Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217224067
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217224067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. S. U. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov R. T. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. - F. D.
na W. XXXX/X a S. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. - F. D. J. XXXX/XX zastúpeného advokátom
JUDr. Gabrielom Gulbišom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Moyzesovej 38 v konaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
II z 31.7.2018 č.k. 14P 254/2017-180 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A. S. U. 180
€ mesačne od 13.10.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa.

M e n í rozsudok vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. S. U.:

1. každý párny týždeň v roku od soboty 8.00 hod. do nedele 18.00 hod.,
2. každý týždeň od stredy 8.00 hod. do štvrtku 18.00 hod.,

3. každý rok od 6. januára 8.00 hod. do 7. januára 16.00 hod. (narodeniny),
4. každý rok od 8. mája 8.00 hod. do 9. mája 16.00 hod. (meniny),
5. každý rok od 26. decembra 8.00 hod. do 30. decembra 16.00 hod..

Otec je oprávnený a povinný mal. LL. U. prevziať od matky v súdom určenom čase v mieste bydliska
dieťaťa a na tom istom mieste v súdom určenom čase ho odovzdať matke v mieste bydliska dieťaťa.

Matka je povinná a oprávnená riadne pripravené dieťa odovzdať otcovi v súdom určenom čase v mieste

bydliska dieťaťa a po skončení styku dieťa prevziať od otca v mieste bydliska dieťaťa.

Návrh otca na určenie povinnosti matke umožniť telefonický kontakt s maloletým zamieta.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 31.7.2018 č.k. 14P 254/2017-180 zveril maloletého A. S. U. do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať

a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. S. 250 Eur mesačne od
13.10.2017 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 2.003,14 Eur za
obdobieod13.10.2017do31.7.2018zaviazalotcazaplatiťmatkedieťaťado90-tichdníodprávoplatnosti
rozsudku. Upravil styk otca s maloletým A. S. každý týždeň v stredu od 8:00 hod. do 18:00 hod., každýpárny týždeň kalendárneho roka od soboty 8:00 hod. do nedele 18:00 hod. a každý párny kalendárny
rok od 7.1. od 16:00 hod. do 8.1. do 18:00 hod., od 9.5. od 16:00 hod. do 10.5. do 18:00 hod. a od
24.12. od. 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený maloleté dieťa v uvedenom

čase prevziať od matky v mieste jej bydliska a povinný v uvedenom čase maloleté dieťa matke v mieste
jej bydliska aj odovzdať. Matke uložil povinnosť maloletého A. S. na styk s otcom riadne pripraviť a v
stanovenom čase a mieste odovzdať a od otca aj prevziať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie
otec dieťaťa s odôvodnením, že vyhodnotenie súdu o výživnom je nesprávne a rozporné so zákonom
a s poukazom na to, že matka mu umožní styk s dieťaťom len na základe rozhodnutia súdu žiadal, aby
jeho styk bol rozšírený. V súlade s jeho odvolacím návrhom. V odvolaní uviedol, že súdom určenú výšku
výživného považuje za likvidačnú vo vzťahu k jeho možnostiam a momentálnemu príjmu z pracovného
pomeru, ktorý preukázal listinnými dôkazmi vrátane svojej výpovede. Vytkol konajúcemu súdu, že jeho

majetkové pomery, o ktorých pravdivo vypovedal na súde vo vzťahu k rodinnej dohode medzi ním, jeho
matkou, bratom a nebohým otcom o vzájomnom usporiadaní bytových záležitostí, súd bez akejkoľvek
objektivizácie iným dôkazom vyhodnotil tak, že sa špekulatívne vzdal majetkového prospechu. Od
vynesenia rozsudku došlo k zásadnej zmene tým, že jeho matka po niekoľkých dňoch pod vplyvom
výsledku súdneho konania sa od neho definitívne odsťahovala k svojmu druhému synovi do trojizbového

bytu,ktorýpôvodnerodičiaprepísalinanehokvôliúverovejzaťaženostiichdruhéhosyna(otcovhobrata)
s tým, že má dochovať ich matku. V tom čase býval v jeden a pol izbovom byte, ktorého vlastníkom bol
jeho brat. V čase vedeného súdneho konania na naliehanie svojej matky rozhodol darovať trojizbový byt
svojmu bratovi, ktorá sa po vynesení súdneho rozhodnutia ihneď k druhému synovi do tohto väčšieho
bytu aj nasťahovala s tým, že on sa následne stane vlastníkom jeden a pol izbového bytu, ktorý mu

daroval brat. Nie je pravdou, že sa vzdal špekulatívne väčšieho bytu, pretože takto to bolo rozhodnuté už
dávno jeho rodičmi a teraz sa to vlastne aj papierovo doriešilo darovacími zmluvami. Je síce vlastníkom
menšieho bytu, ale stalo sa tak na prianie jeho rodičov a táto rodinná dohoda predchádzala dávno aj
samotnému jeho spolužitiu s matkou dieťaťa. Ďalšou novou skutočnosťou je, že už neprispieva žiadnou
finančnou čiastkou (150 Eur ako výpomoc pri úvere za zrekonštruovanie jeho terajšieho jeden a pol

izbového bytu) v prospech svojho brata, ktorú skutočnosť je potrebné brať do úvahy v štádiu odvolacieho
konania. Súd na strane matky nemal zohľadňovať niektoré skutočnosti pre účely celkového príjmu jej
domácnosti a tiež neposúdil stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol určiť výživné primerane
jeho majetkových a príjmovým pomerom. Zo svojho príjmu plnil výživné k rukám matky pred súdnym
rozhodnutím vo výške 50 Eur mesačne, ktoré sám považoval za primeranú k svojim možnostiam a

príjmom. V ostatnom sa podieľal na polovici nákladov matky, keď mu ukázala doklady z nákupu, čo aj
sama potvrdila s tým, že to boli čiastky 200 Eur mesačne, ako to vyplýva z jej výpovede. Súd opomenul
zahrnúť do dlžnej sumy mesačnú čiastku po 200 Eur za september, október a november 2017, t.j. spolu
600 Eur. Rovnako nezohľadnil 100 Eur, ktoré poslal na Vianoce 2017. V súčasnej situácii a vzhľadom na
dosahovaný príjem a možnosti, ktoré už súdu prejavil na pojednávaní svojimi verifikovateľnými úkonmi

(odpredal ojazdené vozidlá a z nich utrženú sumu použije na úhradu prvých dvoch splátok výživného
vo výške 250 Eur, neprispieva sumou 150 Eur bratovi, odsťahovanie jeho matky k druhému bratovi, k
čomu došlo k darovaniu trojizbového bytu v prospech brata) zastáva názor, že súd jednostranne niektoré
dôkazy „nadhodnotil“ a niektorým sa nevenoval, resp. ich nevykonal, a to aj objektívne v dôsledku
toho, že právne skutočnosti nastali až po pojednávaní. Vo vzťahu k napádanému výroku o úprave styku

uviedol, že do času, než bolo vyhlásené súdne rozhodnutie, nemal problém kedykoľvek vidieť a mať pri
sebe svojho syna a niekedy aj na výslovnú prosbu matky. Ak si vedel v práci zariadiť voľno, vždy a rád
vyšiel matke v ústrety, aby mohol byť čo najviac so svojím synom. Po vyhlásení rozhodnutia sa však
situácia zmenila tak, že od 26.7. do 2.8.2018 už syna nevidel, aj keď matku o to žiadal a potom zasa
od 2.8.2018 ho mal u seba štyri dni. Je schopný plnohodnotne sa venovať maloletému synovi a robí to

s radosťou, ale matka reaguje teraz tak, že syna mu odovzdá len na základe rozhodnutia súdu. Toto
považuje za zhoršenie stavu oproti stavu pred súdnym konaním, preto navrhol rozšírenie styku v súlade
s odvolacím návrhom. V odvolaní tiež uviedol, že v budúcnosti, keď maloletý dosiahne vyšší vek, mieni
navrhovať striedavú starostlivosť, aby sa aj on mohol plnohodnotne podieľať na výchove, vzdelávaní a
starostlivosti o svojho jediného syna. Samozrejme bude vyvíjať maximálnu snahu na tom, aby si mohol

zvýšiť príjem, pretože je zrejmé, že tým, ako bude maloletý rásť, sa budú zvyšovať aj jeho nároky na
výživu a s ňou spojené všetky jeho potreby.3. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec finančne podporoval svojho brata
mesačne sumou 150 Eur, bol a je vlastníkom troch motorových vozidiel a momentálne je vlastníkom
jeden a pol izbového bytu a lukratívnej chaty na Bankove. Zmluvy o predaji motorových vozidiel považuje

za účelovo vykonštruované, resp. vozidlá boli predané pod hodnotu. Zámenu bytov, vzdanie sa a
nadobudnutie majetku počas súdneho konania považuje za účelovo vykonštruované, keďže otec od
začatia súdneho konania v tejto veci trikrát pozmenil svoje vyjadrenia. Od 1.10.2018 pracuje len od
16:00 hod. do 20:00 hod. kvôli svojmu zdravotnému stavu, pretože nemôže vykonávať fyzicky náročnú
prácu z dôvodu cysty na kostrči a kvôli zdravotnému stavu syna, pretože má problémy so žalúdkom

a vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť a z tohto dôvodu jej klesol príjem o polovicu (výplata v sume
172 Eur). Toho času poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, plnohodnotne sa venuje svojim
deťom a zabezpečuje im všetky potreby spojené s bývaním. Keď je v zamestnaní, so starostlivosťou
o syna pomáha jej matka, nakoľko otcova matka o vnuka nejaví záujem. V minulosti ponúkla otcovi
striedavú starostlivosť, no nesúhlasil, hoci má prácu, kde odpracuje v mesiaci 15 dní a potom sa venuje
stavbe rodinných domov so svojím spoločníkom S. Z., ktorému vraj predal motorové vozidlo Renault

pod trhovú cenu. K vyjadreniu priložila potvrdenie o úhradách výživného otcom za obdobie 2017/2018
v sume 1.050 Eur a tiež potvrdenie na naftu do Bratislavy na vyšetrenie maloletého syna v sume 30 Eur
otcovi. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o spôsobe zaplatenia dlhu a
zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež uviedla, že maloletého
čaká gastroentrologické vyšetrenie v blízkej dobe, kde je objednaný prednostne s poplatkom 20 Eur a

otec sa zaviazal, že polovicu uhradí, či tak vykoná, je otázne. V novembri 2018 otec poslal na výživu
maloletého 100 Eur a v tejto súvislosti dáva na zamyslenie, že je to suma 3,33 Eur na deň, čo ani zďaleka
nepokrýva potreby maloletého s poukazom aj na to, že probiotiká, ktoré musí syn užívať každý deň, stoja
14,90 Eur jedno balenie. Navrhla, aby súd ponechal výživné 250 Eur mesačne od 13.10.2017 a dlžné
výživné 2.303,13 Eur zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhla upraviť

styk otca s maloletým A. každý týždeň v stredu od 8:00 hod. do štvrtku do 18:00 hod., každý párny
týždeň kalendárneho roka vždy od soboty 8:00 hod. do nedele 18:00 hod., v čase narodenín maloletého
v párnom kalendárnom roku od 6.1. od 8:00 hod. do 7.1. do 16:00 hod., v čase menín maloletého v
párnom kalendárnom roku od 8.5. od 8:00 hod. do 9.5. do 16.00 hod., v čase vianočných sviatkov v
párnom roku od 26.12. od 8:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. s tým, že otec dieťa prevezme a vráti späť

v mieste bydliska dieťaťa. Žiadala, aby súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

4. Otec dieťaťa v replike k vyjadreniu matky zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu a dodal, že je
zamestnaný s minimálnym mesačným príjmom, pracuje na 12-hodinové zmeny a svoj príjem deklaroval
súdu formou listinných dôkazov. K námietkam matky vo vzťahu k odpredaju motorových vozidiel pripojil

k vyjadreniu osvedčenie o technickej evidencii vozidiel, z ktorých vyplýva, že ide o staré vozidlá s rokom
zaevidovania 2005 a 2007 a pri súčasných trhových cenách a nasýtení trhu boli predajné ceny vozidiel
úplne primerané a nepodhodnotené. Predložil výpis z listu vlastníctva, ktorý deklaruje, že ide o malú
tridsaťročnú chatu na Bankove vo výmere do 287 m2 so záhradným domčekom vo výmere 25 m2,
ktorá je v užívaní aj ďalších jeho príbuzných podľa dohody a využíva sa len v lete. Pri svojej pracovnej

dobe využíva v maximálne možnej miere časový priestor na to, aby sa mohol osobne venovať synovi
a považuje za urážlivé tvrdenie matky, že jeho matka neprejavuje záujem o dieťa, čo nie je pravdou.
Malo by byť na zvážení súdu zaoberať sa aj tým, ako matka dokáže zabezpečiť riadnu výchovu svojho
staršieho syna, ktorý má problémy s prospechom a správaním a so spôsobom života matky, ktorá od
opustenia spoločnej domácnosti má zrejme už tretiu pánsku známosť. Od polovice decembra 2018

nastali u neho vážne zdravotné problémy (trombóza dolnej končatiny), k čomu priložil aj lekársku správu
a ktorý stav si vyžaduje dlhodobé sledovanie s braním lekárskych preparátov, ktoré zvyšujú jeho osobné
náklady. V ostatnej časti zotrval na svojom odvolaní pripojeného čestného vyhlásenia z 31.12.2018 k
otázkam dlžného výživného a určenia doby styku. K nákladom na cestu do Bratislavy uviedol, že matka
mu prispela sumou 30 Eur a keďže tam boli dvakrát, výdavky na cestu boli cca 200 Eur, ktoré hradil sám.

Dlžnáčiastka2.353,14Eurjepreneholikvidačná,nakoľkobysimuseltútočiastkupožičaťaprijehoplate
by mu banka ani pôžičku neposkytla. Žiadal, aby mal právo na jeden telefonát s maloletým synom každý
kalendárny deň, aby sa mohol informovať o jeho zdravotnom stave, čo robí a či je všetko v poriadku,
tak ako to umožňuje matke, ale pokiaľ nebude o tom súdne rozhodnutie, matka mu nezdvihne telefón.
Zdôraznil, že výživné uhrádzal vždy načas do 15-teho dňa v mesiaci tak, ako mu to bolo uložené súdom.

K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že mu diagnostikovali trombózu v jednej časti 10 cm a druhý 1 cm
nepriechodnú, ktorá ak sa nezlepší po užívaní liekov a vybratí injekcií, bude musieť podstúpiť operáciu
a bude dlhodobo práceneschopný. Jeho výdavky na lieky sú 61,36 Eur a čakajú ho ďalšie vyšetrenia.5. Matka v replike k vyjadreniu otca zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a dodala, že nevidí
dôvod riešiť staršieho syna, ktorý nie je predmetom tohto konania. Od 1.1.2019 nikde nebrigáduje
a s deťmi žije z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov a výživné 100 €, ktoré posiela otec,

nepostačuje na náklady spojené s bývaním, keďže uhrádza nájomné a hypotéku za byt. Zdravotné
problémy s kostrčou jej začali po narodení ich spoločného syna a tiež má výdavky spojené s liečbou.
Maloletý A. má prísnu diétu s intoleranciou na laktózu, čo je náročná diagnóza. Otec uhradil maloletému
polovicu nákladov za prednostné vyšetrenia a polovicu nákladov za jedno balenie probiotík na jej účet
ako „výživné“. Konštatovala, že ak by otec nepožíval alkoholické nápoje a menej fajčil, nemal by tieto

zdravotné problémy a navyše prvoradé je maloleté dieťa, ktoré sa ešte nevie samo o seba postarať.
Tvrdenie otca o úhrade nákladov na cestu do Bratislavy označila za nepravdivé s poukazom na to,
že otec od nej žiadal aj polovicu za parkovné a diaľničnú známku, a tak mu časť peňazí odovzdala
hotovostne. Vo vzťahu k úprave styku zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii a dodala, že otec
opomenul uviesť, že maloletého mal počas sviatkov od 26.12. do 31.12.2018. Zotrvala na tom, že otcova
matka nemá záujem o maloletého a agresívneho správania otca voči svojej matke prihliadal aj maloletý,

ktorý má z toho traumu. Zdôraznila, že otec je schopný podieľať sa plnohodnotne na výchove a podpore
ich spoločného syna aj vyššou sumou, ktorú určil súd, keďže nemá inú vyživovaciu povinnosť, ako to
vyplývaz§62a§75Zákonaorodine.Tvrdenieotca,žeuhradil600€jenepravdivéaničímnepodložené.
Nesúhlasila s návrhom otca každý deň telefonovať s maloletým synom, ktorý zatiaľ nevie rozprávať a
ju táto požiadavka zaťažuje a je neopodstatnená, keďže dieťa je zverené do jej starostlivosti a otec

niekedy nezavolá aj dva týždne. Stará sa o svoje maloleté deti, žije skromne v byte, ktorý je zaťažený
hypotékou a doteraz nikdy nikto nespochybnil jej starostlivosť o deti a navyše otec súhlasil, aby maloletý
bol zverený do jej osobnej starostlivosti, preto písomné naťahovanie a osočovanie jej osoby považuje
za umelé vyhýbanie sa úplnému plneniu povinnej výživy voči maloletému. Žiadala, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s jej návrhom o styku, ktorý uviedla vo svojom prvom vyjadrení.

6. Otec dieťaťa podal ďalšiu repliku v podobe predloženia čestného vyhlásenia jeho matky z 9.4.2019
a darovacích zmlúv z 21.6.2018 a 7.9.2018. Predloženými listinami preukazuje, že uzavretím darovacej
zmluvy so svojím jediným súrodencom (bratom) k nehnuteľnosti nekonal špekulatívne, ale plnil vôľu
svojich rodičov, ktorú vie potvrdiť a deklaruje predloženým čestným vyhlásením už len jeho matka,

pretože jeho otec je už t.č. nebohý. Vzájomné vysporiadanie medzi ním a jeho bratom bolo teda
dohodnuté v rámci vôle oboch rodičov ešte v čase, keď žil aj ich otec, avšak k právnemu vysporiadaniu
došlo až po nečakanej smrti otca, a to v priebehu roku 2018. Na podanom odvolaní vrátane prvej repliky
preto zotrval v celom rozsahu a žiadal druhostupňový súd o správne ustálenie právneho záveru vo
vzťahu k tomu, že na jeho strane nešlo v žiadnom prípade o špekulatívny darovací právny úkon, ktorým

sledoval len plnenie vôle rodičov k obom synom a nie (poníženie) majetku v dôsledku vedeného súdneho
sporu s matkou dieťaťa. Ostatné vyjadrenia matky považuje za osobné invektívy, ktoré nie sú relevantné
pre vedené súdne konanie, a preto sa k nim nevyjadril.

7. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a úprave
styku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom a úprave styku, správne a

dostatočne zistil skutočný stav veci, ale jeho rozhodnutie o výške výživného a úprave styku je založené
na nesprávnom právnom posúdení, ktoré spočíva v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne
interpretoval. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, nebolo potrebné,
aby odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie, ale pri rozhodovaní o výživnom a úprave styku
bol viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v

danej veci (§ 383 CSP), preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a
úprave styku podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného

ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Podľa ods. 4 tohto
zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičovo domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd vychádzajúc z dôsledne zisteného skutočného stavu veci súdom prvej inštancie o

vyživovacej povinnosti otca voči mal. A. S. dospel k tomuto záveru:
Výživné určené súdom prvej inštancie nie je v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona
o rodine, nakoľko konajúci súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne ustálil výšku reálneho
príjmu otca, v dôsledku čoho určené výživné nezodpovedá jeho skutočným schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom a príjem otca 503,82 € dôsledne zistený odpisom mzdových listov za obdobie

od 1.1.2018 do 31.5.2018 odôvodňuje určenie výživného 180 € mesačne od podania návrhu matky,
t.j. 13.10.2017 do budúcna. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v tomto prípade neboli splnené
podmienky pre posudzovanie pomerov otca podľa zásady potencionality. Zrušenie podnikateľskej
činnosti vo všetkých predmetoch podnikania k 30.9.2016 nemožno bez ďalšieho považovať za úmyselné
vzdanie sa otca lepšieho zárobku, pretože výsledky vykonaného dokazovania osvedčujú, že jeho

podnikateľské zámery zlyhali, keď jeho príjem bol minimálny (bod 24 a 25 rozhodnutia prvostupňového
súdu) a hoci si výdavky uplatňoval rovnako iba v minimálnom rozsahu, tieto prevyšovali jeho príjem, teda
opakovane vykazoval stratu v podnikaní. Nedostatočné predpoklady otca, ako samostatne zárobkovo
činnej osoby, resp. jeho nedostatočná flexibilita pri realizácii podnikateľského zámeru samo o sebe
nemôže byť preto podkladom pre posudzovanie jeho príjmových pomerov podľa zásady potencionality

príjmu a preto bolo potrebné pri rozhodovaní o výživnom vychádzať z príjmu, ktorý dosahuje v
pracovnom pomere u zamestnávateľa NK Q. s.r.o. (bod 55 prvostupňového rozhodnutia). Odvolací
súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil konanie otca, konkrétne prevod
trojizbového bytu darovacou zmluvou na svojho brata, ako bezdôvodné vzdanie sa majetku, pretože
prevod vlastníckeho práva k tomuto bytu, ktorý bol pôvodne darovaný otcovi jeho rodičmi (účelom bola

ochrana majetku vo vzťahu k úverovej povinnosti otcovho brata) sa v ďalšom priebehu (po smrti otcovho
otca) stal predmetom tzv. morálneho vyporiadania v rámci rodiny rešpektujúc vôľu rodičov otca, o čom
svedčí fakt, že sa otcova matka presťahovala do tohto trojizbového bytu k svojmu druhému synovi
(otcov brat), ktorý jej zabezpečí doživotné bývanie a celoživotnú opateru (vecné bremeno) a otcovi
zaniklapovinnosťuhradiťvýdavkysúvisiacesrekonštrukcioujeho1,5izbovéhobytu,ktorásarealizovala

na náklady jeho brata. Takéto vyporiadanie rodiny vo vzťahu k predmetnému trojizbovému bytu resp.
bývania dvoch bratov a ich matky po smrti jej manžela nevykazuje znaky špekulatívneho charakteru,
preto neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorý založil rozhodnutie o výživnom na tom podklade, že
otec sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého A. S. 180,- Eur mesačne napriek tomu, že toto výživné predstvuje

viac ako 1/3 -inu príjmu otca práve so zreteľom na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si vyžaduje mimoriadne
výdavky. Rovnako však nemožno opomenúť široký rozsah styku otca s maloletým, kedy je zo zákona
povinný zabezpečiť nielen výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ale zabezpečiť aj jeho primeranú výživu.
Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom
tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. S. 180,- Eur mesačne od podania návrhu matky

vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa ods. 2 tohto zák. ust. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

16. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo , ktoré vznikne tomu rodičovi ,ktorému nie je dieťa

rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď podľa
článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho

rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1, podľa
ktorého má výchova dieťaťa viezť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa , ale najmä v článku 9 bod
3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo
v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim článkom 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je
základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a
prispievaťaktívnekudržiavaniuaobnovovaniurodinno-právnychväzieb.Zásadnetrebapriúpravestyku
vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, t. zn. počas

pracovných dní kalendárneho roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod
tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v § 25
ods. 3 Zákona o rodine. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu
stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby
bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.

17. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal
dôsledne a správne rozhodol, keď upravil styk otca každý párny týždeň v roku od soboty 8.00 hod. do
nasledujúcej nedele 18.00 hod. a rovnako správne postupoval, keď upravil styk otca v čase narodenín a
meníndieťaťa,akoajcezVianočnésviatky,alepreobmedzeniestykulennapárnykalendárnyroknebolo

žiadneho zákonného dôvodu. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu dôsledne zisteného
súdom prvej inštancie a vôle rodičov, ktorú otec vyjadril v odvolaní a matka vo vyjadrení k odvolaniu,
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku podľa § 388 CSP po zohľadnení tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd je toho presvedčenia, že tento
rozsah styku umožní otcovi, ktorý je rodičovsky rovnako hodnotný ako matka, aby mohol plniť svoju

otcovskú rolu a rovnako je v záujme maloletého, ktorý na základe Deklarácie práv dieťaťa má právo byť
vychovaný obidvoma rodičmi. Odvolací súd vzhľadom na rozsah styku (párny týždeň 4 dni a nepárny
týždeň 2 dni) nepovažoval za dôvodné uložiť matke povinnosť umožniť otcovi denne jeden telefonát
s dieťaťom, preto v tejto časti návrh otca zamietol. Apeluje však na oboch rodičov, aby vzájomnou
toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode s

dôrazom na najlepší záujem dieťaťa.

18. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa §
389 ods. 1 písm. a/ CSP a podľa § 391 CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej

povinnosti otca voči maloletému dieťaťu a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu
otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, preto je potrebné, aby súd prvej inštancie
doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. zabezpečením potrebných listinných dôkazov
a opäť rozhodol o dlžnom výživnom pre maloleté dieťa od 13.10.2017 a súčasne rozhodol aj o spôsobe
zaplatenia dlhu.

19. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).