Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012553
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119012553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného J. W., pre prečin
zavinenéhoúpadkupodľa§228odsek1písmenod,odsek3Trestnéhozákona,oodvolanípoškodených
spoločností KASE s.r.o. a MONTANO - FRUIT s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
18.11.2019 sp. zn. 4T/42/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.9.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok r u š í vo výroku o
nároku na náhradu škody voči poškodeným KASE s.r.o. a MONTANO-FRUIT s.r.o..
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá

obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému:
1) KASE, s.r.o., so sídlom 919 06 Naháč 137, IČO:36 272 124 škodu vo výške 10.913,20 eur

2) MONTANO-FRUIT, s.r.o., so sídlom Domovina 53, 900 81 Šenkvice, IČO: 31 419 259 škodu vo výške
67.370,40 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2019 sp. zn. 4T/42/2019, bolo
rozhodnuté takto:
Obžalovaný J. W., nar. XX.XX.XXXX v O., trvalé bydlisko: Z. XXX/XX S., sa uznáva za vinného, že

ako konateľ spoločnosti DUMAX Slovakia s.r.o., so sídlom Záhradná 10, Cífer, IČO: 36 264 636 (toho
času MAXWOOD SK, s.r.o.) v Cíferi podstatnú časť príjmov spoločnosti DUMAX Slovakia s.r.o. poskytol
ako finančnú pôžičku sebe ako spoločníkovi spoločnosti v období od 22.1.2016 do 19.7.2016 v celkovej
výške 159.500 Eur, ktoré nevrátil a použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil približne koncom júla 2016
úpadok spoločnosti Dumax Slovakia s.r.o., ktorá nebola schopná plniť splatné peňažné pohľadávky
svojich veriteľov, a to spoločnosti KASE, s.r.o., so sídlom Naháč 137, IČO: 36 272 124 výške 10.913,20
Eur, Romanovi Saloňovi, IČO: 34 914 699 vo výške 9.116,44 Eur, spoločnosti MONTANO-FRUIT, s.r.o,

so sídlom Domovina 53, Šenkvice, IČO: 31 419 259 vo výške 67.370,40 Eur a tým zmaril uspokojenie
svojich veriteľov a následne zmluvou zo dňa 24.11.2016 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti
DUMAX Slovakia s.r.o. na tretiu osobu, ktorá reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, čím týmto
konaním im spôsobil škodu v celkovej výške 87.400,04 Eur
teda
obvinený: J. W.
spôsobil úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmaril uspokojenie jej veriteľa tým, že väčšiu

časť príjmu z podnikania právnickej osoby použil na vlastnú osobnú spotrebu a spôsobil značnú škodu,
čím spáchali
prečin zavineného úpadku podľa § 228 odsek 1 písmeno d, odsek 3 Trestného zákona
a za sa odsudzuje:Podľa § 228 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) a l) Trestného zákona, nezistiac
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody
vo výmere slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 2 ( dva ) roky.
Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti na dobu 5 /
päť/ rokov spočívajúci v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, člena

dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby,
vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:
1) G. U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXX,
2) KASE, s.r.o., so sídlom 919 06 Naháč 137, IČO: 36 272 124,
3) MONTANO-FRUIT, s.r.o., so sídlom Domovina 53, 900 81 Šenkvice, IČO: 31 419 259,

odkazujú s nárokmi na náhradu škody na civilné sporové konanie.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie poškodení spoločnosť KASE, s.r.o. a spoločnosť MONTANO-
FRUIT, s.r.o., a to proti výroku o náhrade škody. Svoje odvolanie, odôvodnili totožne, a to tým, že
(citácia):
„Poškodený doručil dňa 07.12.2016 na Okresnú prokuratúru Trnava Oznámenie skutočnostiach

nasvedčujúcich spáchanie trestného činu neznámym páchateľom, v ktorom oznámení okrem iného
uviedol výšku škody a právny dôvod vzniku škody a to celkom v sume € 10.913,20. K predmetnému
oznámeniu priložil poškodený všetky právne relevantné listiny, ktoré sú dôkazom o výške a dôvode
uplatnenej škody. Ani pred podaním oznámenia, ani v prípravnom konaní, ani v súdnom konaní
obžalovaný nepoprel výšku a dôvod škody a v trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že

poškodený škodu uplatnil riadne a včas. Okresný súd Trnava v citovanom rozsudku popísal skutok,
za ktorý sa uznáva obžalovaný za vinného, keď ako konateľ spoločnosti DUMAX Slovakia s.r.o., so
sídlom Záhradná 10, Cífer, IČO: 36 264 636 podstatnú časť príjmov spoločnosti DUMAX Slovakia
s.r.o. poskytol ako finančnú pôžičku sebe ako spoločníkovi spoločnosti v období od 22.01.2016 do
19.07.2016 v celkovej výške € 159.500,-, ktoré nevrátil a použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil

približne koncom júla 2016 úpadok spoločnosti DUMAX Slovakia s..o., ktorá nebola schopná plniť
splatné peňažné pohľadávky svojich veriteľov a tak zmaril uspokojenie svojich veriteľov a následne
Zmluvou zo dňa 24.11.2016 previedol svoj obchodný podiel na tretiu osobu, ktorá reálne nevykonávala
podnikateľskú činnosť, pričom súd konštatoval, že týmto konaním spôsobil veriteľom uvedeným v
rozsudku škodu v celkovej výške€ 87.400,04.Výrok s odkázaním s nárokmi na náhradu škody na

civilné sporové konanie považujeme za nesprávny. Napadnutý výrok súd odôvbclnil, avšak takéto
odôvodnenie neobstojí. Poškodený je toho názoru, že súd mal obžalovaného, ktorý spáchal prečin
zavineného úpadku, zaviazať k náhrade škody, ktorú si upi tnil poškodený ako veriteľ v trestnom konaní.
Dôrazne poukazujeme na ust. § 87 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak súd odsudzuje
obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Trestného poriadku,

uloží mu v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží
obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu, alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je
súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného.
V rozsudku súd vo výroku o uznaní obžalovaného za vinného presne popísal skutok, ako aj výšku
škody spôsobenej poškodenému a to vo výške€ 10.913,20. Súd pochybil v tom, že neaplikoval toto

ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré je v danej veci obligatórne. Boli splnené všetky
podmienky pre rozhodnutie o škode v trestnom konaní, nakoľko poškodený si uplatnil škodu riadne a
včas, čo je konštatované v odôvodnení rozsudku, ustálila sa výška škody na € 10.913,20 a táto výška
škody je súčasťou výroku o uznaní obžalovaného za vinného v rozsudku. Pri tomto prečine zavineného
úpadku ako majetkového trestného činu je možné rozhodnúť o náhrade škody v trestnom konaní a

poškodený si nemusí ako veriteľ uplatňovať pohľadávku v civilnom konaní. Skutočnosť, že poškodený
veriteľ si v civilnom konaní neuplatnil nárok, v dôsledku ktorého mu vznikla pohľadávka voči dlžníkovi,
ale uplatňuje si nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktorý vznikol spáchaním trestného činu
majetkového, nebráni a nebránilo súdu v trestnom konaní, aby poškodenému veriteľovi priznal nárok na
náhraduškody.Toplatírovnakoajvprípadoch,vktorýchnajskôrveriteľžalovaldlžníkavcivilnomkonaní,

v ktorom síce bol úspešný /napr disponuje právoplatným platobným rozkazom/, reálne si však svoju
pohľadávku nemôže uspokojiť, pretože dlžník urobil také dispozície so svojim majetkom, ktoré naplnili
znaky skutkovej podstaty majetkového trestného činu, v danom prípade zavinený úpadok. Poukazujeme
na ustálenú judikatúru súdov, v ktorej sa uvádza, že spáchaním trestného činu majetkového vznikáveriteľovi nárok na náhradu škody spôsobenej úmyselným trestným činom, ktorý spravidla nastupuje
na miesto pôvodnej pohľadávky veriteľa, ktorej uspokojenie bolo konaním dlžníka zmarené. V dôsledku
toho veriteľovi, v danom prípade poškodenému aj naďalej zostane zachovaná možnosť žiadať dlžné

plnenie alternatívne od dvoch rôznych právnych subjektov a to od páchateľa trestného činu /nárok na
náhradu škody/ a od dlžníka /uspokojenie pôvodnej pohľadávky veriteľa, pričom nemusí byť totožnou
osobou s páchateľom trestného činu/. Tento vyšší štandard právnych možností veriteľa samozrejme
neznamená, že veriteľ sa môže domôcť dvojitého plnenia poskytnutého z rôznych právnych titulov,
pretože každé z týchto plnení predstavuje vždy alternatívu plneniu zostávajúcemu, a preto prijatie

niektorého z týchto plnení zo strany veriteľa má za následok zánik možností veriteľa domáhať sa
rovnakého majetkového plnenia z iného právneho titulu. Pokiaľ je dlžníkom právnická osoba, čo v danom
prípade je, a poškodený veriteľ disponuje pravnym titulom z civilného konania voči právnickej osobe ako
dlžníkovi /právoplatným súdnym rozhodnutím/, potom nič nebráni veriteľovi, teda poškodenému, aby sa
domáhal nároku na náhradu škody v trestnom konaní voči fyzickej osobe, v danom prípade konateľovi
dlžníka z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom majetkovým. V tomto smere

možno poukázať na Uznesenie Najvyššie súdu SR zo dňa 4.06.2014 sp. zn. 4Tdo29/2014, v ktorom
NS SR zdôraznil, že právoplatný platobný rozkaz vydany v civilnom procese voči dlžníkovi - právnickej
osobe nie je na prekážku rozhodovania o náhrade škody v adhéznom konaní voči obvinenej fyzickej
osobe. Toto uvádzame podporne vzhľadom k tomu, že poškodený má uznanie záväzku od dlžníka,
má exekučný titul, je síce tak, ako uvádza právny zástupca obžalovaného uplatnený v exekučnom

konaní, avšak dosiaľ jeho pohľadávka nebola uspokojená a hrozí nebezpečenstvo nevymožiteľnosti
tejto pohľadávky od priameho dlžníka, a preto si poškodený uplatňuje právo v trestnom konaní a
žiada o rozhodnutie v adhéznom konaní. Odôvodnenie odkázania poškodeného na civilné konanie
považujeme za absolútne bezvýznamné, keď súd namiesto toho, aby aplikoval , st. § 287 ods. 1
Trestného poriadku, poučuje poškodeného o možnosti domáhať sa svojho nároku podľa ustanovení

Obchodného zákonníka. Taktiež neobstojí ani odkaz na nadobudnutie účinnosti zák. č. 91/2016 Z.z. o
trestnej zodpovednosti právnických osôb, keď jednoznačne bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry
Tmava proti fyzickej osobe obžalovanému J. W., o skutku ktorého rozhodol súd tak, že ho uznáva za
vinného vrátane výroku o výške spôsobenej škody a odsúdil ho. Okresný súd Tmava rozvíja polemiku
a abstrahuje v konaní ručenie konateľa veriteľom, čo nie je vôbec jeho úlohou a nemá to súvislosti s

danou vecou, keď jednoznačne bolo konštatované, že obžalovaný spáchal prečin zavineného úpadku
podľa § 228 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného zákona, za čo sa odsudzuje tak, ako je uvedené.
Na základe splnenia podmienok uplatnenia škody poškodeným je na mieste zdôraznit', že ak sú
splnené podmienky na rozhodnutie o nároku na náhradu škody, je súd povinný o náhrade škody
rozhodnúť. V prípade, ak súd rozhodne vo veci odsudzujúcim rozsudkom, môže o nároku poškodeného

na náhradu škody rozhodnúť, že poškodeného odkazuje na civilné konanie len v prípade, ak nie je
podklad /podľa výsledku dokazovania/ k rozhodnutiu o povinnosti na náhradu škody a ak je potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, alebo by ho predÍžilo. V danom
prípade boli výška škody a dôvod jej vzniku riadne preukázané listinami, pričom ich obžalovaný uznal
a nepoprel. Na podklade vyššie uvedeného je pre poškodeného zarážajúce odôvodnenie rozsudku v

tom, že ,,zjednodušene povedané, pre vznik a pnzname veriteľom prava uspokoiíť sa priamo z majetku
obžalovaného je nevyhnutým predcokladorn uplatniť nárok na náhradu škody voči právnemu nástupcovi
s~ločnosti COMETAR, s.r.o. v likvidácii .... a až následne v prípade nemajetnosti, resp. nemožnosti
uhradiť pohľadávky voči právnemu nástupcovi, je možné uplatniť nárok na náhradu škody aj voči
konateľovi, resp. konateľom". Toto odôvodnenie je absolútne v rozpore s ust. § 287 a inými Trestného

poriadku o rozhodnutí o náhrade škody v adhéznom konaní. Súdu absolútne uniklo pri zdôvodňovaní
výroku o náhrade škody priame zavinenie obžalovaného vznikom škody poškodenému, čo jednoznačne
automaticky zakladá za splnenia, vsetkých podmienok uplatnenia možnosť súdu rozhodnúť o náhrade
škody v adheznom konaní a na druhej strane zachovanie takéhoto práva poškodenému, ktorý v danom
prípade nemá len procesn~ práva, ale má nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom v

trestnom /adhéznom/ konaní, poškodený - obchodná spoločnosť KASE, s.r.o., so sídlom 919 06 Naháč
137,IČO:36272124,podalanávrhnavykonanieexekúcieprotiobchodnejspoločnostiDUMAXSlovakia
s.r.o., ktorá exekúcia je vedená proti právnemu nástupcovi tejto spoločnosti, avšak dosiaľ po troch
rokoch vykonávania exekúcie je uspokojenie jej nárokov neúspešné. Na podklade vyššie uvedeného
poškodený navrhuje, aby odvolací súd sám rozsudkom vo veci napadnutý rozsudok Okresného súdu

Trnava sp. zn. 4T/42/2019 zo dňa 18.11.2019 zmenil v časti výroku o odkázaní poškodených s nárokmi
na náhradu škody na civilné sporové konanie tak, že obžalovaný je povinný nahradiť poškodenému
KASE, s.r.o., so sídlom 919 06 Naháč 137, IČO: 36 272 124 škodu v sume € 10.913,20 v lehote do 3 dníod právoplatnosti rozsudku.“ Ako už bolo uvedené, totožné odvolanie (jeho odôvodnenie) bolo podané
aj zo strany poškodeného - spoločnosti MONTANO-FRUIT, s.r.o..
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní, zotrvala splnomocnená

zástupkyňa poškodených na podanom odvolaní, prokurátor navrhol odvolanie poškodených zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k podaným odvolaniam nie je dôvod na

zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Poškodení podali odvolanie ako oprávnené osoby, v zákonnej
lehote a to proti výroku o náhrade škody, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody sa však okresný súd dôsledne neriadil príslušnými
ustanoveniami zákona. Tak ako správne uviedli poškodení vo svojom odvolaní, okresný súd
nepostupoval striktne podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého súd uloží
obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu, alebo jej neuhradenú časť, ak jejk výška je
súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uzanný za vinného.

Okresný súd v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia skonštatoval, že nárok poškodených na náhradu
škody bol uplatnený riadne a včas, pričom tento vyplýval aj z predloženého spisového materiálu.
Ďalej však dospel k záveru, že pre vznik a priznanie veriteľom práva uspokojiť sa priamo z majetku
obžalovaného,jenevyhnutýmpredpokladomuplatniťnároknanáhraduškodyvočiprávnemunástupcovispoločnosti COMETAR, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 716 645
a až následne v prípade nemajetnosti resp. nemožnosti uhradiť pohľadávky voči právnemu nástupcovi,
je možné uplatniť nárok na náhradu škody aj voči konateľovi resp. konateľom, resp. že záver, či

ručenie obžalovaného nevzniklo aj titulom ručenia v zmysle § 67 ods. 2 a 3 Trestného poriadku, t. j. na
podklade vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje (kde je iný zodpovednostný rozsah), možno
opäť vyhodnotiť len na podklade kvalifikovaného návrhu navrhovateľa v civilnom sporovom konaní.
Okresný súd však pri svojich úvahách opomenul, že uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a
právnom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom skutok nijakým

spôsobom neupravoval. V skutkovej vete je výslovne uvedené, že obžalovaný svojim konaním spôsobil
škodu v celkovej výške 87.400,04 eur, poškodenými sú okrem iného spoločnosti KASE, s.r.o. (škoda vo
výške 10.913,20 eur) a MONTANO-FRUIT, s.r.o. (škoda vo výške 67.370,40 eur). Tento výrok sa stal
právoplatným z dôvodu, že tak obžalovaný ako aj prokurátor sa vzdali práva podať odvolanie voči nemu.
Aj z tohto hľadiska je odvolacia námietka poškodených, že obžaloba bola podaná proti fyzickej osobe,
o skutku okresný súd rozhodol, a preto je irelevantná úvaha okresného súdu a odôvodnenie odkázania

poškodeného na civilné konanie, dôvodná.
Tak ako bolo uvedené vyššie, poškodení si riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody vzniknutej im
konaním obžalovaného, z ktorého bol tento uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, krajský súd
preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o nároku na náhradu škody voči poškodeným KASE s.r.o. a
MONTANO-FRUIT s.r.o.. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku,

rozhodol vo výroku o náhrade škody sám a uložil obžalovanému povinnosť, nahradiť poškodeným KASE
s.r.o. a MONTANO-FRUIT s.r.o.. škodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.