Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213561
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4317213561.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: I. G.,

L..X.X.XXXX, J. T. XXX, XXX XX T., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 810 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.5.2015, číslo
zmluvy XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je absolútne
neplatná, z a s t a v u j e .

II. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný dňa 2.7.2017
pod sp. zn. 269/09/16.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenský arbitrážny súd,
zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava,

pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, sp. zn. 269/09/16, zo dňa 02.07.2017 a určil, že Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá bola uzatvorená dňa 15.05.2014, č. zmluvy: XXXXXXXXXX,
s veriteľom - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35792752 a dlžníkom - žalobcom, je absolútne neplatná. V podanej žalobe žiadal, aby súd rozhodol
o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Podanú žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovská
dohoda nebola platne uzatvorená a to z dôvodu, že spotrebiteľovi - žalobcovi nebol vysvetlený jej účel.
Spotrebiteľsamuselrozhodcovskejzmluvepodriadiť,akchcelúverdostať.Zmluvy(akoajrozhodcovská

zmluva) musia byť dohodnuté určite, slobodne, vážne a zrozumiteľne čo v tomto prípade žalobca
namieta. K uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy bol donútený. Rozhodcovská doložka určite nebola
dohodnutá platne aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Veriteľ - žalovaný sa za poskytnutý úver 1
200 Eur zo dňa 15.5.2014 po splatení tejto sumy spolu 1 430,52 Eur, pri RPMN 69,55 %. Tento úver,
ktorý je neplatný pre úžeru, resp. vymáhanie jeho neplnenia si zabezpečil uzatvorením rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako bolo vyššie uvedené,
žalobca nemal možnosť rozhodcovskú doložku pri vopred vyhotovenej, formulárovej zmluve odmietnuť,

s jej uzatvorením nesúhlasil. Má za to, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná
a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej má byť
vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ako judikoval Krajský súd v Prešove v rozhodnutí z 31.5.2015
č.k. 20CoE/24/2011: „Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti
výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti

podrobiť sa arbitráži.“ Rovnako navrhuje naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o
to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Žalobca si od žalovaného v zmysle zmluvy o úvere požičal
1 200 Eur, a zaviazal sa vrátiť 2 452,32 Eur pri RPMN 69,55 %. V odôvodnení rozsudku je však uvedené,
že žalobca uhradil celkovo 1 430,52 Eur a po podaní žaloby 749,32 Eur. Zrejme v tejto sume je zahrnuté

aj vrátenie požičanej sumy 1 200 Eur. Tieto skutočnosti však v odôvodnení uvedené nie sú. Žalobca
namieta absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere uzavretú so žalovaným a to z dôvodu úžery (ust. § 39a
OZ). Bezohľadunaabsolútnuneplatnosťzmluvy,všakrozhodcovskýsúdnavyššieuvedenéskutočnosti
neprihliadol a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému 1 021,80 Eur s príslušenstvom. Pritom žalobca
uhradil z požičanej sumy 2 179,84 Eur. Po podaní žaloby na rozhodcovský sú uhradil žalobca ešte
sumu 749,32 Eur, 32 splátok x 68,12 = 2 179,84 Eur. Zo samotného rozhodnutia rozhodcovského súdu

navyše absolútne nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná istina. Rovnako tak dohodnutá zmluvná
pokuta v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ), s čím
sa rozhodcovský súd nevysporiadal a priznal nárok na ňu v rozhodcovskom rozsudku. Naliehavý právny
záujem je podľa jeho názoru daný jedinou možnou obranou dlžníka (žalobcu) domáhať sa ochrany
svojho práva súdnou cestou.

2. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 6.11.2017 pod č.k. 7Csr/1/2017-25 návrh žalobcu na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol a to s poukazom na § 46 ods. 2 zákona
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený rozsudok
nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa ods. 1 a ak je žaloba o

zrušení rozhodcovského rozsudku podaná až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.12.2017.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 4.12.2017 a žalobu
žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný

popiera tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Z tvrdení
žalobcu nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto konanie pripočítateľné
žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob riešenia prípadných sporov z úverovej zmluvy
predložil rozhodcovskú zmluvu, ktorá ani nemala povinný charakter, nespĺňa ani jeden z prípadov,
ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle

konajúceho. Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ku dňu jej uzavretia
neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby sa strany nemohli dohodnúť na alternatívnom riešení
sporov. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o rozhodcovskej zmluve v celom rozsahu. Rozhodcovská
zmluva je samostatný právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej
zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, ktorá

vzniká nezávisle od uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a ktorá nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože nezakladá výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu na konanie. Rozhodcovská
zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2
rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. V tomto smere poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015 ako i závery Krajského súdu v

Bratislave v uznesení 21CoE//211/2016 zo dňa 28.6.2016. Žalobca tvrdí, že zmluva o úvere obsahuje
neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre prípad omeškania so splácaním splátok. Zmluvná pokuta vo
výške 0,04% denne má podľa tvrdenia žalobcu predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle
ustanovenia § 53b ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmlúv je uvedené ustanovenie vo vzťahu
k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ špeciálnym ustanovením, a teda ustanovením s aplikačnou

prednosťou. Podľa spomenutého ustanovenia sa pre spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých je
požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výšky sankcii. Túto maximálnu
výšku stanovilo označené ustanovenie odkazom na vykonávací predpis (ktorým je v tomto prípade
ust. § 3a ods. 1 až nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z
omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania.

Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Uplatnené
nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania. Zákonodarca právne aproboval a predpokladal situáciu, že
sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobokúrokovej sadzby úroku z omeškania pri zmluvnej pokute vo výške 0,04 % denne (ktorá predstavuje
14,6 % ročne, čiže nie viac ako určuje zákon a teda nemôže byť neplatnou a neprijateľnou) a na
základe tejto skutočnosti tvrdia, že maximálna povolená výška zmluvných sankcii dojednaná v zmluve

logicky nemohla byť prekročená, nakoľko žalobca si podanou rozhodcovskou žalobou uplatnil len časť
zákonného úroku z omeškania - žalobca ohľadom tejto okolnosti ani nepreukázal opak. Pokiaľ ide o
námietku nevysporiadania sa stáleho rozhodcovského súdu s výškou žalovanej sumy, žalovaný uvádza,
že túto okolnosť mohol žalobca namietať už v žalobnej odpovedi, výzva na vyjadrenie sa mu bola zo
strany riadne a včas doručená. Pre posúdenie namietaných skutočností navrhli, aby si súd vyžiadal

rozhodcovský spis cestou stáleho rozhodcovského súdu. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia
neplatnosti zmluvy o úvere, je neprípustnou a neprejednateľnou v tomto konaní. Z ustanovení zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní konkrétne z § 47 vyplýva, že v prípade zrušenia
rozhodcovského rozsudku pokračuje konania o žalobe (pôvodne podanej v rozhodcovskom konaní) buď
na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Predmetom konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudkujevýlučnelenkonanieosamotnomrozhodcovskomrozsudku.Niejemožnéspájaťskonanímo

zrušenie rozhodcovského rozsudku konanie o vzájomnej žalobe (pozn. vzájomnej vo vzťahu k pôvodnej
žalobe podanej v rozhodcovskom konaní), lebo prejednávať vzájomnú žalobu je možné podľa § 47
ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. až po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Navrhujú preto, aby súd konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 15.5.2014 zastavil
event. žalobu zamietol ako neprípustnú.

4. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 17.6.2020 konal v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180
CSP, ktorý mal doručenie riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti. Žalobca, ktorý sa pojednávania zúčastnil pred konaním vo veci samej podanú žalobu v
časti o určenie, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.5.2014 č. XXXXXXXXXX je

absolútneneplatná,zobralvcelomrozsahuspäť.Vosvojejvýpovediuviedol,žetrvánapodanejžalobeo
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov tam uvedených. Nebol si vedomý toho, že rozhodcovský
rozsudok môže byť exekučným titulom, nebolo mu vysvetlené, že je to exekučný titul. Zatiaľ sa exekúcia
nevedie. Rozhodcovskej zmluve ako i dohode o zrážkach zo mzdy sa musel podriadiť ak chcel dostať
úver. Sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, boli vopred vyhotovené vo formulárovej podobe a nemal

možnosť ich odmietnuť. Nedostal čas ani priestor na prečítanie, neboli mu vysvetlené podmienky. Neboli
dohodnuté určite, slobodne, vážne a zrozumiteľne.

5. Žalovaný sa písomne vyjadril podaním zo dňa 29.6.2020 k výpovedi žalobcu na pojednávaní dňa
17.6.2020. Uviedol, že žalobca vo svojej výpovedi uvádza, že dôvodom pre zrušenie rozhodcovského

rozsudku je, že si nebol vedomý toho, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom. Ako prvé je
potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol o tejto skutočnosti informovaný, pričom poučenie o
tom je obsiahnuté v bode 8. písm. c) predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Zároveň žalovaný poukazuje, že
žalobcom uvedený dôvod nie je relevantným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Právna
úprava výslovne uvádza zákonné dôvody na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Žalovaný popiera tvrdenia

žalobcu, že rozhodcovská zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy neboli dohodnuté určite, slobodne,
vážne a zrozumiteľne. Uvedené nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom, pričom žalovaný
odkazuje na obsah jednotlivých dokumentov. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako ani rozhodcovská
zmluva neboli podmienkou získania úveru. Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného
spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má

byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou
a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie (porov. návrh
generálnej advokátky vo veci C - 453/10, Pereničová a Perenič, bod 62 a nasl.). Ochrana spotrebiteľa
nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že ten nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky svojho
konania, aj keď uzavrie akúkoľvek zmluvu, čo sa prieči zdravému rozumu a v dôsledku čoho sa z

úradnej povinnosti zbavuje svojej zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva by bol nielenže
absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, so zásadou
vigalantibus iura scripta sunt („práva patria len bdelým“). Predformulované znenie spotrebiteľských
dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských
vzťahov.Nazákladesamotnejskutočnosti,ženejakýzmluvnýdokumentbolvopredpripravenýnemožno

tvrdiť, že jeho uzatvorenie nebolo v súlade s právom. Tvrdia, že žalobcovi bol obsah jednotlivých
dokumentov dostatočne a zrozumiteľne vysvetlený pred ich samotným podpisom. Je nemysliteľné,
aby niekto pri základnom racionálnom uvažovaní mal za to, že rozhodcovský rozsudok nepredstavuje
vykonateľné rozhodnutie, alebo že dohoda o zrážkach zo mzdy má dopad na mzdu. Uvedené bysa priečilo samotnému názvu a účelu daných inštitútov. Uvedené tvrdenia sú účelové bez náležitého
preukázania. Na základe minulých podaní žalovaného v tomto konaní navrhujú, aby súd podanú žalobu
v celom rozsahu zamietol a súčasne žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

6. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 12.8.2020 rozhodol v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
strán sporu. Žalobca termín pojednávania zobral dňa 17.6.2020 na vedomie a zriekol sa písomného
predvolania. Pojednávania dňa 12.8.2020 sa nezúčastnil, neúčasť neospravedlnil, k vyjadreniu

žalovaného zo dňa 29.6.2020, ktoré mu bolo doručené dňa 6.7.2020 sa nevyjadril. Žalovaný neúčasť
písomne ospravedlnil v podaní zo dňa 29.6.2020, kde sa vyjadril k výpovedi žalobcu (bod 5. rozsudku).
Súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 CSP (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Žalobca podanú žalobu v časti o určenie, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
15.5.2014 č. XXXXXXXXXX je absolútne neplatná, zobral späť pred prvým pojednávaním, preto súd

konanie v tejto časti zastavil a to v rozhodnutí vo veci samej v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP
(výrok I. rozsudku).

11. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu,
listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaného, pričom po čiastočnom späťvzatí, predmetom konania

bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom JUDr.
Radoslavom Semanom, sp. zn. 269/09/16, zo dňa 02.07.2017, zistil tento skutkový a právny stav:

12. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č.

XXXXXXXXXX X. dňa 6.5.2014 (podpísané žalobcom) žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o
poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom 1200,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok):
36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 68,12 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver
+ úroky za celú dobu čerpania úveru): 2 452,32 Eur, predpokladaná RPMN za úver (%) 70,00, ročná
úroková sadzba úveru (%) 70,00, priemerná RPMN za úver 46,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu

686,65Eur, celkováčiastkaprirevolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť1634,88Eur,predpokladanáRPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. Účel čerpania úveru:
zariadenie domácnosti. V časti predmetného formulára Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere
v EUR“ a to poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1 200, splatnosť úveru (splátky) 36, mesačná

splátka (vrátane úrokov) 68,12, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú
dobu čerpania úveru): 2 452,32 Eur, RPMN za úver 69,55 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 % a
ďalšieúdajevsúladesúdajmiopožadovanomrevolvingovom úverevEurokrempredpokladanejRPMN
úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 62,79%. Zmluva je podpísaná veriteľom dňa 15.5.2014. Súčasťou
zmluvy boli Zmluvné dojednania žalovaného písané drobným písmom a textovo splývajúcou formou.

13. V rovnaké dni strany sporu zároveň podpísali a uzavreli, vo forme samostatnej listiny, Rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXX podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.
Z formy tejto rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jej formulár mal už veriteľ vopred pripravený a dopĺňali
sa doň iba údaje o osobe dlžníka. Podľa bodu 1. rozhodcovskej zmluvy, dlžník vyhlasuje a svojim

podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2. veriteľ
vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto
rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľajasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3. je obsiahnuté vyhlásenie, že veriteľ pred uzatvorením
tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia

sporov spočíva na žalobcovi. V bode 5 sa nachádza text, podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred z tam uvedených nasledujúcich stálych rozhodcovských
súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu,

ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť: spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. V bode 7 rozhodcovskej zmluvy sa nachádza oprávnenie dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy do
14 kalendárnych dní od jeho uzavretia v písomnej forme. V bode 8 dlžník zároveň vyhlásil, že bol zo
strany veriteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy riadne informovaný a rozumie poučenie tam
uvedenému.

14. Žalovaný listinou zo dňa 15.5.2014 tzv. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere číslo 8500047876 oznámil žalobcovi údaje o schválenom úvere, ktoré okrem
údajov uvedených v žiadosti / zmluve o revolvingovom úvere obsahovali aj dátum splatnosti prvej
splátky (16.6.2014), dátum splatnosti poslednej splátky úveru (16.5.2017), periodicitu splácania úveru
(mesačne), dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania (16.). Táto listina nebola žalobcom

podpísaná.

15. Listom zo dňa 1.5.2016 žalovaný oznámil žalobcovi zosplatnenie úveru z dôvodu, že bol v omeškaní
s úhradou splátok č. 21, 22, 23. Suma omeškaných splátok bola 204,36 Eur.

16. Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociácou Slovenských
arbitrážnych súdov, z. z. p. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 2.7.2017 pod sp. zn.
269/09/16 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 1 021,80 Eur spolu so zmluvnou
pokutou, úrokom z omeškania, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky
ako aj náhradu trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia. Predmetom rozhodcovského

konania bolo zaplatenie zostatku predčasne splatného spotrebiteľského úveru, ako aj zmluvnej pokuty,
úroku z omeškania a trov konania a to na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 15.5.2014. Z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 15.5.2014 medzi stranami sporu mal
rozhodcovský súd za osvedčené, že na konanie je právomocný Slovanský arbitrážny súd, ktorý je
nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration

court, s. r. o., ktorý bol zriadený podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
platnom do 31.12.2014. Rozhodcovský súd mal za to, že rozhodcovská zmluva je dostatočne jasná,
zrozumiteľná, uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Mal za to,
že zmluva o revolvingovom úvere spolu s jej prílohami má všetky zákonné obsahové náležitosti.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 31.7.2017.

17. Podľa § 52 Obč. zák. v znení platnom k 15.5.2014 t.j. v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
a rozhodcovskej zmluvy. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, (2) Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluve nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Zaneprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré písm.
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy; písm. r/ ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách („Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

20. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 15.5.2014
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
podľa písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

23.Podľa§9ods.2Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti podľa
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa písm. k/ výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, písm. b) neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), písm. d) je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

25. Podľa § 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

26. Podľa § 28 ods. 6 zák. č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály

rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.27. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde

domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak:
e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
g/ v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k/ výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť

rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť
možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

29. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol
opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku.

30. Súd sa v danom prípade zaoberal včasnosťou podania žaloby žalobcom. V danom prípade ide o
spor zo spotrebiteľskom zmluvy (čo nebolo medzi stranami sporu sporné), rozhodcovské konanie sa
viedlo na základe návrhu podaného rozhodcovskému súdu dňa 2.9.2016, teda za účinnosti zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd rozhodoval podľa
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo vyplýva z odôvodnenia samotného rozsudku

rozhodcovského súdu. Žalobca bol v zmysle poučenia obsiahnutého v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku riadne poučený o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
ustanovení § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. na príslušnom súde v lehote 3 mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. Žalobca rozhodcovský
rozsudok prevzal dňa 31.7.2017. Predmetnú žalobu podal na súde dňa 12.9.2017. Z uvedeného je

zrejmé, že žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal včas t. j. v lehote troch mesiacov
od doručenia rozhodcovského rozsudku.

31. Z predloženej Rozhodcovskej zmluvy mal súd preukázané, že táto bola vopred naformulovaná
žalovaným a v takejto formulárovej podobe predložená žalobcovi ako spotrebiteľovi. Žalobca ani jej

obsah ovplyvniť nemohol, teda nemohla byť individuálne dojednaná, keďže sa dopĺňali len údaje o
spotrebiteľovi s uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Z výpovedi žalobcu vyplýva, že rozhodcovská zmluva mu bola daná na
podpis pri podpise zmluvy o úvere a to bez ďalšieho bližšieho oboznamovania. Keďže podpisoval

vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, ani nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Podpísanie samotnej
zmluvy navodzuje priamu súvislosť so zmluvou o úvere, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi, keďže boli
podpísané v ten istý deň, pričom i z výpovedi žalobcu vyplýva, že nedostal priestor na prečítanie, neboli
mu vysvetlené podmienky a ani to, že je to exekučný titul.

32. Za tejto situácie nie je možné konštatovať, že by žalobca mal možnosť riadne sa oboznámiť s
obsahom rozhodcovskej zmluvy a už vôbec nie ovplyvniť jej obsah. Preto s poukazom na ustanovenie
§ 53 os. 2 Obč. zák., nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu uzavretú zmluvnými stranamiza individuálne dojednanú. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami by bola dojednaná individuálne. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal v
akom rozsahu bol žalobca adekvátne poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, keďže

žalobca popiera, že by bol oboznámený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Taktiež
žalovaný nepreukázal, či žalobca mal reálnu možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Skutočnosti uvedené
v jednotlivých bodoch rozhodcovskej zmluvy (bod 13 rozsudku), nič nemenia na tom, že uvedené
dojednania ako také nezodpovedali ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v tom čase. Žalovaný v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená

drobným písmom, takmer nečitateľným spôsobom, bola individuálne dojednaná, preto sa v súlade s
ustanovením § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednanú nepovažuje.

33. Samotná smernica Rady (Európskej únie číslo 93/13 EHS) považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv cestou rozhodcovského konania za postup neprimeraný. Je potrebné
pripomenúť, že spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvného vzťahu nie je schopný presadiť zmeny vopred

pripravených formulárových zmlúv a takto veriteľ získava neprimeranú výhodu. K uvedeným výhodám
je potrebné radiť aj riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu.

34. Zároveň rozhodcovská zmluva spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán tým, že
nútila žalobcu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom

súde skôr, ako začne konanie na všeobecnom súde. Žalobca týmto stratil právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň sa jedná o neprijateľnú
podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ

zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe. Dlžník, ktorému
je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v
zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalobca sa v posudzovanej veci reálne vzdal svojho práva
na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval
ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy,

čo je neprijateľné. Možnosť voľby uvedená v rozhodcovskej zmluve spočívajúca v tom, že žalobca
mohol kedykoľvek začať konanie na všeobecnom súde, je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní totižto ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore
príslušnými ustanoveniami najmä §52a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS , podľa ktorej
spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka

je zo zákona neplatná, súd má za to, že rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a právomoc
rozhodcovského súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže potom založiť právomoc
rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, nakoľko sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd rozhodcovský rozsudok zrušil
v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK .

35. Zároveň sa súd zaoberal tým, či v namietanom rozhodcovskom konaní, ktoré vyústilo do vydania
napadnutého rozhodcovského rozsudku, došlo k takým pochybeniam, že stály rozhodcovský súd
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa, resp. že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po posúdení rozhodcovského
rozsudku a úverovej zmluvy súd konštatuje, že tomu tak je a žaloba je v tejto časti dôvodná. Vzhľadom
na tento záver sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 45 ods.1
písm. i) a písm. l/ ZoSRK.

36. Z obsahu rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodca konštatuje aplikáciu právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti
avšak súd k tomuto záveru rozhodcu uvádza, že predložené listinné dôkazy vyhodnotil v rozpore s
platnými predpismi a nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy.37. Súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 15.5.2014 je v rozpore s ustanovením § 9
ods. 2 písm. f), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že v predmetnej

zmluve, ktorú žalobca podpísal nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods.
2 a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet RPMN ako aj termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Jednostranným Oznámením
veriteľaoschváleníúveruzodňa15.5.2014nemožnonahrádzaťzmluvnédojednanieúčastníkovzmluvy.
Až v tomto oznámení sa uvádza dátum poslednej splátky úveru (16.5.2017) t.j. kedy pri riadnom a

pravidelnom splácaní splátok úveru dôjde ku zániku záväzku spotrebiteľa. Taktiež až toto oznámenie
obsahovalo termín splátky (mesačne, s dátumom 16.). Pokiaľ podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo
až neskôr vyhotovené oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 15.5.2014 a toto nebolo podpísané
dlžníkom, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nebolo ho možné považovať za súčasť zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu. Oznámenie o schválení úveru bolo vyhotovené v deň podpisu zmluvy
žalovaným.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcapodpísalzmluvuskôrakožalovaný,taksúdkonštatuje,

že v čase kedy žalobca zmluvu podpisoval nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a
poslednej splátky úveru, kedy sú stanovené termíny splatnosti jednotlivých splátok. Nie je zrejmé, kedy
sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalobcu. Žalovaný
nepreukázal, že by žalobca vyjadril s predmetných Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísal.
Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, termínoch splátok, predpokladoch o

výpočte RPMN v zmluve je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch
uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu
podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný. Súd považoval neuvedenie uvedených náležitostí za
neprijateľnú zmluvnú podmienku ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zák. Súd navyše
poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. a poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, keďže nebolo dodržané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) j) k) zák. č.
129/2010 Z.z. a predmetom rozhodcovského konania bolo vrátenie nesplateného úveru žalobcom.

38. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej
úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobcu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom.

39. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti podanej žalobe vyhovel.

40. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovi
právo na náhradu trov konania v časti nároku zastavenia konania (výrok I.) nevzniklo nakoľko procesne

zavinil zastavenie konania a teda nárok na náhradu trov konania v tejto časti má žalovaný. Žalobca
však bol úspešný vo výroku II. rozsudku a v tejto časti má nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na
čiastočný úspech žalobcu a pomer úspechu a neúspechu strán sporu 50:50, súd v súlade s ust. § 255
ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 47 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (1) Ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh
niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu

uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva
v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený
rozhodcovskýrozsudok,jeznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčenýavovecisaustanovínovýrozhodca. (3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku

2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

v Leviciach, dňa 12.8.2020