Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/300/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380270
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6118380270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom v
Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO 31 340 890, zastúpená Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: Y. V., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom U. L.L. W. U., T. XXX/X, o zaplatenie 13.243,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17. septembra 2019 sp. zn. 9Csp/8/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.9.2019 č.k. 9Csp/8/2019-87
vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa
17.9.2019 č.k. 9Csp/8/2019-87 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 11.902 € s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.7.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 13.243,23 € a úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 12.598,21 € od 18.7.2017 do zaplatenia titulom dlhu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa
12.9.2016, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový úver vo výške 13.000 €, ktorý sa

žalovaná zaviazala zaplatiť v 96 mesačných splátkach po 219,60 €. Termín konečnej splatnosti úveru
bol stanovený dňom 20.9.2024, úroková sadzba bola určená vo výške 10,90 % p.a., RPMN vo výške
13,90 % p.a. a priemerná RPMN na trhu vo výške 10,10 % p.a. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný
zaplatiť, bola vyčíslená v sume 21.080,71 €. Žalovaná žalobcovi na úhradu tohto úveru zaplatila sumu
1.098 €. Dňa 17.7.2017 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný.

4. Právne posudzoval vec podľa ust. §§ 52, 53 a 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §§ 1 a 1a

nar. vl. SR 87/1995 Z.z. a podľa §§ 1,2,7,9 a 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31.12.2016 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.).5. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere zo dňa 12.9.2016, súd posudzoval ako vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy, pričom skúmal, či zmluva má náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. 129/2010
Z.z. Konštatoval, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v správnej

výške 13,90 %. Nesprávne je však uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov údajom
10,10 %, namiesto správneho údaju 9,22 %. Uviedol, že podľa Súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za II. štvrťrok 2016 priemerná ročná percentuálna
miera nákladov pre ostatné spotrebiteľské úvery (bez zabezpečenia) vo výške viac ako 6.500 € so
zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov predstavovala 9,22 %. Podľa Súhrnných informácií o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za II. štvrťrok
2016 odplata pre ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov predstavovala
10,10 %. Uzavrel, že žalobca nesprávne uviedol do zmluvy priemernú RPMN vychádzajúc z údajov
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za II. štvrťrok
2016, ktorý údaj však podľa § 1 ods. 4 nar. vl. 87/1995 Z.z. slúži na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a cit. nar. Keďže úverová zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej ročnej

percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa, súd konštatoval, že úver poskytnutý žalovanej
je podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.

6. Súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 2 zák. 129/2010 Z.z.,
keďže žalobca nezisťoval bonitu žalovanej, t.j., či bude schopná splácať úver, a teda nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 cit. zák. Povinnosťou žalobcu bolo zistiť príjmy spotrebiteľa, jeho
výdavky, rodinný stav, počet vyživovaných osôb, aby zistil pomer medzi príjmami a výdavkami a dokázal
posúdiť, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej
bude schopný úver splácať. Zo žalobcom predloženej úverovej zmluvy nevyplynulo zisťovanie týchto
skutočností pred uzatvorením zmluvy a splnenie tejto povinnosti žalobca nepreukázal ani po dvoch

výzvach súdu. Súd teda vychádzal zo záveru, že žalobca pred uzatvorením zmluvy si neoveril príjmy a
výdavky žalovanej, nevychádzal z príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania
ich schopnosti splácania úveru, a teda nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
úveru v súvislosti s posúdením jej bonity, s čím je spojená sankcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov zaviazal žalovanú iba na zaplatenie rozdielu v istine úveru,
t.j. 11.902 € (13.000 € mínus 1.098 €).

8. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení

úveru, t.j. od 18.7.2017 v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu jeho celkového úspechu, t.j. 80 %.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku III. o
náhrade trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
d/, f / a h/ CSP a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alternatívne navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
plnú náhradu trov konania. Nesúhlasil so záverom súdu, že výška priemernej RPMN v zmluve má byť

stanovená z tabuľky súhrnných hodnôt pre novoposkytnuté úvery všetkých veriteľov. Takýto záver podľa
jehonázorupriamoodporujedikciizákona.Ust.§1ods.4nar.vl.87/1995Z.z.jednoznačnestanovuje,že
na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských údajov, zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom

uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca sa riadil týmto nariadením vlády a poukázal na to, že ani z ust.
§ 21 ods. 2 a ani z ust. § 9 ods. 1 písm. z/ zák. č. 129/2010 Z.z. nevyplýva skutočnosť, že by žalobca
postupoval nesprávne. V ďalšom namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd nešpecifikuje, prečo
je potrebné vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniavzmysle§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§379a§380CSPaz

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výrokom II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania
vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol vyhovujúci výrok I. rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť, pretože žalovaná ako oprávnená osoba proti nemu nepodala odvolanie.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. augusta 2020 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 18. augusta 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 129

ods. 1, 3 CSP.

16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v napadnutej časti rozsudku nie sú
naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

19.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust.
§ 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že žalobca pred uzavretím zmluvy neposudzoval s odbornou

starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, čím hrubo porušil
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.

20. S odôvodnením rozsudku ohľadne vyššie uvedeného záveru sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na toto odôvodnenie odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na tomto mieste správne a zákonu

zodpovedajúce dôvody rozsudku neopakuje.

21. Žalobca v odvolaní záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu nedodržania povinnosti žalobcom preveriť
schopnosť žalovanej splácať úver pred uzavretím zmluvy nerozporoval a jeho odvolacie námietky

nesmerovali proti tomuto správnemu záveru súdu.

22. Z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, správne súd zaviazal žalovanú iba na zaplatenie
nesplatenej istiny úveru. Keďže úver jej bol poskytnutý vo výške 13.000 € a doposiaľ zaplatila 1.098
€, je povinná zaplatiť ešte sumu 11.902 € spolu s úrokom z omeškania, ako o ňom správne rozhodol

súd prvej inštancie.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z dôvodu nesprávne uvedenej priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov s poukazom na
ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. odvolací súd uvádza nasledovné:25. Zákon č. 129/2010 Z.z. ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovuje v § 9
ods. 2 písm. k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s uvedením

všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a v § 9 ods. 2
písm. z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15-ich kalendárnych dní po zverejnení

priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

26. V zmysle § 21 ods. 2 cit. zák., na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm. z/, ministerstvo alebo ním určená
osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1, v zmysle ktorého

veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej banke SR údaje o novoposkytnutých
a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

27. Ako vyplýva z ust. § 21 ods. 1, 2 cit. zák., zákon používa pojem veriteľ, ktorým na účely tohto zákona
sa v zmysle § 2 písm. b/ rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, údaj o priemernej hodnote RPMN
zohľadňuje úvery poskytované na finančnom trhu všetkými veriteľmi, vrátane nebankových subjektov.
Údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle zákona zverejňuje sa na stránke Ministerstva financií SR a

ide o skutočnosť všeobecne známu, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje.

29. Ministerstvo financií zverejňuje na svojej webovej stránke tak Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ktoré sú smerodajné pre
nebankové subjekty len ohľadom uvedenia údajov o priemernej RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom

úvere, ako aj Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé
štvrťroky bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale smerodajné z hľadiska skúmania
najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v nadväznosti na kritérium obsiahnuté vo
vykonávacom predpise, t.j. § 1a ods. 1 nar.vl. SR č. 87/1995 Z.z.

30. Ak teda súd zisťuje náležitosť spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z/ zák. 129/2010
Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ako to vyplýva z ust. § 21 ods. 1,2 zák. č.
129/2010 Z.z.

31. Ak súd zase zisťuje primeranosť dojednanej odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust.
§ 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke
Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery.

32. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal pri skúmaní priemernej hodnoty
RPMN ako povinnej náležitosti úverovej zmluvy zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch za II. štvrťrok 2016 veriteľmi, kedy priemerná ročná percentuálna miera
nákladov predstavovala pri úveroch nad 6.500 € s dobou splatnosti od jedna do päť rokov 9,22 %.

33. Z vyššie uvedených dôvodov nie sú dôvodné odvolacie námietky žalobcu, v zmysle ktorých je tento
postup v rozpore so zákonom, keď súd mal vychádzať podľa jeho názoru z ust. § 1 ods. 4 nar. vl.
SR č. 87/1995 Z.z., a teda z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov.

34. Údaj, ktorý žalobca uviedol ako priemernú hodnotu RPMN, t. j. 10,10 %, je rozhodujúci z hľadiska
posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok tejto hodnoty.35. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcom uvedená priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov je údajom, ktorý podľa § 1 ods. 4 nar. vlády slúži na účely stanovenia
najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a nar. vlády, a tak je nedôvodná aj jeho námietka o

nepreskúmateľnosti rozsudku.

36. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nesprávne uvedenie
priemernej RPMN v prejednávanej veci, keď namiesto údaju 9,22 % žalobca uviedol 10,10 %, spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.

37. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.).

38.Podmienkouuplatneniasankciebezúročnostiabezpoplatkovostiúverujenielennesprávneuvedenie

ročnej percentuálnej miery nákladov, ale musí ísť o nesprávne uvedenie v neprospech spotrebiteľa.

39. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov slúži
spotrebiteľovi na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti úveru, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré
musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN je teda pre spotrebiteľa ukazovateľom ceny úveru. RPMN

vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace
s úverom.

40. Uvedenie priemernej hodnoty RPMN v zmluve má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie, či jemu
poskytnutý úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu výhodný alebo nie, čo môže

mať rozhodujúcu váhu pri jeho rozhodovaní o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom.

41. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje neuvedenie priemernej
RPMNbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,nesprávneuvedeniepriemernejRPMNvneprospech
spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úverov spotrebiteľom

pôsobiť dokonca negatívnejšie.

42. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN
obdobných úverov na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je pre neho výhodný. Ak zmluva

obsahuje údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, to znamená,
ak je uvedená vyššia, ako je v skutočnosti, spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere,
že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu
poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe
navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako

v skutočnosti. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN je teda porušením zákona a má vplyv na vznik
možných pochybností o rozsahu záväzku.

43. Vychádzajúc však z okolností prejednávanej veci, keď rozdiel medzi správnou priemernou výškou
RPMN a priemernou výškou RPMN nesprávne uvedenou v zmluve predstavuje necelé 1 % (0,88 %),

podľa názoru odvolacieho súdu nejde o taký rozdiel, ktorý by mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ekonomické správanie žalovanej ako dlžníčky žalobcu.

44. Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že aj keď v zmluve je nesprávne uvedená
priemerná hodnota RPMN, nejde v danom prípade o uvedenie v neprospech spotrebiteľa, pretože

rozdiel v hodnotách podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť žalovanú pri uzavieraní úverovej zmluvy.
Porovnaním RPMN z jej poskytnutému úveru (13,9 %) s priemernou hodnotou RPMN uvádzanou v
zmluve 10,10 %, ako aj so správnou priemernou hodnotou RPMN 9,22 %, rozdiel vo výhodnosti jej
poskytnutého úveru je nepatrný, čo podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo podstatným spôsobom
ovplyvniť rozhodnutie žalovanej uzavrieť úverovú zmluvu.

45. Vychádzajúc teda z rozumného výkladu práva, a nie z prísne formálneho, a to aj s poukazom na
závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, podľa ktorého čl. 23 Smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úpravestanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto
smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,

odvolací súd dospel k záveru, že nesprávne uvedenie priemernej RPMN v prejednávanej veci nemá za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože nesprávne uvedenie bolo takého charakteru,
že nemohlo spochybniť možnosť žalovanej posúdiť výhodnosť svojho úveru.

46. Uvedený nesprávny záver súdu však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, keďže

v prejednávanej veci dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je hrubé porušenie povinnosti
žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ako už bolo uvedené vyššie.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej preukázateľne trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

49. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).