Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/598/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201262
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1610201262.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. Ž., C. F. XXXX/XX, K., zast. advokátom JUDr.
Miroslavom Repkom, Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., Francisciho 1, Bratislava,
proti odporcovi: P.. Z. Ž., C. F. XXXX/XX, K., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Zobokom, Advokátska
kancelária mzlegal, s.r.o., so sídlom Bernolákova 2425/2, Malacky, o vylúčenie odporcu z užívania
nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. marca 2013,

č.k. 6C 47/2010-322, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil odporcu z užívania nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX Správy katastra Z. ako parc. reg. L., parc. č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o
výmere 126 m2, parc. č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc. č. XXX/

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 819
m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, rodinný dom súp. č. XXXX
postavený na parc.č. XXX/XX B. garáž postavená na parc. č. XXX/XX a uložil mu povinnosť zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.045,07 Eur. Rozhodol tak s poukazom na
ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka apo zistení skutkového stavu, v zmysle ktorého účastníci
konania boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa

23.02.2009, č.k. 4C 586/2008-20, s právoplatnosťou ku dňu 25.03.2009, keď počas trvania manželstva
sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vo výroku preskúmavaného
rozhodnutia a aktuálne sa na Okresnom súde Malacky vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov na základe návrhu navrhovateľky pod sp.zn. 4C 492/2009, ktoré nie je
doposiaľ právoplatne skončené. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že po rozvode manželstva
zostali v rodinnom dome bývať účastníci a ich dve dospelé deti Z. B. B., s tým, že podľa výpovede

navrhovateľky manželstvo s odporcom dobre nefungovalo, odporca pracoval na týždňovky a domov
chodil len na víkendy, navrhovateľke stále niečo vyčítal, s deťmi nemal dobrý vzťah, kritizoval ich,
nič im nekúpil, nepomohol im s učením, syna nenávidel a od roku 2009 komunikoval len s dcérou,
pokiaľ ju fyzicky nenapadol. Navrhovateľke nedával peniaze na domácnosť, platil inkaso a poplatky.
Od roku 2007 navrhovateľka odporcovi prestala variť a prať. On im následne odpojil spotrebič, schoval
ich a zo synových peňazí boli nútení zakúpiť nové. Následne po rozvode manželstva k uvedenému

psychickému nátlaku sa pripojil i útok fyzický, odporca im odpojil i ohrev vody a nemohli sa preto umývať,
zakázal namontovať sieťky proti komárom. Zvykol navrhovateľke zablokovať auto, aby ho potom museli
prosiť o uvoľnenie. V septembri 2009 napadol fyzicky dcéru B., keď zbierala topánky, ktoré odporca
vyhodil z domu. Udrela si chrbticu, brat volal políciu. Napriek pokynu lekára dcéra odmietla ostať v
dome s otcom, odcestovala s navrhovateľkou a bratom na plánovanú cestu a ležala v hotelovej izbe. K
druhému útoku došlo v októbri 2009 , keď navrhovateľke porozhadzoval po obývačke opraté prádlo a

udrel ju železnou tyčou, ktorou chcela ona otvoriť strešné okno, zavolali políciu, avšak odporca odišiel
preč. Zistil tiež, že odporca podal voči navrhovateľke trestné oznámenie pre krivé obvinenie, návrhna určenie výživného, ktorý bol zamietnutý a uvedené súdne rozhodnutie bolo potvrdené aj súdom
odvolacím, v marci 2010 sa zabarikádoval v dome a navrhovateľku s deťmi nechcel vpustiť dnu, bola
volaná polícia. Uviedol, že podľa lekárskych potvrdení navrhovateľka trpí primárnou hypertenziou, v

máji 2011 išlo o arteriovú hypertenziu I, v októbri 2011 bolo konštatované zhoršenie zdravotného stavu
na arteriovú hypertenziu II, navrhovateľka bola dňa 22.09.2009 ošetrená, pričom podľa odporcu sú
tvrdenia navrhovateľky vymyslené, bola pod vplyvom rodičov, zlom v manželstve nastal podľa neho v
roku 2003, kedy dal vysúdené peniaze z pracovnoprávneho sporu sestre za zakúpené auto pre odporcu
a dovolenku ich rodiny v Chorvátsku. Z výpovede odporcu zistil, že po rozvode viedli tichú domácnosť,

v roku 2009 mu v dome zmizla jeho krátka guľová zbraň, oznámil to polícii a zistilo sa , že zbraň zobral
syn. Navrhovateľka s deťmi mu spoločný televízor odniesli do jeho izby a do obývačky dali nový, vzali
mu diaľkové ovládanie od televízora a taktiež horáky zo sporáku. Podľa neho incident s dcérou bol
vyvolaný ňou, ktorá sa naňho zahnala, poprel skutočnosť, že by ju sotil a ona by spadla, zranenia si
mohla spôsobiť neskôr inde. K útoku s navrhovateľkou došlo podľa neho preto, že mu navrhovateľka
odpojila práčku, navrhovateľka sa železnou tyčou zahnala na neho, proti čomu odporca nastavil ruky a

zápasili, tyč jej vytrhol a zranil ju pritom na ramene, chcela ho škriabať do tváre, preto jej tyčou podbral
ruky, čo mohlo spôsobiť modriny na predlaktí na spodnej časti. V marci 2010 nepustil navrhovateľku a
deti do domu z dôvodu zistenia, že byt je vykradnutý. Zistil, že odporca podal voči navrhovateľke v roku
2009 viacero trestných oznámení pre podozrenie z prečinu krivej výpovede, krivého obvinenia, trestné
oznámenie za obmedzovanie v užívaní domu, ktoré boli odmietnuté. Z prehľadu zamestnaní odporcu

ustálil, že nepracoval a od r. 2005 bol hlásený na ÚPSVaR v Malackách v obdobiach od 01.04.2005 do
30.09.2005, od 09.11.2007 do 07.01.2008, od 08.04.2008 do 05.10.2008, od 01.01.2009 do 31.12.2009
a od 04.03.2010 do 31.07.2011. Od 17.12.2009 do 28.02.2010 pracoval na dohodu o vykonaní práce. V
priebehu konania Obvodného úradu Malacky rozhodnutím č. A/2010/00976-00010/P-11 í, 120, 230 zo
dňa 20.07.2010 bol odporca uznaný vinným:

1. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 22.9.2009 v čase okolo 08.00 hod.
pred rodinným domom v K. na F. V.. Č.. XXXX/XX fyzicky napadol svoju dcéru B. Ž.Ú. tak, že ju
chytil za ruku a zhodil na betónovú dlažbu, uvedeným konaním sa úmyselne dopustil priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví,

2. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26.10.2009 v čase okolo 17.00 hod.
v rodinnom dome v K. na F. V.. Č.. XXXX/XX napadol manželku M. Ž. tak, že ju niekoľkokrát udrel

hliníkovou tyčou do oboch predlaktí, pravého ramena a krížovej oblasti chrbta, uvedeným konaním sa
úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví,

3. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26.10.2009 v čase okolo 17.00 hod. v

rodinnom dome v K. na F. V.. Č.. XXXX/XX znemožnil prístup obyvateľom uvedeného rodinného domu,
uvedeným konaním sa úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami.

Za uvedené priestupky mu bola uložená sankcia pokarhanie. N základe odvolania odporcu Ministerstvo
vnútra, sekcia verejnej správy rozhodnutím č. SVS-OP-2010/021863/TDL zo dňa 19.11.2010 zrušilo

vyššie uvedené rozhodnutie Obvodného úradu Malacky a vec mu vrátilo na nové prejednanie a
rozhodnutie. Následne rozhodnutím Obvodného úradu Malacky č. ObU-MA-OVVS-A/2011/00608/P-12
zo dňa 18.04.2011 bolo konanie vo veci priestupkov odporcu v súlade so zásadou „in dubio pro reo"
zastavené, pretože spáchanie uvedených skutkov nebolo obvinenému (odporcovi) preukázané, keďže
neboli zistení žiadni priami svedkovia, ktorí by potvrdili tvrdenia jednej alebo druhej strany a nepodarilo

sa odstrániť rozpory v jednotlivých výpovediach.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že podľa svedeckej výpovede dcéry účastníkov B. Ž. problémy s
otcom nastali po tom, ako prestal pracovať, odkedy všetko zabezpečovala matka, otec nič nerobil a od
nich vyžadoval poriadok, napr. aby topánky ukladali rovno v predsieni, zakazoval im variť na sporáku,

prať, zamykal si veci vo svojej izbe, museli si zakúpiť nové spotrebiče. Fyzické konflikty odporcu s
ňou a matkou popísala zhodne s navrhovateľkou. Po vydaní predbežného opatrenia sa síce z domu
odsťahoval, dal však odpojiť energie. Spolužitie s odporcom si nevie predstaviť, bola by to katastrofa,
museli by aj s matkou odísť, podľa nej s bratom má odporca zlý vzťah už od detstva. Bola nútenázanechať štúdium na vysokej škole v roku 2009, pretože v dome sa nedalo učiť, otec na nich kričal,
vyvolával hádky, vypínal kúrenie, v decembri 2009 boli týždeň bez kúrenia a teplej vody. Podľa svedeckej
výpovede syna účastníkov pred rozvodom rodičov bol otec dlho nezamestnaný, viedol pracovnoprávne

súdne spory, bol z toho nervózny, čo vyústilo do fyzických útokov, deptal ich psychicky, zatvárali sa do
izieb, čo otcovi vadilo. Bol prítomný pri fyzických útokoch odporcu voči navrhovateľke a sestre, opísal ich
v podrobnostiach zhodne s navrhovateľkou a svedkyňou (sestrou). Podľa svedka otec im vždy vyčítal
ukladanie papúč v dome, mal nejakú úchylku o povinnosti ukladať papuče od najmenších po najväčšie,
robil to aj s riadmi v kuchyni. Po rozvode im robil zle tým, ž vypínal večer elektrinu, keď sa sestra

potrebovala učiť do školy, vypol vodu a za účelom hygieny museli ísť k babke. Sestra a matka sa báli
chodiť do domu samé. Po vydaní predbežného opatrenia o dočasnom vylúčení odporcu z užívania
nehnuteľnosti odpojil energie, bol im odobratý plynomer v decembri 2009 a museli vybavovať nový, asi
dva týždne boli bez kúrenia a teplej vody. Po odvolaní proti predbežnému opatreniu sa vrátil a vymenil
všetky zámky, opätovne privolali políciu, nakoniec dom otvoril privolaný zámočník. Počas stretnutia s
otcom v dome za prítomnosti advokátov došlo opäť medzi nimi k incidentu. Nevie si vôbec predstaviť

spoločné bývanie s otcom pre jeho psychické a fyzické deptanie všetkých členov rodiny. Kvôli stresom
má zdravotné problémy, a to žlčníkové záchvaty od septembra 2011, v novembri 2011 sa podrobil
operácii. Guľovú zbraň otca skryl kvôli stupňujúcim sa hádkam, je držiteľom zbrojného pasu.

Súd prvého stupňa mal za to, že účelom ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je

obmedzenie násilného správania sa manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z ich bezpodielového spoluvlastníctva, keď takéto obmedzenie resp. vylúčenie užívacieho práva
prichádza do úvahy vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej
domácnosti, dochádza k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. postačuje tu existencia čo i len
hrozby takéhoto násilia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku psychického či fyzického násilia či hrozby

takýmto násilím musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že
toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Návrh navrhovateľky vyhodnotil
za dôvodný majúc za to, že z jej výsluchu a z výsluchu detí účastníkov mal za preukázané, že
odporca sa dlhodobo dopúšťal psychického násilia ako na navrhovateľke tak i na osobách blízkych, a
to vlastných deťoch, ktoré po rozvode prerástlo i do násilia fyzického. Poukázal na to, že konanie vo

veci priestupkov odporcu bolo zastavené z dôvodu, že neboli zistení priami svedkovia, ktorí by potvrdili
tvrdenie jednej alebo druhej strany a nepodarilo sa odstrániť rozpory v jednotlivých výpovediach. Z
uvedeného nie je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, že je možné jednoznačne vyvodiť záver, že odporca
sa predmetných priestupkov nedopustil, okrem toho konanie odporcu zhodne popísali navrhovateľka
i deti účastníkov, sám odporca vo svojej výpovedi nepoprel konflikty. Ustálil, že navrhovateľku i deti

obmedzoval v užívaní nehnuteľnosti, na ktorej vyporiadaní sa účastníci nevedia dohodnúť a uvedená
skutočnosť mala dopad na všetkých členov rodiny, keď navrhovateľke sa v dôsledku konfliktov zhoršil
zdravotný stav, syn musel podstúpiť operáciu žlčníka a dcéra z dôvodu správania sa odporcu bola
nútená ukončiť štúdium na vysokej škole. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru,
že je daný hmotnoprávny dôvod na úplné vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu, garáže a

ostatných nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. Podľa neho bolo preukázané, že
návrat odporcu do spoločného rodinného domu nie je možný, keďže ďalšie spolužitie v ňom by bolo
neznesiteľné. Vzhľadom na túto situáciu ustálil potrebu nevyhnutného zásahu súdu, ktorým sa odporca
nijako nezbavuje vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, pretože v danom prípade je potrebné poskytnúť
ochranu navrhovateľke a spoločným deťom účastníkov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľky v konaní
a priznal jej náhradu súdneho poplatku za návrh na predbežné opatrenie vo výške 33,- Eur a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 2.012,07 Eur za 16 úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. S uvedeným rozhodnutím nesúhlasil, nakoľko výpovede svedkov (dospelých
detí účastníkov) považoval za účelové a vykonštruované. Napr. tvrdenie o tom, že navrhovateľka s
deťmi ostala v novembri 2009 bez tepla a teplej vody bolo podľa neho vyvrátené listinným dôkazom
o tom, že spoločne so synom vykonali dňa 28.11.2009 odpočet všetkých meračov. Poukázal na to,že na základe rozhodnutia súdu v dome nebýval od 05.03.2010 stým, že podľa lekárskych správ sa
zdravotný stav navrhovateľke zhoršil od októbra 2010, syn začal mať problémy so žlčníkom v októbri
2010 a operáciu podstúpil v novembri 2011. Z dokazovania teda nijako nevyplynula príčinná súvislosť

zdravotných problémov s jeho užívaním domu. Taktiež nedošlo podľa neho k preukázaniu ukončenia
vysokoškolského štúdia navrhovateľkou v príčinnej súvislosti s jeho bývaním v dome. Za nesprávny
považoval postup súdu prvého stupňa, keď nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom
znalca za účelom zistenia, či popisované zranenia navrhovateľky mohli byť v príčinnej súvislosti s
popisovaným útokom hliníkovou tyčou. Mal za to, že ust. § 146 ods. 2 Obč. zákonníka umožňuje

vylúčiť z užívania nehnuteľnosti také osoby, ktorých správanie sa vymyká bežným nedorozumeniam
medzi spolubývajúcimi osobami a musí ísť o prípady psychického alebo fyzického násilia, resp. hrozby
takýmto násilím, ktorého intenzita musí byť nad mieru obvyklého spolunažívania. Poukázal na to, že
ustálenou príčinou rozvratu manželstva účastníkov boli názorové a povahové nezhody, skutočnosti
uvádzané navrhovateľkou a svedkami označil za skresľujúce, od detí žiadal finančné podieľanie sa
na zveľaďovaní nehnuteľnosti od doby, kedy mali vlastný príjem. Namietal i výšku priznaných trov

právneho zastúpenia z dôvodu odročovania niektorých pojednávaní na základe jeho prechádzajúceho
ospravedlnenia doručovaného i protistrane.

Svoje odvolanie doplnil podaním zo dňa 26.02.2014 a napadnuté rozhodnutie označil za nezákonné,
predčasne vydané, nepreskúmateľné. porušujúce jeho ústavné právo na možnosť konať pred súdom

a ústavné právo týkajúce sa jeho vlastníctva a súdnej ochrany. Poukázal na nesprávny postup
súdu prvého stupňa, keď jeho odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie
predbežného opatrenia vylučujúceho ho dočasne z užívania nehnuteľnosti, súd prvého stupňa
nepredložil súdu odvolaciemu bezodkladne, ale až spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci
samej, čím došlo k porušeniu jeho práva na možnosť konať pred súdom a kvalifikovane reagovať

na závery súdu odvolacieho. Uvedený postup podľa neho je spôsobilý privodiť možnosť ovplyvnenia
jedného rozhodnutia druhým. Za chybné považoval napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že neurčuje
rozsah ani smer jeho vylúčenia a nerieši otázku užívania ďalších vecí patriacich do jeho osobného
vlastníctva nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ku ktorým nemá prístup (oblečenie, elektronické a
elektrické spotrebiče, nábytok, športové potreby, stavebné stroje a náradie). Poukázal na ust. § 123

Občianskeho zákonníka oprave vlastníka veci predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním, ako aj na ust. § 144 Občianskeho zákonníka o spoločnom užívaní
vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov oboma manželmi. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
nerieši dobu jeho vylúčenia z užívania nehnuteľnosti, keď podľa jeho názoru nemožno rozhodnúť o jeho
úplnom vylúčení z užívania nehnuteľnosti bez časového obmedzenia, nakoľko takéto rozhodnutie by

predstavovalo neprípustný zásah do jeho vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 1 a či. 20 ods.
4 Ústavy SR. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že návrh na jeho vylúčenie z užívania nehnuteľnosti
bol navrhovateľkou podaný v čase po právoplatnom rozvedení ich manželstva, nespĺňal teda zákonom
požadované kritérium na jeho status a tým namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore.
Odôvodnenie rozsudku podľa neho nespĺňa náležitosti zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2

O.s.p. pre jeho nedostatočnosť, nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť, nakoľko súd prvého stupňa sa
podľa neho právne korektne nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami prípadu. Z uvedených
dôvodov mal napadnuté rozhodnutie,, za nezákonné v rozpore s princípom spravodlivosti. Podľa neho
rozhodnutie súdu podľa § 146 ods. 2 Obč. zákonníka musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom
svojvôle. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nemusí byť nárok preukázaný, pre rozhodnutie vo veci

samej však nestačí len osvedčenie hrozby násilia, jeho existencia musí byť preukázaná, ktoré dôkazné
bremeno navrhovateľka podľa neho neuniesla a mal za to, že súdy sa snažia len o zachovanie daného
stavu.Tvrdil,žejeholistinnýmidôkazmibolivyvrátenésvedeckévýpovededetíúčastníkov,sčímsavšak
súd prvého stupňa podľa neho nevysporiadal a nevykonal ním navrhnuté dokazovanie, ktoré by mohlo
svedeckévýpovedespochybniť.Svedeckévýpovededetíoznačilzaeventuálneovplyvnenérozrušením,

ich pamäťou, schopnosťou svedkov javy vnímať a reprodukovať. Podľa neho bol súd prvého stupňa
povinný brať do úvahy objektívne faktory - vzťah svedkov k účastníkom konania a k veci, s tým, že
deti sú samostatné, schopné sa sami živiť. Za paradoxné označil povýšenie práva detí ako tretích osôb
na bývanie v dome nad jeho právo vlastníka. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videl aj v tom, že
nevyhodnocuje dokazovanie o jeho trestných oznámeniach na navrhovateľku. Poukázal taktiež na úzku

súvislosť daného konania s konaním o vyporiadanie BSM, keď daný faktický stav ohľadom užívania
nehnuteľnosti môže pre navrhovateľku vytvoriť akési vydržanie.Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedla, že súd prvého stupňa správne a úplne vo veci zistil skutkový stav. Odporcom navrhnuté
dokazovanievýsluchomznalcaaostatnýchosôbbypodľanejnevyvrátiloexistenciuodôvodnenejhrozby

z násilia, ublíženia na zdraví považovala za preukázané listinnými dôkazmi a detailnými svedeckými
výpoveďami. Poukázala na dlhodobé konanie odporcu, ktorým psychicky negatívne pôsobil na ňu a
deti ako osoby. Cieľom navrhuje podľa nej zabrániť rodinnej tragédii. Uviedla, že odporca sa nedokázal
vysporiadať s rozvodom manželstva a spolužitie s ním sa stalo neznesiteľným, čo bolo preukázané
taktiež detailnými výpoveďami v rámci súdneho konania. Mala za to, že vo veci bolo vykonané

podrobné a rozsiahle dokazovanie, ktorým došlo k preukázaniu skutočnosti, že v domácnosti účastníkov
dochádzalo k hádkam, schválnostiam, ktoré vyvrcholili do fyzických stretov členov domácnosti a jednalo
sa o vyvrcholenie psychického tlaku na všetkých členov rodiny zo strany odporcu. Tvrdenia odporcu
označila za vymyslené. Pozornosť upriamila na skutočnosť, že priestupkové konania boli zastavené
len v zmysle zásady „in dubio pro reo". Spolužitie v domácnosti sa ukázalo podľa nej ako nemožné
pre neustále strety vyvolané vždy odporcom. Namietla taktiež spochybnenie vierohodnosti vypočutých

svedkov, z ktorých výpovedí je zrejmé, že napriek všetkému si otca vážia, ich svedecká výpoveď im
nebola príjemná. Ich výpovede sú takmer totožné a bez rozporov a teda súd prvého stupňa podľa nej
správne vyhodnotil ako preukázané násilie a psychické týranie v domácnosti. Poukázala na tri roky
trvajúce konanie o vysporiadanie BSM, v ktorom niekoľkokrát neúspešne vyzvala odporcu na dohodu a
taktiež na jeho neúspešnosť v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Napadnutý

rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach a z dôvodov
podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.), na
ktorom doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť, pretože súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie je tak predčasné.

V záujme prevencie a postihu tzv. domáceho násilia bola novelou Občianskeho zákonníka č. 526/2002
účinnou od 01.01.2003 uzákonená možnosť obmedziť právo manželov užívať spoločný dom alebo

byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sú splnené zákonom určené podmienky.
Ust. § 146 ods. 2 Obč. zákonníka umožňuje upraviť - obmedziť právo užívať dom alebo byt alebo
celkom vylúčiť z užívania domu alebo bytu len vtedy, ak dom alebo byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,návrhpodaljedenzmanželov,spravidlaobeťdomácehonásilia,účastníkom,
proti ktorému smeruje návrh, je druhým manželom, spravidla osobou dopúšťajúcou sa domáceho

násilia a súd v konaní zistí, že ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným v dôsledku fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia proti osobám vymenovaným v § 146 ods. 2 Obč.
zákonníka, ak niektorá z týchto osôb býva v spoločnom dome alebo v byte. K domácemu násiliu,
ktoré neraz vrcholí tragickou udalosťou, dochádza spravidla v domoch resp. bytoch medzi manželmi,
rozvedenými manželmi, druhom a družkou, ako aj medzi rodičmi a deťmi, prípadne medzi súrodencami.

Táto úprava v oblasti občianskeho práva hmotného bezprostredne obsahovo i pojmovo súvisí s úpravou
v Trestnom zákone (§ 208- týranie blízkej osoby a zverenej osoby). Vzhľadom na to bude opodstatnené
pri uplatňovaní ust. § 146 ods. 2 Obč. zákonníka vychádzať z pojmov uzákonených v Trestnom zákone.

Podľa § 208 Trestného zákona, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa dopúšťa ten,

kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie najmä:

1. bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálením rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou

izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie,
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

2. bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej
osobnej starostlivosti, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

3. nútením k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž vzhľadom na
jej vek alebo zdravotný stav, alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,4. vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie alebo

5. iným neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Definícia pojmu blízka osoba je daná taktiež Trestným zákonom, ako i ust. § 116 Obč. zákonníka, podľa
ktorého blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom
alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú ujmu.

Pri rozhodovaní o návrhu na obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Obč.
zákonníka sú podľa § 135 ods. 1 O.s.p. viazané rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a
kto ich spáchal, ak v čase rozhodovania súdu takéto rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. Do úvahy
prichádza odsúdenie za trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby a právoplatné rozhodnutie

správneho orgánu o postihu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ak v čase rozhodovania
súdu o návrhu podľa § 146 ods. 2 Obč. zákonníka takéto právoplatné rozhodnutie absentuje (ako
v danom prípade), súd dokazovaní v občianskom súdnom konaní zisťuje, či je splnená podmienka
existencie fyzického alebo psychického násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome, alebo existencie hrozby takýmto násilím. V prípade splnenia uvedenej podmienky

potomsúdvosvojejpôsobnostihodnotístavastupeňnarušeniavzťahovmedziosobamiztohohľadiska,
či sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Rozhodnutie o tejto otázke je výsostným oprávnením
súdu a bude vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu a úvah súdu. O rozsahu a spôsobe
obmedzenia užívacieho práva rozhoduje súd s prihliadnutím na záujem zabrániť súčasnej prítomnosti
osôb, ktoré sa dopúšťajú násilia alebo vyhrážajú sa násilím a osôb, proti ktorým toto násilie alebo hrozba

násilia smeruje a tiež s prihliadnutím na reálne možnosti uskutočnenia takéhoto riešenia. Vylúčenie
spoluvlastníka z užívania spoločného domu bude výnimočným a krajným riešením, ak nebude možné
docieliť zamedzenie násiliu iným spôsobom obmedzenia užívacieho práva. Manžel, ktorý podá návrh na
súd, musí teda preukázať, že pomery v dome nedovoľujú ho pokojne užívať bez strachu o svoju osobu
a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Súd môže právo užívať dom druhému

manželovi obmedziť alebo úplne zakázať. Pokiaľ by išlo o obmedzenie užívacieho práva, súd môže
určiť rozhodnutím, ktorú časť domu nebude môcť druhý manžel užívať a zakáže sa mu tým prístup do
niektorých častí domu, resp. miestností. Takéto obmedzenie, aby splnilo svoj účel, bude možné uplatniť
v prípade, ak to bude z hľadiska charakteru domu možné. Vylúčenie z užívania domu znamená zákaz
vstupu doň, a teda zákaz jeho užívania v celosti. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka,

keď viac ako vlastnícke právo je potrebné chrániť zdravie a život druhého manžela a členov rodiny.
Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania domu však neznamená, že je to navždy. Ak
sa zmenia pomery a ak nastanú predpoklady na možnosť reálneho spolunažívania v dome, môže súd
na návrh niektorého z manželov zrušiť obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.
Nezhody, ktorých riešenie je upravené ustanovením § 146 ods. 2 Obč. zákonníka, môžu vznikať nielen

za trvania manželstva a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielové
spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka
ustanovená v § 149 ods. 4 Obč. zákonníka. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu v zmysle §
146 ods. 2 Obč. zákonníka, má teda i rozvedený manžel.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu ohľadom nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov
po rozvode ich manželstva v danom konaní, pokiaľ ide o skutočnosť, že súd prvého stupňa svojím
rozhodnutím neurčil lehotu, na ktorú je z užívania nehnuteľnosti vylúčený, tieto odvolací súd vyhodnotil
so zreteľom na vyššie uvedené právne argumenty za nedôvodné. Rovnako potom za nedôvodnú
vyhodnotil i odvolaciu námietku odporcu o tom, že rozhodnutie nerieši, či je odporca z užívania vylúčený

v určitom rozsahu alebo úplne, nakoľko ak súd prvého stupňa rozsah neurčil, rozhodnutie znamená
úplné vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľností. Taktiež nedôvodná je odvolacia námietka odporcu,
že súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím nerieši otázku užívania vecí v dome sa nachádzajúcich,
pretože rozhodnutie o užívaní týchto hnuteľných vecí patriacich do BSM alebo do osobného vlastníctva
účastníkov nie je predmetom tohto sporu.

Odvolací súd však má za to, že súd prvého stupňa pochybil ak svojím rozhodnutím odporcu vylúčil
i z užívania garáže a nezastavaných častí spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko v zmysle ust. § 146
ods. 2 Obč. zákonníka je možné spoluvlastníka nehnuteľnosti obmedziť alebo vylúčiť len z užívaniadomu (prípadne bytu). Ak súd prvého stupňa na rozhodnutie zakazujúce odporcovi užívať i tieto časti
BSM mal právny dôvod s ohľadom na vykonané dokazovanie, bolo jeho povinnosťou takéto svoje
rozhodnutie v odôvodnení rozsudku vysvetliť a uviesť v ňom svoje úvahy v tomto smere, čo súd

prvého stupňa neurobil. Taktiež je jeho rozhodnutie predčasné a nenesie znaky zákonného rozhodnutia,
keď v jeho odôvodnení nedošlo k vysvetleniu, z akých dôvodov došlo k úplnému vylúčeniu odporcu
z užívania nehnuteľnosti ako krajného riešenia vzťahov účastníkov a v odôvodnení rozhodnutia sa
súd prvého stupňa nevysporiadáva s možnosťou alebo nemožnosťou len jeho obmedzenia v užívaní
domu. Navyše sa odvolaciemu súdu ako nedostatočné javí vykonané dokazovanie ohľadom existencie

fyzického či psychického násilia v domácnosti, či existencie jeho hrozby, keď súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie len výsluchom účastníkov a spoločných dospelých detí. Je pravdou, že k rozhodnutiu
podľa § 146 ods. 2 Obč. zákonníka možno pristúpiť po zistení skutočnosti, že spolužitie v dome sa
stalo pre členov spoločnej domácnosti neznesiteľným, avšak pre rozhodnutie tak závažného praktického
významujepotrebnéexistenciutejtoneznesiteľnostimaťzistenúnadvšetkupochybnosť,atonazáklade
dokazovania širšieho rozsahu, s tým, že dôkazná povinnosť ako v každom sporovom konaní je na

navrhovateľovi. Súdom prvého stupňa bude preto potrebné prihliadnuť na obsah spisového materiálu
Okresného súdu Malacky o rozvode manželstva účastníkov konania, v ktorom štádiu vývinu vzťahov
medzi účastníkmi a členmi domácnosti sa existencia akéhokoľvek násilia nekonštatuje, a zistiť , či
ďalší vývin vzťahov naozaj tak závažným spôsobom presahuje bežný negatívny vývin porozvodových
vzťahov medzi bývalými manželmi užívajúcimi spoločnú nehnuteľnosť, že odôvodňuje postup podľa ust.

§ 146 ods. 2 Obč. zákonníka. Pre úspešnosť návrhu bude potrebné nad všetku pochybnosť i ustáliť,
či zranenia navrhovateľky na rukách boli skutočne spôsobené útokom odporcu, a či jedinou logickou
príčinou zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky a syna, rovnako aj študijného neúspechu dcéry,
bolo spoluužívanie nehnuteľnosti s odporcom.

V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1, písm. h/
O.s.p. zrušil, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že vo veci nedostatočne
zistil skutkový stav a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým, že
v novom konaní bude súd prvého stupňa viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu odvolacieho
(§ 226 O.s.p.).

Spolu s meritórnym rozhodnutím odvolací súd zrušil i rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov
konania ako rozhodnutie od meritórneho výroku závislé, rovnako však aj z dôvodu nepreskúmateľnosti
tejto časti preskúmavaného rozhodnutia, keď výrok rozsudku v tejto časti nekorešponduje s
odôvodnením rozsudku.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.