Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010011
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8720010011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich

Boženy Budziňákovej a Marty Vilčkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. februára 2020 v
trestnej veci obžalovaného Y. V. a obžalovaného U. V. takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í :

1/ Y. V. H. T. D. Š. - nar. XX.XX.XXXX X. P., D. P., Z. V.
M. Č.. XXX, D. P.,

2/ U. V. D. Y. K. C. D. O. Q. - nar. XX.XX.XXXX X. F. O. X., Z. V. F.
O. X., H.. F. Č.. XXXX/X

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h

- zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

v bode I.
- obžalovaný Y. V. v období mesiacov máj až jún 2018 najmenej raz X. P. O. H. K. Č.. XXXX/X, D. P., v

mieste trvalého bydliska maloletej E..V.., O.. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to aj napriek tomu, že vedel,
že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia,

v bode II.
- obž. U. V. v období mesiacov apríl 2018 až október 2018 najmenej raz v P. O. H. K. XXXX/X, D. P., v
mieste trvalého bydliska maloletej E.. V.., O.. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to aj napriek tomu, že vedel,
že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia,

t e d a

- vykonali súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov.

Za to imu k l a d á

obž. Y. V.

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa§73ods.2písm.a/ Trestnéhozákonamu ukladá ochrannésexuologickéliečenieambulantnou
formou.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 3T 19/2019 zo dňa 16.05.2019, právoplatného dňom 16.05.2019 podľa § 201 ods.
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona vo výmere 2 rokov, podmienečne odložený

na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výroku obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obž. U. V.

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného Y. V. a obžalovaného U. V. obžalobu
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona pre skutky, ktorých sa mali
dopustiť tak, že obžalovaný Y. V. v období mesiacov máj až jún 2018 najmenej raz v P. O. H. K. XXXX/X,
D. P., v mieste trvalého bydliska maloletej E..V.., O.. XX.XX.XXXX, vykonal s touto súlož a to aj napriek

tomu, že vedel, že maloletá nedovŕšila 15 rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia a
obžalovaný U. V. v období mesiacov apríl 2018 až október 2018 najmenej raz v P. O. H. K. XXXX/X, D.
P., v mieste trvalého bydliska maloletej E.. V.., O.. XX.XX.XXXX, vykonal s touto súlož a to aj napriek
tomu, že vedel, že maloletá nedovŕšila 15 rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.02.2020 obžalovaný U. V. po zákonnom poučení v zmysle

§ 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, prokurátor
i obhajca navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, na základe čoho súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného
poriadku vyhlásenie obžalovaného U. V. o vine prijal a v ďalšej časti hlavného pojednávania vo vzťahu k
tomuto obžalovanému vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste v zmysle § 257 ods. 8 Trestného
poriadku.Obžalovaný Y. V. využil svoje právo a dal súhlas na vykonanie hlavného pojednávania v jeho
neprítomnosti, v prípravnom konaní obžalovaný k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol,
že obvinenie z jeho spáchania je pravdivé a že skutok ľutuje.

Priznanie obžalovaného Y. V. korešpondovalo s výpoveďami svedkyne Y. V. - zákonnej zástupkyne mal.
poškodenej E..V.., O.. XX.XX.XXXX, ktoré urobila v prípravnom konaní, keďže v konaní pred súdom
využila svoje právo a ako matka poškodenej nevypovedala. Svedkyňa sa o okolnostiach žalovaných
skutkov dozvedela náhodou, keď si prezrela správy maloletej na sociálnej sieti Facebook, kde boli
aj fotky obžalovaného Y. V., ktorý vystupoval pod nickom Y. V. s tým, že aj maloletá dcéra jej neskôr

potvrdila, že s obžalovaným mala pohlavný styk a čo bolo potvrdené aj následným lekárskym vyšetrením
maloletej. Svedkyňa v zhode s výpoveďou obžalovaného Y. V. potvrdila aj to, že obžalovaný Y. V. mal
vedomosť o veku jej dcéry R.B. i o tom, že v čase skutku navštevovala základnú školu.
Priznanie obžalovaného Y. V. a výpoveď svedkyne Y. V. korešpondovala aj so samotnou výpoveďou
maloletej R.B., ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal za podmienok uvedených v § 135 ods.
2 Trestného poriadku a ktorá potvrdila, že s obžalovaným Y. V. mala dvakrát pohlavný styk i to, že

obžalovaný vedel a poznal jej vek.
Znalkyňa P.. R. F.E. v konaní pred súdom potvrdila závery znaleckého posudku, z ktorých okrem iného
vyplýva, že u maloletej nemožno predpokladať ovplyvnenie jej výpovede nahováraním iných osôb a
že s vysokou pravdepodobnosťou ňou interpretované skutočnosti sú charakterom ich autentického
prežitia. Maloletá je schopná a spôsobilá z hľadiska rozumových schopností predmetné skutočnosti

správne vnímať, uchovať si ich v pamäti a následne ich i neskreslene reprodukovať. Znalkyňa nezistila
u maloletej narušenie rozumových a pamäťových schopností a ani prítomnosť znakov závažného
organického poškodenia mozgu /CNS/, poškodená disponuje podľa znalkyne dostatočnou mentálnou,
pamäťovou aj osobnostnou výbavou vzhľadom k jej veku, reprodukcia prežitých skutočností je z
forenzne psychologického hľadiska nevýznamná, ovplyvnená len jej aktuálnym afektívnym stavom a

nezrelosťou. Úroveň jej pamäťových schopností je v pásme dolného priemeru a je odrazom prítomnosti
diagnostikovaných špecifických vývinových porúch učenia - dysgrafia, dysortografia, dyslekcia, čo však
z forenzného hľadiska s vyšetrovanou vecou nesúvisí. Aj keď znalkyňa u maloletej konštatovala rozvoj
psychosomatickej symptomatológie determinovala ho len odhalením a vyšetrovaním samotnej trestnej
udalosti, nie traumatizáciou maloletej poškodenej, keďže narušenie je prechodné a nevyžaduje si

dlhodobú terapeutickú intervenciu. Z diferenciálne - diagnostického psychologického hľadiska znalkyňa
ohodnotila stav maloletej ako stabilizovaný, bez zistenia prítomnosti znakov stresovej poruchy alebo
hlbšej afektívnej poruchy či spôsobenia ťažkého príkoria.
Zo záverov znaleckého posudku U.. L. H. vyplýva, že obžalovaný Y. V. netrpí duševnou chorobou ani
poruchou, jeho rozpoznávacie schopnosti boli v čase spáchania trestného činu zachované a ovládacie

schopnosti podstatnou mierou znížené pre sexuálnu deviáciu - hebefíliu /erotické zameranie muža na
dospievajúce dievčatá/. Obžalovaný je podľa znalca schopný chápať zmysel trestného konania, jeho
pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z hľadiska psychiatrického. Obžalovaný je však pre
spoločnosť nebezpečný z hľadiska sexuologického a je potrebné mu nariadiť ochranné sexuologické
liečenie v ambulantnej forme.

Vzhľadom na vyššie uvedené prijatie vyhlásenia o vine obžalovaného U. V. a dokazovanie vykonané
vo vzťahu k obžalovanému Y. V. dospel konajúci súd k záveru, že žalované skutky sa stali a že ich
spáchal obžalovaný U. V. tým, že v období mesiacov apríl 2018 až október 2018 najmenej raz v P. O.
H. K. XXXX/X, D. P., v mieste trvalého bydliska maloletej E.. V.., O.. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to

aj napriek tomu, že vedel, že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne
zranenia a obžalovaný Y. V. tým, že v období mesiacov máj až jún 2018 najmenej raz v P. O. H. K. Č..
XXXX/X, D. P., v mieste trvalého bydliska maloletej E..V.., O.. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to aj napriek
tomu, že vedel, že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako zločin sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaní vykonali súlož s osobou mladšou ako pätnásť
rokov.
Trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykoná
súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije.
Predmetom útoku sú osoby mladšie ako pätnásť rokov, ktoré sú chránené bez ďalších podmienok.

Osoba mladšia ako pätnásť rokov je osoba do dňa, ktorý predchádza jej pätnástym narodeninám.
Súložou sa rozumie spojenie pohlavných orgánov muža a ženy tak, aby došlo aspoň k čiastočnému
zasunutiu pohlavného údu muža do pošvy ženy.Pri závere o vine obžalovaných a o právnej kvalifikácii konania obžalovaných ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na predmetnom skutkovom základe konajúci súd
vychádzal u obžalovaného U. V. z jeho vyhlásenia o vine a z podstatného obsahu vyšetrovacieho spisu

OR PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-715/1-VYS-PP-2019, najmä z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ, OKP
Poprad, ČVS: ORP-715/1-VYS-PP-2019 zo dňa 22.03.2019 o vznesení obvinenia, ktoré relevantným a
objektívnym spôsobom odôvodňovalo trestné stíhanie obžalovaného U. V. a u obžalovaného Y. V. z jeho
priznania a výpovedí svedkov Y. V., mal. svedkyne R.B., záverov znaleckého posudku a z výpovede
znalkyne P.. R. F., záverov znaleckého posudku U.. L. H. a listinných dôkazov v podobe lekárskej

správy o vyšetrení maloletej poškodenej, zo zápisnice o vydaní veci - 1ks CD nosič so správami z
aplikácie Messenger a facebookového nicku maloletej poškodenej, ktoré obsahovali SMS a MMS správy
obžalovaného Y. V. a maloletej poškodenej, spolu s ich prepismi.

Z hľadiska subjektívnej stránky konajúci súd konanie obžalovaných Y. V. a U. V. kvalifikoval ako trestne
zodpovedných osôb a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože

obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku ich konania tento záujem aj porušili.
Z dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise OR PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-715/1-VYS-
PP-2019 a v trestnom spise Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 2/2020 vo vzťahu k výroku o treste, resp.
k ochrannému opatreniu v podobe odpisu registra trestov, lustrácií v Generálnej prokuratúry SR, súdov,

charakteristík a evidencie priestupkov bolo konajúcim súdom zistené, že obžalovaný U. V. doposiaľ
súdne trestaný nebol, že v lustrácii priestupkov Ministerstva vnútra SR má 4 záznamy za porušenie iných
protispoločenských konaní a že z miesta trvalého bydliska i zo strany zamestnávateľa je hodnotený
kladne, obžalovaný Y. V. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný na základe rozsudku Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 3T 19/2019 zo dňa 16.05.2019, právoplatný dňom 16.05.2019 pre rovnaký trestný čin,

za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a skúšobnou dobou vo výmere 3 rokov
do 16.05.2020 a v evidencii priestupkov má 2 záznamy a že z miesta trvalého bydliska je hodnotený
len všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchania trestných činov
a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd súčasne prihliadol aj na spôsob
spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotné osoby obžalovaných, ich pomery,
možnosť nápravy, u obžalovaného U. V. na prevahu poľahčujúcich okolností v podobe priznania sa

k spáchaniu trestného činu a jeho úprimného oľutovania v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona,
bez súčasného zistenia akejkoľvek z priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona a u
obžalovaného Y. V. na poľahčujúcu okolnosť v podobe priznania sa k spáchaniu trestného činu a jeho
úprimného oľutovania v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť v podobe
spáchania dvoch trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona a po takto vykonaných a

vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného U. V. sa tento účel trestu dá dosiahnuť
aj uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby určenej zákonom a to vo
výmere 3 /troch/ rokov, s probačným dohľadom nad jeho správaním v primeranej skúšobnej dobe vo
výmere 3 /troch/ rokov, spolu s povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo účasti
na psychologickom poradenstve a u obžalovaného Y. V. uložením súhrnného trestu odňatia slobody

za použitia zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona vo
výmere 3 /troch/ rokov, teda tiež na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej zákonom pri žalovanom
trestnom čine, s probačným dohľadom nad jeho správaním v dlhšej skúšobnej dobe vo výmere 5 /päť/
rokov, spolu s povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo účasti na psychologickom
poradenstve a ochranným sexuologickým liečením ambulantnou formou, za súčasného zrušenia výroku

o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T 19/2019 zo dňa 16.05.2019,
právoplatného dňom 16.05.2019, keďže ho súd odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trestom sa má zabezpečiť ochrana spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadrujem
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na ustanovenie § 34 Trestného zákona trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie /zabránenie v ďalšom páchaní
trestnej činnosti/ a prvok individuálnej prevencie /výchovy k riadnemu životu/, a jednak aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie /výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti/.

Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
V súvislosti s uloženým výchovným trestom odňatia slobody u obžalovaného Y. V. konajúci súd
poukazuje na okolnosti skutku, ktoré sú predmetom tohto trestného stíhania, ale aj samotnú osobu
obžalovaného, ktorá viedla pred jeho spáchaním riadny život, čo nepredstavovalo podľa súdu také
nebezpečenstvo, ktoré by si vyžadovalo prísnejší postih páchateľa aj preto, že na posilnenie účelu
výchovného trestu odňatia slobody bolo obžalovanému okrem vyššej uvedenej povinnosti uložené aj

ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou, keďže u obžalovaného cez znalecké skúmanie
bola objektívne zistená podstatnou mierou znížená jeho ovládacia schopnosť v čase spáchania skutku.
Súd ani u jedného z obžalovaných nezistil zákonné dôvody na použitie mimoriadne zníženého trestu
v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže takémuto postupu nenasvedčovali ani
okolnosti prípadu a ani okolnosti alebo pomery na strane obžalovaných osôb.

Poľahčujúca okolnosť v podobe § 36 písm. l/ Trestného zákona, ktorú súd priznal obom obžalovaným,
bez zistenia ďalších poľahčujúcich okolností v podobe § 36 Trestného zákona nebola takou okolnosťou,
ktorá by svojim rozsahom alebo významom prekračovala bežné hranice statusu poľahčujúcich okolností
vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaných alebo k ich zdravotnému stavu alebo postaveniu či
existenciu iných osôb, ktoré by boli na osoby obžalovaných odkázané.

V žiadnom prípade nemožno konajúcim súdom konštatovať ani mimoriadne okolnosti prípadu v
prejednávanej trestnej veci, keďže obžalovaní sa z hľadiska druhového objektu dopustili trestného činu,
ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona kategorický zaradený k skutkovým podstatám trestných
činov patriacich tak do II. Hlavy, prvého a druhého dielu zákona upravujúce trestné činy proti slobode
a ľudskej dôstojnosti, s druhovým objektom chrániacim pohlavnú sféru maloletých osôb, ich mravný a

telesný vývoj, ale i záujem spoločnosti na dodržiavaní istých morálnych pravidiel v oblasti sexuálnych
vzťahov, ktoré patria hneď po živote a zdraví medzi základné priority právnej ochrany vyjadrenej nielen v
Trestnom zákone, ale aj v Ústave Slovenskej republiky a v medzinárodných dokumentoch - Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Dohovor o ľudských právach a Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred
sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním. Konajúci súd považuje za potrebné poukázať aj

nato, že predmetom útoku obžalovaných bolo maloleté dieťa, ktoré je na základe takéhoto sexuálneho
zneužívania vystavované patologickému narušeniu jeho osobnosti, že žalovaný trestný čin patrí medzi
najzávažnejšie trestné činy v súvislosti s deťmi a mládežou a že ide pritom o vysoko latentnú trestnú
činnosť, ktorá bola odhalená len náhodou a prostredníctvom matky maloletého dieťaťa.
Poškodená strana si svoj nárok na náhradu škody v adhéznom konaní neuplatňovala a preto o nej

konajúci súd nerozhodoval.
- vykonali súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o vine
podanou obžalovaným U. V. v zmysle § 257 ods. 5 Trestného

poriadku do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu
Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby oznámením je až doručenie rozsudku.