Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010254
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820010254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov

JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. októbra 2020
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

W. Q.,

nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom W. B., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, na
verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/51/2020 zo dňa 22.07.2020 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný W. Q. odsudzuje podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§
36 písm. l), 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a o ochrannom liečení v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením

nedotknuté.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. Q. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

b) Tr. zák., pretože od presne nezisteného času, najmenej od roku 2017 do 16. decembra 2019 v
mieste trvalého bydliska v B., ulica V. H. číslo 23X/XX, kde býval spolu so svojou matkou X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, ako aj na nezistených miestach v Z., kde občasne pracoval, pod vplyvom alkoholu fyzicky,
psychicky, aj verbálne napádal svoju matku a to tým, že agresívnym spôsobom, presne nezistenýpočetkrát, opakovane pýtal od matky X. Q. peniaze približne v sume 5 eur na cigarety a alkohol, keď
mu ich nedala, pritlačil ju k stene a držal jej ruky, až kým mu neprisľúbila, že mu peniaze dá, hodil ju na
posteľ, kľakol si na jej nohy a predlaktím sa jej oprel o hruď pod krkom, čím ju začal dusiť a pustil až

keď mu prikývla, že mu dá peniaze, povedal jej, že ak mu nedá peniaze, že si ich pôjde pýtať od starých
rodičov, keď mu ich nedajú, tak sa im niečo stane a bude to jej vina, rozbíjal zariadenie a nábytok bytu,
pričom vykrikoval, že mu má dať peniaze, keď mu nechcela dať peniaze, silno do nej strčil, v dôsledku
čoho spadla na zem a udrela sa, udrel poškodenú otvorenou dlaňou do tváre, citovo ju vydieral a to tak,
že keď pracoval v Bratislave, posielal jej SMS správy, aby mu poslala peniaze a keď mu ich nechcela

poslať, vyhrážal sa jej, že spácha samovraždu, čim poškodenej spôsoboval fyzické a najmä psychické
utrpenie.

Bol za to odsúdený podľa §§ 208 ods. 3, 39 ods. 1, 38 ods. 3 a 36 písm. j), l) Tr. zák. k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon tohto trestu
odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods.

2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť vo výroku o treste, keď voči nemu podali v zákonnej lehote
odvolanie prokurátor i obžalovaný.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď
po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného, uviedol, že má za to, že neboli splnené zákonné
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Neexistuje žiadna významná
okolnosť prípadu a ani pomery obžalovaného, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v prospech aplikácie
tohto ustanovenia. Protiprávne konanie obžalovaného totiž nebolo jednorazovým prekročením hraníc

bežného správania sa voči vlastným rodičom, ale išlo o dlhotrvajúce strpčovanie ich života zo sebeckých
dôvodov. Pokiaľ tiež súd prvého stupňa mienil zohľadniť zmenšenú príčetnosť obžalovaného, mal
aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a nie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. Zo žiadnych
súdom prvého stupňa uvádzaných skutočností napokon nevyplýva, že mimoriadne znížený trest v
spojení s ochranným liečením bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a tento

účel aj splní. Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám uložil obžalovanému podľa § 208
ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), l) a 38 ods. 3 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby s zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že súdom prvého
stupňa uložený trest považuje za neprimerane prísny. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k uloženému trestu.
Mal mu okrem iného priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., t.j. že napomáhal

príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, pretože vyvinul „vyššiu dávku“ aktivity v snahe
uľahčiť dokazovanie. Na jeho strane by tak vznikla výrazná prevaha poľahčujúcich okolností oproti
priťažujúcim. Z ďalšieho znaleckého posudku na jeho osobu vyplynulo, že je závislý od alkoholu v
rozhodujúcej tretej vývojovej fáze, a v čase spáchania trestného činu mohol mať znížené ovládacie
a aj rozpoznávacie schopnosti, ale len na vrub požitého alkoholu. Počas celého konania viackrát

deklaroval, že si teraz už uvedomuje negatívny dôsledok konzumácie alkoholu na jeho osobu a je
ochotný sa dobrovoľne podrobiť protialkoholickej liečbe. Poukázal na motív konania poškodenej pokiaľ
ide o podanie trestného oznámenia, ktorým sledovala to, aby sa podrobil protialkoholickému liečeniu. Je
prvotrestaným páchateľom a aj preto nie je potrebné mu ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o

treste a aby mu sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. uložil podmienečný trest odňatia slobody s probačným
dohľadom za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností. Alternatívne požiadal, aby mu
bol uložený miernejší trest, ako mu bol uložený v napadnutom rozsudku. Odvolanie prokurátora podané
v jeho neprospech navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor tak, že sa nestotožňuje s odvolacími námietkami
obžalovaného. Obžalovaný sa skutku dopustil v stave zmenšenej príčetnosti, ktorú si privodil vplyvom
alkoholu.Predpokladpozitívnehovplyvuochrannéholiečeniananehojesícenamieste,aleniejemožné
automaticky ho považovať za dosiahnuteľný. Jeho zmenšená príčetnosť nevylučuje potrebu splneniaúčelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., čo sa dá u neho dosiahnuť len nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch a vyjadreniach. Obhajca obžalovaného zdôraznil, že aj v prípade druhu a výmery trestu je
potrebné, aby bola dôsledne zvažovaná forma a stupeň týrania poškodenej. Obžalovaný má prísľub
zamestnaniaamôžesitakzabezpečovaťfinančnéprostriedkynasvojuobživu.Obžalovanýnaverejnom

zasadnutí uviedol, že je mu strašne ľúto, čo spáchal matke, a je ochotný podrobiť sa liečeniu, avšak
nesúhlasí s výmerou trestu. Vo väzbe je 10 mesiacov a je to na jeho psychiku veľmi ťažké. Bol by veľmi
rád, kedy mu je daná možnosť napraviť sa vonku po prepustení.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

tomutovýrokupredchádzalo,adospelktakémuzáveru,žeodvolanieprokurátorajedôvodnéaodvolanie
obžalovaného dôvodné naopak nie je.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd prvého stupňa mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodnil tým, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný, prihliadol na jeho vek a rodinné pomery a následky jeho konania na
poškodenú, ako aj jej vyjadrenie k možnej náprave obžalovaného, vzhľadom aj na podaný znalecký
posudok. Prihliadol tiež na to, že obžalovaný mal podľa znaleckého psychiatrického posudku znížené
rozpoznávacie, ako aj ovládacie zložky, a to na vrub požitia alkoholických nápojov. Z týchto dôvodov

považovalsúdprvéhostupňauloženietrestuodňatiaslobodyobžalovanémuilennasamejdolnejhranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 7 rokov, za neprimerane prísne. Podľa názoru
odvolacieho súdu však na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a

závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu sa zhodnotí podobne ako význam okolností

prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých
je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval
podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Hodnotia sa rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase
rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho
rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.).

Zapomerypáchateľaodôvodňujúcepostuppodľatohtoustanoveniamožnopovažovaťviacvýznamných
poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť
mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný
iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. ale len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a zároveň by bolo možné účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, predovšetkým zo znaleckého psychiatrického
posudku č. 8/2020 znalca MUDr. Ladislava Frankoviča vyplýva, že za posledných 10 rokov bol

obžalovaný až 10-krát na protialkoholickom liečení v rôznych zdravotníckych zariadeniach. Nikdy
neabsolvoval kompletnú protialkoholickú liečbu, pretože každú liečbu dobrovoľne ukončil a následne
pokračoval v požívaní alkoholu. Problémy s alkoholom mal od 13-tich rokov a od 16-tich rokov je
psychiatrickým pacientom s rôznymi diagnózami. Iba dňa 16.12.2019 sa vrátil zo vstupného pohovoru z
Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, odkiaľ odišiel po tom, čo odmietol navrhované preliečenie

na alkohol. Hneď v ten deň sa opil a „vystrájal“. Po hospitalizácií na psychiatrickom oddelení Nemocnice
s poliklinikou Bojnice (pri prijatí mal 3,42 promile alkoholu v krvi) bol zadržaný a vzatý do väzby.
Na vyšetrení pred znalcom sa obžalovaný vyjadril, že svojich rodičov i okolie vydieral za účelom ich
obmäkčenia a vydobytia si svojich záujmov. Ako svoju záľubu uviedol len pitie alkoholu. Má len základné
vzdelanie, pretože pre poruchy správania bol v minulosti vylúčený z dvoch stredných škôl. Pokiaľ ide o
poškodenú, znalec skonštatoval, že tá sa od januára 2019 lieči ambulantne u psychiatra aj pre negatívne

správanieobžalovaného,pričomsiužchcelasamaajublížiť.Zároveňkaždévskutkovejvetepopisované
protiprávne konanie mal obžalovaný spáchať v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu. Jeho rodičia mu
tiež pre jeho negatívne správanie v minulosti zrušili trvalý pobyt v mieste ich spoločného bydliska.

Z citovaného znaleckého posudku rovnako vyplynulo aj to, že osobnosť obžalovaného je emočne

nestabilná, impulzívna, s disociálnymi rysmi, nie je schopný empatie a súcitu, má poruchu zvládnutia
afektov, s pohotovosťou k agresii. Má tiež zníženú frustračnú toleranciu. Ide u neho o trvalú, celoživotnú
odchýlku. Pobyt obžalovaného na slobode je podľa znalca nebezpečný pre spoločnosť, a to pre
jeho závislosť na alkohole. Ním navrhované ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou by
bolo podľa znalca najvhodnejšie vykonať počas výkonu trestu odňatia slobody. Znalcom pribratý

konzultant - klinický psychológ vyhodnotil, že spôsob, akým obžalovaný aktuálne prezentuje svoj postoj
k protialkoholickému liečeniu, má účelový charakter, pretože sa chce dostať čo najskôr na slobodu.

Odvolací súd tak prisvedčil odvolacím námietkam prokurátora, že u obžalovaného nie sú splnené
zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a súdom prvého stupňa

uložený trest je neprimerane mierny a uložený v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách ukladania
trestov (§ 34 Tr. zák.).

Ani aplikáciu ďalšieho ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu - § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., ako
sa k nej vo svojom odvolaní vyjadril prokurátor, nepovažoval odvolací súd u obžalovaného za dôvodnú.

Toto zákonné ustanovenie totiž, okrem zmenšenej príčetnosti, stanovuje ďalšie kumulatívne podmienky
pre jeho aplikáciu, spočívajúce v tom, že súd má mať za to, že vzhľadom na jeho zdravotný stav
by za súčasného uloženia ochranného liečenia bolo možné dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom
kratšieho trvania.

Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nesprávne priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Podľa dlhodobo
ustálenej súdnej praxe sa za „vedenie riadneho života“ považuje také správanie páchateľa, pri ktorom
dodržiava právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči
štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie,

nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov.

Vyššie zhrnutý predchádzajúci spôsob života obžalovaného (najmä vylúčenie z dvoch stredných škôl
pre jeho negatívne správanie, viacnásobné neúspešné protialkoholické liečenia, a najmä priznanie sa k
tomu, že „vydieral“ nielen poškodenú, ale aj svojho otca a okolie) preukazuje, že obžalovaný dlhodobo

pred spáchaním trestného činu riadny život neviedol.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že možnosti nápravy
obžalovaného sú sťažené a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je priamy
výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Podľa § 34 ods. 6 veta druhá Tr. zák. totiž za trestný čin,

ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona
prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, keď Trestný zákon v prípade obžalovaného
inak neustanovuje.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný vyhlásením o vine „odbremenil“ prokurátora od dokazovania jeho viny na hlavnom
pojednávaní, a odvolací súd preto jeho vyhlásenie zohľadnil v podobe mimoriadneho zníženia trestu

podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Tr. zák., kedy mu mohol byť uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody minimálne vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. To ale zároveň neznamená aj povinnosť
súdu uložiť trest odňatia slobody v takejto výmere bez zohľadnenia iných „faktorov“ dôležitých pre
určenie výmery trestu uvedených najmä v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

U obžalovaného odvolací súd považoval za primeraný, zákonný, spravodlivý a naviac schopný splniť
i svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Len trest odňatia
v slobody v takejto výmere zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že obžalovanému zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život. Zároveň
takýto trest vyjadruje aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. To všetko aj so zohľadnením „zištnej“

pohnútky obžalovaného na spáchanie trestného činu, jeho následkov v podobe dlhotrvajúceho fyzického
a najmä psychického utrpenia poškodenej, či možností nápravy obžalovaného, i s potrebou riadneho
výkonu protialkoholického liečenia.

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, ako tak rozhodol už aj súd prvého stupňa, je dané tým, že pred spáchaním trestného
činu nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Iné zaradenie
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody sa nejavilo odvolaciemu súdu ako dôvodné (§ 48 ods.
4 Tr. zák.).

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por.
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom výroku o treste odňatia slobody. Následne rozhodol pri
splnení zákonných podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom o „sprísnení“ trestu
obžalovanému, pričom výroky o vine a o ochrannom liečení v rozsudku súdu prvého stupňa zostali týmto
zrušením nedotknuté. Odvolanie obžalovaného napokon zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.