzané navrhovateľom na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015, neboli pravdivé. Súd

mal za preukázané, že predmetný kôň, na ktorého poukazoval sťažovateľ, patrí navrhovateľovi, čo
potvrdzovalo jeho pripútanie k jeho osobnému motorovému vozidlu, na svoju obranu v otázke voľného
chovu neuviedol nič, okrem odkazu na správu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave
zo dňa 20.05.2014. Aj uvedená správa iba potvrdzuje, že kôň sa pásol v blízkosti 4 - 5 metrov od
rodinného domu sťažovateľa. Na veci nič nemení to, že v danej situácii neboli prítomné hlodavce alebo

zistený nadmerný zápach.

Predbežné opatrenie sa netýka zákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat navrhovateľom,
ale sa týka iba jeho obmedzenia, v okruhu 20 m od pozemkov registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X v k.
ú. O.. Toto obmedzenie bolo stanovené navrhovateľovi z dôvodov narušených susedských vzťahov,

vzhľadom na neustále podávanie sťažností pre chov aj iných hospodárskych zvierat a vzhľadom na
zabezpečovaciu funkciu predbežného opatrenia, týmto opatrením správny orgán mal snahu zamedziť,
aby sa chov zvierat u navrhovateľa obmedzil na primeranú mieru. Táto primeranosť vyplývala z obsahu
podaných vysvetlení a ústnych pojednávaní a nie je podľa názoru súdu neprimeraná pre navrhovateľa,
práve naopak, pri jeho rešpektovaní, nebude dochádzať k narušovaniu susedských vzťahov, o ktorú

otázku riešenia v rámci nariadeného predbežného opatrenia išlo.

Krajský súd preto nevidel nezákonnosť v nariadenom predbežnom opatrení, v záujme zachovania
dobrých mravov a susedských vzťahov, s poukazom na citované ustanovenia § 3 ods. 1, § 5, § 127
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Na základe vyššie uvedených skutočností preto prvostupňový súd preskúmavané rozhodnutie odporcu
potvrdil.

II.
Odvolanie navrhovateľa, vyjadrenie odporcu

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie dňa
03.02.2016. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok
krajského súdu v celom rozsahu zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

S rozsudkom navrhovateľ nebol spokojný, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Navrhovateľ predovšetkým poukázal na to, že odporca vydal rozhodnutie v rozpore so zásadou

viazanosti správneho orgánu návrhom. Správny orgán začal správne konanie na základe podania
G. I. označeného ako „T. Mesto Rožňava vedenie“, doručené správnemu orgánu dňa 04.05.2015. Z
uvedeného podania vyplýva, že ide o sťažnosť na navrhovateľa pre opakované nosenie svojho koňa
pred jeho a susedov dom, v ktorom je uvedené: „...od 1. apríla 2015 tam nosí sústavne koňa pásť, nečistísi za ním vždy, niekedy čistí za ním odporca keď nechce mať smrad. V dňoch 27. - 29. apríl sa tam
pásol kôň celý deň, do 22:20 hod., ale za koňom si navrhovateľ neodpratal do 02.05.2015. Jednoznačne
žiada vedenie Mesta Rožňava, aby navrhovateľovi, čím skôr zakázalo pásť koňa v okruhu 20 metrov

pred jeho domom“.

Navrhovateľ mal za to, že z návrhu ani z výsluchu sťažovateľa G. I., ani z výsledkov dokazovania počas
správneho konania nevyplynulo, že sa sťažovateľ domáha ochrany vo forme chovu koňa a už vôbec
nie všetkých hospodárskych zvierat.

Predbežné opatrenie vydané odporcom nemá oporu v zákone s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
správny orgán nevykonal ani ohliadku miesta, ani iné dokazovanie, ktoré by preukazovalo tvrdenia
sťažovateľa.

PrvostupňovýsúdsanáležitenevysporiadalsozákonnosťourozhodnutiamestaRožňavaopredbežnom

opatrení podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za
nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené a protirečivé.

Ďalej mal za to, že prvostupňový súd sa nezaoberal všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie,
v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka, a to najmä zrejmým zásahom do pokojného stavu a

posledným pokojným stavom.

Podľa názoru navrhovateľa k zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle § 5 Občianskeho
zákonníka spravidla dôjde pri protiprávnom konaní. Obnovenie predošlého stavu by bolo možné
spravodlivopožadovaťlenvprípade,pokiaľbyboloevidentnepreukázané,žezmenenýstav,ktorýnastal

v dôsledku nejakého konania, znamená zásah do subjektívnych občianskych práv a je v súvislosti s
protiprávnym konaním navrhovateľa, t. j. je možné takto vzniknutý stav považovať za závadný stav, ktorý
nie je možné objektívne tolerovať. Rozhodnutie obce (mesta) je svojou povahou predbežné, je vydávané
tam, kde je zistený zrejmý zásah do pokojného stavu. Avšak aj pri preukázaní takéhoto stavu, môže obec
(mesto) len predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav, avšak z predbežnej

povahy rozhodnutia vyplýva, že to nie je možné dosiahnuť uložením konkrétnej povinnosti. Napadnuté
rozhodnutie odporcu nespĺňa tieto náležitosti, pretože nejde o rozhodnutie predbežnej povahy, ale o
uloženie konkrétnej povinnosti, a to zákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat v okruhu 20
metrov od pozemkov registra „C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., naopak rieši prípad definitívne,
takéto rozhodnutie možno považovať za konečné.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že z ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka mu vyplýva, že právo domáhať
sa ochrany na súde nie je rozhodnutím obce (mesta) dotknuté. Právomoc obce (mesta) teda nie je
právomocou výlučnou a je na vôli občana, na ktorý z uvedených štátnych orgánov sa obráti, resp.
či sa obráti na obidva. Rozhodnutie obce je svojou povahou predbežné, je vydávané tam, kde je

zistený zrejmý zásah do pokojného stavu. Súd, pokiaľ vo veci tiež rozhoduje, musí v konaní na základe
všetkých potrebných dôkazov už skúmať existenciu uplatneného subjektívneho občianskeho práva,
o ktorom občan tvrdí, že došlo k zásahu do tohto jeho práva, ktoré môže mať povahu akéhokoľvek
zásahu prejavujúce sa v tom, že je mu bránené vo výkone jeho práva, prípadne že je vo výkone
svojho práva obmedzovaný. Súd teda rozhoduje z iných hľadísk ako obec (mesto), a preto obec

(mesto) nemôže vydať rozhodnutie na plnenie, ktorým ako v danom prípade bola uložená povinnosť
zákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat v okruhu 20 metrov od pozemkov registra
„C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O.. Takéto rozhodnutie nemá predbežnú povahu predpokladajúc
následné konečné riešenie, naopak rieši prípad definitívne, preto takéto rozhodnutie možno považovať
za konečné. Obciam (mestám) rozhodujúcim podľa § 5 Občianskeho zákonníka neprináleží vydávať

rozhodnutia, ktoré nemajú predbežnú povahu a rozhodovať v prípadoch, kde vznikne sporná otázka,
či došlo alebo nedošlo k zásahu do pokojného stavu. Rozhodnutia, v ktorých sa ukladá konkrétna
povinnosť určitej osobe, už nemožno považovať za rozhodovanie o obnovení pokojného stavu, ale jedná
sa o rozhodnutie o subjektívnych právach a povinnostiach osôb. V danom prípade odporca prekročil
rozsah svojej právomoci a zasiahol do právomoci súdu, ktorý je oprávnený vydávať rozhodnutia na

plnenia (§ 80 písm. b) OSP, t. j. rozhodnutia o uložení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva).Navrhovateľ poukázal na to, že v danom prípade odporca prekročil rozsah svojej právomoci na úseku
poskytovania ochrany s poukazom na § 5 Občianskeho zákonníka, keď napadnutým rozhodnutím uložil
navrhovateľovi povinnosť zákazu chovu koňa a všetkých hospodárskych zvierat v okruhu 20 metrov od

pozemkov registra „C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., t. j. keď vydal rozhodnutie nie predbežnej
povahy. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosti, ktoré nepochybne
odôvodňujú vznik sporu, či došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu a pokiaľ potvrdil napadnuté
rozhodnutie odporcu rozhodol nesprávne, pretože za daného stavu nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka, v dôsledku vzniku sporu či došlo k zrejmému zásahu

do pokojného stavu.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že prvostupňový súd sa náležité nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou pre
možnosť aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka, a to posledný pokojný stav s prihliadnutím k tomu, že
sťažovateľ sám chová hospodárske zvieratá - sliepky, psa, ako aj jeho bezprostredný sused svedok
O. chová ošípané, sliepky a iné zvieratá a má aj hnojisko, že ide o prostredie, okrajovú časť Rožňavy,

dedinský charakter prostredia, teda s lokalitou, ktorá má iný charakter ako je v meste. Navrhovateľ
poukázal, že na pozemku v blízkosti pozemkov registra „C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., t. j. na
pozemku, kde bolo navrhovateľovi zakázané chovať koňa sa nachádza žumpa, psie výkaly, splašková
voda a pod., ktoré zapáchajú a zapáchali aj predtým.

Prvostupňový súd náležite nevyhodnotil to, že rozhodnutím správneho orgánu, t. j. odporcu zo dňa
04.12.2013 bolo navrhovateľovi zakázané pásť ovce a kozy v okruhu 20 metrov od pozemkov registra
„C“, parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O.. Navrhovateľ toto rozhodnutie rešpektuje, o čom svedčí záznam o
kontrole Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. k. 2014/000998 zo dňa 03.11.2014.

Podľa názoru navrhovateľa nie je odôvodnené a špecifikované napadnuté rozhodnutie odporcu v tomto
konaní, keď je mu znova uložená povinnosť zákazu chovu všetkých hospodárskych zvierat, a to aj
napriek tomu, že neexistuje žiaden dôkaz ani objektívna sťažnosť o chove hospodárskych zvierat mimo
nehnuteľností, ktoré vlastní navrhovateľ a v blízkosti parciel č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., po vydaní
rozhodnutia zo 04.12.2013. Odporcom nie je vydané ani všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by

zakazovalo chov koní a hospodárskych zvierat.

Prvostupňový súd sa náležite nevysporiadal s otázkou zrejmého zásahu do pokojného stavu, pretože
navrhovateľ zabezpečuje chov zvierat v primeranej miere s prihliadnutím na charakter prostredia a
nezasahuje týmto chovom do práv sťažovateľa. Ani z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by

pasením koňa došlo k zásahu do pokojného stavu, keďže zo správy Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Rožňava vyplynulo, že pri kontrole nebol zistený nadmerný zápach, neboli prítomné
hlodavce, všetky zvieratá mali zabezpečené vhodné vyhovujúce ustajnenie, boli označené ušným
číslom, kôň mal zabezpečenú spevnenú podlahu, stojisko je odvodnené a zvieratá na pastve mali
zabezpečené oplotenie, aby sa zabránilo úteku.

Výsledkami dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ zabezpečuje chov hospodárskych zvierat a
koňa, nie na pozemkoch v blízkosti parciel č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., ale na svojich pozemkoch a na
pozemku, ktorý je v blízkosti parciel č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O., so súhlasom ich vlastníka sa v prípade
nutnosti kôň sporadicky pasie v primeranej miere a nezasahuje týmto pasením do práv sťažovateľa.

Žiaden chov na týchto pozemkoch navrhovateľ nezabezpečuje a nie je tu žiadny zásah, najmä nie
chovom koňa a hospodárskych zvierat do pokojného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že aj pred vydaním
predbežného opatrenia ani v súčasnosti navrhovateľ nezabezpečoval a nezabezpečuje vo vzdialenosti
20 metrov od pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. O. chov koňa a hospodárskych zvierat.

Odporca sa k odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril.

III.
Konanie pred odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 OSP v spojení s § 246 ods. 1 OSP). Po zistení,
že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozsudok, proti ktorému jeodvolanie prípustné, rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, a to z
nasledovných dôvodov:

Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že na základe sťažnosti G. I., bytom T. XX, O. bolo
začaté správne konanie vo veci opakovaných sťažností na navrhovateľa (C.. C. Q.) pre opakované
nosenie svojho koňa pred dom sťažovateľa (G. I.). Vo veci správny orgán nariadil ústne pojednávanie na
25.05.2015, na ktoré sa odporca nedostavil. Ďalšie ústne pojednávanie bolo nariadené na 08.06.2015,

na ktoré sa predvolaní účastníci riadne dostavili.

Na základe zisteného skutkového stavu, vypočutím účastníkov konania, svedkov I. V., Y. O., ako aj
na základe vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave č. 3/2014 zo dňa
26.05.2014 mesto Rožňava konštatovalo, že považuje za nepochybné, že pravidelným umiestňovaním
koňa vo vzdialenosti niekoľkých metrov od okien rodinného domu navrhovateľa, ktorý sa nachádza v

zastavanom území okresného mesta, dochádza k zrejmému zásahu do pokojného stavu obťažovaním
suseda javmi, ktoré s chovom koňa súvisia, a to charakteristickým zápachom, trusom a zvýšenou
prítomnosťou hmyzu. Preto rozhodol predbežným opatrením zo dňa 08.06.2015 č. j. 2974/2015/34528-
MAJ tak, že odporcovi zakázal chovať koňa, ako aj všetky hospodárske zvieratá v okruhu 20 metrov od
pozemkov registra „C“ parc. č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území O..

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie na Krajský súd v Košiciach, ktorý preskúmavaným
rozhodnutím vyššie citované rozhodnutie odporcu potvrdil.

IV.

Právna úprava, právne názory odvolacieho súdu

Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase vydania
predmetného rozhodnutia na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy

vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi
účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 5 Občianskeho zákonníka ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať

ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.
Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Z vyššie citovaného ust. § 5 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že ak došlo k zrejmému zásahu
do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebouložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Inštitút ochrany pokojného faktického stavu je upravený v §
5 Občianskeho zákonníka. Ochranu proti tomu kto právo poruší (porušuje) alebo ohrozí (ohrozuje),
poskytuje aj obec. Obec neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba

takému, ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý
bol pred zásahom.

Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch novelizoval aj ust. § 5 Občianskeho
zákonníka tak, že ochranu v zmysle tohto ustanovenia poskytujú obce. O týchto otázkach aj dosiaľ

rozhodoval príslušný orgán obce, aj keď v predchádzajúcej právnej úprave bolo použité spojenie
„príslušný orgán štátnej správy“, keďže obecné úrady plnili úlohy štátnej správy. V súčasnosti je však
táto kompetencia obce v zákone výslovne ustanovená. Obec procesne postupuje len podľa správneho
poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.).

Skutkovým základom pre rozhodnutie obce je posledný pokojný stav, ktorý existoval ešte pred zrejmým

zásahom. Obecný úrad zisťuje a rieši len skutkové otázky. Ak obecný úrad dôjde k záveru, že došlo
k zrejmému zásahu do pokojného stavu, rozhodne tak, aby sa jeho rozhodnutím dosiahlo obnovenie
pokojného stavu, ktorý existoval pred zásahom.

Obec teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje faktický stav, ktorý sa

zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o procesnú ochranu, v rámci ktorej obec
vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 správneho poriadku.

Je treba si uvedomiť, že zmyslom a cieľom ochrany prostredníctvom obecného úradu nie je spor o právo
rozhodnúť. Ide o obnovu stavu, ktorý existoval pred narušením pokojného stavu.

Podľa § 1 správneho poriadku sa tento vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne
orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa teórie práva slúži verejné právo najmä na ochranu verejných záujmov štátu.

V preskúmavanej veci ide nesporne vzhľadom na okolnosti danej veci o oblasť občianskeho, teda
súkromného práva, riešiaceho nesporne „susedský konflikt“. Ide teda o poskytnutie ochrany rýdzo
súkromnému záujmu fyzickej osoby, teda o právo súkromné. V praxi pri aplikácii tohto inštitútu dochádza

predovšetkým k zrejmým zásahom v oblasti vzájomných susedských vzťahov, a teda medzi vlastníkmi
susedných nehnuteľností. Vtedy dochádza k aplikácii i ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka,
týkajúcich sa ochrany vlastníckeho práva.

Ochrany takéhoto typu práva sa účastníci môžu podľa názoru senátu odvolacieho súdu domáhať

prostredníctvom súdu v občianskom právnom konaní.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prvom rade je potrebné sa zaoberať
charakterom konania, ktoré malo viesť k ochrane pokojného stavu, teda aj podstatou právnej úpravy
podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ktorého cieľom je poskytnutie ochrany predovšetkým občianskym

právam a slobodám, ktoré sú typické pre súkromnoprávne vzťahy. Obec v zmysle ust. § 5 Občianskeho
zákonníka poskytuje ochranu iba takému subjektívnemu právu, ktoré vyplýva z občianskoprávnych
vzťahov.

Rozhodovanie podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka je teda zverením právomoci obciam rozhodovať

o veciach občianskoprávnych. Predbežnosť rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka preto
nespočíva v predbežnej povahe v rámci správneho konania, ale spočíva vo vymedzení jeho vzťahu
k možnému súdnemu rozhodovaniu. Hmotnoprávny základ osobitnej právnej ochrany podľa § 5 je
obsiahnutý v Občianskom zákonníku. Konanie o tejto osobitnej právnej ochrane je však správnym
konaním, ktoré je upravené v § 1 správneho poriadku. Táto skutočnosť však ešte sama osebe

neznamená, že ide o vzťahy vo verejnoprávnej sfére.

Ako predpoklad aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka je, aby k porušeniu subjektívneho práva došlo
zrejmým zásahom, a teda k zrejmému zásahu do subjektívneho občianskeho práva dôjde predovšetkýmtam a vtedy, keď dôjde susedským protiprávnym zásahom do posledného pokojného stavu, ktorý v
podstate predstavuje subjektívne občianske právo. Aby bolo možné ustáliť, či došlo k takémuto zásahu,
musí obec na základe príslušného dokazovania následne zadefinovať a ustáliť v dôvodoch svojho

rozhodnutia takýto pokojný stav. Bez takéhoto postupu nie je totiž vôbec zrejmé, či boli splnené zákonné
podmienky pre aplikáciu tohto inštitútu cez § 5 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti z rozhodnutia
žalovaného, ako i krajského súdu nevyplývajú a tieto skutočnosti okrem iného namietal navrhovateľ i
v konaní pred Najvyšším súdom SR. V tomto smere je i rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Za danej situácie nemožno vylúčiť, aby obec (mesto) príp. vykonali ako dôkaz

i ohliadku na mieste samom za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, ak by to považovali za
potrebné.

V rámci aplikácie občianskoprávnej ochrany cez inštitút v § 5 Občianskeho zákonníka obec rozhoduje
v správnom konaní a bude vydávať rozhodnutie, ktoré má povahu správneho rozhodnutia. Za týmto
účelom bude musieť obsahovať takéto rozhodnutie i príslušné náležitosti, ktoré vyžaduje správny

poriadok, aby bolo preskúmateľné z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov pre aplikáciu § 5
Občianskeho zákonníka. Je tiež nesporné, že vzhľadom na uvedené bude obec aplikovať v konaní
predovšetkým i zásadu materiálnej pravdy, ktorá okrem iného vyplýva predovšetkým z § 32 ods. 1
správneho poriadku. V prípade, ak bude skutkový stav veci zložitejší a náročnejšie dokazovanie, tak
nič nebude brániť obci ako príslušnému orgánu, aby odkázala účastníka na konanie pred všeobecným

civilným súdom za predpokladu, ak bude mať za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu
§ 5 Občianskeho zákonníka.

Ochrana faktického stavu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka rozhodne podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže byť posudzovaná ako „oblasť verejnej správy“. Postup podľa tohto ustanovenia má

predbežný charakter. V danom prípade, ako vyplýva z výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného, možno dospieť k záveru, že ide o rozhodnutie konečného charakteru.

Otázkou zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia žalovaného sa krajský súd nezaoberal, na ktorú
skutočnosť musel Najvyšší súd SR prihliadnuť ex offo (náležitosti v zmysle katastrálneho zákona a pod.).

V posudzovanej veci je zrejmé, že predmetom rozhodnutia žalovaného nebolo verejné subjektívne
právo, ale právo súkromné.

V danom prípade taktiež krajský súd v ďalšom konaní zváži, či predmetná vec vôbec patrí do právomoci

správneho súdnictva. Obdobnými otázkami sa zaoberal napr. i Najvyšší správny súd Českej republiky,
ktorý ustálil, že v prípadoch ochrany v zmysle § 5 OZ sú príslušné rozhodovať súdy v občianskom
súdnom konaní. Najvyšší správny súd Českej republiky i zjudikoval v pléne takúto vec v rozsudku zo
dňa 30.03.2006 pod č. k. 8 As 2/2005-32, ktorého právna veta znie:
„O žalobě proti rozhodnutí správního orgánu, vydanému podle § 5 občanského zákoníku, jsou příslušné

rozhodovat soudy v občanském soudním řízení, nikoliv soudy správní.“

Z odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej okrem iného vyplýva, že:
„Nejvyšší správní soud se na prvním místě zabýval charakterem správního řízení vedoucího k
ochraně pokojného stavu, tedy podstatou právní úpravy podle § 5 občanského zákoníku. Jeho cílem

je poskytnutí ochrany především občanským právům a svobodám, tedy ryze soukromým zájmům
fyzických a právnických osob, což implikuje použití takových prostředků ochrany, které jsou typické
pro soukromoprávní vztahy. K tomuto závěru lze dospět zejména systematickým výkladem citovaného
zákonného ustanovení, umístěného v rámci občanského zákoníku, tj. jedné ze základních norem
soukromého práva (srov. § 1 občanského zákoníku).“

Taktiež predmetnými otázkami sa v Českej republike zaoberal i Ústavný súd ČR, ktorý vo svojom
náleze zo dňa 04.06.1998, sp. zn. III. ÚS 142/98 dospel k záveru, že rozhodovanie podľa § 5 OZ je
príkladom zverenia právomoci správnym orgánom rozhodovať vo veciach občianskoprávnych. Tento
nález bol relativizovaný stanoviskom pléna Ústavného súdu ČR zo dňa 13.05.2003. sp. zn. Pl. ÚS-st.

18/03, avšak v žiadnom prípade v závere o charaktere ustanovenia § 5 občianskeho zákonníka. V tomto
prípade i plénum ústavného súdu dospelo k záveru, že § 5 OZ zveruje správnemu orgánu rozhodovanie
v súkromnoprávnych veciach.V tomto prípade sa preto i podľa názoru senátu Najvyššieho SR môže dotknutý navrhovateľ domáhať
súdnej ochrany priamo na súde v občianskoprávnom konaní.

Najvyšší súd SR tiež preto, ako i vzhľadom na skoršie uvedené skutočnosti rozsudok Krajského súdu v
Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-56 zo dňa 17.12.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v
Košiciach č. k. 6Sp/37/2015-105 zo dňa 13.02.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 246c OSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že

ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže výsledok konania je podobný ako pri zastavení konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny

poriadok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 :
0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.