Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 12P/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202489
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5319202489.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou vo veci starostlivosti o maloletú Q. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, XXX XX Č., v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky Y. X., nar. XX.XX.XXXX, Č. Č.. XXX, XXX XX Č. a
otca J. V., nar. X.X.XXXX, L.Š. Q. Č.. XXX, XXX XX Q., v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného
na maloleté dieťa a návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. konania 12P/5/2016-56 z 21.4.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/43/2016-81 zo dňa 24.8.2016, ktorým bola naposledy upravená
vyživovacia povinnosť otca J. V., nar. X.X.XXXX k maloletej Q. V., nar. XX.XX.XXXX v sume 75,- Eur

mesačne, v časti týkajúce sa výšky výživného m e n í tak, že odo dňa 17.9.2019 u r č u j e výšku
vyživovacej povinnosti otca J. V. k maloletej Q. V. v sume 90,- Eur mesačne, ktorú j e otec maloletého
dieťaťa p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa Y. X.,
nar. XX.XX.XXXX.

II. Splatné výživné za obdobie od 17.9.2019 do 12.2.2020 v sume 82,- Eur súd u m o ž ň u j e
otcovi platiť v 15-tich mesačných splátkach po 5,- Eur a jednej splátky v sume 7,- Eur spolu s bežným

výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

IV. Návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo

sumy 75,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne.

2. V podanom návrhu uvádzala, že dôvodom pre zvýšenie výživného je tá skutočnosť, že maloleté dieťa
navštevuje materskú školu, o maloletú otec dieťaťa nejaví žiaden záujem, nenavštevuje ju od jedného
roka, nad rámec výživného na dieťa žiadnou sumou neprispieva.

3. Na preukázanie svojich tvrdení matka dieťaťa súdu predložila pokladničné bloky za stravu, oblečenie,

náklady na poplatok v materskej škole (viď prílohová obálka čl. 3 spisu). Matka uviedla, že poberá
prídavky dieťa a príspevok na stravu, nakoľko je celiatička, v sume 63,36 Eur (viď čl. 32), zobrala
si pôžičku v sume 14.000,- Eur, ktorú mesačne spláca vo výške 193,94 Eur (viď čl. 33, 34 spisu).
Matka ďalej uviedla, že maloletá trpí častými ochoreniami horných dýchacích ciest, trpí bronchitídou agastroezofagovou refluxnou chorobou (viď lekárska správa čl. 35 spisu). Má uzatvorenú životnú poistku,
ktorúmesačnesplácavovýške34,09Eur(viďčl.36,37až39spisu).Tiežmánákladynastravumaloletej
vškôlkevpriemeremesačnevsume35,42Eur(viďčl.40),ktoréajplatbyuhradila(viďčl.41až43spisu).

4. Otec dieťaťa sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 17.12.2019 (čl. 44, 45). Vo svojom vyjadrení
uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je 450,- Eur, z toho platí na výživu dieťaťa 75,- Eur
mesačne, denne dochádza do práce, kde náklady sú 2,90 Eur na cestovnom, za celý mesiac 63,80 Eur,
2x do mesiaca pracuje aj v sobotu, strava za mesiac: raňajky 60,- Eur, obedy - započítané aj stravné

lístky 60,- Eur, večere 90,- Eur, celkom 210,- Eur, náklady na elektrinu má 12,- Eur, vodné 10,- Eur,
hygienu 10,- Eur, oblečenie 20,- až 25,- Eur, na odvoz smetí a za deň z nehnuteľností 34,98 Eur a ročné
náklady na kúpu uhlia 457,92 Eur. Prestal platiť splátky pôžičky, ktoré sa zaviazal v minulosti platiť vo
výške 250,- Eur svojmu dedovi J. K., nakoľko mu to nevychádza. Keby mu rodičia nepomáhali, nebol by
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, ku ktorej ho súd zaviazal a nie je schopný plniť si ani vyživovaciu
povinnosť, ktorá mu doposiaľ bola súdom určená a preto navrhuje, aby mu výživné bolo znížené.

5. Na preukázanie svojich tvrdení predložil poštové poukážky o úhrade sumy 75,- Eur na výživu dieťaťa
(viď čl. 46 spisu). Taktiež predložil poštové poukážky o platbe 10,50 Eur Stredoslovenskej energetike, a.
s. (čl. 47), poštovú poukážku na úhradu sumu 12,- Eur Stredoslovenskej energetike, zmluvu o pôžičke
(čl.49,50)uzatvorenúmedziveriteľomJ.K.adlžníkomJ.V.,predmetomzmluvyjepôžička vovýške

22.000,- Eur s tým, že dlžník (odporca) sa zaviazal uhrádzať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 250,- Eur. Ďalej predložil rozhodnutie obce Q. (čl. 51, 52) o platení dane za rok 2019 a poplatku za
komunálne odpady a drobné stavby. Rovnako predložil aj príjmový pokladničný doklad o úhrade sumy
34,98 Eur obci Q. (čl. 53), pokladničný blok o zakúpení uhlia v sume 457,92 Eur, faktúru nedoplatku
sumy 31,88 za vodné a stočné a nedoplatku za distribúciu elektriny (čl. 56) v sume 18,09 Eur.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení čl. 59 spisu uviedol, že matka s maloletým dieťaťom býva
v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov navrhovateľky, ktorí v tomto dome aj bývajú.
Matka s maloletou majú k dispozícii jednu izbu, prerábajú si vrchné poschodie rodinného domu. Matka
pracuje v A. J. Č. - Y.L. s príjmom 500,- až 600,- Eur mesačne, poberá prídavok na dieťa, prídavok

na diétne stravovanie pre seba a výživné na maloleté dieťa. Matka dieťaťa svojim rodičom prispieva
mesačne sumou 100,- Eur na bývanie, spláca úver vo výške 194,- Eur, poistku v sume 34,- Eur, za
telefón 25,- Eur, v škôlke za pobyt platí 20,- Eur plus stravu, maloletá navštevuje Materskú školu Č. -
Y., matka s ňou navštevuje pneumologické oddelenie v Žiline, maloletá pravidelne užíva lieky, za ktoré
matka trojmesačne platí sumu 15,- Eur, matka trpí celiakiou, má bezlepkovú diétu. Otec sa s dieťaťom

nestretáva, výživné posiela pravidelne. S otcom dieťaťa sa im nepodarilo skontaktovať. Nezistili žiadne
nedostatky v starostlivosti o dieťa. Navrhujú výživné zvýšiť a výšku výživného ponechať na rozhodnutie
súdu.

7. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa, súd vykonal dokazovanie,

ktoré účastníkmi navrhnuté nebolo a to listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov, teda otca a matky
maloletého dieťaťa.

8. Zo správy zamestnávateľa otec dieťaťa (viď čl. 22 až 23 spisu) mal súd preukázané, že otec dieťaťa
je zamestnaný v spoločnosti T. B., T.. T. I..N.. Jeho priemerná čistá mesačná mzda za rok 2018 činila

406,90 Eur a jeho priemerná čistá mesačná mzda od januára 2019 do októbra 2019 činila 472,34 Eur.
Zo správy zamestnávateľa matky (čl. 24) vyplýva, že matka dieťaťa pracuje v spoločnosti A. J., T. E.
Č., prácu vykonáva zodpovedne, prideľované úlohy si plní k spokojnosti svojich nadriadených ako aj
zákazníkov, jej pracovná morálka je dobrá. Jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od januára
2019 do októbra 2019 činila 503,13 Eur, od januára roku 2018 do decembra roku 2018 jej priemerná

čistá mesačná mzda činila 477,29 Eur.

9. Podľa správy firmy T. Q., T.. T. I..N.. (čl. 28) otec dieťaťa bol v ich spoločnosti zamestnaný od 15.8.2016
do 28.2.2017, pracovný pomer s ním bol ukončený uplynutí doby určitej.

10. Z obsahu spisu 12P/5/2016 a to najmä z rozsudku Okresného súdu Čadca č. konania 12P/5/2016-56
zo dňa 21.4.2016 a z rozsudku Krajského súdu Žilina č. konania 10CoP/43/2016-81 zo
dňa 24.8.2016 mal súd zistené, že v čase pôvodného rozhodovania súdu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťuMaloletá Q. V. v dobe pôvodného rozhodovania mala rok a pol. Jej zdravotný stav bol dobrý.

11. Matka maloletého dieťaťa v tej dobe bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok
vo výške 203,20 Eur, prídavky na dieťa 23,52 Eur, príspevok na celiatickú stravu 34,41.- € , uhrádzala
poistné pre ňu a maloleté dieťa vo výške 28,38 Eur, za telefón 16,70 Eur, za plienky a vlhčené utierky 30,-
Eur, prispievala rodičom na energiu a stravu 50,- Eur. Krajský súd uviedol, že výdavok matky na životné
poistenie je vo všeobecnosti akceptovateľný, avšak v situácii, keď je náročné zabezpečiť finančné krytie

uspokojovania základných potrieb výživou oprávnenej osoby, sa nejaví tento výdavok ako nevyhnutný.
poberala príspevok na diétne stravovanie vo výške 34,41 Eur, dieťa bolo zdravé.

12. V čase pôvodného rozhodovania otec dieťaťa mal otec priemerný mesačný príjem 522,81 Eur. Svoje
výdavky vyčíslil na dopravu do práce 3,50 Eur denne, náklady na stravu 10,- Eur, náklady na elektrinu

30,- Eur mesačne, odvoz odpadu, domová daň 40,- Eur, vodné sumu 10,- Eur za pol roka, pôžička voči
dedovi v sume 250,- Eur. Matka Otec dieťaťa už v tej dobe mal uzatvorenú zmluvu o pôžičke so svojim
starým otcom, ktorú už v dobe pôvodného rozhodovania nesplácal podľa predloženej dohody (250,-
Eur). Už v tej dobe krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že otcov výdavok na stravu vo výške
10.- Eur denne sa mu javí ako neprimeraný a nadhodnotený. Ďalej otec dieťaťa vo svojom vyjadrení

uviedol, že dieťa nenavštevuje preto, lebo musí v dome kúriť v zimnom období. Ďalej uviedol, že si
požičiava peniaze od matky alebo brata v priemere okolo 20,- až 30,- Eur mesačne. V čase pôvodného
rozhodovania bol vlastníkom nehnuteľností - rodinného domu č. XXX v kat. úz. obce Q. a pozemkov
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX.

13. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods.1 výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 62 ods.1, 2, 4, 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

18. S poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zák. o rodine súd skúmal k akej podstatnej zmene pomerov
na strane účastníkov konania došlo od posledného rozhodovania súdu, ktorým bolo určené výživné na
mal. Q. V..19. V čase od pôvodného rozhodovania došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky v tom
smere, že jej príjem sa zvýšil . V čase pôvodného rozhodovania poberala len štátne sociálne dávky
celkom v sume 261,13.- €. V súčasnej dobe je zamestnaná. Jej priemerná čistá mesačná mzda činí

okolo 503,13 Eur, poberá príspevok na stravu z dôvodu, že je celiatička, vo výške 35,- Eur, prídavky
na maloleté dieťa v sume 24,95.- € a otec dieťaťa jej pravidelne prispieva na výživu dieťaťa sumou
75,- Eur mesačne - (celkom v sume 638,08.- na matku + dieťa) . Býva v rodičovskom dome ako v
čase pôvodného rozhodovania so svojimi rodičmi, zobrala si spotrebiteľský úver na prerábku vrchného
poschodia rodičovského domu vo výške 14.000.- € , ktorý spláca mesačne vo výške 193,94.- € (čl. 32-34

spisu) upravuje. Vrch rodičovského domu prerába preto, aby mala maloletá v hodné podmienky. Na
budúci rok ide do školy, potrebuje vlastnú izbu. Dala urobiť jednu izbu pre seba a jednu pre maloleté
dieťa a taktiež aj kúpeľňu, aby mali samostatné bývanie s maloletým dieťaťom. Rodičia majú záujem
na ňu rodičovský dom prepísať, ale v súčasnej dobe sa to nedá, pretože rodičia majú zobratý úver
na rekonštrukciu domu, za ktorý úver ručili týmto rodičovským domom. Úver si zobrali na prerábku
strechy, ale keď strechu zhodili, tak pršalo a dom zatopilo, preto museli prerábať aj spodok. Náklady na

rekonštrukciu bolo väčšie, ako mali rodičia k dispozícii finančné prostriedky.

20. Pokiaľ ide o maloleté dieťa vykonaným dokazovaní mal súd preukázané, že od času pôvodného
rozhodnutia súdu došlo taktiež k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. V čase

pôvodného rozhodovania malo dieťa rok a pol, v súčasnej dobe má vyše päť rokov, navštevuje
materskú školu. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou materskej školy u maloletého
dieťaťa. Zvýšili sa jej náklady na stravu, pobyt v škôlke. V čase od pôvodného rozhodovania došlo
aj k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa trpí často bronchitídou a matka
má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Na stravu maloletej v škôlke platí priemerne okolo

35,50 Eur mesačne, platí poplatok za škôlku 20,- Eur, doma na stravu maloletá minie okolo 50,- Eur,
priemerné mesačné náklady na oblečenie maloletej sú 25,- Eur, 20,- Eur na obuv. Náklady na zdravotnú
starostlivosť u maloletej sú priemerne 10,- Eur mesačne. Okrem pravidelných liekov, na ktoré mesačne
dopláca sumu 5,- Eur, si musí kupovať ešte príležitostne aj nejaké kvapky od kašľa, kvapky do nosa, či
vitamíny. Pre rozvoj dieťaťa mu zakupuje hračky, pastelky, farbičky, na priemerne mesačne vynakladá

okolo 10,- Eur a náklady na hygienu maloletej sú 10,- Eur. Iné náklady na dieťa nemá. Náklady na
maloletú priemerne mesačne činia okolo 180,50 Eur.

21. Otec náklady matky na pôžičku na rekonštrukciu vrchného poschodia rodičovského domu namietal.
Uviedol, že strechu nebolo treba prerábať, stačilo ju len natrieť a na poschodí boli dve izby. Na tieto

námietky otca súd neprihliadal, nakoľko súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho tvrdenie je
pravdivé. Naviac súd poukazuje na to, že výdavok 193,94.- €, ktorý matka vynaložila na zlepšenie
bývania pre seba a maloleté dieťa je výdavkom opodstatneným a súd má zo strany matky aj listinnými
dôkazmi preukázané, že matka si úver na rekonštrukciu bývania zobrala a tento úver aj pravidelne
spláca. Súd ďalej udáva, že pokiaľ by matka s maloletým dieťaťom nebývala u svojich rodičov je zrejmé,

že by si musela zabezpečiť bývanie iným spôsobom a to či už bývaním v nájomnom byte , resp. by
si musela zobrať hypotekárny úver na kúpu bytu kde by okrem platenia nájomného či hypotekárneho
úveru musela uhrádzať aj náklady na energie čím by sa jej výdavky značne zvýšili.

22. U otca dieťaťa čo sa týka zmeny pomerov táto nastala len v tom, že zmenil zamestnávateľa a jeho

príjem sa zo sumy 522,81.- € znížil na sumu 472,34.- € (t.j. 50,47.- €). V súčasnej dobe pracuje vo firme
T. L. B. ako skladník napriek tomu, že je vyučený ako strojný mechanik. Otec ďalej uviedol, že prácu
mimo bydliska si nejako intenzívne nehľadá. Zhruba pred dvoma rokmi podal žiadosť do firmy S., ale
keď mu povedali, aký bude mať plat, tak zhodnotil, že sa mu tam neoplatí ísť robiť, lebo by zarobil zhruba
o 100,- Eur viac ako u svojho doterajšieho zamestnávateľa a neoplatilo by sa mu to, lebo túto sumu 100-

Eur by minul na cestovnom ( otec súdu nepreukázal, že by o túto sumu sa mu náklady na cestovnom
do práce zvýšili). Otec ďalej uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý. Naďalej býva v rodinnom dome,
ktorého je vlastníkom. Nemá toľko peňazí, aby vracal dlh starému otcovi v sume po 250,- Eur preto mu
dáva podľa možností okolo 40,- až 50,- Eur mesačne. Starý otec mu však povedal, že potrebuje peniaze
na lieky a keď mu peniaze nevráti, tak ako sa dohodli, že ho dá na súd. Lepšie platenú prácu si nenašiel,

nakoľko by musel odchádzať ďalej za prácou. Z B. do Q. to má blízko. Lepšie platenú prácu mimo
okresu, prípadne v zahraničí si nehľadal aj z toho dôvodu, že má rodinný dom v ktorom býva sám, musí
kúriť v peci a keby odišiel z domu preč, tak by mu mohlo potrhať radiátory. Radiátory nechce ani odstaviť,pretože keď by domov prišiel do dlhšom čase v dome by bolo zima a dom by musel rozkurovať. Otec
ďalej uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Keby peniaze mal, tak by určite peniaze dieťaťu dal.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej
zmene pomerov . Túto podstatnú zmenu súd videl v tom, že maloleté dieťa začalo navštevovať materskú
školu, kde sa matke zvýšili výdavky na maloleté dieťa, došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého
dieťa a taktiež došlo aj k nárastu životných nákladov, ktoré náklady matka vyčíslila na sumu 180,50.-

€ (bez nákladov na bývanie, energie, vodné + stočné, komunálny odpad a iné) preto súd rozhodol
tak, že výživné pôvodne určené na sumu 75,- Eur mesačne otcovi zvýšil na sumu 90,- Eur mesačne.
Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia. Príjmy matky a otca dieťaťa sú
skoro rovnaké PČMM matky 503,13.- € , otca 472,34.- €), pričom ich výdavky sa pohybujú zhruba na
tej istej úrovni. Súd mal zato, že otec maloletého dieťaťa by sa mal podieľať na výžive maloletej vo
väčšej miere ako matka, nakoľko podľa 62 ods. 4 zák. o rodine by mal súd prihliadať aj na osobnú

starostlivosť, ktorú matka maloletému dieťaťu poskytuje. Otec o maloleté dieťa neprejavuje žiaden
záujem. Nenavštevuje dieťa, nad rámec výživného mu nič nezakúpi. Súd má zato, že je v možnostiach
a schopnostiach otca dieťaťa , aby si našiel lepšie platenú prácu. Tvrdenia otca, že si lepšie platenú
prácu nájsť nemôže v inom okrese, prípadne mimo územia Slovenskej republiky len z toho dôvodu,
nakoľko kúri v rodinnom dome, súd nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý by si lepšie platenú prácu

hľadať nemohol. Za účelové tvrdenie súd považoval aj vyjadrenie otca, kde otec udával, že nechce si
hľadať prácu mimo mesta B. aj z toho dôvodu, že by zarobil o 100,- Eur viacej a o 100,- Eur by viacej
precestoval, taktiež súd považuje za účelové. Podľa názoru súdu takáto pasivita otcovi vyhovuje a jeho
pasivita nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou na strane otca pre ktorú by mu súd nemal výživné na
maloleté dieťa zvýšiť, resp. pre ktorú by mal súd jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa znížiť.

Zníženie výživného na maloleté dieťa by postihlo len matku maloletého dieťaťa , ktorá napriek tomu, že
sa osobne stará o maloleté dieťa si lepšie platenú prácu ako otec dieťaťa našla, snaží sa zabezpečiť
dôstojne bývanie pre dieťa a napriek tomu, že jej príjem je len o niečo vyšší ako príjem otca dieťaťa svoje
záväzky si riadne voči bankovej inštitúcií plní. Pokiaľ ide o otca súd je toho názoru, že mladý a zdravý
človek ako otec nemôže byť spokojný s takouto výškou mzdy ako v súčasnosti dosahuje aj vzhľadom na

dnešnú konzumnú dobu. Ak otec už roky tvrdí, že chce platiť vyššie výživné na maloleté dieťa a splácať
svoj dlh starému otcovi, mal by aj svojimi skutkami tieto slovné tvrdenia preukázať a snažiť všetkými
silami si nájsť lepšie platené zamestnanie. Samozrejme nikoho nemožno nútiť, aby si lepšie platenú
prácu hľadal, avšak pri osobách, ktoré sú viazané povinnosťou platiť výživné, je potreba nájsť si lepšie
platenú prácu naviac umocnená potrebami vyživovaného dieťaťa, teda je tu vytvorený určitý zákonný

a spoločenský tlak na to, aby rodič, ktorý má takúto povinnosť pristupoval k hľadaniu si lepšie platenej
práce intenzívnejšie než osoba, ktorá takúto povinnosť nemá. Súd podotýka, že na strane povinného
rodiča sa prihliada aj na jeho schopnosti a taktiež aj na jeho možnosti, teda na to, či je objektívne
možné dosiahnuť s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu , odbornosť , nadanie , vedomosti,
zručnosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce lepšie platenú prácu. Otec nepreukázal súdu, že

trpí nejakými závažnými ochoreniami, ktoré by mu bránili nájsť si výhodnejšie zamestnanie a získať tak
lepší zárobok, prípadne že by osobne zabezpečoval celodennú starostlivosť o osobu , ktorá je na takúto
starostlivosť odkázaná preto má súd za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach , aby na výživu
maloletého dieťaťa platil viac, preto súd výživné na maloleté dieťa zo sumy 75.- € otcovi zvýšil na sumu
90.- € (pričom po takto zvýšenom výživnom otec na dieťa bude prispievať denne sumou 3.- € , ktorá

suma má pokryť 1 výdavkov na výživu dieťaťa) a návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný
zamietol. Taktiež zamietol vo zvyšku aj návrh matky čo sa týka zvýšenia výživného zo sumy 75.- € na
sumu 200.- € mesačne, nakoľko matka súdu nepreukázala, že by od posledného rozhodnutia súdu došlo
na strane maloletého dieťaťa až k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného na
maloleté dieťa až v takej výške odôvodňovala.

24. Výživné súd priznal odo dňa podania návrhu, t. j. od 17.9.2019 ku dňu rozhodovania súdu t.j.do
12.2.2020. Prihliadal pritom na to, že otec dieťaťa mal ku dňu rozhodovania súdu o zvyšovaní výživného
výživné za predchádzajúce obdobie uhradené. Za 14 dní mesiaca september roku 2019, alikvotná

čiastka zvýšeného výživného činila 7,- Eur a za október roku 2019 až december roku 2019, január roku
2020 až február roku 2020 celkom zvýšené výživné činilo 75,- Eur( 15.- € x 5 mesiacov) ´plus 7,- Eur
za alikvotná časť za mesiac september roku 2019, to sa rovná 82,- Eur. Uvedenú sumu súd umožnil
otcovi platiť mesačne v splátkach a to v 15-tich mesačných splátkach po 5,- Eur a v jednej splátke vsume 7,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
z nich ( § 232 ods. 4 CSP) .

25. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu s
poukazom na ustanovenie §-u 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon odvolanie pripúšťa.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods.

1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného

práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti

jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).