Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5918201882.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRužomberoksudkyňouJUDr.RenátouKrajčiovouvsporežalobcu:B.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. Q. XXXX/XX, U., zast. Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát, AK Drieňová 1/D, 821 01
Bratislava, IČO: 42137322 proti žalovaným: v 1.rade Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36613843, v 2.rade Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto,

IČO: 45684618, v 3.rade B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. L. XXXX/XX, D., zast. Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50120000, o
neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že opakovaná dobrovoľná dražba vykonaná dňa:28.08.2018 žalovaným v
druhom rade na návrh žalovaného v prvom rade, osvedčená Notárskou zápisnicou č. N 1025/2018,
Nz 28151/2018, NCRIs 28714/2018 zo dňa: 30.08.2018, v rámci ktorej bola vydražená nehnuteľnosť
byt č. XXX, nachádzajúci sa na 4 nadzemnom podlaží bytového domu Penzión - Apartmánový dom -

Hrabovo - Fatra Park so súpisným číslom 3280 nachádzajúceho sa v Ružomberku na ulici Hrabovská
dolina 1, vo vchode č. 1, ktorý je postavený na pozemku parc. registra „C“ č.: XXXXX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom
parcely registra „C“ parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 924 m2 a parc. č. XXXXX
- ostatné plochy o výmere 718 m2, v 8560/291068-inách, nebytový priestor číslo 12 - 31 v suteréne
bytového domu Penzión - Apartmánový dom - Hrabovo - Fatra Park, nachádzajúceho sa v Ružomberku

na ulici Hrabovská dolina 1, vo vchode č. 1, ktorý je postavený na pozemku parc. registra „C“ č.: XXXXX,
podiel nebytového priestoru - garáž na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné
číslo: XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C“ č.: XXXXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 924 m2 a spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku bytovému domu parc. registra
„C“ č. XXXXX, ostatné plochy o výmere 718 m2, všetko o veľkosti 2340/291068, zapísané na liste
vlastníctvač.XXXXXprekatastrálneúzemieU.,vedenomOkresnýmúradomvRužomberku,katastrálny
odbor v prospech žalovaného v treťom rade, j e n e p l a t n á .

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade,
ktoré sú jej žalovaní v 1., 2. a 3. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne, a to v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2018 domáhala určenia, určuje, že

opakovaná dobrovoľná dražba vykonaná dňa: 28.08.2018 žalovaným v 2. rade na návrh žalovaného
v 1.rade, osvedčená Notárskou zápisnicou č. N 1025/2018, Nz 28151/2018, NCRIs 28714/2018
zo dňa: 30.08.2018, v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti označená v petite. V odôvodnenížaloby uviedla, že bola výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 týchto nehnuteľností. Dňa 28.08.2018
sa uskutočnila dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne.
Dobrovoľná dražba sa konala v mieste označenom ako - Salónik, VIX Restaurant, Sládkovičova 164/3,

010 01 Žilina. Dobrovoľná dražba bola označená ako opakovaná dobrovoľná dražba. O priebehu
dražby bola spísaná notárska zápisnica č. N 1025/2018, Nz 28151/2018, NCRIs 28714/2018. Okruh
účastníkov súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby vyplýva z ust. 21 ods. 4 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a prípadne iná dotknutá osoba.

Žaloba musí byť podaná zo strany žalobcu voči všetkým osobám, ktoré ZoDD označuje za účastníkov
súdneho konania. Opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bola uskutočnená na základe návrhu
navrhovateľa dražby - žalovaného v 1.rade na vykonanie dražby, pričom výkon samotnej dražby bol
zrealizovaný dražobníkom - žalovaným v 2.rade. Žalovaný v 3.rade je vydražiteľom nehnuteľnosti.
Podľa informácie získanej žalobkyňou od žalovaného v 2.rade, žalovaný v 3.rade postupom podľa
ust. § 26 ZoDD uhradil cenu dosiahnutú vydražením nehnuteľnosti. Žalovaný v 3.rade zaplatením

ceny dosiahnutej vydražením sa stal vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu (ust. § 27
ods. 1 ZoDD). V rámci zrealizovanej opakovanej dobrovoľnej dražby bol príklep žalovanému v 3.rade
ako vydražiteľovi udelený dňa: 28.08.2018, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu v rámci
plynutia zákonnej 3 mesačnej prekluzívnej lehoty. Žalobkyňa si dovoľuje uviesť, že žalovaný v 2.rade
v súvislosti s návrhom na vykonanie dražby zo strany žalovaného v 1.rade organizoval a zrealizoval

výkon prvého kola dobrovoľnej dražby ešte v roku 2015. V poradí prvá dražba nehnuteľnosti sa konala
dňa: 21.04.2015 v kongresovej sále, prízemie, BEST WESTERN PLUS Palace Hotel Polom, P.O.
Hviezdoslava 22, 010 01 Žilina, pričom táto dražba bola neúspešná z dôvodu, že na túto dražbu sa
nedostavil žiaden záujemca. V zmysle oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD PSO089/14 bolo najnižšie
podanie vo výške: 155.000 eur, pričom takto určená suma vychádzala zo všeobecnej ceny odhadu,

znaleckého posudku č. 197/2014 vypracovaného znalcom Ing. Jánom Gregušom. Žalobkyňa má za to,
že podmienky pre konanie opakovanej dobrovoľnej dražby neboli splnené, žalovaný v 2. rade vykonal
opakovanú dobrovoľnú dražbu len formálne so zrejmým úmyslom aby mohol na škodu žalobkyne
znížiť sumu najnižšieho podania. O uvedenej skutočnosti svedčí fakt, že tak žalovaný v 1.rade a ani
žalovaný v 2. rade počas obdobia troch rokov nevykonali žiadne kroky k realizácii opakovanej dražby.

Žalobkyňa má z tohto ohľadu za to, že neboli splnené materiálne podmienky pre konanie opakovanej
dobrovoľnej dražby, nakoľko ak sa „opakovaná dobrovoľná dražba“ zrealizovala po viac ako troch
rokoch od konania dražby prvej, nemohlo v žiadnom prípade ísť o opakovanú dražbu. Je zrejmé, že
v takomto prípade musela byť dražba realizovaná ako dražba prvá, pričom na takúto dražbu bolo
potrebné určiť najnižšie podanie ako 90% z hodnoty ceny zistenej znaleckým posudkom a nie vo

výške 3 z hodnoty ceny zistenej znaleckým posudkom. Žalovaný v 2. rade nezákonným postupom -
realizáciou opakovanej dobrovoľnej dražby, keď podmienky na opakovanú dobrovoľnú dražbu neboli
dané, zasiahol do práv žalobkyne nezákonným spôsobom, nakoľko žalovaný v 2. rade znemožnil
dosiahnutie zákonom predpokladaného minimálneho výnosu z dobrovoľnej dražby (90% z hodnoty
ceny zistenej znaleckým posudkom). Ďalším dôvodom nezákonnosti postupu žalovaného v 2. rade je,

že tento opätovne nevykonal dražbu v mieste kde sa nehnuteľnosť nachádza (v Ružomberku), ale
dražbu zrealizoval v Žiline, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti cca. 65 km od Ružomberka. Vyššie súdy
opakovane prostredníctvom svojich rozhodnutí judikovali, že prípadná dražba nehnuteľností slúžiacich
účelu bývania realizovaná mimo miesta lokalizácie nehnuteľnosti má negatívny vplyv na dosiahnutie
výšky výťažku dražby, nakoľko z hľadiska vzdialenosti miesta konania dražby nemožno očakávať vyšší

počet dražiteľov v tejto oblasti ako v mieste kde sa takáto nehnuteľnosť nachádza, nakoľko tam spravidla
možno očakávať vyšší počet záujemcov a tým aj vyššiu mieru dražobného výťažku. Tento dôvod bol
opakovane zo strany súdov uvedený ako dôvod neplatnosti dražby. Taktiež navrhovaný deň konania
dražby, ako deň ktorý predchádza štátnemu sviatku - Výročie SNP, vylúčil podľa názoru žalobkyne
účasť podstatnej časti dražobníkov, nakoľko je zrejmé, že prevažná väčšina ľudí v predmetnom období

čerpala dovolenky, prípadne predĺžený víkend. Stanovenie termínu bolo podľa názoru žalobkyne v
rozpore s ust. § 11 ods. 1 ZoDD, nakoľko dôsledkom stanovenia takéhoto termínu došlo k obmedzeniu
účasti na dražbe. Žalobkyňa si dovoľuje uviesť, že žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote nedoručil
žalobkyni (resp. je právnemu zástupcovi, ktorý žalobkyňu v tejto veci zastupuje) oznámenie o konaní
opakovanej dražby. Z ust. § 22 ods. 4 ZoDD v spojení s ust. § 17 ods. 5 ZoDD vyplýva, že oznámenie

o konaní opakovanej dražby je dražobník povinný zaslať najmenej 10 dní pred začatím opakovanej
dražby aj dlžníkovi. Z ust. § 10 ods. 1 ZoDD vyplýva, že akékoľvek písomnosti doručované v procese
realizácie dobrovoľnej dražby musia byť doručované do vlastných rúk. Je potrebné uviesť, že súdy
ohľadne informačnej povinnosti zo strany dražobníka opakovane judikovali, že oznámenie o konaníopakovanej dražby je písomnosťou, ktorá sa podľa § 10 ods.1 a § 22 ods. 4 ZoDD musí v lehote
10 dní pred jej začatím nielen zaslať ale aj doručiť, v opačnom prípade by inak zákonná úprava
uvedená v § 10 ods. 1 ZoDD nemala svoje opodstatnenie a význam, ak by postačovalo iba zasielanie

písomností v zák. určenej lehote, bez splnenia podmienky, aby sa o konaní opakovanej dobrovoľnej
dražby mohol dlžník včas dozvedieť, čím sa zamedzí porušeniu alebo ohrozeniu jeho práv (napr.
rozhodnutie Krajského súdu Košice pod č.k.: 5Co/4/2012). V zmysle oznámenia o dražbe mala byť
prvá obhliadka predmetu dražby vykonaná v termíne 10.08.2018 o 9:00 hod a druhá obhliadka sa mala
uskutočniť dňa: 27.08.2018 o 9:00 hod. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobkyňa a ani právny

zástupca žalobkyne neboli v dostatočnom časovom predstihu informovaní o tom, že by sa mala nejaká
obhliadka uskutočniť a neboli zo strany žalovaného v 2. rade ani požiadaní o poskytnutie súčinnosti
pri vykonaní obhliadky. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že prvý termín obhliadky bol len formálny
a v skutočnosti sa žiadna obhliadka neuskutočnila. Čo sa týka druhej obhliadky, táto sa opätovne
nekonala nakoľko manžel žalobkyne p. Ing. U. B. sa dostavil v deň obhliadky na miesto nehnuteľnosti
samej a nikto so spoločnosti žalovaného v 2. rade sa na miesto konania obhliadky nedostavil. O

uvedenej skutočnosti svedčí aj e-mailová komunikácia medzi zamestnancom žalovaného v 2. rade a
manželom žalobkyne ako aj komunikácia medzi záujemcom o dražbu nehnuteľnosti a zamestnancom
dražobnej spoločnosti. Je potrebné uviesť, že nevykonanie čo i len jednej z obhliadok je závažným
porušením zákonnosti konania dobrovoľnej dražby, pričom je to jeden z dôvodov zákonnej povinnosti
dražobníka pre upustenie od dražby (ust. § 19 ods. 1 písm. d) ZoDD). O uvedenej skutočnosti boli

žalovaný v 2. rade ako aj žalovaný v 1.rade informovaní prostredníctvom oznámenia zo strany právneho
zástupcu žalobkyne, avšak žalovaný v 2. rade nepostupoval v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. d)
ZoDD a od konania opakovanej dražby neustúpil. Žalobkyňa taktiež namieta samotný priebeh konania
opakovania dobrovoľnej dražby, nakoľko tento prebiehal za okolností, ktoré nemožno v žiadnom prípade
považovať za zákonné, transparentné, pričom vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré sa v rámci konania

dobrovoľnej dražby udiali, možno mať za dôvodné presvedčenie, že v rámci konania dražby mohlo
dôjsť zo strany neznámeho páchateľa k spáchaniu trestného činu. Ohľadne uvedených skutočností
prebieha v súčasnej dobe pred Ministerstvom vnútra SR, OR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície trestné
konanie. Uvedené skutočnosti, ktoré taktiež zakladajú nezákonnosť konania opakovanej dobrovoľnej
dražby budú zo strany žalobkyne doplnené v krátkom čase. Žalobkyňa sa taktiež v krátkom čase

vyjadrí k nezákonnému postupu pri zabezpečení ocenenia znaleckého posudku. Žalobkyňa má za to,
že vyššie naznačeným nezákonným postupom zo strany žalovaného v 1.rade ako aj žalovaného v 2.
rade došlo k nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. Je potrebné uviesť, že príslušné
ustanovenia ZoDD smerujú nielen k úprave procesu realizácie dobrovoľnej dražby, ale zabezpečujú aj
právnu ochranu vlastníka veci (resp. dlžníka). Dražba musí byť realizovaná takým spôsobom aby boli

sledované nielen záujmy navrhovateľa dražby, ale zároveň nesmú byť porušené alebo ohrozené práva
dlžníka ako povinného zo záložného práva (napr. Rozsudky KS Prešov pod sp.zn.: 6Co/108/2011, a
14Co/51/2012). Nezákonným postupom pri realizácii dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného v 2. rade
došlo zásahu do práv žalobkyne, nakoľko výsledkom realizácie dražby bolo získanie výnosu, ktorý v
žiadnom prípade nezodpovedal trhovej cene nehnuteľnosti. Žalobkyňa tak bola zbavená vlastníckeho

práva bez dosiahnutia primeraného protiplnenia. Je zrejmé, že v tomto ohľade žalovaný v 2. rade konal
zrejme ako mandatár žalovaného v 1.rade, čo zákon nepripúšťa nakoľko dražobník je povinný realizovať
dražbu nestranným, zákonným a transparentným spôsobom, čo sa v predmetnom prípade nestalo.

2. Vyjadrenie žalovaného v 2.rade k žalobe: Žalovaný v 2. rade vykonal ako dražobník podľa zákona

č. 527/2002 Z.z. dňa 28.08.2018 na Sládkovičovej č. 3 v Žiline opakovanú dobrovoľnú dražbu
nehnuteľností označených ako: súbor vecí Okresný úrad Ružomberok, okres Ružomberok, obec
Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX ako: byt č.
XXX, na X.p., vchod č. 1, v obytnom dome súpisné č. XXXX, na parc. č. XXXXX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX a spoluvlastnícky

podiel k pozemku parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné č. XXXXX,
druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 924 m2 a parcelné č. XXXXX, druh ostatné plochy o
výmere 718 m2, o veľkosti 8560/291068 - in, priestor č. XX - XX (garáž č.XX) v suteréne, vchod: 1,
suterén, v bytovom dome súp. č.XXXX a spoluvlastnícky podiel k priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a k pozemku parc. registra "C" evidovanej na katastrálnej mape

ako parc. č. XXXXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 924 m2 a parc. č. XXXXX, druh
ostatné plochy o výmere 718 m2 o veľkosti 2340/291068-in, ďalej len "predmet dražby". Vlastníkom
predmetu dražby bola žalobkyňa. Vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Navrhovateľom dražby
bol žalovaný v 1. rade a dôvodom vykonania dražby bola realizácia záložného práva navrhovateľadražby ako záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností na základe vkladu V XXXX/XX v
prospech žalovaného v 1. rade. Žalobcovia žiadajú, aby súd určil, že predmetná dražba je neplatná
z dôvodov označených v žalobe. Žalovaný v 2. rade považuje návrh v celom rozsahu za nedôvodný

a z nižšie uvedených dôvodov žiada, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Žalovaný v 2. rade
má za to, že podmienky ustanovené zákonom pre určenie predmetnej dražby za neplatnú neboli
naplnené a predmetná dražba je platná. Žalovaný v 2. rade poukazuje na skutočnosť, že podľa 4
21 odsek 2 Zákona o dobrovoľných dražbách musí žalobca uviesť všetky dôvody. pre ktoré žiada
určiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú v prekluzívnej lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu a

súd nemôže prihliadať na dôvody označené žalobcami po uplynutí danej prekluzívnej lehoty. Na iné
dôvody, v rozsahu v akom neboli uvedené v žalobe zo dňa 04.04.2018 nemôže konajúci súd prihliadať,
nakoľko prekluzívna lehota pre žiadosť o určenie dražby za neplatnú uplynula dňa 22.05.2018 (dražba
sa konala 22.02.2018). Podľa názoru žalovaného v 2. rade je potrebné hodnotiť uvedenú situáciu z
právneho hľadiska analogicky ako v prípade uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením
obmedzeným, ktorého platnosť je rovnako možné napadnúť na súde v prekluzívnej lehote 3 mesiacov

odo dňa prijatia uznesenia. K vyššie uvedenému ustanoveniu § 131 odsek 1 Obchodného zákonníka
podáva výklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4Obo 21/2000, ktorý je podľa
jeho názoru plne analogicky aplikovateľný aj na predmetné konanie. Žalovaný v 2. rade ma za to, že v
prekluzívnej lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu podľa § 21 odsek 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách musí žalobca uviesť všetky dôvody, pre ktoré žiada určiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú

a súd nemôže prihliadať na dôvody označené žalobcom po uplynutí danej prekluzívnej lehoty a to
platí pre všetky, aj v budúcnosti, uplatnené dôvody žalobcami, ktoré neboli obsiahnuté v žalobe o
určenie neplatnosti dražby podanej v prekluzívnej lehote podľa zákona. Prvá dražba predmetu dražby
sa uskutočnila dňa 21.04.2015. Notárska zápisnica č. N 340/2015 notárky JUDr. Kataríny Valovej,
bola navrhovateľovi dražby (VUB, a.s.) doručená dňa 27.04.2015. Nakoľko bola predmetná dražba

neúspešná z dôvodu, že žiadna osoba neurobila ani najnižšie podanie, bola dňa 28.04.2015 podpísaná
medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby Zmluva o vykonaní 1. opakovanej dražby PSO089/14, 2.
kolo. S poukazom na § 22 ods.1 Zákona o dobrovoľných dražbách bola zmluva opakovanej dražbe
podpísanádražobníkomanavrhovateľomdražbyvsúladesoZákonomodobrovoľnýchdražbách.Zákon
o dobrovoľných dražbách žiadnym spôsobom časovo nelimituje vykonanie samotnej dražby na základe

uzatvorenej zmluvy o vykonaní opakovanej dražby a dlhšie časové obdobie do vykonania záložného
práva navrhovateľa dražby poskytlo dlžníkovi viac času na splnenie jeho záväzku. Odmietajú prekrútený
výklad podaný žalobkyňou v tejto otázke. Nič jej nebránilo uhradiť jej záväzok voči navrhovateľovi dražby
kedykoľvek v čase do dražby a veriteľ ako navrhovateľ dražby nie je povinný realizovať svoje práva v
určitej dobe, ak mu to neukladá zákon. Jedinou podmienkou ustanovenou Zákonom o dobrovoľných

dražbách pre vykonanie opakovanej dražby je uzatvorenie zmluvy o opakovanej dražbe v lehote 10
dní odo dňa doručenia notárskej zápisnice o vykonaní dražby a táto podmienka bola splnená. Nie je
možnérozširovaťokruhpodmienokprevykonanieopakovanejdražbyakotorobížalobkyňaaktakzákon
neustanovuje. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade nie sú Štátnymi orgánmi a sú oprávnení konať,
čo zákon nezakazuje. Je zrejmé, že ak žiadny záujemca o predmet dražby neurobil najnižšie podanie

pri prvej dražbe, pričom verejnosť vie, že na prvej dražbe bolo možné znížiť najnižšie podanie až na
hranicu 139.500,- eur, neexistoval kúpyschopný reálny dopyt po predmete dražby za túto cenu a nakoľko
predmetdražbybolzaúčasti11účastníkovdražbyvydraženýažzacenu84.000,-eur,jerovnakozrejmé,
že predmet dražby by nebol vydražený ani za cenu 116.250,- eur, na ktorú by mohlo najnižšie podanie
klesnúť v prípade, ak by ďalšia dražba bola realizovaná ako prvá dražba. Pokles ceny za ktorú bola

kúpyschopná verejnosť ochotná nadobudnúť predmet dražby bol navyše spôsobený nižšie uvedeným
konaním žalobkyne a jej právneho zástupcu, ktorými bol celý dražobný proces sťažovaný a záujemcovia
boliodúčastiodradzovaní.Argumentáciažalobkyneotom.ževykonanímdražbyakoopakovanejdražby
sú plne hypotetické a nie sú spôsobilé preukázať ani porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách, ani
skutočnosť že tým došlo k dotknutiu práv žalobkyne. To viac pri zohľadnení skutočnosti, že podľa § 12

odsek 1 Zákona o dobrovoľných dražbách nemôže byť znalecký posudok pre ohodnotenie predmetu
dražby pri prvej dražbe starší ako 6 mesiacov. Znalecký posudok č. Ing. Jána Greguša č. 197/2014 bol
vyhotovený dňa 30.12.2014 a jeho použiteľnosť pre účely ohodnotenia predmetu dražby tak skončila
dňa 30.05.2014. Žiadne ustanovenie zákona neukladá žalovaným v 1. a v 2. rade vykonať opakovanú
dražbu do mesiaca po prvej dražbe a po tejto lehote by beztak bolo potrebné obstarať pre ohodnotenie

dražby novú znalecký posudok, čo znamená, že situácia aj v prípade vykonania ďalšej dražby ako prvej
napríklad v mesiaci jún 2014 by mohla byť pre žalobkyňu presne rovnaká ako v súčasnosti. Žalovaný v
2. rade má za to, že tieto ich tvrdenia, podložené reálnymi faktami a skúsenosťami dlhoročnej praxe sú
najviac rovnako hypotetické ako sú hypotetické tvrdenia žalobkyne. K námietke ohľadne určenia miestavykonania predmetnej opakovanej dražby uviedol, že určenie miesta dražby v krajskom mieste kraja v
ktorom sa predmet dražby nachádza (Žilinský kraj) je za daných okolností plne v súlade s § 11 odsek 1
Zákona o dobrovoľných dražbách. Krajské mesto Žilina je od mesta Ružomberok

vzdialené cca 62 km (55 min. cesty autom) a v Žiline sa nachádza viac realitných kancelárií, ako aj
obchodníkov s realitami ako v meste Ružomberok, čo mohlo iba prispieť k väčšej účasti záujemcov
na dražbe. Rovnako aj dopravné spojenie mesta Žilina so zvyškom Žilinského kraja ako aj celej
Slovenskej republiky je lepšie ako s mestom Ružomberok. Informácie o konaní dražby a o predmete
dražby boli zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, Obchodnom vestníku, internetovom

portáli dražobníka, na ďalších realitných portáloch, v regionálnom periodiku a oznámenie o dražbe bolo
vyvesené na úradnej tabuli mesta Ružomberok. Za daných okolností vykonanie predmetnej dražby v
meste Žilina ničím neobmedzilo možnosť účasti obyvateľov mesta Ružomberok alebo priľahlých alebo
ktorýchkoľvek iných obcí v Slovenskej republike na predmetnej dražbe. Zo skúseností spoločnosti ako
dražobníka vyplýva, že o dražby konané v menších mestách je spravidla podstatne nižší záujem ako o
dražby vykonávané vo väčších centrách. V nadväznosti na vyššie uvedené súhlasí s komentárom k § 11

odsek 1 Zákona o dobrovoľných dražbách autorov JUDr. Kataríny Valovej, PhD. a kol. vydaný v r. 2013.
Navyše sa v daný deň na rovnakom mieste uskutočnili ďalšie dve dražby organizované spoločnosťou
Platiť sa oplatí s.r.o. a prítomnosť záujemcov o jednu dražby mohla zvýšiť záujem o účasť aj na druhej
dražbe, resp. záujemcom o viacero predmetov dražby zo Žilinského kraja sa uľahčila účasť na týchto
dražbách ich konaním na jednom mieste a v jednom čase. K celkovým námietkam ohľadne miesta

a času dražby poukázal na skutočnosť, že sa na predmetnej dražbe zúčastnilo 11 osôb z miest ako
Banská Bystrica, Nové Zámky, Varín, Trstená a teda jej čas a miesto nepochybne neznemožňovali
účasť akýchkoľvek osôb majúcich záujem nadobudnúť predmet dražby. S výkladom ustanovení Zákona
o dobrovoľných dražbách žalobkyne v súvislosti so zasielaním oznámenia o dražbe nesúhlasil, podľa
jeho názoru zákon jasne ustanovuje povinnosť dražobníka v danej lehote oznámenie zaslať a nie

doručiť. Samotné doručovanie je upravené Civilným sporovým poriadkom, avšak povinnosť, ktorú má
dražobník podľa Zákona o dobrovoľných dražbách vykonať v termíne 10 alebo 30 dní pred dražbou nie je
povinnosť doručenia ale povinnosť zaslania oznámenia o dražbe. Význam slova zaslať je jednoznačný,
je použitý v súvislosti s termínmi oznamovania skutočností dražobníkom konzistentne v celom Zákone
o dobrovoľných dražbách a význam slova zaslať podľa slovníkov slovenského jazyka je nepochybne

poslať, podať na poštovú prepravu, odoslať. Ak by zákonodarca mienil ustanoviť povinnosť v danom
termíne oznámenie o dražbe doručiť, použil by pojem doručí, je povinný doručiť a pod.. Čo sa týka
súdnych rozhodnutí v tejto otázke, neeviduje žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych autorít (najvyšší
súd alebo ústavný súd) Slovenskej republiky alebo Českej republiky, ktorej zákonná úprava je v tejto
otázke rovnaká, ktoré by podporovalo výklad žalobkyne v tejto veci. Naopak, z vlastnej praxe pozná

desiatky právoplatných rozhodnutí súdov zamietajúcich žaloby o určenie neplatnosti dražby ktorých
odôvodnenia podporujú ich výklad predmetných ustanovení. Ako preukazuje, zaslal žalovaný v 2. rade
oznámenie o predmetnej dražbe v termíne ustanovenom Zákonom o dobrovoľných dražbách. Obhliadky
predmetu dražby boli dražobníkom riadne vytýčené a ich termíny a časy oznámené v oznámení o
opakovanej dražbe, ktoré bolo zasielané aj žalobkyni na dve adresy a jej právnemu zástupcovi dňa

03.08.2018. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo právnym zástupcom žalobkyne aj prevzaté a to
dňa 23.08.2018. V súlade s § 13 Zákona o dobrovoľných dražbách je vlastník nehnuteľnosti jedinou
osobou, ktorá je oprávnená a teda aj povinná umožniť záujemcom o predmet dražby si predmet
dražby obhliadnuť počas obhliadok predmetu dražby. Nakoľko tak žalobkyňa ani jej právny zástupca
neurobili, jej to práve žalobkyňa, ktorá spôsobila „formálnosť" predmetných obhliadok pre záujemcov,

ktorí nemali možnosť si predmet dražby riadne obhliadnuť. Na oboch vytýčených obhliadkach sa
zúčastnil osobne zamestnanec dražobníka, avšak zrejme aj následkom nižšie opísaného správania
sa žalobkyne sa obhliadok nezúčastnil žiadny záujemca, nie však z viny žalovaného v 2. rade. O
predmetných obhliadkach bol zamestnancom spísaný aj štandardný písomný protokol. Podľa jeho
názoru ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách.

Celkovo boli vypracované 3 znalecké posudky na všeobecnú hodnotu predmetu dražby. V prípade
prvého znaleckého posudku zo dňa 30.12.2014 sprístupnila žalobkyňa predmet dražby a znalec použil
pri vypracovaní znaleckého posudku zistenia na mieste predmetu dražby. Pri vypracovaní ďalších dvoch
znaleckých posudkov nesprístupnila žalobkyňa predmet dražby napriek tomu, že jej boli zasielané výzvy
na sprístupnenie predmetu dražby v súlade s § 12 odsek 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Nakoľko

žalobkyňa, ako aj jej právny zástupca si niektoré zásielky prevzali a niektoré nie, považuje postup
žalobkynezasnahumariťvýkonzáložnéhoprávazáložnéhoveriteľa.Žalovanýv2.radeobstaralspolutri
znalecké posudky na ohodnotenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby, pričom posledným znaleckým
posudkom bol kontrolný znalecký posudok Ing. Bruna Boroša, č. 147/2018 zo dňa 02.08.2018, ktorýohodnotil všeobecnú hodnotu predmetu dražby na 94.300,- eur. Ďalej uvedenie bytového domu ako
bez príslušenstva v znaleckých posudkoch č. 147/2018 Ing. Bruna Boroša a č. 173/2018 Ing. Ing.
Mariána Pilku z 23.05.2018 je v súlade s§2 odsek 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov, keďže za príslušenstvo bytového domu sa považujú spoločné časti domu a
príslušenstvo domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú
stavebnou súčasťou domu a rozumejú sa nimi oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky
a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu. Napokon aj všeobecná
právna teória považuje za príslušenstvo samostatné veci, ktoré sú vlastníkom určené, aby zdielali svoj

právny osud s hlavnou vecou, príslušenstvom však nemôže byť súčasť hlavnej veci akou v danom
prípade nepochybne je výťah, garáž, kaviareň, recepcia a podobne, ktoré sú súčasťou samotného
bytového domu. Príslušenstvom rovnako nemôže byť ani iná samostatná vec patriaca inému vlastníkovi
aj keby túto vec na základe dohody vlastníkov užívali užívatelia prvej veci. Následne nemohla zmena
predmetného koeficientu spôsobiť nesprávny výpočet všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Prípadné
odlišnosti skutkového stavu interiéru bytu od stavu opísaného vo vypracovaných znaleckých posudkoch

je za danej situácie v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách, nakoľko vlastník nehnuteľnosti
neposkytolnevyhnutnúsúčinnosťznalcomohodnocujúcimpredmetdražby.Žalobaopomínaskutočnosť,
že aj dražobník obstaral spolu tri znalecké posudky na ohodnotenie všeobecnej hodnoty predmetu
dražby, pričom posledným znaleckým posudkom bol kontrolný znalecký posudok Ing. Bruna Boroša,
č. 147/2018 zo dňa 02.08.2018, ktorý ohodnotil všeobecnú hodnotu predmetu dražby na 94.300,- eur.

Za situácie, v ktorej boli vypracované tri znalecké posudky, čo aj v rámci postupu podľa § 12 odsek
3 Zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu nesprístupnenia predmetu dražby vlastníčkou napriek
písomným výzvam zaslaným vlastníčke aj jej právnemu zástupcovi, považuje ohodnotenie predmetu
dražby za zákonné. Na dražbe sa zúčastnilo 11 záujemcov a cenu vygenerovanú na dražbe považuje
za skutočnú trhovú cenu predmetu dražby na mieste a v čase jej predaja a za okolností za ktorých

je predmet dražby ako predmet zálohu speňažovaný, nakoľko účastníci dražby mali možnosť robiť
vyššie podania, ak by považovali predmet dražby za hodný vyššej ceny, než bola na dražbe dosiahnutá.
Pri hodnotení ceny dosiahnutej na dražbe v rámci výkonu záložného práva v porovnaní s cenami
nehnuteľnosťami v rámci bežného realitného obchodovania je potrebné poukázať na skutočnosť, že
bežný predávajúci spolupracuje s kupujúcim, sprístupní nehnuteľnosť ako znalcovi tak aj záujemcom

o jeho kúpu a pre kupujúceho predstavuje vo všeobecnosti kúpa nehnuteľnosti na základe zmluvy
menšie riziko ako jej nadobudnutie v rámci výkonu záložného práva. Naopak správanie žalobkyne,
jej manžela a jej právneho zástupcu, ktorý vznášal neopodstatnené námietky, rušili priebeh dražby,
neposkytovali potrebnú súčinnosť, nepreberali zásielky dokonca ani v sídle advokáta, nemohlo prispieť
k zvýšeniu trhovej ceny predmetu dražby, za ktorú by záujemcovia boli ochotní predmet dražby

nadobudnúť. Nie je pravdou, že dražobník nezaslal vlastníčke nehnuteľnosti kontrolný znalecký posudok
Ing. Bruna Boroša, č. 147/2018 zo dňa 02.08.2018. Tento bol na všetky známe adresy p. B. dražobníkom
zaslaný dňa 06.08.2018 a právnym zástupcom p. B. aj prevzatý dňa 23.08.2018. nehnuteľností a
ostatného majetku je teda zrejmé, že všeobecná hodnota veci je iba odhad a názor znalca, vyjadrujúci
určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu za

dodržania podmienok poctivého predaja, ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba vykonaná v
súlade so zákonom dokonca objektívnejšie ako iné formy predaja majetku, bez ohľadu na najnižšie
podanie určené na základe znaleckého posudku. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom
však neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo
cena dosiahnutá na dražbe. Navyše, nie je pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej

dražby cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom. Verejná dražba podľa zákona č. 527/2002 Z.z. je miesto, kde sa stretnú ponuky
všetkýchzáujemcovopredmetdražbyavýsledkomdražbyjeurčenienajvyššejceny,zaktorújepredmet
dražby v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom slúži iba
ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby s tým, že Zákon

o dobrovoľných dražbách neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. V prípade,
ak je dobrovoľná dražba pripravená dražobníkom v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách
a informácie o dražbe sú zverejnené zákonom vyžadovaným spôsobom, určuje reálnu trhovú cenu
predmetu dražby, bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom, skutočne prejavený záujem a dopyt po
predmete dražby v čase jej konania. Vzhľadom na všetky okolnosti realizácie výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou je nepochybné, že najnižšie podanie v predmetnej dražbe bolo stanovené v
súlade so zákonom, že žalovaný si splnil všetky povinnosti dražobníka ustanovené mu Zákonom o
dobrovoľných dražbách pri ohodnocovaní predmetu dražby, pri informovaní verejnosti o jej konaní a
záujemcovia o predmet dražby mali možnosť získať všetky dostupné informácie o predmete dražby ao právach a záväzkoch s ním spojených a všetky úkony pri príprave samotnej dražby i úkony po jej
vykonaní boli dražobníkom uskutočnené v súlade so zákonom. Je teda zrejmé, že nakoľko konanie
dražby a všetky informácie o predmete dražby boli riadne a včas zverejnené vo všetkých médiách

vyžadovaných Zákonom o dobrovoľných dražbách (Obchodný vestník, Notársky centrálny register
dražieb, regionálne periodikum i úradná tabuľa mesta Humenné), ako aj v ďalších médiách (webová
stránka žalobcu, ďalšie realitné stránky) bol skutočný kúpyschopný trhový záujem o predmet dražby v
časejehoponukyprejavenýibaúčastníkmidražbyacenavygenerovanánapredmetnejdražbenajlepšie
odzrkadľuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby. Na dražbe sa zúčastnilo 11 (jedenásť) účastníkov,

ktorí svojim rozhodnutím urobiť alebo neurobiť podanie na dražbe určili trhovú cenu predmetu dražby
na mieste a v čase jej ponuky v rámci dražby. Pri hodnotení primeranosti dosiahnutej ceny predmetu
dražby je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva
predstavuje pre potencionálnych záujemcov negatívum v dôsledku neistoty ktorá vyplýva z toho, či
predchádzajúci vlastník uvoľní nehnuteľnosť v primeranej lehote alebo bude vydražiteľ nútený žalovať
pôvodného vlastníka o vypratanie predmetu dražby s tým, že dražobník nemá podľa zákona žiadne

možnosti zabezpečiť vypratanie predmetu dražby, ak tak neurobí pôvodný vlastník dobrovoľne. Ďalej
existuje pre vydražiteľa riziko, či nedôjde k napadnutiu platnosti dražby, ako sa stalo aj v prejednávanom
prípade. Všetko je potrebné zohľadňovať pri prípadnom porovnávaní ceny, ktorú je možné dosiahnuť
pri predaji v rámci výkonu záložného práva s cenou na ktorej sa predávajúci dohodne s kupujúcim
pri bežnej kúpnej zmluve. Je zrejmé, že predstavy kupujúceho (nevynímajúc realitné agentúry) o

cene nehnuteľnosti budú diametrálne odlišné v prípadoch, keď je nehnuteľnosť predávaná priamo
jej vlastníkom a s jeho súčinnosťou pri garantovanom uvoľnení nehnuteľnosti pre kupujúceho, ako v
prípadoch, keď predávajúci neposkytuje kupujúcemu (vydražiteľovi) súčinnosť, odmieta nehnuteľnosť
vypratať a iniciuje súdny spor o neplatnosť dražby, ktorý môže oddialiť disponovanie kupujúceho s
nehnuteľnosťou a nastolenie právnej istoty aj o 2 a viac rokov. Poukázal na podstatné časti odôvodnení

súdnych rozhodnutí, ktoré odôvodňujú záver, že pre určenie neplatnosti dražby nie je beztak podstatná
výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby
vypracovaný znalecký posudok vypracovaný príslušným znalcom a či nebol inak porušený zákon č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (NS SR 2Obo 95/2009, NS SR 4Cdo 87/2007, NS ČR 21Cdo
1263/2008, KS v Banskej Bystrici 13Co 201/2011, KS v Banskej Bystrici 13Co 49/2012, NS ČR 21Cdo

1863/2013, NS ČR 20Cdo 275/2013, NS ČR 20Cdo 1083/2005, NS SR 3Cdo 233/2010). Samotné
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom slúži na informovanie záujemcov o možnej hodnote
predmetu dražby, resp. o hodnote stanovenej odbornou úvahou znalca, avšak názor o cene ktorú
je konkrétny záujemca o predmet dražby ochotný za predmet dražby zaplatiť, t.j. hodnota predmetu
dražby, si urobí každý záujemca o predmet dražby sám. Na všeobecnú hodnotu predmetu dražby

určenú znaleckým posudkom môže pritom záujemca reflektovať, ale nemusí. Skutočná reálna hodnota
predmetu dražby, na ktorú sa žalobkyňa v 1. rade odvoláva, je trhová hodnota a tú určuje trh a nie
predstavy vlastníka o hodnote, ktorú by mal jeho predmet vlastníctva mať. Opačný výklad by znamenal,
že v prípade, ak by sa hodnota predmetu dražby za ktorú má záujem nadobudnúť predmet dražby aspoň
jeden reálny záujemca, nezhodovala s hodnotou ktorú si predstavuje vlastník predmetu dražby, nebolo

by možné predmet dražby ako záloh predať a záložné právo záložného veriteľa by bolo negované,
de facto by zaniklo, čo nie je právny následok ustanovený Občianskym zákonníkom v časti úpravy
záložného práva. Dražobník nemá povinnosť zasielať vlastníkovi predmetu dražby kontrolný znalecký
posudok v 30 dňovej lehote ako uvádza žalobkyňa. Žalovaný obstaral kontrolný znalecký posudok Ing.
Bruna Boroša, č. 147/2018 zo dňa 02.08.2018 a tento znalecký posudok ani nebolo možné zaslať

žalobkyni v 30-dňovej lehote pred dražbou, nakoľko tá bola vytýčená na 28.08.2018. K tvrdeniam o
iných porušeniach zákona ktoré mali podľa žalobkyne nastať v priebehu predmetnej dražby uviedol,
že nie sú tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré reálne predstavujú porušenie zákona. To že účastníci
mali podľa žalobkyne poznať sumu 84.000,- eur ako najnižšie podanie nič nepreukazuje, nakoľko išlo
o zákonom ustanovenú hranicu 75 % zo znaleckej ceny predmetu dražby, pričom účastníci údaj o

znaleckej cene, ako aj o zákonnej úprave poznali a nešlo o žiadne tajomstvo. Žalobkyňa nepreukazuje,
že by účastníci disponovali informáciami, ktoré neboli verejne prístupné. Samotná možnosť zníženia
najnižšieho podania bola pritom uvedená aj v oznámení o opakovanej dražbe. Žalovaný v 2. rade
neporušil svoju povinnosť podľa § 17 odsek 9 Zákona o dobrovoľných dražbách. Na žiadosť žalobkyne
doručenej žalovanému v 2. rade dňa 27.08.2018, teda jeden deň pred dražbou, zaslal žalovaný v 2. rade

prostredníctvom emailu adresovanému na e-mailovú adresu právneho zástupcu žalobkyne uvedenom
na žiadosti žalobkyne vo forme zaručeného elektronického podpisu oznámenie o štruktúre a výške
pohľadávky žalovaného v 1. rade a o nákladoch dražby. Zároveň vykonal zamestnanec žalovaného
v 2. rade dňa 27.08.2018 pokus o osobné doručenie vyššie uvedeného oznámenia do rúk právnehozástupcu žalobkyne - advokáta na adrese jeho kancelárie Drieňová ul č. 1/D, Bratislava uvedenej na
stránke Slovenskej advokátskej komory a uvedenej v jeho žiadosti, avšak bezúspešne. ani prípadné
porušenie § 17 odsek 9 Zákona o dobrovoľných dražbách (ktoré nepripúšťa) nemá samo osobe za

následok neplatnosť dražby ak vlastník predmetu dražby v skutočnosti nebol schopný do dražby zložiť
u dražobníka pohľadávku spolu s nákladmi dražby. O tom, že žiadosť právneho zástupcu žalobkyne o
vyčíslenie pohľadávky u dražobníka bola len účelová, svedčí skutočnosť, že už v roku 2015 prebiehali
rokovania a komunikácia s právnym zástupcom žalobkyne o jej záväzku voči žalovanému v 1. rade a
to bez akéhokoľvek výsledku, iba s obštrukciami a zavádzaním žalobkyne a k žiadne plneniu podľa

našich informácií nedošlo a to napriek viacerým informáciám o výške záväzku žalobkyne. Znalecký
posudok č. 173/2018 Ing. Mariána Pilku zo dňa 23.05.2018 bol žalobkyni na dve adresy a jej právnemu
zástupcovi zaslaný dňa 30.05.2018. Zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Právny
zástupca žalobkyne nepodal žalovanému v 2. rade žiadne konkrétne a špecifikované námietky voči
znaleckému posudku, nakoľko sám priznáva v liste doručenému žalovanému v 2. rade dňa 12.07.2018,
že mu nebol znalecký posudok doručený a že žiada o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku,

ktorej žiadosti aj bolo vyhovené. Žalovaný tak neporušil § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných dražbách,
pričom však ani absencia písomného vyjadrenia sa dražobníka k námietkam sa nemôže dotknúť práva
vlastníka predmetu dražby ak je vypracovaný kontrolný znalecký posudok, nakoľko zákon s vyjadrením
dražobníka nespája žiadna právne následky. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 2. rade žiada,
aby Okresný súd Ružomberok žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Vyjadrenie žalovaného v 1.rade k žalobe: Prvá dražba predmetu dražby sa uskutočnila dňa
21.04.2015. Nakoľko bola predmetná dražba neúspešná z dôvodu, že žiadna osoba neurobila ani
najnižšie podanie, bola dňa 28.04.2015 podpísaná medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby Zmluva
o vykonaní 1. opakovanej dražby PSO089/14, 2. kolo. Zákon o dobrovoľných dražbách žiadnym

spôsobom časovo nelimituje vykonanie samotnej dražby na základe uzatvorenej zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby a dlhšie časové obdobie do vykonania záložného práva navrhovateľa dražby
poskytlo dlžníkovi viac času na splnenie jeho záväzku. Žalobca v ďalšej časti svojej argumentácie
Žaloby poukazujú na to, že miesto dražby nebolo v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. V zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 ZoDD pritom platí, že „Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené

dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na
dražbe.“ K porušeniu predmetného ustanovenia malo podľa tvrdenia Žalobcov dôjsť tým, že dražba
sa uskutočnila 65 km od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, čoho následkom bola
znížená účasť na dražbe, ako aj záujem (potenciálnych) kupujúcich. K uvedenému tvrdeniu Žalobcov
žalovaný v 1. rade uviedol, že ho považuje za zavádzajúce a právne nepodložené. ZoDD na žiadnom

mieste neustanovuje podmienku, v zmysle ktorej by bolo miesto dražby naviazané na miesto, kde sa
dražená nehnuteľnosť nachádza. Zákonodarca síce určuje miesto ako jednu z okolností, ktorá musí
byť určená tak, aby nebola možnosť účasti na dražbe obmedzená, avšak povinnosť, ktorú implikuje
Žalobca žiadnym spôsobom neustanovuje. V zmysle § 11 ods. 1 ZoDD má byť miesto, kde sa má
dražba uskutočniť zvolené tak, aby možnosť účasti na dražbe nebola obmedzená, čo však v žiadnom

prípade nezakladá povinnosť vykonať dražbu priamo v mieste draženej nehnuteľnosti. K namietanej
hodnote Nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom uvádzame, že uvedený znalecký posudok
bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, pričom ide o
nestrannú osobu ktorá vypracovala nezávislý posudok k stavu a hodnote nehnuteľnosti. Žalovaný v
1.rade sa v ďalšom pridržiava tvrdení žalovaného v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 17.01.2019.

4. Vyjadrenie žalovaného v 3.rade: Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.10.2018 domáha
určenie, že opakovaná dobrovoľná dražba vykonaná dňa 28.08.2018 žalovaný v rade 2/ na návrh
žalovaného v rade 1/, osvedčená notárskou zápisnicou č. N 1025/2018, Nz 28151/2018, NCRIs
28714/2018 zo dňa 30.08.2018 je neplatná.. Žalovaný v rade 3/ sa dňa 28.08.2019 zúčastnil opakovanej

dobrovoľnej dražby konanej v mieste- Salónik, VIX Restaurant, Sládkovičova 164/3, 010 01 Žilina, kde
ako úspešný vydražiteľ udelením príklepu nadobudol vlastníckeho právo k predmetu dražby. Tvrdenie
žalobkyne,ktorýmnamieta,žemiestoačasdražbyboliurčenénezákonnezaúčelomobmedzeniaúčasti
na dražbe, považuje žalovaný v rade 3/ za účelové a bezdôvodné, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa
na predmetnej dražbe zúčastnil, hoci miestom jeho bydliska je obec Trstená, ktorá je od miesta konania

dražby vzdialené podstatne ďalej ako mesto Ružomberok, pričom sa spolu s ním zúčastnilo ďalších 10
záujemcov. Žalovaný v rade 3/ má za to, že tvrdenie žalobcu, že oznámenie o konaní opakovanej dražby
žalovaný v rade 2/ v zákonnej 10 dňovej lehote nedoručil žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi,
nespôsobuje neplatnosť dražby pre porušenie ustanovení zákona č. 527/2008 Z.z. (ďalej len „ZoDD“),ktorú ma na mysli § 21 ods. 2 ZoDD a pridržiava sa tvrdení žalovaného v rade 2/, že v prípade, ak by
zákonodarca mal na mysli ustanoviť povinnosť doručiť oznámenie o konaní opakovanej dražby, použil
by namiesto pojmu „zašle“ pojem „doručí“. Žalovaný v rade 3/ sa v ďalšom pridržiava tvrdení žalovaného

v rade 2/, je toho názoru, že opakovaná dobrovoľná dražba zo dňa 28.08.2018 prebehla zákonným
postupom a pri jej realizácii neboli porušené alebo ohrozené práva žalobcu, a preto žiada súd aby žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v rade 3/ náhradu trov súdneho konania.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany - žalovaného v 3. rade, výsluchom svedkov: D. I., B.. U.

I., U. B., Y.. U. B., M. O., B.. X. I., W.. M. A., K. I..

6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise: e-mailová
komunikácia, notárska zápisnica N 1025/2018 Nz 28151/2018 NCRIs 28714/2014 zo dňa 30.08.2018,
oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. DD PSO089/2014 zo dňa 06.03.2015, oznámenie - odovzdanie vecí
ORPZ Ružomberok zo dňa 31.08.2018, námietky voči konaniu opakovania dobrovoľnej dražby zo dňa

24.08.2018, žiadosť o upustenie od vykonávania opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 24.08.2018,
e-mailová komunikácia, čiastočný výpis z LV č. XXXXX KÚ U., oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe - dátum konania dražby 28.08.2018, dodatok č. 1 k Zmluve o vykonaní prvej opakovanej
dobrovoľnej dražby zo dňa 10.07.2018, ceny nehnuteľností na bývanie podľa kraja, Zmluva o zriadení
záložného k nehnuteľnosti reg.č. 001/100610/07-001/000 zo dňa 07.09.2007, znalecký posudok Ing.

StanislavaKlinčoka,č.58/2014,upovedomenieozačatíexekúcie sp.zn.EX82/2017zodňa25.05.2017,
uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Er/516/2017-36 zo dňa 14.11.2017, Zmluva o vykonaní
prvej opakovanej dražby PSO089/14 zo dňa 28.04.2015, doručenka, zoznam účastníkov dobrovoľnej
dražby dňa 28.08.2018, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, poštový podací hárok Platiť sa
oplatí zo dňa 08.08.2018, doručenka, zoznam účastníkov obhliadky zo dňa 27.08.2018, doručenka,

zápisnica o doplnení trestného oznámenia ČVS:ORP-1062/3-VYS-ZA-2018 zo dňa 04.10.2018, e-
mailová komunikácia, Záznam zo stretnutia zo dňa 10.04.2015, Oznámeniu o dražbe - odpoveď zo dňa
20.04.2015, doručenka, poštový podací hárok Platiť sa oplatí zo dňa 30.05.2018, žiadosť žalobkyne pre
žalovaného v 1. rade zo dňa 04.07.2018, oznámenie výšky pohľadávky č. 001/100610/07-001/000 zo
dňa 27.08.2018, vyjadrenie k oznámeniu o dražbe - odpoveď zo dňa 20.04.2015, znalecký posudok Ing.

Jána Greguša č.197/2014, znalecký posudok Ing. Mariána Pilku čl.173/2018, oznámenie K. I. vrátane
prílohy čestné prehlásenie svedka, fotodokumentácia vchodu bytového domu, článok dennikn.sk Úvod
do teorie dražebních pletich.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 21 ods.2,4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu 28.08.2018 (dátum konania dobrovoľne dražby)j:
(2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto

zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať

sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 10 ods.1 písm. zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.08.2018, písomnosti sa
doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa
iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.11)

Podľa § 12 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.08.2018, dražobník zaistí
ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide
o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu
dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určenáznaleckým posudkom11a), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec
ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.

Podľa § 13 ods.1,2 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.08.2018:
(1) Pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení
o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí dražobník termín obhliadky
predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.

(2) Ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik
alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch
termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň.

8. V tomto spore domáhala sa žalobkyňa voči žalovaným v 1. až 3. rade určenia neplatnosti
opakovanej dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 28.08.2018 žalovaným v 2. rade na návrh žalovaného

v 1.rade, osvedčenej Notárskou zápisnicou č. N 1025/2018, Nz 28151/2018, NCRIs 28714/2018
zo dňa 30.08.2018, v rámci ktorej bola vydražený byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, vrátane
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku ním zastavanom a priľahlom pozemku a nebytový priestor
- garáž vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku
ním zastavanom a priľahlom pozemku. Žalobkyňa tvrdila niekoľko dôvodov neplatnosti dobrovoľnej
dražby a tieto sa týkali na konania opakovanej dobrovoľnej dražby, miesta a času konania opakovanej
dobrovoľnej dražby, nedoručenia oznámenia o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby, nevykonania
obhliadok nehnuteľností, nezákonného postupu pri zabezpečení ocenenia nehnuteľností a nezákonnosti

priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby. Žalovaní v 1. až 3. rade považovali žalobu za nedôvodnú z
dôvodu neexistencie čo i len jedného dôvodu neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby a navrhli ju v
celom rozsahu zamietnuť.

9. Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby je určovacou žalobou, ktorej špecifikom je, že v žalobe nie je

povinnosťou osvedčiť naliehavý právny záujem, keďže tento sa ex lege prezumuje. Žaloba o neplatnosť
dražby predstavuje jediný právny prostriedok ochrany vlastníckeho práva a iných práv osôb dotknutých
dražbou - okrem neho neexistuje v slovenskom právnom poriadku iný priamy a konkretizovaný
hmotnoprávny nárok a procesný inštitút, ktorý by umožňoval súdnou cestou posudzovanie splnenia
podmienok pre výkon záložného práva. Tento prostriedok ochrany je spojený s už vykonaným záložným

právom dobrovoľnou dražbou. Relevantné pri rozhodovaní je zaoberať sa otázkou, či v demokratickej
spoločnosti je nevyhnutné dražbu vykonať, vykonať záložné právo mimosúdnym predajom zálohu.
Závažnosť následkov výkonu záložného práva sa konštatuje v uznesení Ústavného súdu SR z
24.09.2014 sp. Zn. PL.ÚS 23/2014, ktoré je prelomovým rozhodnutím k dobrovoľným dražbám. Vecná
legitimácia v tomto spore je striktne zákonom určená - povinný okruh strán sporu: dotknutá osoba,

navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ. Lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby (prekluzívna)
- tri mesiace odo dňa udelenia príklepu. Z dikcie prvej vety ods. 2 § 21 citovaného zákona vyplýva, že
dôvodom neplatnosti môže byť porušenie akýchkoľvek hmotnoprávnych alebo procesných podmienok
výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy,
platnosťzáložnejzmluvy,existenciazáložnéhopráva,pravosťasplatnosťpohľadávky,výškaacharakter

pohľadávky a pod. Podľa ustálenej judikatúry každé ustanovenie zákona č. 527/2002 je s ohľadom na
ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov iných osôb povinných
zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany
Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd. Dražobník ako súkromná osoba je povinný
vykladať citované ustanovenia zákona a aplikovať ich tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len

ohrozené práva osôb výkonom záložného práva dotknutých. Ak dražobník ako licencovaný profesionál
koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného
veriteľa, pri nerešpektovaní práva a záujmov povinného zo záložného práva a pri nevyrovnaní sa s jeho
námietkamikdražobnémuprocesujeotáznajehoodbornástarostlivosť,atoažspotenciálnymdosahom
na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa živnostenského zákona. Inštitút dobrovoľnej dražby

je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy
SR, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania
záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa a je otázne, či takátokonštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov (§2 ods. 2 Občianskeho zákonníka s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je
vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti

jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom).

10. K jednotlivým tvrdeným dôvodom neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby uvádzaným v poradí
ako uviedla žalobkyňa v žalobe.

11. Dôvod neplatnosti dražby týkajúci sa konania opakovanej dobrovoľnej dražby. Nespornou je
skutočnosť, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola v zákonnej lehote uzavretá
zmluva o vykonaní 1. opakovanej dobrovoľnej dražby dňa 28.04.2015, vrátane dodatku č. 1 uzavretého
dňa 10.07.2018. Tieto skutočnosti boli v spore preukázané (čl. 74, čl. 56). Žalobkyňa však namietala
správanie dražobníka a navrhovateľa dražby po uzavretí tejto zmluvy, konkrétne žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný v 2. rade počas obdobia troch rokov nevykonal žiadne kroky k realizácii opakovanej

dobrovoľnej dražby a žalovaný v 1. rade sa snažil vymôcť svoju pohľadávku iným spôsobom - na
podklade rozsudku súdu podal návrh na uskutočnenie exekúcie totožnej pohľadávky (zabezpečenej
záložným právom), toto exekučné konanie však bolo uznesením súdu zastavené v nadväznosti na
podané námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie. Uvedené súd mal preukázané na základe
upovedomenia o začatí exekúcie (čl. 70) a uznesenia tunajšieho súdu o vyhovení námietkam povinnej

proti exekúcii (čl. 71).Podľa žalobkyne žalovaný v 2. rade tri roky nečinne čakal na výsledky
iného postupu uplatnenia pohľadávky zo strany žalovaného v 1. rade namiesto toho, aby opakovanú
dobrovoľnú dražbu zrealizoval, čo považuje žalobkyňa za účelové, netransparentné konanie, ktoré
neprípustným spôsobom zvýhodnilo žalovaného v 1. rade na úkor žalobkyne, a to z dôvodu, že
následkom zrealizovanej dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti scudzené za oveľa nižšiu hodnotu ako

v prípade, ak by žalovaní v 1. a 2. rade neboli tri roky v tomto smere nečinní. Súd skúmal splnenie
zákonných podmienok uskutočnenia opakovanej dražby ustanovených v § 22 zákona č. 527/2002 Z.z.
Zmluva o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby medzi navrhovateľom predchádzajúcej dražby a
dražobníkom bola preukázateľne uzavretá. Súd nezistil skutočnosť upustenia od dražby dražobníkom.
Zákon nelimituje časové obdobie počínajúce od okamihu uzavretia zmluvy o vykonaní opakovanej

dobrovoľnej dražby, v rámci ktorého by bola stanovená povinnosť dražobníka vykonať opakovanú
dobrovoľnúdražbupodľauzavretejzmluvy.Rovnakozmluvaovykonaníopakovanejdobrovoľnejdražby,
ani jej dodatok č. 1 neobsahujú takéto časové obmedzenie. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade
ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, z ktorého pri
neplnení jednotlivých dojednaných práv a povinností vyplýva zodpovednosť zmluvných strán medzi

sebou navzájom. Nečinnosť tej ktorej zmluvnej strany podľa názoru súdu nemôže byť v neprospech
žalobkyne, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky pre vykonanie opakovanej dobrovoľnej dražby, a to
v prvom rade existencia, splatnosť, preukázanie pohľadávky zabezpečenej záložným právom čo do
dôvodu a výšky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ratio legis - zmysel a účel zákona o dobrovoľných
dražbách, a to privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom zabezpečovacieho prostriedku. Naviac snaha

o zabezpečenie exekučného titulu žalovaným v 1. rade nemôže mu byť na ťarchu. Premlčacia doba
predsa plynie aj počas prebiehajúceho procesu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, teda
bdelosť veriteľa v tomto smere, resp. postup v súlade so zákonom jeho nečinnosti nenasvedčuje. Je
potrebné poznamenať, že proces dobrovoľnej dražby nemusí vždy skončiť s pozitívnym výsledkom, s
čím mal veriteľ v tomto prípade skúsenosť, nakoľko dobrovoľná dražba, ktorá sa uskutočnila v roku

2015 bola bezúspešná. V tomto smere postup veriteľa nejaví sa súdu ako netransparentný. Okrem toho
pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že týmto postupom bola dotknutá na svojich právach, a to tým že nehnuteľnosti
boli scudzené za oveľa nižšiu hodnotu, toto tvrdenie súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Naopak
pokiaľ predložila súdu listinu označenú ako Ceny nehnuteľností na bývanie podľa krajov - priemerné
ceny nehnuteľností v eurách za m2, súd má za to, že z tejto listiny vyplýva rast cien nehnuteľností v

žilinskom kraji v rámci porovnávaných období druhý kvartál roku 2005 - uzavretie zmluvy o vykonaní
opakovanej dobrovoľnej dražby (761) a tretí kvartál roku 2018 - uskutočnenie opakovanej dobrovoľnej
dražby (954), a nie ich zníženie. Zistená skutočnosť nenasvedčuje zvýhodneniu žalovaného v 1. rade
na úkor žalobkyne. Spochybňovanie platnosti dodatku č. 1 zmluvy o vykonaní opakovanej dobrovoľnej
dražby, ktorým došlo k zníženiu najnižšieho podania a výšky sumy možného zníženia najnižšieho

podania z dôvodu neprípustnosti je podľa názoru súdu nedôvodné, nakoľko ide o zmluvný vzťah a jeho
zmena na základe dohody zmluvných strán je možná. Súd poukazuje na právnu úpravu uzatvárania
zmlúv obsiahnutú v ustanoveniach §43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Relevantným obmedzením vtomto prípade je zákonné obmedzenie pre najnižšie podanie, toto však porušené nebolo. Vzhľadom na
uvedené súd má za to, že tento tvrdený dôvod neplatnosti dražby nie je daný.

12. Dôvod neplatnosti dražby týkajúci sa miesta a času konania opakovanej dobrovoľnej dražby. Medzi
stranami neboli sporné skutočnosti týkajúce sa miesta a čas konania opakovanej dobrovoľnej dražby.
Žalobkyňa však poukazovala na svoje znevýhodnenie z dôvodu konania dražby vo vzdialenosti cca
65 km od predmetu dražby a z dôvodu predvečera štátneho sviatku SNP. Súd je toho názoru, že
tieto skutočnosti nemohli spôsobiť znevýhodnenie žalobkyne, ani akúkoľvek závažnú prekážku pre

záujemcov o účasť na dražbe, nakoľko Žilina je od Ružomberka vzdialená cca jednu hodinu cesty
osobným motorovým vozidlom a s prihliadnutím ku skutočnosti, že využívanie motorového vozidla na
dopravu je v dnešnej dobe bežný spôsob dopravy, naviac medzi uvedenými mestami je vlakové spojenie
v rámci hlavnej trasy trvajúce ešte menej ako jednu hodinu, čo je všeobecne známou skutočnosťou.
Námietka týkajúca sa času konania dražby v predvečer štátneho sviatku taktiež neobstojí. Je vecou
osobných priorít, či konkrétna osoba uprednostní účasť na dražbe pred oslavou štátneho sviatku, resp.

akoukoľvek inou aktivitou počas voľného dňa. Je preukázané, že dražby sa zúčastnil manžel žalobkyne,
pričom tento neuvádzal žiadne problémy tohto charakteru. Žalobkyňa v spore ani netvrdila, že tieto
skutočnosti spôsobili reálny problém konkrétnej osobe v smere znemožnenia jej účasti na tejto dražbe.
Vzhľadom na uvedené súd má za to, že tento tvrdený dôvod neplatnosti dražby nie je daný.

13. Dôvod neplatnosti dražby týkajúci sa nedoručenia oznámenia o konaní opakovanej dobrovoľnej
dražby žalobkyni. Z poštového podacieho hárku dražobníka zo dňa 06.08.2018 vyplynulo, že predmetné
oznámenie bolo dané dražobníkom na poštovú prepravu - doporučená zásielka uvedeného dňa, t.j. 22
dní pred začatím opakovanej dražby. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, avšak žalobkyňa
namietala, že zaslanie tejto písomnosti nepostačuje, ale je potrebné v stanovenej lehote písomnosť

doručiť. Z gramatického výkladu ustanovenia § 22 ods. 4 v spojení s § 17 ods. 5 citovaného zákona
bez pochybností vyplýva, že zákon vyžaduje zaslanie tejto písomnosti do vlastných rúk v stanovenej
lehote. Zámer zákonodarcu, že v uvedenej lehote má byť oznámenie už doručené z dikcie zákona
nevyplýva. Pokiaľ by zákonodarca mal takýto zámer, tak by to tak v zákone jasne formuloval za
použitia jednoznačného jazykového vyjadrenia, keď súd má za to, že slovenský jazyk precíznu jazykovú

formuláciu v tomto smere umožňuje. Podľa názoru súdu nakoľko ide o stanovenie zákonnej lehoty zo
závažnými dôsledkami v prípade jej nedodržania na platnosť procesu dražby súd nemohol v tomto
prípade vykladať uvedené ustanovenie extenzívne, nakoľko je to v rozpore s doslovným výkladom. Je
nutné poznamenať, že z doručenky k zásielke pre právneho zástupcu žalobkyne, ktorá obsahovala
oznámenie o konaní opakovanej dražby vyplýva, že k prevzatiu došlo dňa 23.08.2018, je otázne z akého

dôvodu došlo k takému časovému sklzu v trvaní viac ako dvoch týždňov pri preberaní poštovej zásielky
advokátom, keď žalovaný v 2. rade zaslal toto oznámenie dňa 06.08.2018, právny zástupcu žalobkyne
neuviedol k tomu súdu žiaden relevantný dôvod. Súd má za to, že Žalovaný si svoju povinnosť zaslať
žalobkyni predmetné oznámenie v zákonom stanovenej lehote splnil. Vzhľadom na uvedené súd má
za to, že tento tvrdený dôvod neplatnosti dražby nie je daný.

14. Dôvod neplatnosti dražby týkajúci sa nevykonania ohliadok nehnuteľností Podľa tvrdenia žalobkyne
obhliadky nehnuteľností sa reálne neuskutočnili. Žalovaný v 2. rade toto skutkové tvrdenie žalobkyne
v spore poprel.

15. V tomto smere súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Z výpovede svedka D. I. vyplynulo, že našiel v
novinách inzerát, že sa predáva apartmán, išiel tam a tam čakal asi pol hodinu, nik tam neprišiel, išiel do
kancelárie, napísal email do tej spoločnosti, oni mu odpísali, že tam boli a že ho nikto nevidel, že im mal
zavolať, on a ostatní záujemcovia - dvaja chlapi stáli na recepcii pri vchode do apartmánového domu,
rozprávali sa spolu o cene nehnuteľnosti, prišiel na obhliadku krátko pred deviatou.

Z výpovede svedka U. B. vyplynulo, že informoval ho právny zástupca manželky, že asi niekedy
23.08.2018 prevzal si od dražobníka nejakú písomnosť, kde bola spomínaná, že budú nejaké dve
obhliadky. Jedna mala byť 10.08. čiže už pred tým a druhá 27.08. o 09:00 hod. Manželka sa nemohla
uvoľniť z práce, bola PN tak tam šiel on. Došiel tam, bol v predmetnom apartmáne asi od pol 9 hodiny
alebo od 8 hodiny, obhliadka mala byť o 9 hod. Čakal asi polhodinu v byte. Nikto neprišiel, neklopal na

dvere, zvončeky tam nemajú, ale na prízemí je stála recepcia, čo je stále otvorená. Asi okolo pol 10
išiel dolu spýtať sa na recepciu, či tu niekto nebol ohľadom tej dražby. Tam mi pani recepčná povedala,
že nejakí ľudia sa na tú dražbu informovali, teda obhliadku súvisiacu s dražbou. Nevedel o čo ide, taknapísal e-mail pánovi O. do spoločnosti Platiť sa oplatí. Ešte v ten deň, t.j. 27.08., ktorý mi odpovedal
na druhý deň, 28.08. Niečo napísal v tom zmysle, že nejaký pán I. bol niekde vonku.
Z výpovede svedka Mgr. U. I. vyplynulo, že je poverený zamestnávateľom vykonávať obhliadky dražby.

Predmetná obhliadka bola obhliadkou č. 2, ktorá sa konala dňa 27.08.2018 o 9 hodine. Za spoločnosť
tam bol prítomný on. Prišiel so služobným autom pred bytový dom, kde sa nachádza ten apartmán.
Odstavil auto, následne vystúpil a čakal na záujemcov, kto príde. Čakal pred vchodom. Nikto zo
záujemcov sa obhliadky nezúčastnil, tak potom o 09:15 sadol do auta a išiel na ďalšiu obhliadku. Na
obhliadke č. 2 nevstúpil do vnútra apartmánového domu z toho dôvodu, že na obhliadke č. 1 vo vnútri

bol, nakoľko je ich zákonnou povinnosťou označiť dražobnou páskou predmet dražby. Obhliadka č. 1
mohla byť v rozmedzí nejakých 15 dní pred touto obhliadkou, vtedy vstúpil dnu do bytového domu,
označil dražobnou páskou (dražba, dražba, dražba) apartmánové dvere. Vtedy videl, že tam nebola
majiteľka,opäť vyšielpredapartmánovýdom,kdepočkal15minútakeďsaniktonedostavil,takzmiesta
odišiel. Na základe tejto prvej obhliadky nemal dôvod predpokladať, že bude sprístupnený apartmán,
preto ani nešiel dnu.

Z výpovede svedkyne Mgr. X. I. vyplynulo, že tá obhliadka bola 27.08.2018. Na aute chodia skôr, ona
s manželom išla preto, lebo bola tehotná, bývalo jej veľmi zle, manžel ju nechcel nechať samú doma.
Čiže keď povedal, že ide len tu na blízko, tak išla s ním, lebo mal istotu, že sajej nič nestane. Pamätá si,
že prišli pred Fatrapark, dvere recepcie boli otvorené, bol august, bolo teplo. Manžel zaparkoval spredu
Fatraparku, ale po pravej strane. Vždy, keď takto niekde ide s manželom, tak sedí v aute. Pamätá si,

že ako na každej obhliadke manžel z auta vyšiel, išiel sa popozerať pred Fatrapark, či náhodou nejakí
záujemcovia neprišli. Vyšiel hore schodíkmi, popozeral sa aj dnu, pozrel cez dvere, dnu nevstúpil. Potom
sa vrátil, zišiel schodíkmi naspäť, čakal pred Fatraparkom, či ešte niekto nepríde. Ona ho v aute celý čas
čakala, videla , že on tam pozerá. Trvalo to cca. 15 minút. Prišli pred Fatrapark služobným autom firmy
Platiť sa oplatí, je to Hyundai I30, svetlobéžovej farby, metalízy. Manžel, keď čakal pred Fatraparkom,

sa pozeral, či náhodou niekoho nezbadá z tých záujemcov. Z auta videli, že len nejakí turisti tam vošli,
ale záujemcovia určite nie. Usúdila, že išlo o turistov podľa oblečenia, Hrabovo je športová lokalita, dá
sa podľa oblečenia usúdiť, či prišiel niekto sa zaujímať o apartmán.
Z kópie videozáznamu z kamerového systému na apartmánovom dome vyhotoveného na účely
zabezpečenia ochrany vlastníctva vyplynulo, že zamestnanec žalovaného Mgr. U. I. sa v stanovenom

čase dostavil spolu s manželkou Mgr. X. I. na osobnom motorovom vozidle k apartmánovému domu,
zaparkoval v určitej vzdialenosti od vchodu do apartmánového vchodu s výhľadom na vchod, avšak do
apartmánového domu nevstúpil, celý čas sedel v motorovom vozidle (s výnimkou jedného vystúpenia
na účely otvorenia, zatvorenie batožinového priestoru vozidla). Súd nemal k dispozícii originál tohto
záznamu, len kópiu a pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal túto skutočnosť, súdu žiadnym spôsobom

neuviedol, či došlo k pozmeneniu kópie voči originálu a ak áno, v čom pozmenenie malo spočívať.
Súd konštatuje, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu, nebytového priestorru v predmetnom apartmánovom
dome bola oprávnená vyhotoviť si kópiu tohto záznamu pre svoje potreby. Použitie tohto záznamu na
iné účely, ako je účel jeho vyhotovenia, bez súhlasu dotknutých osôb je v rozpore so zákonom (zákon
o ochrane osobných údajov, Občiansky zákonník). Napriek tomu súd tento dôkaz v spore vykonal -

oboznámil s týmto videozáznamom v súlade s čl. 16 CSP s odôvodnením uplatnenia na čl. 3 CSP,
z ktorého vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať okrem iného v súlade s
Ústavou SR. Súd poukazuje na kolíziu s ústavným právom žalobkyne vlastniť majetok podľa čl. 20
Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR, keď pri
využítí princípu proporcionality dospel k záveru, že ochrana uvedených ústavných práv žalobkyne má v

spore prioritu a preto vykonanie tohto dôkazu mal za dôvodné.

16. Z hľadiska hodnotenia vyššie popísaných dôkazov, a to jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti súd
uvádza, že nebolo preukázané, že zamestnanec žalovaného v 2. rade sa dostavil na miesto obhliadky.
Z videozáznamu vyplynulo, že v čase obhliadky stanovenej na deň 27.08.2018 sa síce zamestnanec

žalovaného v 2. rade dostavil motorovým vozidlom do blízkosti apartmánového domu, tento však celý
čas sedel vo vozidle, nepristúpil ani len ku vchodu do apartmánového domu, nenazrel cez dvere na
recepciu, či nie sú prítomní záujemcovia o účasť na obhliadke, nespýtal sa na recepcii, či sa dostavili
nejakí záujemcovia o účasť na obhliadke, či majú vedomosť o prítomnosť žalobkyne v byte, už vôbec
nedostavil sa k predmetu dražby. Nakoľko predmetom dražby bol byt, nebytový priestor v bytovom

dome, tak možno dôvodne očakávať, že na účely obhliadky vyžaduje sa vstup do apartmánového domu,
predovšetkým k predmetnému bytu. Bolo povinnosťou zamestnanca žalovaného preveriť osobne na
mieste, či v stanovenom čase dostavili sa záujemcovia o účasť na obhliadke, urobiť za tým účelom
všetky opatrenia. K tomu však nedošlo, nakoľko zamestnanec len nečinne sedel v motorovom vozidle apozoroval vchod do apartmánového domu. Je potrebné zdôrazniť, že tu ide o závažné porušenie zákona
zo strany dražobníka § 13 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., nakoľko v zmysle výpovede svedka D. I.
na obhliadku konanú dňa 27.08.2018 sa dostavil on a ďalšie dve osoby, v stanovenom čase obhliadky

sa nachádzali v priestoroch recepcie apartmánového domu, teda takéto konanie žalovaného v 2. rade
malo vplyv na účasť týchto osôb na samotnej dražbe v tom smere, že nemali záujem zúčastniť sa
dražby z dôvodu neumožnenia obhliadky predmetu dražby, teda znižovanie počtu účastníkov dražby,
čo už predstavuje zásah do práva žalobkyne s priamym dopadom na cenu dosiahnutú vydražením.
Taktiež súd poznamenáva, že z výpovede svedka U. B. vyplýva, že v čase konania obhliadky dňa

27.08.2018 čakal v byte, pripravený predmet dražby sprístupniť na účely obhliadky účastníkom dražby.
Podľa názoru súdu nejde o postup dražobníka v súlade s odbornou starostlivosťou. Toto pochybenie
je o to vypuklejšie, že predchádzajúca obhliadka stanovená na deň 10.08.2018 sa neuskutočnila z
dôvodu spôsobeného rovnako žalovaným v 2. rade. Keď podľa názoru došlo aj v tomto prípad k
zanedbaniu odbornej starostlivosti dražobníkom, ktorý vedomý si dátumu stanovenia obhliadky na deň
10.08.2018 oznámenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby s uvedeným termínmi obhliadok

predmetu dražby datované dňom 10.07.2018 zaslal žalobkyni až dňa 06.08.2018, čo vylučuje reálnu
možnosť sprístupnenia predmetu dražby žalobkyňou v tomto termíne, nevraviac už o vylúčení reálnej
možnosti dostavenia sa záujemcov o účasť na obhliadku v tomto termíne. Súd poukazuje, že táto
námietka bola daná žalobkyňou žalovanému v 2. rade ešte pred vykonaním predmetnej opakovanej
dražby - písomné námietky PZ žalobkyne zo dňa 24.08.2018 adresované žalovanému v 2. rade a ústne

prednesené námietky manžela žalobkyne, splnomocneného zástupucu žalobkyne na začiatku samotnej
opakovanej dražby, teda tento mal dostatok časového priestoru a podkladov vyhodnotiť situáciu a prijať
potrebné opatrenie, t.j. pristúpiť k upusteniu od dražby v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona
č. 527/2002 Z.z., čo však neurobil a dražba prebehla.
Z hľadiska procesného súd má za to, že dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia povinnosti

podľa ustanovenia§ 13 citovaného zákona - umožnenie obhliadky predmetu dražby účastníkom dražby
v spore zaťažovalo žalovaných. Súd má za to, že žalovaní dôkazné bremeno neuniesli. V spore bolo
preukázané, že obhliadka predmetu dražby účastníkom dražby umožnená dražobníkom nebola.
Podľa ustálenej judikatúry každé ustanovenie zákona č. 527/2002 je s ohľadom na ingerenciu
súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov iných osôb povinných zo záložného

práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou
SR garantovaných základných práv a slobôd. Dražobník ako súkromná osoba je povinný vykladať
citované ustanovenia zákona a aplikovať ich tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené
práva osôb výkonom záložného práva dotknutých. Ak dražobník ako licencovaný profesionál koná,
organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa,

pri nerešpektovaní práva a záujmov povinného zo záložného práva a pri nevyrovnaní sa s jeho
námietkamikdražobnémuprocesujeotáznajehoodbornástarostlivosť,atoažspotenciálnymdosahom
na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa živnostenského zákona. Inštitút dobrovoľnej dražby
je inštitútom, ktorý vo svoje podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy

SR. A to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania
záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa a je otázne, či takáto
konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov (§2 ods. 2 Občianskeho zákonníka s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je
vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti

jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom).
Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že tento tvrdený dôvod neplatnosti opakovanej dobrovoľnej
dražby je daný, nakoľko bolo preukázané porušenie podmienok výkonu dražby stanovených v
ustanovení § 13 citovaného zákona, ktoré viedli k porušeniu práv osoby výkonom záložného
práva dotknutej, žalobkyne. Ide o závažný zásah do práv žalobkyne a en z tohto dôvodu možno

žalobe vyhovieť, teda určiť, že predmetná opakovaná dobrovoľná dražba je neplatná. Zaoberať
sa opodstatnenosťou ďalších tvrdených dôvodov opakovanej dobrovoľnej dražby je z tohto dôvodu
nadbytočné.

17. K tvrdenému dôvodu neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby - nezákonný postup pri

zabezpečení ocenenia nehnuteľností však súd vzhľadom na vykonané dokazovanie uvádza, že z
hľadiska formálneho žalovaný v 2. rade dodržal podmienky ustanovené v § 12 Zákona č. 527/2002 Z.z.
Konkrétne žalovaný v 2. rade zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste
a čase konania dražby - znalecký posudok Ing. Mariána Pilku č. 173/2018 zo dňa 23.05.2018, a to vsúlade s ustanovením § 12 ods. 3 citovaného zákona, nakoľko zo strany žalobkyne nebolo umožnené
vykonať ohodnotenie predmetu dražby napriek viacerým výzvam zo strany žalovaného v 2. rade a
tento znalecký posudok zaslal žalovaný v 2. Rade žalobkyni a jej právnemu zástupcovi v zákonom

stanovenej lehote v súlade s § 12 ods. 4 citovaného zákona, čo bolo medzi stranami nesporné. Ako
vyplynulo zo svedeckej výpovede M. O., zamestnanca žalovaného v 2. Rade prišli námietky zo strany
žalobkyne voči znaleckému posudku, preto žalovaný v 2. rade dal vypracovať aj kontrolný znalecký
posudok - znalecký posudok Ing. Bruna Boroša č 147/2018 zo dňa 02.08.2018. Tento posudok bol
zaslaný právnemu zástupcovi žalobkyne ako vyplýva z doručenky na čl. 108 spisu, z ktorej zároveň

je preukázaný dátum prevzatia zásielky dňa 23.08.2018, t.j. nepochybne pred vykonaním opakovanej
dobrovoľnej dražby. Podľa názoru súdu v tomto prípade lehota 30 dní pred dňom konania dražby
na zaslanie kontrolného znaleckého posudku nie je zákonom požadovaná, v ustanovení § 12 ods. 5
posledná veta citovaného zákona je stanovená povinnosť dražobníka zabezpečiť na žiadosť vlastníka
predmetu dražby nový znalecký posudok a túto povinnosť žalovaný v 2. rade splnil. Súd zdôrazňuje, že
týmto znaleckým posudkom zistená hodnota nehnuteľností bola v nižšej výške ako v prípade znaleckého

posudku Ing. Mariána Pilku, teda súd má za to, že vykonanou dražbou nedošlo k z tohto pohľadu k
porušeniu práv žalobkyne. Z hľadiska materiálneho žalobkyňa argumentovala odborne - namietala
zistenú hodnotu predmetu dražby znaleckým posudkom Ing. Mariána Pilku č. 173/2018, avšak bez
predloženia akéhokoľvek odborného vyjadrenia či znaleckého posudku k tejto otázke. Vzhľadom k tomu
súd má za to, že ohľadom tohto skutkového tvrdenia žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Súd

konštatuje, že súd nezistil existenciu tohto dôvodu neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby.

18. K tvrdenému dôvodu neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby - nezákonný priebeh opakovanej
dobrovoľnej dražby súd poukazuje predovšetkým na notársku zápisnicu, ktorá zaznamenáva priebeh
predmetnej dražby - na stranách 7-11 sú obsiahnuté námietky proti konaniu opakovanej dobrovoľnej

dražby vznesené prítomným splnomocneným zástupcom žalobkyne U. B. (tieto boli ústne prednášané)
a tiež boli doložené k notárskej zápisnici ako jej neoddeliteľná súčasť písomné námietky PZ žalobkyne.
Skutočnosť, že licitátor námietky neakceptoval a od vykonania dobrovoľnej dražby neupustil však nie
je samo o sebe porušením zákona. Z obsahu notárskej zápisnice žiadne skutočnosti nasvedčujúce
nezákonnémupriebehudražbynevyplynuli.Rovnakoanizvýpovedestranysporu-vydražiteľapredmetu

dražby, žalovaného v 3. rade, z výpovede svedka Mgr. U. I., licitátora, svedka K. I., účastníka dražby.
Žalobkyňa tiež tvrdila, že účastníci dražby dražili na základe vopred dohodnutého postupu pri znalosti
sumy, na ktorú bol dražobník oprávnený znížiť sumu najnižšieho podania a následne žalovaný v 3.
rade nehnuteľnosti za takúto sumu vydražil (84.000,- eur). V tejto súvislosti prebehlo trestné konanie
a vec bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §

197 ods. 2 Trestného poriadku uznesením ORPZ, odbor kriminálnej polície Žilina zo dňa 12.08.2019
pod ČVS: ORP-388/3-vys-ZA-2019. Z pohľadu výsledku trestného konania v uvedenej veci tvrdenia
o vopred dohodnutom postupe účastníkov dražby, vyplácaní peňažných súm vydražiteľom ostatným
účastníkom dražby, manipulácii priebehu dražby zo strany dražobníka a tiež o zverejnení informácie
zo spisu dražobníka týkajúcej sa možného zníženia najnižšieho podania súd považuje za nepodložené,

nepreukázané. Tento tvrdený dôvod neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby podľa súdu nie je daný.

19. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda rozhodol o určení
neplatnosti predmetnej opakovanej dobrovoľnej dražby.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá bola v
spore úspešná v celom rozsahu, nakoľko súd žalobe vyhovel v celom rozsahu (na rozdiel od žalovaných
v 1., 2. a 3. rade, ktorí v spore úspech nemali žiaden), nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaní v 1. ,2. a 3. rade sú povinní zaplatiť trovy konania žalobkyni spoločne a nerozdielne z dôvodu
nerozlučného procesného spoločenstva.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.