Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613236011
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7613236011.13

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu: A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, ako právny
nástupca pôvodného žalobcu neb. M. N., zomr. X.X.XXXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou Hovan
aHospůdka,s.r.o.,SpišskáNováVes,Gorkého8,IČO:47233419,protižalovanýmprávnymnástupcom
po neb. I. O., zomr. XX.XX.XXXX - 1/ neb. C. P., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom P.
A., X.. O. N. XXXX/X - právny nástupca F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A., X.. O. N. XXXX/X a 2/ M.

O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. D. S., N. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 5,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca neb. M. N. podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal od v súčasnosti nebohej

I. O. zaplatenia istiny 5,27 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe konštatoval, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9C 1170/1998 zo dňa 2.7.2009
bol zaviazaný k úhrade sumy 2.532,70 Eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 20.5.1998 do
zaplatenia a k náhrade trov konania vo výške 2.515,53 Eur v prospech A. O. - W., ktorý vykonával
pre Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo Poráč ťažobné práce. Keďže spoločenstvo nemalo

právnu subjektivitu mohol menovaný podať žalobu proti hociktorému spoločníkovi, pretože za záväzky
zodpovedalispoločnícispoločneanerozdielne.Poukazujúcna§511Občianskehozákonníkapožadoval
od žalovaných, ktoré sú nástupcami podielnika v Urbariáte žalovanú istinu, ktorá zodpovedá podielu na
spoločnej nehnuteľnosti k výške dôvodného plnenia A. O..

3. V priebehu konania dňa XX.XX.XXXX žalovaná I. O. zomrela, pričom Notársky úrad JUDr. Viery

Kupcovej, notárky, Letná 41, Spišská Nová Ves oznámil okruh jej dedičov, ktorými boli dcéra C. P.,
nar. X.X.XXXX a syn M. O., nar. XX.X.XXXX, s ktorými súd následne pokračoval v konaní na strane
žalovaných.

4. Dňa XX.X.XXXX zomrela i dedička neb. I. O., C. P. a Okresní soud v Ostravě (notárom JUDr. Josefom
Kawulokem) uznesením sp.zn. 99D/1789/2016 zo dňa 6.9.2016 ustálil, že dedičom po nebohej C. P.

sa stal jej pozostalý manžel F. P., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým následne súd pokračoval v konaní na
strane žalovaného.

5. V priebehu konania dňa X.X.XXXX zomrel i samotný žalobca M. N.. Dedičské konanie po nebohom
bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 2D/59/2017 a dedičstvo po poručiteľovi nadobudol A. O., nar.
XX.X.XXXX,sktorýmsúdpoodpadnutídôvodovna prerušeniekonaniakonalakosprávnymnástupcom

poručiteľa.6. Vo vyjadrení zo dňa 4.8.2020 súčasný žalobca uviedol, že na podanom návrhu netrvá, berie ho v
celom rozsahu späť a žiada konanie v predmetnej veci zastaviť.

7. Späťvzatie žaloby bolo riadne doručené obom žalovaným, pričom vzhľadom k tomu, že vo veci už
prebehlo pojednávanie, spolu so späťvzatím bola obom žalovaným zaslaná výzva na vyjadrenie, či so
zastavením konania súhlasia.

8. Obaja žalovaní takmer zhodne vo svojich vyjadreniach konštatovali, že tvrdenie žalobcu, že dôvod

sporu odpadol je zavádzajúce a podvodné. Právny zástupca žalobcu nijako konkrétne nepreukázal, že
by bolo rozhodnuté o dôvodnosti nároku žalobcu ani že by bol zistený nový skutkový stav. Nedôvodnosť
nároku žalobcu jasne vyplynula už z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co 25/99 zo dňa
4.3.1999, kde na strane 6 a 7 odvolací súd jednoznačne ukladá, že žaloba môže byť rozšírená na
ďalších spoločníkov urbariátu len ak sa preukáže, že M. N. mal od nich plnomocenstvo s patričným
rozsahom. Rozsudky na ktoré sa žalobca odvoláva nezistili nový skutkový stav iba potvrdili skutkový

stav zistený pred podaním žaloby a spravodlivo rozhodli. Vzhľadom k tomu, že mali za to, že nárok
žalobcu je nedôvodný a bol nedôvodný aj v čase podania žaloby nesúhlasili so späťvzatím žaloby a
žiadali, aby ju súd zamietol.

9.Žalobcavovyjadrenídoručenomtunajšiemusúdudňa17.9.2020konštatoval,žeuznesenieKrajského

súdu v Košiciach sp.zn. 11Co 25/99 zo dňa 4.3.1999, ktorým odvolací súd zrušil výrok o povinnosti
žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 2.532,70 Eur s prísl. v odôvodnení rozhodnutia na strane
8 v 3., 4. a 5. odstavci uvádza, "že v prípade nerozšírenia žaloby na ďalších spoluvlastníkov, ktorých
drevo sa ťažilo, nebude mať za následok procesnú vadu v konaní, ale v kontexte princípu solidarity v
zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z. z. umožňuje žalobcovi žalovať a v konaní trvať na žalobe iba proti

žalovanému, ktorý v kontexte ust. § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách je
zodpovednýzazáväzkyspoločenstva,keďževočiinýmosobámručiaspoločnícispoločneanerozdielne.
Rovnako uvádza, že v prípade, že jedna a tá istá škoda bola spôsobená dvoma alebo viacerými
škodcami, platí zásada, že títo škodcovia zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (zásada solidárnej
zodpovednosti škodcov). Tento spôsob zákonnej úprav je výhodný pre poškodeného, lebo môže svoj

nárok na náhradu celej škody uplatniť proti hociktorému zo zodpovedných subjektov, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či ide o osoby právnické alebo fyzické. V niektorých prípadoch táto spoločná zodpovednosť
vyplýva priamo zo zákona, to je aj v prípade ust. § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z. z. Preto v danom
prípade nárok na náhradu škody si žalobca mohol uplatniť proti M. N. ako fyzickej osobe v kontexte
ust. § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z. z. a žalovať ho priamo. Pri solidárnych záväzkoch platí zásada,

že veriteľ môže splnenie celého dlhu, resp. jeho časti požadovať od ktoréhokoľvek zo solidárnych
dlžníkov. Poskytnutie plnenia má právne účinky aj pre ostatných dlžníkov, lebo v rozsahu poskytnutého
plnenia jedným z dlžníkov, zaniká dlh voči ostatným. Táto zásada je zakotvená aj v ust. § 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená pasívna solidarita a v podstate platí aj pri vyporiadaní
vzájomného vzťahu medzi solidárne zodpovednými škodcami podľa tohto zákonného ustanovenia.

Skutočnosť, že jeden zo solidárnych škodcov sám uspokojí nárok poškodeného v celom rozsahu,
prípadne rozsahu väčšom, než ktorý by na neho pripadol podľa miery jeho účasti na spôsobení škody
je predpokladov pre uplatnenie práv podľa tohto zákonného ustanovenia. Nie je pritom rozhodujúce,
či sa solidárny záväzok opiera o objektívnu zodpovednosť škodcu, alebo jeho zavinenie, a nie je
rozhodujúce ani to, či škoda vznikla ako následok úmyselného alebo nedbanlivostného konania." Z

uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na odlišné neskoršie rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach oproti
rozhodnutiu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/1170/1998, ktorý posúdil nárok ako solidárny
záväzok, bol nárok žalobcu voči jednotlivým spoluvlastníkom dôvodný. Žalobca na základe skutočností
známych v čase podávania žalôb dôvodne uplatňoval nárok voči ostatným spoluvlastníkom a dôvodnosť
uplatňovaného nároku koniec koncov vyplývala aj z právneho názoru, ktorý vyslovil Krajský súd v

Košiciach v zrušujúcom uznesení, ktoré bolo citované vyššie. Na základe predchádzajúcich rozhodnutí
vydaných v obdobných prípadoch tak, ako v konaniach vedených Okresným súdom Spišská Nová Ves
tak aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Košice sp.zn. 37C/145/2014 zo dňa 29.7.2020 súd
v odôvodnení vyslovil v bode 19. odôvodnenia nasledovné" Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí
v okolnostiach danej veci resp. v povahe konania, keď predmetom konania je peňažný nárok žalobcu

titulom následného rozvrhového regresu, ktorý si ako spoločník urbariátu uplatnil voči žalovanému
ako spoločníkovi urbariátu a solidárnemu dlžníkovi dlhu, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný pôvodne
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.7.2009 č. k.
9C/1170/1998-325. Ak by takto žalobca nepostupoval vystavil by sa tým možnosti možného premlčaniatohto svojho nároku". Poukázal na ustanovenie § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že
skutočnosti uvádzané žalovanými nemožno považovať za "vážne dôvody" na nezastavenie konania,
tak, ako to predpokladá Civilný sporový poriadok. Na podporu svojich tvrdení citoval Civilný sporový

poriadok Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, zo str. 542 "Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní
tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a
zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať
prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie

žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje."
V kontexte § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku uviedol, že v danom prípade nie je možné
uvedené ustanovenie aplikovať, pretože nejde o konanie, pri ktorom je potrebný obligatórne súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby. Opätovne svoje tvrdenia podporil citáciou z Civilného sporového
poriadku Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol..
Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, zo str. 543, " Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou
domáhať tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní z časového
hľadiska skôr, stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia a s ňou spojená otázka
aktívnej legitimácie však nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa
mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu

( tzv. iudicium duplex)." V danom prípade sa nejedná o takýto spor, nakoľko toto právo prislúcha len
spoluvlastníkovi, ktorý za iného spoluvlastníka plnil to, čo mal spoluvlastník plniť sám. Je vylúčené,
aby v danom prípade sa jednalo o tzv. iudicium duplex, pretože spoluvlastník, a teda M. O. a F. P. by
nemohli byť aktívne legitimovaní na podanie žaloby, nakoľko nešlo o spoluvlastníkov, ktorí plnili za iného
spoluvlastníka. Mal za to, že žalovaní 1, 2 neuviedli objektívne vážne dôvody, pre ktoré by súd nemohol

rozhodnúť o späťvzatí žaloby a taktiež nejde o konania, na ktoré je ich súhlas potrebný, preto navrhol,
aby súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

10. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 26.9.2020 i následne zo dňa 12.10.2020 okrem
hrubých invektív na adresu právnych zástupcov pôvodného i súčasného žalobcu, na adresu sudcov

tunajšieho súdu a konajúcej sudkyne k veci uviedol iba to, že platobný rozkaz vydaný v tomto konaní
dňa 7.2.2014 nepovažuje za právoplatný ani dôvodný. Celú žalobu i konanie o nej vedené považoval
za podvod.

11. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1-3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

13. Podľa § 146 ods. 1,2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.

14. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom
jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný

princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom
inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami. Ide o 1) nesúhlas druhej procesnej
strany so zastavením konania a 2) existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno.
Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. Posudzovanie
vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, ktorý pri posudzovaní

závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku,ahodnotípredovšetkýmsamotnédôsledkyzastaveniakonaniazhľadiskaprávnehoafaktického
stavu vzťahov medzi stranami a dopad na ich postavenie, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práva právom chránených záujmov . Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a
rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať, v opačnom prípade konanie zastaví.

15. Súd posúdil obsah i dôvodnosť späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, rovnako ako dôvody nesúhlasu
žalovaných 1, 2 so zastavením konania a konštatuje, že nesúhlas žalovaných nespĺňa kritérium
"vážnosti dôvodov", nakoľko nemajú vplyv na hmotnoprávne postavenie žalovaných 1, 2. Z obsahu
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C 1170/1998 bolo totiž zistené, že predmetom tohto konania bola
žaloba žalobcu A. O. - W., Z. D. S., N. X/XX, proti žalovaným 1/ M. N., 2/ M. O.G. a 3/ I. O., o

zaplatenie sumy 2.532,70 Eur s prísl.. Rozsudkom sp. zn. 9C/1170/1998-325 zo dňa 2.7.2009 bol
žalovaný v 1. rade zaviazaný k úhrade žalovanej čiastky, pričom vo vzťahu k žalovaným 2, 3 bola žaloba
zamietnutá. Žalovaná suma v tomto prebiehajúcom spore (sp. zn.11C/33/2014) predstavovala pomernú
časť vyššie uvedenej sumy a jej príslušenstva, na ktorú bol pôvodný žalobca zaviazaný, pričom úhrady
tejtopomernejčastisapôvodnýžalobcadomáhalzdôvoduregresnéhovzťahuvyplývajúcehoz pasívnej
solidarity neb. žalovanej I. O., ako podielničky v Urbariáte, t.j. zo vzťahu medzi pôvodným žalobcom a

dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok v sume 2.532,70 Eur a žalovaným spadajúcim do kategórie ostatných
dlžníkov, ktorí sa mali v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka na úhrade uvedeného súdom priznaného
záväzku protistrane v konaní sp. zn. 9C 1170/1998 podieľať. Vychádzal z toho, že napriek tomu, že
žaloba A. O. - W., Z. D. S. vo vzťahu k žalovanej v 3. rade bola pôvodne zamietnutá, následne bolo
zistené, že po ROEP-ke sa ku dňu 1.5.2013 neb. I. O. ocitla na zozname podielnikov Urbariátu. Až

po samotnom začatí tohto sporového konania došlo rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
3Co/50/2015-429 zo dňa 25.02.2016 k zrušeniu predmetného rozsudku sp. zn. 9C 1170/1998 zo dňa
2.7.2009. Vo veci bol opätovne dňa 03.10.2018 súdom 1. stupňa vydaný rozsudok, ktorým bola žaloba
v celom rozsahu zamietnutá, ktorý bol potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu, teda rozsudok sa stal
právoplatným dňa 27.03.2020. Tým, že žaloba bola v pôvodnom konaní finálne zamietnutá bolo teda

de facto rozhodnuté, že pôvodný záväzok vo výške 2.532,70 Eur vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi
neexistuje a teda odpadol dôvod aj pre vedenie tohto sporového konania. Z uvedeného dôvodu teda
žalobcavzalžalobuvcelomrozsahuspäť,rovnakoakotomu,boloivinýchkonaniachvedenýchtunajším
súdom proti ostatným podielnikom Urbariátu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené bol súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov pre nesúhlas žalovaných
so späťvzatím žaloby toho názoru, že tvrdenie žalovaných, že žaloba nebola už od počiatku dôvodná,
nemožno považovať za relevantný dôvod pre nezastavenie konania, teda na prejednanie a rozhodnutie
vo veci. Faktom totiž ostáva, že žaloba bola v pôvodnom konaní finálne zamietnutá, teda bolo teda
de facto rozhodnuté, že pôvodný záväzok vo výške 2.532,70 Eur vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi

neexistuje a teda odpadol dôvod aj pre vedenie tohto sporového konania. Zastavenia konania tohto
konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami nebude mať žiadny negatívny
dopad na postavenie žalovaných, žiadnym spôsobom neohrozí mieru ich práv a právom chránených
záujmov.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda súd na nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby
neprihliadol a konanie vo veci zastavil.

18. Podľa § 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 256 ods.2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

20.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.23. Vo všeobecnosti ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby je
povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

24. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 C.s.p). Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p.
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje

pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa názoru súdu, takéto dôvody na postup podľa § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania
strán sporu sú tu dané. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle uvedeného ustanovenia súd

považuje to, že tie skutočnosti, z ktorých pôvodný žalobca vychádzal pri podaní žaloby v tomto spore,
sa v priebehu tohto sporového konania podstatne zmenili, čím sa súd podrobne zaoberal v bode 15
odôvodnenia tohto rozhodnutia. Tým, že žaloba bola v pôvodnom konaní finálne zamietnutá bolo teda
de facto rozhodnuté, že pôvodný záväzok vo výške 2.532,70 Eur vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi
neexistuje a teda odpadol dôvod aj pre vedenie tohto sporového konania.

26. Súd pri posudzovaní uvedených skutočnosti vzal tiež do úvahy, že až do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. 9C 1170/1998 bolo toto konanie prerušené, teda stranám sporu nemohli
vzniknúť žiadne také trovy konania, ktoré bo bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, ktoré
by mali stranám sporu vzniknúť v tomto konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením ich práva.

27. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia a z dôvodov hodných osobitného
zreteľa žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom

súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.