Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209458
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415209458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: A. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., ul. Z. C. 8, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom so sídlom Bratislava,
Domašská 11, IČO: 40 231 232, proti žalovanej: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom Komárno,
M.R. Štefánika 6, zastúpenej JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 7,
IČO: 34 021 515, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z
15. apríla 2016, č. k. 18C/19/2015-196, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej o náhradu škody zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 792,17 eura na účet
jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 18 ods. 1, 2 a 4, § 24 ods. 1 a 3, §
56 ods. 1, § 57 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., § 6 ods. 1 Advokátskeho poriadku, § 25 písm. b/, §

26 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory, § 420 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia
náhrady škody vo výške 3.621,60 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 07. 05. 2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 23. 06. 2011 splnomocnil žalovanú
na zastupovanie v právnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15C/19/2011. Táto
vec bola napriek tomu, že žalobca nevedel o právnom inštitúte súdneho zmieru, pretože žalovaná ako
právna zástupkyňa mu nevysvetlila podstatu súdneho zmieru, ukončená súdnym zmierom dňa 09. 05.

2013. O tom, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 06. 2013
sa žalobca dozvedel až vtedy, keď dňa 19. 12. 2013 obdržal Upovedomenie o začatí exekúcie č. EX
2515/2013 zo dňa 10. 12. 2013 od JUDr. Jozefa Štoreka, súdneho exekútora, v dôsledku čoho musel
splniť nielen povinnosť vyplývajúcu zo schváleného súdneho zmieru, ale zaplatiť aj trovy exekučného
konania vo výške 2.800 eur. Za zastupovanie vo vyššie uvedenom súdnom konaní zaplatil žalovanej
sumu vo výške 805 eur a musel zaplatiť poplatok banky za spracovanie blokácie jeho účtu vo výške
16,60 eura. Z tohto dôvodu tvrdil, že mu vznikla žalovaná škoda. Súd prvej inštancie z vykonaného

dokazovania a z doložených dokladov mal za preukázané, že žalovaná ako advokátka zastupovala
žalobcu v konaní na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15C/19/2011 na základe plnomocenstva zo
dňa 23. 06. 2011, konkrétne ho zastupovala na pojednávaní dňa 23. 11. 2011, 31. 01. 2012, 27. 03. 2012
a 09. 05. 2013. V uvedenej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalca Ing. Kataríny Vyšehradskej č.143/2012 podľa ktorého bola nehnuteľnosť, pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho
bývalej manželky, ocenená na sumu 82.100 eur. Tiež mal za preukázané, že žalobca sa so závermi
znaleckého posudku oboznámil a vyjadril s nimi svoj súhlas. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.

05. 2013 zistil, že žalobca v tomto konaní uviedol, že slovenský jazyk ovláda v dostatočnej miere a
nežiadal, aby bol do konania pribratý tlmočník. Žalobca v konaní navrhol a svojim podpisom potvrdil,
schválenie súdneho zmieru súdom. V uvedenej zápisnici sa nachádzajú 2 podpisy žalobcu. Podľa tejto
zápisnice žalobca (v uvedenom konaní v právnom postavení žalovaného) vyhlásil, že vyhlásenému
uzneseniu (o schválenom súdnom zmieri) porozumel a berie ho na vedomie. Z daného spisu sp. zn.

15C/19/2011 bolo žalobcovi ďalej zrejmé, že dňa 09. 05. 2013 bolo vypracované uznesenie, ktorým
bol schválený súdny zmier, podľa ktorého bolo podielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho bývalej
manželky zrušené, žalobcovi boli prikázané do vlastníctva nehnuteľnosti uvedené v tomto uznesení a
bol povinný zaplatiť svojej bývalej manželke titulom finančného vyporiadania sumu 32.000 eur do 30. 11.
2013. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2013, vykonateľným sa stalo, pokiaľ ide
o prvý výrok dňa 13. 06. 2013 a pokiaľ ide o tretí výrok dňa 01. 12. 2013. Žalovanej bolo toto uznesenie

doručené dňa 13. 06. 2013. Zastúpenie žalobcu žalovanou bolo ukončené podaním doručeným na
súd dňa 13. 05. 2014. Zo sťažnosti žalobcu zo dňa 17. 02. 2014 adresovanej Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, resp. Slovenskej advokátskej komore mal súd preukázané, že žalobca, okrem
iného,vsťažnostiuviedol,že„...mupomohladcéradružky,ktorámupožičaladlžnúsumu,abyneprišielo
nehnuteľnosť do ktorej zainvestoval svoje peniaze...“. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Komárno

zo dňa 30. 04. 2014 ČVS: ORP-185/1-VYS-Kn-2014 zistil, že trestné oznámenie žalobcu voči žalovanej
pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu bolo odmietnuté podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Z rozhodnutia disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DSVII.47/14: 503/2014
zo dňa 12. 11. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 12. 2015 mal súd za
zistené, že žalovaná bola uvedeným rozhodnutím oslobodená spod návrhu na začatie disciplinárneho

konania za skutok, že vo veci zastupovala žalobcu, pretože skutok nie je disciplinárnym previnením.
Podľa tohto rozhodnutia disciplinárneho senátu bolo jasné, že žalobca si musel byť už dňa 09. 05.
2013 vedomý povinnosti vyplatiť svojej bývalej manželke sumu 32.000 eur do 30. 11. 2013, ktorá
povinnosť mu vyplynula z vyhláseného a ním podpísaného súdneho zmieru, pretože k podpísaniu
súdneho zmieru žalobcu nikto nenútil, urobil tak dobrovoľne, slobodne a bez nátlaku a mal možnosť

si ním podpisovanú písomnosť riadne prečítať. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností,
ktorú predtým mal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov so svojou bývalou manželkou zápisom
údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností zápisom zo dňa 04. 09. 2013 pod
číslom zmeny 2740/13. Z exekučného spisu číslo EX 2515/2013 neboli pochybnosti o tom, že bývalá
manželka žalobcu podala návrh na uskutočnenie exekúcie dňa 02. 12. 2013 preto, že jej žalobca do

podania návrhu na uskutočnenie exekúcie neuhradil sumu podľa uznesenia Okresného súdu Komárno,
č. 15C/19/2011 zo dňa 09. 05. 2013. Dňa 30. 12. 2013 žalobca uhradil dlžnú sumu a tak isto uhradil
trovy exekúcie v sume 2.800 eur v hotovosti. Z odborného vyjadrenia Mgr. G. U. zo dňa 27. 05. 2015,
č. 24/2015 mal preukázané, že na zápisnici z pojednávania zo dňa 09. 05. 2013 bol podpis žalobcu
o tom, že uvedenú zápisnicu prevzal dňa 14. 05. 2013. Na základe takto vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola podpísaná zmluva o právnom zastúpení, podľa
ktorej mala žalovaná ako advokátka žalobcu zastupovať v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Komárno a žalovaná sa ako advokátka riadne zúčastňovala nariadených
pojednávaníavykonávalapotrebnéprocesnéúkonytak,akotovyplývalozpripojenéhospisuOkresného
súdu Komárno. Žalovaný v konaní nespochybnil hodnotu nehnuteľností, ktorá mala byť predmetom

vyporiadania BSM medzi ním a jeho bývalou manželkou, mal vedomosť o vypracovanom znaleckom
posudku, pričom zo spisu Okresného súdu Komárno nevyplývalo, že by cenu nehnuteľností, určenú
znaleckým posudkom, neakceptoval, alebo že by trval na vypracovaní ďalšieho znaleckého posudku.
Vyzdvihol, že nesporne sa žalobca zúčastnil dňa 09. 05. 2013 súdneho pojednávania na Okresnom súde
Komárno, v priebehu ktorého bol schválený súdny zmier, s ktorým žalobca v plnom rozsahu súhlasil,

obsah súdneho z mieru mu bol riadne oznámený a vysvetlený. Tieto skutočnosti žalobca potvrdil
dvoma podpismi na zápisnici z uvedeného pojednávania. Bol toho názoru, že žalobca mal vedomosť
o tom, že musí svojej bývalej manželke vyplatiť sumu 32.000 eur do 30. 11. 2013 už na pojednávaní
dňa 09. 05. 2013. Dodal, že nie je nevyhnutné preukázať prevzatie zápisnice z pojednávania zo dňa
09. 05. 2013 dňa 14. 05. 2013 žalobcom, pretože je zrejmé, že žalobca bol s povinnosťou vyplatiť

svoju bývalú manželku preukázateľne oboznámený. Z tohto dôvodu zamietol aj návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania vyhotovením grafologického posudku, ktorý by skúmal pravosť podpisu žalobcu
na zápisnici zo dňa 09. 05. 2013, ktorým potvrdil jej prevzatie dňa 14. 05. 2013. Keďže žalobca sa stal
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorá mala byť predmetom vyporiadania BSM a túto skutočnosťsi plne uvedomoval najneskôr v septembri 2013, pretože už pred týmto dátumom nehnuteľnosť chcel
predať prostredníctvom inzerátu. Žalobca mal dostatok možností na to, aby dlžnú sumu svojej bývalej
manželke vyplatil. Uzavrel, že v konaní sa nepreukázalo porušenie povinností žalovanou, vyplývajúcich

jej zo Zákona o advokácii, ani z interných predpisov Slovenskej advokátskej komory, pri zastupovaní
žalobcu v konaní na Okresnom súde Komárno. Táto skutočnosť je zrejmá z rozhodnutia disciplinárneho
senátu Slovenskej advokátskej komory, ktorým je súd podľa § 135 ods. l Občianskeho súdneho poriadku
viazaný. Dodal, že žalovaná žalobcu v exekučnom konaní nezastupovala, exekučné konanie prebehlo
v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o súdnych exekútoroch. Z uvedeného dôvodu preto

zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutím súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka a
pána R. E.. Exekučné konanie proti žalobcovi sa začalo nie z dôvodu pochybenia žalovanej ako jeho
advokátky, ale z dôvodu riadneho neplnenia si povinností zo strany žalobcu voči jeho bývalej manželke.
V závere odôvodnenia podotkol, že žalobcovi na dôveryhodnosti v konaní nepridávali jeho rozporné
výpovede, keď žalobca vo svojich sťažnostiach najprv tvrdil, že peniaze potrebné na vyplatenie svojej
bývalej manželky si požičal od dcéry svojej družky, potom tvrdil, že ich mal k dispozícii už po schválení

súdneho zmieru a napokon svedok B. R. tvrdil, že žalobcovi požičal sumu 10.000 eur. Skonštatoval,
že v konaní nebola v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka splnená základná podmienka pre
vznik škody, porušenie právnych povinností zo strany žalovanej voči žalobcovi, navyše sumy účtované
žalovanou v uvedenom konaní neboli v rozpore s ustanovením § 24 ods. 3 Zákona o advokácii a
žalovaná poskytovala žalobcovi služby advokáta riadne v súlade s právnymi predpismi. Výrok o trovách

konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda trovy
právneho zastúpenia vo výške 792,17 eura za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho
zastúpenia 131,60 eura + režijný paušál 8,39 eura + 20% DPH, účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2016,
131,60 eura + režijný paušál 8,58 eura + 20% DPH, účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2016 (nakoľko

konanie presiahlo 2 hodiny, súd priznal žalovanej trovy vyčíslené za dva úkony), t.j. 2x úkon á 131,60
eura + 2x režijný paušál po 8,58 eura + 20% DPH, náhradu cestovných výdavkov v celkovej sume 33,68
eura (cestovné dňa 04. 03. 2016 DA Komárno - Okresný súd Nové Zámky a späť - celkom 16,84 eura
a cestovné dňa 15. 04. 2016 DA Komárno - Okresný súd Nové Zámky a späť - celkom 16,84 eura) a
náhradu za stratu času za čas strávený na pojednávania dňa 04. 03. 2016 a 15. 04. 2016 t.j. 6 hodín

t.j. (6 x 14,30 eura), celkom 85,80 eura.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. §
205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ a h/ OSP, domáhajúc sa jeho zrušenia, pretože je nezákonný, nesprávny,
nepreskúmateľný a nie je riadne odôvodnený. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul aplikáciu ust.

§ 18 ods. 1, 2 a 5, § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z a § 6 ods. 1 Advokátskeho poriadku, § 420 a
§ 415 Občianskeho zákonníka. Namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov. Uznesenie o chválení
zmieru prevzal v neúplnom znení, nie ako je to v písomnom vyhotovení uznesenia, teda bez poučenia
o možnosti vymáhania uloženej povinnosti v prípade neplnenia. Uviedol, že výsledok Disciplinárneho
konania na SAK nemá žiadnu právnu relevanciu, rovnako tak výsledok jeho trestného oznámenia,

pretože tieto nepreukazujú úmyselné konanie žalovanej. Vyzdvihol, že zodpovednosť za škodu v zmysle
ust. § 420 OZ je zodpovednosť objektívna a zavinenie sa predpokladá s odkazom na ust. § 415 OZ.
Tvrdil, že žiadnu zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 15C/19/2011 dňa 09.
05. 2013 neprevzal, dňa 14. 05. 2015 a podpis nie je jeho. Mal za to, že pravosť jeho podpisu nepotvrdilo
ani odborné vyjadrenie znalkyne. Namietal, že nedoručením plného znenia uznesenia aj s poučením

sa o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti nedozvedel, pričom uvedené sa dozvedel až v prebiehajúcom
exekučnom konaní a teda mu zavinením žalovanej vznikli aj trovy exekučného konania. V ďalšej časti
odvolania spochybňoval určenú cenu nehnuteľnosti a následne sumu, ktorú mal podľa zmieru vyplatiť
jeho bývalej manželke v konaní pred Okresným súdom Komárno. Dodal, že žalovaná mu neposkytla
právne služby s odbornou starostlivosťou a v súlade so Zákonom o advokácii, preto aj odmena 805 eur

jej preto nepatrila.

4.Žalovanávpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcunavrhlanapadnutýrozsudokpotvrdiťakosprávny
a objektívny. Súd prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanie a mala za to, že žalobca v predmetnej
veci neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by porušila svoje povinnosti v rámci zastupovania.

5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol, že zotrváva na
svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. V doplnení svojho vyjadrenia žiadal vykonanie dôkazov -
prepisov zvukových záznamov rozhovoru medzi ním a žalovanou v právnej veci sp. zn. 18C/19/2015na Okresnom súde Nové Zámky, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovanej, podanou žalobou, domáhal náhrady škody vo výške
3.621,60 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 07. 05. 2015 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Svoj nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že žalovanú splnomocnil na svoje zastupovanie
v konaní o vyporiadanie BSM pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 15C/19/2011, ktorá vec bola
skončená súdnym zmierom dňa 09. 05. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 13. 06. 2013. Za
zastupovanie v tomto konaní zaplatil žalovanej 805 eur. Tvrdil, že uznesenie o schválení zmieru mu
nebolo žalovanou doručené, o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti sa dozvedel až z prebiehajúceho

exekučného konania č. EX 2515/2013, v ktorom musel zaplatiť, okrem povinnosti vyplývajúcej zo
schváleného súdneho zmieru, aj trovy exekučného konania vo výške 2.800 eur a poplatok banky za
spracovanie blokácie jeho účtu vo výške 16,60 eura. Tým, že nebol žalovanou riadne a včas informovaný
o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o schválení zmieru, mu vznikla škoda z titulu
úhradytrovexekúcie,poplatkubanke,aleajsamotnýchtrovžalovanej,ktorázastupovanienevykonávala

riadne. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi

súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k
námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

13. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.14. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré
sú upravené v § 421 až § 437, resp., v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769

až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia

zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto
za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420
ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j., tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho

vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že
ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď

zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na

dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. §

420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca
spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),
zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí
dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.

Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

15. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, kedže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
16. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy

odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

17. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomnéhovyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s

dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi uvedenými v

napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich
už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky
odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

23. Citované ustanovenie § 215 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť rozhodovať na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Keďže skutkový stav sa môže v priebehu konania meniť,
bolo nevyhnutné určiť tiež okamih, ktorý sa stane rozhodujúcim pre zistenie skutkového stavu. Tento

okamih určuje citované ustanovenie § 217 CSP. V zmysle tohto ustanovenia je pre posúdenie zisteného
skutkového stavu ako základu rozhodnutia rozhodujúci okamih vyhlásenia rozhodnutia. Znamená to
okrem iného, že súd pri zisťovaní skutkového stavu berie pri dokazovaní do úvahy nielen skutočnosti,
ktoré tu boli pred začatím konania a v čase začatia konania, ale prihliada tiež ku všetkému, čo nastalo za
konania až do vyhlásenia rozsudku, teda vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku. Stav

v čase vyhlásenia rozsudku je rozhodujúci aj pre právne posúdenie veci, ale len vo veciach, v ktorých
rozsudkom dochádza k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi, t. j. tam, kde
rozsudok má konštitutívne účinky. S ohľadom na námietky žalobcu v odvolaní odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a

rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu.
Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu . Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu
konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,nemožno preto vyvodiť, že nevykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania došlo k odňatiu ich
možnosti konať pred súdom, čo by zakladalo dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rovnako tak dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Z hľadiska hodnotenia dôkazov možno napadnúť
len spôsob, ako k tomuto hodnoteniu dospel.

24. V preskúmavanej veci bolo vykonaným rozsiahlym a vyčerpávajúcim dokazovaním jednoznačne
preukázané, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nad akúkoľvek

pochybnosť protiprávne konanie žalovanej, teda splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie
zodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal spôsobenie škody žalovanou, existenciu škody a
jej výšku a taktiež príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V konaní
nebolo preukázané ani listinnými dôkazmi, ani svedeckými výpoveďami spôsobenie žalobcom tvrdenej
škody žalovanou, pričom vyhodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov súd prvej inštancie právne
vyčerpávajúco zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré tvrdenia si aj odvolací súd preberá

za svoje vlastné a sa s nimi v plnej miere stotožňuje. V uvedenej veci odvolací súd nepovažoval
za potrebné, účelné, hospodárne, vykonať ďalšie dôkazy vzhľadom na ich už spomenuté rozsiahle a
absolútne vyčerpávajúce vykonanie. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil aj nevykonanie navrhnutých
dôkazov. Záverom odvolací súd len zvýrazňuje, že v konaní bolo preukázané, že v konaní pred
Okresným súdom Komárno sp. zn. 15C/19/2011 žalovaná ako žalobcom splnomocnená advokátka

vykonávala riadne procesné úkony a zúčastňovala sa nariadených pojednávaní, žalovaná si ako
advokátka vyúčtovala odmenu za úkony spojené s jeho zastupovaním na súde v súlade so zákonom
o advokácii. V konaní nebolo preukázané porušenie ustanovení advokátskeho poriadku žalovanou (viď
rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp.zn. DSVII.47/14: 503/2014 zo
dňa 12. 11. 2015, právoplatné a vykonateľné dňa 14. 12. 2015). Nesporne bolo preukázané, že žalobcovi

bola odovzdaná zápisnica z pojednávania, na ktorom bol medzi účastníkmi konania uzatvorený súdny
zmier dňa 09. 05. 2013, zo zápisnice je zrejmé, že žalobca s uzavretým súdnym zmierom v plnom
rozsahu súhlasil, obsah súdneho z mieru mu bol riadne oznámený a vysvetlený, čo následne potvrdil
dvoma podpismi, teda musel si byť vedomý svojej povinnosti vyplatiť bývalú manželku. O tejto vedomosti
žalobcu o jeho povinnosti vyplatiť bývalej manželke sumu 32.000 eur svedčí aj skutočnosť, že so

žalovanou riešil sumu vyporiadania BSM, snažil sa vyporiadanú nehnuteľnosť predať ako výlučný
vlastník /ako výlučný vlastník bol zapísaný zápisom do katastra nehnuteľností ku dňu 04. 09. 2013/,
zháňal si finančné prostriedky na vyplatenie bývalej manželky zaviazanou sumou. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že exekučné konanie proti žalobcovi začalo z dôvodu riadneho neplnenia si povinností
zo strany žalobcu voči jeho bývalej manželke a nie z dôvodu pochybenia žalovanej ako advokátky

žalobcu. K námietkam žalobcu k sume vyporiadania schválenej súdnym zmierom odvolací súd udáva,
že preskúmavanie tejto otázky nie je predmetom tohto konania a ani nemá s predmetom tohto konania
žiaden súvis, ale opakovane v zhode s názorom prvoinštančného súdu poznamenáva, že žalovaný
v konaní pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 15C/19/2011 nespochybnil hodnotu nehnuteľností,
ktorá mala byť predmetom vyporiadania BSM medzi ním a jeho bývalou manželkou, na jej ocenenie

bol vypracovaný znalecký posudok, o ktorom mal vedomosť a cenu nehnuteľností, určenú znaleckým
posudkom nenamietal.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).