Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010459
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219010459.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22. 9. 2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obž. I. M., nar. XX. 5. XXXX v S. spod obžaloby
prokurátora pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý
mal spáchať na tom skutkovom základe, že
sa dňa 28. 12. 2018/ v čase okolo 02.45 hod. v rodinnom dome v P. na ulici E. č. XX, po predchádzajúcej
hádke vyhrážal zabitím svojej tehotnej družke R. M., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom P., E. č. XX, po tom,
čo za ňou prišiel do spálne, pristúpil k posteli, na ktorej ležala a rukou ju chytil za tvár a začal jej ju tlačiť

do vankúša, následne sa jej podarilo postaviť na štyri, nakoľko si chránila brucho a následne ju chytil
zozadu rukou za krk a znovu jej hlavu začal tlačiť do vankúša, kde sa začala dusiť, pričom jej povedal:
„Ak zavoláš políciu, tak ťa zabijem“, na čo ju pustil,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, poškodenej R. M.,
svedkov H. K., H. R., Ing. E. J., E. M., E. P., D. H., T. C. J., U. U., znalkyne PhDr. R. Q., PhD., prečítaním
znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v
ich vzájomnej nadväznosti, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní , súd alebo
niektorá procesná strana, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obž. I. M. prehlásil, že je nevinný a využil právo na odopretie výpovede. Súd prečítal zápisnice o
jeho výpovedi z prípravného konania. Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že nie je pravdou, že sa
poškodenej vyhrážal zabitím a tlačil jej hlavu do vankúša, popísal, ako prebiehal inkriminovaný večer.

Poškodenú podráždilo, že si prezeral video z dovolenky s bývalou manželkou, vynadala mu a išla si
ľahnúť do detskej izby. Keď neskôr zistil, že tam nie je, vyšiel von a zbadal ju pri vedľajšom dome.
Povedala mu, že čaká na priateľa E., že pôjde do krízového zariadenia C., povedal jej, aby nevystrájala
a vrátil sa do domu. Už zaspával, keď prišla späť aj s policajnou hliadkou, ktorá ho predviedla na
oddelenie. Ako každý večer, aj vtedy užil liek na spanie, ktorý mu predpisuje psychiater z dôvodu
chronickej nespavosti a depresií, dobre nechápal čo sa deje, keď ho predvádzali na políciu.
K poškodenej uviedol, že sa zoznámili cez internet asi pred 8 rokmi, vyrástla v detskom domove. Keď

sa rozviedol v decembri 2016, navrhol jej, že môže bývať u neho. Mala nečakane časté zmeny nálad,
niekedy sa od neho sťahovala aj dvakrát za mesiac. Mala veľa kamarátov, viedla predtým voľný život,
napriek značnému vekovému rozdielu sa domnieval, že ju dokáže priviesť na správnu cestu života, z
ktorej on vďaka dobrej výchove , nezišiel. O domácnosť sa staral z 90 % výlučne on. Otehotnela poopakovanom umelom oplodnení, na dieťa sa veľmi tešil. Nedokázal by ublížiť žene a naviac budúcej
matke jeho dieťaťa. Pokiaľ poškodená podala v krátkom časovom rozpätí aj nepravdivé trestné
oznámenie, že ju mal týrať, pripisuje to vplyvu p. J.. Je to Američan, ktorý prichýlil viaceré siroty z

detských domovov, sú medzi nimi aj súrodenci poškodenej, žije v E.. Pravdepodobne mu chcú zamedziť
v styku s ešte nenarodeným dieťaťom. Zistil, že poškodená „je na peniaze, na majetok“ a domnieva
sa, že je v pláne nejaká manipulácia s jeho dieťaťom. Poškodená ho počas výkonu väzby opakovane
navštívila, ospravedlňovala sa mu a písala mu aj ospravedlňujúce listy.
Poškodená R. M. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní prehlásila, že ako družka obžalovaného

využíva právo odoprieť výpoveď, že ho má veľmi rada a chce, aby sa vec čo najskôr uzavrela. V
prípravnom konaní bola vypočutá dvakrát, pričom podmienky na prečítanie zápisnice o jej výpovedi v
zmysle ust. § 263 ods. 4 Tr. poriadku boli splnené len pri jednej výpovedi, ktorú súd prečítal.
Dňa28.12.2018vypovedala,žemátrvalébydliskovP.naul.E.č.XX,kdežijesobžalovaným, striedavo
sa zdržiava aj v krízovom centre C. v P.. Uviedla, že je v 6. týždni tehotenstva a že sa v inkriminovaný
večer pohádala s obžalovaným, ktorý jej pritláčal opakovane hlavu do vankúša, niečo jej pri tom hovoril

a keď prestal a odišiel do druhej izby, jej povedal, že keď to oznámi polícii, že ju zabije. Hoci je starostlivý
muž, keď skombinuje lieky na spanie s alkoholom, je voči nej agresívny, už na neho podala trestné
oznámenie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby. Z obavy pred ním, privolala políciu, následne bola
prevezená na ošetrenie do nemocnice. Pre bolesť v podbrušku a hroziaci potrat bola hospitalizovaná
na gynekologickom oddelení UN L. H. v P., viditeľné známky fyzického napadnutia nemala.

Svedkovia H. K. a H. R. boli v rámci svojej služby vyslaní na miesto činu. Obaja vypovedali zhodne,
že po ich príchode obžalovaný tvrdil, že sa ničoho nedopustil, bol prekvapený, nesprával sa voči nim
agresívne. Poškodená bola rozrušená, tvrdila, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím a že je tehotná.
Svedok K. si pamätal, že tvrdila, že ju mal škrtiť, svedok R., že plakala a uvádzala, že jej mal tlačiť hlavu

do vankúša. Svedok K. mal neskôr poznatok, že poškodená v čase, keď bol obžalovaný umiestnený v
CPZ, prišla na policajné oddelenie a uviedla, že sa nič nestalo, všetko si vymyslela.

Svedok Ing. E. J. bol v jednej z dvoch policajných hliadok, ktoré boli vyslané na miesto činu. Kým
svedok R. označil správanie obžalovaného pri služobnom zákroku ako povýšenecké, svedok Ing. J. ho

charakterizoval ako hrubé, pamätal sa, že asi pred rokom bol u neho tiež na služobnom zákroku a choval
sa rovnako.

Svedkovia E. P. a D. H. navštívili obžalovaného vo väzbe z dôvodu, že bol ich zamestnávateľom.

Svedkyňa P. vypovedala, že obžalovaného pozná asi 11 rokov, s poškodenou sa zoznámila, keď s
ním začala žiť. Vzájomne sa navštevovali, s poškodenou sa stretávala aj vo dvojici na káve. Niekedy
jej telefonovala, že sa pohádala s obžalovaným a odchádza do zariadenia C., sústavne sa niekam
sťahovala. Dohovárala, jej, že partnerské problémy sa takto neriešia, jej reakciou bolo, že prestala
komunikovať, nemala rada, ak jej niekto protirečil. Hovorila, že ju finančne podporuje „ten Američan T.“,

a že nechcel, aby bola s obžalovaným, musela mu preto klamať. Keď sa obžalovaný dostal do väzby,
povedala jej, že sa pohádali, iba ho chcela vystrašiť, myslela si, že ho na polícii vypočujú a pošlú domov.
Ich vzťah vnímala tak, že obžalovaný, ktorý je trikrát rozvedený a je starší o 26 rokov, bol zamilovaný,
poškodená, ktorá mala aj predtým staršieho partnera, ho mala rada.

Svedok D. H. vypovedal, že obžalovaného navštívil vo väzbe 2-krát z dôvodu riešenia chodu firmy.
Pracoval u neho 6 rokov, nemali žiaden problém, hodnotil ho ako normálneho a férového človeka, k
alkoholu mal vzťah ako každý iný, normálny. Poškodenú spoznal, keď chodila za obžalovaným do firmy,
chovali sa k sebe „ako pár“.

Svedok E. M. žil s poškodenou asi pred 10 rokmi vo viacerých podnájmoch, ich spolužitie trvalo cca
5 rokov, v súčasnosti majú kamarátsky vzťah. Charakterizoval ju ako nekonfliktnú, starostlivú, nevie
klamať. O obžalovanom mu hovorila, že pije, večer nie je doma, ponižuje a terorizuje ju. Asi 10-krát mu
telefonovala, že sa obžalovaný potrebuje ukľudniť, aby ju niekam odviezol, napr. na čerpaciu stanicu.
Stalo sa, že keď ju priviezol naspäť, musela preskakovať plot, pretože ju vymkol. Raz v r. 2018 za ním

obžalovaný vybehol, fyzicky ho napadol, musel privolať políciu. Poškodená mu s plačom telefonovala z
exotickej dovolenky v H., že obžalovaný ju pod vplyvom nejakých látok nechal samu v meste a na ďalší
deň, že ju fyzicky napadol. O prejednávanej veci mal informáciu od poškodenej, že ju napadol a chcel ju
zabiť. Dozvedel sa od nej, že ho následne navštevovala vo väzbe, bola na tom psychicky zle, nevedela,čo bude ďalej s domom, s platbami za elektrinu a podobne. Uviedol svoju domnienku, že poškodená
neopustila obžalovaného, lebo nemala kam odísť, obžalovaný je aj dobrý manipulátor. V súčasnosti je
už poškodená u „svojich rodičov v E.“, ktorí sa istí čas zdržiavali mimo Slovenska. Svedok si nespomínal

na to, že by poškodenú sťahoval z domu obžalovaného do krízového zariadenia C., potvrdil, že ju vozil
na kopec k väznici, ale preto, že tam chodila venčiť psa.

Svedkyňa U. U. uviedla, že poškodenú pozná od jej 14 rokov, bola dcérinou spolužiačkou na
hudobnodramatickomodborekonzervatória, kdeobezmaturovali.Máknejvzťahtakmerakomatka,aby

nebola na internáte, trávila u nich veľa víkendov. Po presťahovaní jej rodiny z U. do P. asi pred 4 rokmi
sa asi raz stalo, že u nich pobudla niekoľko dní, tvrdila, že sa jej obžalovaný vyhrážal. Keď bola tehotná
stalo sa viackrát, že ju k nim niekto v noci priviezol, malo to byť kvôli vyhrážkam zo strany obžalovaného,
podozrieval ju, že má vzťahy s inými mužmi. Neriešila jej partnerský vzťah, rešpektovala jej súkromie,
raz jej však poškodená povedala, že sa pohádali, lebo chcel, aby išla na potrat. Zdalo sa jej to čudné,
pretože otehotnela až po návštevách kliniky a aj preto, že keď bola u nich na návšteve, sa obžalovaný

vyjadril, že by bol rád, ak by mali „maličké“. Jeho konzumáciu alkoholu pri návštevách opísala, že bola
v norme, ani poškodená nehovorila, že by holdoval alkoholu, nesprával sa agresívne. Nikdy na nej
nevidela známky po fyzickom násilí. O jednej dovolenke, ktorá bola drahšia a dlhšia, jej povedala, že si
ju užili, že sa mala dobre, na nič sa nesťažovala. K prejednávanej veci uviedla, že obžalovaná sa najprv
informovala, či k nim môže prísť. Povedala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, lebo ju podozrieval, že nie

je otcom očakávaného dieťaťa, zavolala políciu. Ostala asi 2 dni, bola rozrušená, nevedela, kde bude
bývať, bála sa, čo bude, keď obžalovaného pustia „z vyšetrovačky“. S obžalovaným prišla do styku aj po
narodení ich dieťaťa. Poškodená jej telefonovala z pôrodnice, že sa mu nevie dovolať. Našla ho doma v
zúboženom stave, ležal na gauči, všade boli ohorky cigariet, popol a blistre od liekov na spanie, alkohol
z neho necítila. O narodení dieťaťa sa vyjadroval pozitívne. T. J. bol po narodení dcéry poškodenej asi

2- 3krát u nich doma, niekedy prišiel aj so svojou manželkou.

Svedok T. C. J., občan USA, sa na území SR zdržiava 24 rokov. V r. 1999 založil občianske združenie Z.
J., ktorému predsedá a ktoré pomáha deťom v núdzi na Slovensku, Ukrajine a Rumunsku. Seba a svoju
manželku A. D. J. označil za adoptívnych rodičov poškodenej, aj keď súdnym rozhodnutím v r. 2001 si

osvojili len jej súrodencov. Poškodená má od r. 2019 trvalé bydlisko u nich v J. v okrese E.. Hovorila
mu, že obžalovaný na neho žiarli, domnieval sa, že majú romantický vzťah, žiarlil aj na jej kamarátov.
Tvrdila, že keď má vypité, je agresívny, vyhráža sa jej, dvíha na ňu ruku, strká do nej, tlačí ju na stenu.
Keď boli v máji 2017 na dovolenke v Q., poslala mu cez messenger fotografiu, na tvári mala známky po
násilí, spomínala, že jej takto ubližoval aj predtým. V septembri 2017 mu v noci volala, že obžalovaný

jej zabránil vstúpiť do domu, obstaral jej náhradné bývanie u bývalej chovankyne detského domova,
ktorá vtedy pracovala vo R., nevie, ako dlho sa v ňom zdržiavala. Keď odchádzal na pol roka do USA,
oznámila mu, že je tehotná a 1. 11. 2018 mu poslala video a telefonovala, že v dome je dym, horia
sviečky, obávala sa obžalovaného, lebo sa hádali a bol opitý. Vybavil jej ubytovanie v krízovom centre
C., kde bola asi 3 mesiace. Do domu sa vrátila, lebo ju o to požiadal obžalovaný, ktorý bol vo väzbe a

bála sa, aby sa nestala nejaká škoda. Bola na rizikovom tehotenstve, požiadala ho o finančnú výpomoc,
posielal je peniaze na účet. Sprostredkoval jej ďalší podnájom, v ktorom bola až do pôrodu. Po návrate k
obžalovanému boli takmer v dennom telefonickom kontakte, tiež cez SMS správy. Oznamovala mu, že
sa hádajú, že sa opíja, že jej nedáva peniaze na dieťa, preto ju ďalej finančne podporoval, navštevoval
ju v P. a aj ona prišla s dcérou opakovane k nim do E.a. Tvrdila , že obžalovaný požaduje 50 000,00 eur,

ak sa chcú s manželkou stať krstnými rodičmi jeho dcéry, túto požiadavku u obžalovaného nepreveroval.

Svedok predložil na hlavnom pojednávaní výpis z účtu a prehľad finančných prostriedkov, ktoré poskytol
poškodenej v objeme 8 430,00 eur v období od 5. 11. 2008 do 19. 6. 2019.

K prejednávanému skutku uviedol, že poškodená mu oznámila, že obžalovaný ju škrtil na zemi, bol opitý,
bála sa, že ju zabije. Vylúčil, že by ju nahováral, aby tvrdila, že ju obžalovaný znásilnil a chcel zabiť.
Naopak, hovoril jej, aby povedala pravdu a nič viac.

Poškodená v reakcii na túto časť výpovede svedka na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej hovoril, aby

na polícii tvrdila, že bola znásilnená a že sa obžalovaného bojí.

Z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. P 2/93 zo dňa 15. 11. 2001 vyplýva, že T. C. J. a
Laura D. J. sa stali osvojiteľmi maloletých P. G., nar. v r. XXXX a H. G., nar. v r. XXXX.Dňa 21. 9. 2019 boli úradne overené podpisy vyššie uvedených osôb a pošk. R. na „Dohode o osvojení
plnoletej osoby R. E.“ .

K osobe poškodenej bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológia. Znalkyňa PhDr. R.
Q., PhD. skonštatovala, že poškodená má intelektové, rozumové a pamäťové schopnosti v pásme
priemeru. Osobnostne má vysoko neurolabilnú štruktúru, má nižšie emočné vybavenie, je náchylná k
rýchlym, neuváženým reakciám. Neurolabilita je geneticky podmienená osobnostná črta, jej emócie voči
obžalovanému mohli byť povrchné a striedavé. Poškodená má vysokú tendenciu k sociálnej žiadúcnosti,

snahu javiť sa v lepšom svetle, pričom sociálnu realitu zjavne modifikuje a skresľuje vo svoj prospech. L-
lži skóre vo vzťahu k populačnému priemeru má vysoké. Znalkyňa v jej správaní zaznamenala tendencie
k agravácii, teda prehnanému stupňovaniu prejavov týkajúcich sa prejednávanej veci. Cielenou
diagnostikou bolo s vysokou mierou pravdepodobnosti preukázané, že má tendenciu subjektívne a
nepravdivo popísať prejednávanú udalosť. O obžalovanom sa nevyjadrovala negatívne, uviedla, že u
adoptívnych rodičov zažívala peklo a on ju z toho prostredia dostal a naučil ju žiť, mať vzťah k zvieratám,

mal dvoch psov.

Poškodená reagovala na hlavnom pojednávaní aj na výpoveď znalkyne. Uviedla, že obžalovaný ju
inštruoval, ako sa má správať u znalkyne, keď za ním chodila do väzby. Je ovplyvniteľná, vedel, ako
s ňou môže „točiť“.

Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Košice poškodená navštívila obžalovaného počas jeho pobytu vo väzbe
3-krát.

Na čl. 187-196 sú zadokumentované listy od poškodenej, ktoré súdu predložil obžalovaný. V

listoch okrem iného píše: „ ...moja prchkosť narobila šarapatu..., ... pri Tebe som sa cítila ako
princezna..., ...potrebujem Ťa mať pri sebe..., ...neviem, čo si mám o tom myslieť, prečo si tam tak dlho
kvôli ničomu..., ...plačem, lebo ma všetko mrzí, čo som spravila..., ...budeš skvelý tatko, ľubkam Ťa,
cmuk“.

Znalkyňazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriaMUDr.P.M.povyšetreníobžalovaného
skonštatovala, že v čase činu netrpel na žiadnu duševnú chorobu a ani poruchu v zmysle psychózy.
Dlhodobo sa lieči pre recidivujúcu depresívnu poruchu, ktorá je vo vzťahu k prejednávanému skutku
forenzne nevýznamná, je to afektívna porucha (porucha nálady). Podstatné zmenšenie ani vymiznutie
rozpoznávacej a ovládacej schopnosti znalkyňa nezistila rovnako ani závislosť od alkoholu alebo iných

psychoaktívnych látok. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, nie je
potrebné uložiť mu ochranné liečenie psychiatrické, protialkoholické ani protitoxikomanické.

Na základe týchto výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že sa žalovaný skutok stal. Preto súd postupoval podľa zásady in dubio pro reo (v

pochybnostiach v prospech) a oslobodil obž. I. M.a spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr.
poriadku.

V prejednávanej veci sa mal žalovaný skutok stať len za prítomnosti obžalovaného a poškodenej.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel, má 58 rokov, doteraz nebol súdne trestaný, je samostatne

zárobkovo činnou osobou. Usvedčuje ho len poškodená, ktorá, ako vyplýva z vyššie uvedených
dôkazov, nedisponuje takými morálnymi vlastnosťami a spôsobom života, ktorými by súd presvedčila o
pravdivosti svojich tvrdení. Je absolventkou hudobnodramatického konzervatória, vďaka čomu mohla
na začiatku trestného stíhania, možno aj neplánovane, docieliť, že obžalovaný bol vzatý do väzby, a to
najmä s ohľadom na jej tehotenstvo. Následným zhromažďovaním a vykonaním ďalších dôkazov však

bolo preukázané, že poškodená aj voči ľuďom, ktorí jej podávali pomocnú ruku, sa nechovala úprimne
a že jej vyjadrenia sú prispôsobované konkrétnej situácii, o čom nesporne svedčí aj znalecký posudok,
že skresľuje veci vo svoj prospech má vysoké L-lží skóre. Pre uznanie viny súd postrádal aj motív na
strane údajného konania obžalovaného, pretože poškodená ani nešpecifikovala dôvod údajnej hádky,
ktorá mala vyústiť do žalovaného konania obžalovaného. Podľa názoru súdu, by to musela byť zvlášť

závažná skutočnosť, ktorá by ho viedla k tomu, aby fyzickým útokom riskoval ohrozenie tehotenstva,
ktorého dôležitosť, a nie len pre nich samých, nespochybňovali. Za danej situácie, podľa logickej úvahy,
mala poškodená sama spontánne a hneď vypovedať o danej okolnosti, aby ju pre budúcnosť ako možný
opakovaný dôvod útoku eliminovala, čo sa však nestalo.Pretože nárok na náhradu škody nebol uplatnený, rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby
bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať
odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.