Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117220172
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117220172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: X. R., narodený X.X.XXXX, bytom
V. XX, Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4,
Nitra, IČO: 46 104 020 proti žalovanému: SVET DREVA s.r.o., so sídlom Hlavná 698, Veľké Zálužie, IČO:
36 721 883, právne zastúpený: JUDr. Alena Genčanská, advokátka, so sídlom Višňová 34, P.O.BOX
17, Malinovo, o zaplatenie 927,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra, č.k. 14Csp/168/2017-141 zo dňa 1. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 927,64 eura s príslušenstvom. O trovách rozhodol tak, že
žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 52 os. 1,3,4, § 588, § 597 ods.1, § 599 ods. 1, § 619 ods. 1,2, § 620 ods. 1,4, § 622 ods. 1,2,
§ 623 ods. 1,2 , § 625 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že sporové
strany na základe objednávky č. 200 zo dňa 16.10.2015 a následnej faktúry č. 014816 zo dňa 2.3.2016,

splatnejdňa3.3.2016uzatvorilikúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolaokreminýchpoložiekajlaminátová
podlaha Berry Alloc AC4/32 Loft Projekt Dub Chocolate Biely v množstve 35 balíkov za konečnú kúpnu
cenu podlahy 927,64 eura. Žalobca túto položku reklamoval, a to ústne priamo v predajni a dodatočne
aj mailom zo dňa 1.9.2016, kde popísal vadu podlahy v tom, že podlaha sa rozchádza a medzery sú
až cca 1 mm.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca reklamáciu predmetnej podlahy uplatnil u

predávajúceho v záručnej lehote, keďže k predaju došlo dňa 2.3.2016 a žalobca tovar reklamoval ku dňu
1.9.2016. Za spornú skutočnosť považoval to, či ide o vadu materiálu a z nej vyplývajúcu zodpovednosť
predávajúceho, alebo o vadu montáže, t.j. vadu diela, kde žalovaný popieral svoju zodpovednosť a
namietal pasívnu legitimáciu tvrdiac, že zmluvu o dielo so žalobcom neuzatvoril. Poukázal na to, že
žalobca v žalobe reklamoval vadu tovaru (materiálu), čo bolo potvrdené aj jeho výpoveďou, teda žalobca
učinil predmetom konania nárok zo zodpovednosti za vady veci. Na základe vyššie uvedeného súd
posudzoval nárok uplatnený žalobcom ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za vady veci vyplývajúci

z kúpnej zmluvy podľa § 619 a nasl. OZ. V zmysle týchto ustanovení je potrebné, aby kupujúci uplatnil
reklamáciu v zákonnej lehote, čo v danej veci nebolo sporným, ďalej musí byť vada vytknutá dostatočne
určitým spôsobom, pričom aj táto podmienka bola splnená, keďže žalobca dostatočne popísal vadu,
ktorá sa vyskytla. Uviedol, že povinnosťou kupujúceho, ktorý vec reklamuje je však aj oznámenie,aké právo zo zodpovednosti za vady si uplatňuje a toto zvolené právo nemožno právne relevantne
dodatočne meniť. Poukázal aj na ustanovenia § 622 a § 623 OZ, ktoré rozoberajú rozdielny postup pri
vadách, ktoré možno odstrániť (tzv. vady odstrániteľné) a pri vadách, ktoré opravou nemožno odstrániť

(tzv. neodstrániteľné vady veci).

3. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že zo žiadneho z predložených listinných dôkazov, ani z vyjadrení
strán sporu nemal preukázané, že by žalobca žalovanému uviedol, aké právo zo zodpovednosti za
vady si uplatňuje. Uviedol, že riadne uplatnenie reklamácie predpokladá, že kupujúci jednak vady

riadne vytkne a zároveň riadne uvedie právo, aké z titulu vád uplatňuje. Ďalej dôvodil, že reklamácia
sama o sebe nemá priame právne účinky. To znamená, že ak kupujúci len oznámi predávajúcemu, že
predaná vec má vadu bez toho, aby s touto vadou uplatnil prislúchajúce právo zo zodpovednosti za
vady, nevznikajú predávajúcemu na základe tohto právneho úkonu voči kupujúcemu žiadne konkrétne
povinnosť. Súd prvej inštancie nemal preukázané, aký nárok a či vôbec nejaký si žalobca u žalovaného
uplatnil,pretoaniniejemožnékonštatovať,žežalovanýsisvojupovinnosťvyplývajúcuzozodpovednosti

za vady veci nesplnil. Následne poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok sa javí ako nárok
z odstúpenia od zmluvy, keďže si uplatňuje celú kúpnu cenu, ktorú žalovanému zaplatil, no počas
konania nepreukázal a ani netvrdil, že by od zmluvy odstúpil. Zdôraznil, že žalobca počas konania
netvrdil skutočnosť, že by vrátil žalovanému tovar, čím by mu vznikol nárok domáhať sa bezdôvodného
obohatenia v dôsledku zrušenia zmluvy a synalagmatický záväzok nevyjadril ani v petite žaloby. Súd

prvej inštancie dodal, že právo na odstúpenie od zmluvy by žalobcovi vzniklo v prípade, ak by šlo o vadu,
ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, čo však nie je tento prípad, keďže
z vyjadrení žalobcu i z predložených fotografií vyplýva, že vec je možné riadne užívať a vyskytujúca sa
vada spôsobuje len neestetický vzhľad. Doplnil, že v prípade vady, ktorá nebráni riadnemu užívaniu,
má kupujúci nárok len na primeranú zľavu z ceny veci, ktorou však v žiadnom prípade nemôže byť

plná kúpna cena veci. Uviedol, že neboli splnené podmienky predpokladané zákonom, pretože vady
neboli vytknuté riadne a právo zo zodpovednosti za vady platne nevzniklo, preto ani nie je dôvodné
uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde. Záverom súd dodal, že potom nebolo vo veci
potrebné sa zaoberať ani tým, či žalovaný reklamáciu mailom zo dňa 30.9.2016 uznal alebo len tlmočil
názor výrobcu, ktorý reklamáciu uznal bez posudzovania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému , ktorý mal plný úspech
vo veci priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% , o výške ktorých rozhodne súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

4.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Namietal záver súdu prvej
inštancie, že žalobca v uplatnenej reklamácii neuviedol, aké právo si z titulu vád uplatňuje. Poukázal na
to, že sám žalovaný v nadväznosti na vyriešenie reklamácie s výrobcom, požiadal žalobcu o uvedenie
čísla účtu, na ktorý mal zaslať sumu 927,64 eura. Žalobca na toto riešenie reklamácie pristúpil a zaslal
žalovanému číslo účtu. Uvedené konanie zmluvných strán je odstúpením od zmluvy s tým, že žalobcovi

malo byť vrátené 100% vadnej dodávky v sume 927,64 eura. Uviedol, že žalobca opätovne reklamoval
vady dodávky písomným podaním zo dňa 24.11.2016 a dňa 8.2.2017, v ktorom si z titulu zodpovednosti
za reklamované vady uplatnil sumu 927,64 eura. Keďže k úhrade tejto sumy nedošlo, žalobca uplatnil
túto sumu žalobou.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Stotožnil sa s odôvodnením a závermi súdu prvej
inštancie. Uviedol, že žalobca neprejavil počas konania vôľu odstúpiť od zmluvy a ani neupravil v tejto
súvislosti petit žaloby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ide len o estetický nedostatok, preto
ma kupujúci nárok len na primeranú zľavu z veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne
správne.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.
7.1 Predmetom konania je žaloba, doručená súdu dňa 26.5.2017, ktorou žalobca požaduje od
žalovaného zaplatenie sumy 927,64 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodniltým, že na základe cenovej ponuky č. 200 vystavenej žalovaným dňa 16.10.2015 dodal žalovaný
žalobcovi laminátové podlahy. Žalobca reklamoval mailom zo dňa 1.9.2016 u žalovaného vadu
dodaného tovaru Berry Alloc dub white chocolate uvedenú vo faktúre pod položkou č. 4) v sume 927,64

eura, ktorá sa prejavovala tak, že „podlaha sa rozchádza a medzery sú až cca 1 mm". Žalovaný po
komunikácii so žalobcom reklamáciu mailom zo dňa 30.9.2016 uznal, avšak sumu 927,64 eura mu
neuhradil.

7.2 Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol spolu so žalobou doručený žalovanému dňa

18.7.2017, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor popierajúc nárok uplatnený žalobcom.
Uviedol, že sa nejedná o reklamáciu tovaru, ale o reklamáciu montážnych prác. Keďže žalovaný
dodal žalobcovi výlučne len tovar, nemôže niesť zodpovednosť za niečo čo nemohol ovplyvniť, pretože
montáž nerealizoval. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný reklamáciu žalobcu neuznal, ale tlmočil
stanovisko výrobcu, ktorý bez posudzovania reklamácie tovar žalovanému dobropisoval vzhľadom na
dlhodobú spoluprácu.

8. Je výrazom ustálenej súdnej praxe (porovnaj R 6/1983 ), že kupujúcim uplatnené právo zo
zodpovednosti za vady je dôvodné len pri splnení troch nasledujúcich predpokladov. Reklamovaná
vada je skutočne vadou, vyskytuje sa na predanej veci v čase uplatnenia práva zo zodpovednosti
za vady a má takú povahu, aká sa vyžaduje pre uplatnenie práva zvoleného kupujúcim. Z hľadiska

zodpovednosti predávajúceho za vady nie je rozhodujúce, či v prípade vady veci ide o odstrániteľnú
alebo neodstrániteľnú vadu (porovnaj § 507, § 622 a § 623 OZ). Toto rozlišovanie má význam
predovšetkým pre spôsob vybavenia reklamácie, ako aj obsah práva kupujúceho zo zodpovednosti
za vady (§ 622 a § 623 OZ). Od druhu vady potom závisí konkrétne právo, ktorým sa kupujúci môže
domáhať nápravy vadne poskytnutého plnenia.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, keď žalobu zamietol, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd
sa nestotožnil len s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca neuviedol žalovanému, aké právo
zo zodpovednosti za vady si uplatňuje. Ako však následne uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení,

žalobcom uplatnený nárok sa javí ako odstúpenie od zmluvy, keďže si uplatňuje celú kúpnu cenu. Z
vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca najskôr reklamoval u žalovaného písomne
(emailom) vady podlahy, pričom neuviedol aké právo zo zodpovednosti za vady si uplatňuje, následne
v podaní označenom ako „Reklamácia II“ už uvádza, že žiada uhradiť na svoj účet sumu 927,64 eura.

10. V predmetnej veci si teda žalobca splnil svoju povinnosť, keď si u žalovaného uplatnil reklamáciu,
ktorej predmetom bolo jednak oznámenie (vytknutie vád) a dodatočne si uplatnil aj právo vyplývajúce
zo zodpovednosti za vady, a to vrátenie celej kúpnej ceny reklamovaného tovaru. Predávajúci napriek
prvotnému oznámeniu, že vráti žalobcovi kúpnu cenu, v konečnom dôsledku reklamáciu neuznal,
lebo ju považoval za vady diela ( montáže podlahy). V konaní tiež nebolo sporné, že vytknutá vada

podlahy, t.j. „podlaha sa rozchádza a medzery sú až cca 1 mm“, nebránila kupujúcemu podlahu naďalej
riadne užívať. Súd prvej inštancie sa správne v konaní zaoberal aj tým, či ide o odstrániteľnú alebo
neodstrániteľnú vadu, keďže z nich vyplývajú rozdielne nároky zo zodpovednosti za vady tovaru. V
prípade možnosti odstránenia vady na veci, akou je aj vytknutá vada, čo bolo v konaní nesporným,
má kupujúci právo na jej včasné, bezplatné a riadne odstránenie, ktorú povinnosť má predávajúci. V

prípade, že vada nie je predávajúcim bez zbytočného odkladu odstránená, t. j. v lehote, ktorú možno
od predávajúceho spravodlivo očakávať, stane sa subjektívne neodstrániteľnou. Uvedené znamená,
že napriek objektívnej odstrániteľnosti vady nastupuje právny režim ako pri vadách neodstrániteľných,
t. j. kupujúcemu nastúpia práva upravené OZ pre vady neodstrániteľné ( § 623 OZ ), a to právo na
výmenu veci alebo na odstúpenie od zmluvy. Tu je však potrebné zdôrazniť, že je potrebné, aby vec

pre vady nebolo nemožné riadne užívať, pretože pri nesplnení tohto predpokladu má kupujúci nárok len
na primeranú zľavu z ceny. Pod nemožnosťou vec riadne užívať v zmysle ustanovenia § 623 ods. 1 OZ
treba rozumieť prípad, keď je kupujúci v dôsledku opakovane sa vyskytujúcej vady alebo pre väčší počet
odstrániteľných vád pomerne dlhý čas vylúčený z používania veci, takže nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby trpel také obmedzenie. Ak má vec neodstrániteľnú vadu, avšak takú, ktorá nebráni v

užívaní veci na daný účel, má kupujúci právo iba na poskytnutie primeranej zľavy z kúpnej ceny.

11. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca žiadal o vrátenie celej kúpnej ceny vadného tovaru.
Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade je jeho prejav vôle nepochybne prejavom odstúpeniaod zmluvy. Kupujúci však môže podľa § 623 ods. 1 OZ od kúpnej zmluvy odstúpiť iba v dvoch prípadoch,
a to ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vád a
kupujúci sa nechce uspokojiť s výmenou vadnej veci za vec bez vád, alebo ide síce o odstrániteľnú vadu,

avšak kupujúci nemôže pre jej opätovný výskyt po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať
a nechce sa uspokojiť s výmenou vadnej veci za vec bez vád. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným
právnym úkonom, ktorý môže kupujúci urobiť v akejkoľvek forme, ak ním kupujúci dáva dostatočne
najavo svoju vôľu zrušiť kúpnu zmluvu. Na zrušenie kúpnej zmluvy nie je potrebný súhlas predávajúceho
ani rozhodnutie súdu. V prípadnom spore by súd mohol len skúmať, či zrušovací prejav vôle kupujúceho

je podľa § 623 ods. 1 OZ dôvodný, t. j. či je v súlade s právom. Zrušením zmluvy vzniká medzi účastníkmi
právny vzťah bezdôvodného obohatenia, ktorý má synalagmatickú povahu. Kupujúci je povinný vrátiť
vec predávajúcemu a predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu (§ 457 OZ).

12. Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predstavovalo odstúpenie od kúpnej zmluvy,
ako to napokon uviedol aj sám žalobca vo svojom odvolaní, keďže požadoval vrátenie celej kúpnej ceny

za vadný tovar. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožnil s
jeho záverom, že právo na odstúpenie od zmluvy by žalobcovi vzniklo v prípade, ak by šlo o vadu, ktorá
bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady. V danom prípade však vytknutá vada
podlahy nebránila žalobcovi v jej užívaní, čo vyplynulo jednak z vyjadrení žalobcu, ale i predložených
fotografií. Správne súd prvej inštancie uviedol, že v prípade vady, ktorá nebráni riadnemu užívaniu, má

kupujúci nárok len na primeranú zľavu z ceny veci. Z uvedeného potom vyplýva jednoznačný záver,
že žalobca ako kupujúci si nesprávne uplatnil jemu prislúchajúce právo zo zodpovednosti za vady,
pretože od druhu vady pritom závisí konkrétne právo, ktorým sa kupujúci môže domáhať nápravy vadne
poskytnutého plnenia.

13. Aby konkrétne právo zo zodpovednosti za vady bolo uplatnené dôvodne, musí sa jeho uplatnenie
opierať o nedostatok takej vlastnosti alebo prejavu plnenia, ktorý má charakter vady, pričom táto vada sa
na veci odovzdanej predávajúcim musí vyskytovať pri jej prevzatí kupujúcim v priebehu záručnej doby,
nesmie byť zhojená iným spôsobom (napr. dohodou účastníkov o zľave z ceny namiesto požadovaného
odstránenia vady) a musí mať povahu, ktorá je požadovaná pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva

zo zodpovednosti za vady (R 12/1989).

14. Záverom odvolací súd dopĺňa, že nie je dôvodná ani námietka žalobu, že výrobca uznal vady
predmetného tovaru, avšak dodávateľ ich neuznal. Práva zo zodpovednosti za vady sa môžu uplatňovať
vočipredávajúcemu.Tentozáverneplatílenozákonnejazáručnejzodpovednostizavady,aleprimerane

platí, aj pokiaľ ide o zmluvnú záruku. Keďže výrobca nie je účastníkom právneho vzťahu z kúpnej
zmluvy, nemôže kupujúcemu v rámci tejto zmluvy poskytnúť ani žiadnu zmluvnú záruku. Nie je vylúčené,
aby predávajúci realizoval svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvnej záruky prostredníctvom určitého
ďalšieho subjektu uvedeného v podmienkach zmluvnej záruky, teda aj prípadne prostredníctvom
výrobcu. Aj v takejto situácii však zostáva predávajúci nositeľom zmluvnej záruky.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).