Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Pc/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120204896
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120204896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľky: P.. Q. W., H..

T., A.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, W. O., zast. advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom
Paulínska 20, Trnava, proti odporcovi: T.Y. W., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXXX/XX, W. O., zastúpený: AK
GRUJBÁR s.r.o., so sídlom A. Štrekára 8255/50, Trnava, o určenie vyživovacej povinnosti na manželku,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na určenie výživného pre manželku z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 17.06.2020 domáha určenia vyživovacej povinnosti

manžela na manželku vo výške 100,- Eur mesačne vopred k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v
mesiaci. V podanom návrhu si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v I.. Počas
manželstva sa im narodilo maloleté dieťa - T. W.. Od októbra 2019 pracuje odporca v Rakúsku ako
vodič dodávky, spočiatku chodil domov na 3 dni, následne prišiel domov, aby navrhovateľke pomohol
s maloletým dieťaťom, keďže navrhovateľka bola po operácii chrbtice, mala ochrnutú ľavú nohu a

hrozilo, že jej ochrnie aj pravá noha. Od marca 2020 však odporca nebol na Slovensku (vzhľadom na
zatvorené hranice kvôli COVID-19), o navrhovateľku sa odporca nezaujíma vôbec, o maloleté dieťa
veľmi sporadicky (naposledy sa odporca ozval po 3 týždňoch). Väčšina telefonátov končí vulgarizmami
zo strany odporcu, a to z dôvodu, že navrhovateľka sa snaží vyriešiť situáciu ohľadom úhrady účtov.
Navrhovateľka a odporca vlastnia rodinný dom v W. O.. Na financovanie domu si zobrali
hypotéku, výška mesačnej splátky je 340,57 Eur. Odporca posiela mesačne peniaze v rozmedzí 500 -
600,- EUR. Navrhovateľka uviedla prehľad výdavkov na domácnosť: hypotéka- 340 Eur, Pôžička- 62,81

Eur, Pôžička- 53,22 Eur, Energie- 152,08 Eur (Plyn-59 Eur, Elektrina- 36,50 Eur, Voda- 33 Eur, internet
a TV-18,94 Eur, RTVS- 4,64 Eur). Spolu ide o sumu- 608,68 Eur.
Suma, ktorú navrhovateľ zasiela, tak nepostačuje ani na pokrytie nákladov na domácnosť, rozdiel
musí navrhovateľka pokryť zo svojho príjmu, pričom jej nezostávajú peniaze na financovanie
stravy, domácnosti a na maloleté dieťa. Pred narodením pracovala navrhovateľka ako dispečerka
medzinárodnej kamiónovej dopravy v L., X..H..E.., s priemerným čistým príjmom 700,- Eur. Aktuálne
poberá rodičovský príspevok 370,- Eur a prídavok na dieťa 24,95 Eur. Odporca pracuje ako vodič

dodávky v Rakúsku s príjmom cca 1.000 -1.200,- Eur. Výdavky na dieťa predstavujú celkovo cca 300
Eur mesačne, výdavky navrhovateľky predstavujú cca 420 Eur mesačne (strava 100,- Eur, hygienické
potreby 100,- Eur, výživové doplnky 100,- Eur, oblečenie 50,- Eur, ostatné- mobil a iné 70,- Eur). Po
operácii chrbtice chodila na rehabilitácie, k fyzioterapeutovi, má stále bolesti, musí cvičiť, berie výživovédoplnky, momentálne býva so synom u rodičov, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o syna. Maloleté
dieťa nemá zdravotné problémy, náklady na jeho výživu sú v bežnej výške zodpovedajúcej jeho veku.
S poukazom na § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine má za to, že sú splnené všetky predpoklady

pre určenie výživného pre navrhovateľku - manželku, pričom táto má nepriaznivý zdravotný stav, musí
sa starať o maloleté dieťa, nemá možnosti ani schopnosti sa aktuálne zamestnať alebo nájsť iný zdroj
príjmu na uhrádzanie svojich nevyhnutných nákladov na život. Navrhovateľka navrhuje, aby odporca
prispieval na jej výživu sumou vo výške 100,- EUR mesačne. Ako dôkazy priložila fotokópiu sobášneho
listu a rodného listu.

3. K podanému návrhu sa vyjadril odporca, návrh považuje za nedôvodný a navrhujem ho zamietnuť.
Odporca je zamestnaný u českého živnostníka v Rakúsku p. U. F. ako šofér dodávky. Odporca každý
mesiac posiela na účet navrhovateľky sumu v rozmedzí 500-600,- Eur na úhradu potrieb rodiny. Odporca
menej ako 550,- Eur mesačne nikdy navrhovateľke neposlal, vždy to bolo od 550,- Eur viac. Odporca
ma z predchádzajúceho vzťahu ďalšie dieťa, a to maloletého syna X. W., A.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom

OS Trnava sp. zn. 10P/10/2015-89 zo dňa 29.06.2015 je odporca povinný plniť si vyživovaciu povinnosť
voči mal. X. W. vo vyške 110,- Eur mesačne a túto si riadne plní. Odporca v čistom zarobí približne
830,- Eur. Nie je pravdou, že odporca si neplní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Naviac
si odporca ešte musí platiť aj mobilný telefón mesačne 50,- Eur a zvyšok mu ostáva pre osobnú
potrebu. Výdavky uvádzané navrhovateľkou na ňu aj maloleté dieťa sú nadhodnotené, nereálne,

pričom navrhovateľka na strane odporcu neuvádza žiadne výdavky. Odporcovi po úhrade výdavkov na
domácnosť a inej vyživovacej povinnosti ani zďaleka nezostáva na svoje výdavky taká suma, akú si
vykazuje navrhovateľka.
Odporca vo vyjadrení poukazuje, že navrhovateľka uvádza mesačne náklady: na domácnosť 608,- Eur,
na navrhovateľku 420,- Eur, na mal. ročné dieťa 300,- Eur, spolu 1328,- Eur, pričom príjem domácnosti

bol doteraz 830,- Eur + 370,- Eur + 24,95 Eur spolu 1225,- Eur. Odporcovi nie je zrejmé, keď on z viac
ako 80% príjmu hradí všetky náklady na domácnosti a iné výdavky, na základe čoho navrhovateľka
žiada výživné.
Odporca poukazujeme na to, že navrhovateľka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť v marci 2020
a odsťahovala sa k svojim rodičom do T. A. Q., odporca aj keď nie je na Slovensku prítomný,

uhrádza stále mesačne platby za spoločnú domácnosť, hoci ju navrhovateľka dobrovoľne neužíva.
Podanie navrhovateľky považuje za šikanózne, mesačné výdavky na seba a mal. dieťa za nereálne,
nezodpovedajúce skutočnosti, pričom odporca podal na Okresnom súde Trnava návrh na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: sobášny list, rodný list
maloletého syna, potvrdenia ÚPSVaR, zápisnica z pojednávania vo veci sp. zn. 27Pc/35/2020, návrh
na rozvod manželstva vedený pod sp.zn. 39P/43/2020, rozsudok súdu č.k. 10P/10/2015-89 zo dňa
29.6.2015, pracovná zmluva otca, výplatné pásky otca, potvrdenie neurologickej ambulancie, výsluch
navrhovateľky a odporcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5.Zpredloženéhosobášneholistusúdzistil,žeúčastnícikonaniauzavrelimanželstvodňaXX.XX.XXXX,
Q. I., manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., manželstvo doposiaľ trvá.

6. Na tunajšom súde je vedené konanie o rozvode manželstva pod sp. zn. 39P50/2020 účastníkov

konania, vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.

7. Rovnako je vedené konanie o výživnom na maloletého syna T. W., A.. XX.XX.XXXX, sp. zn. 27/
P35/2020, vo veci rovnako nie je doposiaľ rozhodnuté.

8. Rozsudkom OS Trnava sp. zn. 10P/10/2015-89 zo dňa 29.06.2015 bola odporcovi uložená povinnosť
plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. X. W., A.. XX.XX.XXXX, vo vyške 110,- Eur.

9. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou
rodičovského príspevku za rok 2020 vo výške 370,- Eur, ako aj prídavku na dieťa vo výške 24,95 Eur,

v úhrne tak príjem navrhovateľky predstavuje sumu 395,- Eur.

10. Z potvrdenia neurologickej ambulancie navrhovateľky vyplýva, že pacientka bola cca pred rokom
operovaná z dôvodu poškodenia driekových a medzistavcových platničiek s radikulopatiou, po operáciitrpí niekedy bolesťami v krížoch , absolvovala rehabilitácie, ktoré sú naďalej odporúčané spolu s
fyzioterapiou ambulantnou cestou.

11. Z pracovnej zmluvy odporcu so zamestnávateľom p. U. F., H., Rakúska republika vyplýva, že
pracovný pomer vznikol dňa 11.11.2019, odporca vykonáva činnosť vodiča- riadenie vozidla, nakladacie
a vykladacie práce, údržbu vozidla, kontrola stavu vozidla. Hrubá mesačná mzda predstavuje sumu
754,- Eur pri týždennom pracovnom čase 20 hodín. Čistá mzda za mesiac 12/2019 bola v sume 752,-
Eur, za 1/2020 suma 797,- Eur, 2/2020 suma 814,- Eur, za 3/2020 suma 832 Eur, za 4/2020 suma 832,-

Eur, za 5/2020 suma 832,- Eur, za 6/2020 suma 1.212,- Eur, za 7/2020 suma 814,- Eur.

12. Zástupkyňa navrhovateľky v rámci prednesu návrhu uviedla, že navrhovateľka sa celodenne stará
o spoločné dieťa. Okrem toho jej neumožňuje sa zamestnať aj jej zdravotný stav, bola operovaná
na chrbticu, 03.10.2020 ide opakovane na magnetickú rezonanciu, kde sa bude prehodnocovať
jej zdravotný stav. Navrhovateľka je obmedzená v dvíhaní ťažších vecí, čo jej značne komplikuje

starostlivosťodieťa,zostranyotcavtomtoohľadenieježiadnapomoc.Nárokvyvodzujezpotencionality
príjmu otca, z jeho možnosti a schopnosti, nakoľko ide o zdravého muža, ktorý je zamestnaný len na 20
hod. týždenný pracovný čas a podľa obvyklých príjmov v oblasti, v ktorej otec pracuje, sa tento pohybuje
v sume priemerne 1.500,-Eur a viac + príplatky a stravné lístky. Rozdielnosť životných úrovní manželov
vyvodzuje z toho, že štátne dávky, ktoré sú matke poskytované, nepokrývajú jej náklady na život, ako sú

dôstojná strava, oblečenie, liečba, ako aj to, že aktuálne matka nemôže sama bývať v jednej domácnosti,
má zvýšené náklady na rehabilitácie, ktoré nemôže postupovať v takej miere, ako je odporúčané, mala
tiež podstúpiť kúpeľnú liečbu, ktorú si však nemohla dovoliť, na túto nenastúpila a jej životnú úroveň
podstatne znižuje skutočnosť, že sa stará o spoločné dieťa výlučne sama a napriek tomu, že rada by
si zvýšila svoj príjem prácou, toto nie je možné z jej strany. Otec pravidelne uhrádza sumu 550,-Eur,

uvedenú sumu si sám otec určil na spoločné úvery a domácnosť, pričom táto suma nepokrýva všetky
náklady a matka tak musí vynakladať sumu cca 60,-Eur na splnenie spoločných záväzkov. V spoločnom
dome navrhovateľka nebýva, nakoľko sa odsťahovala k rodičom, keďže potrebovala fyzickú pomoc,
ktorú jej neposkytoval manžel. Po odpočítaní sumy, ktorú musí navrhovateľka doplatiť, nie je reálne,
aby plnohodnotne vyživila seba a dieťa, účelom tohto konania nie je akýsi zárobok matky na otcovi, ale

len to, aby mohla dôstojne žiť. Dáva do pozornosti, že k dnešnému dňu na výživnom otec neuhrádza
žiadnu čiastku.

13. Navrhovateľka v rámci výsluchu uviedla, že odporca zarábal fixne za deň 60,-Eur, čo za 20 prac.
dní predstavuje sumu 1.200,-Eur, boli dohodnutí tak, že to je na ruku. Za ubytovanie vraj neplatil, jediné

za čo platil, je strava. Ona má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Do nástupu na RD pracovala ako
dispečerka, jej posledný príjem bol 1.100,-Eur brutto. Na rodičovskej dovolenke plánuje byť 3 roky. Do
2/2020 žili v spoločnej domácnosti, v zahraničí manžel začal pracovať asi v 10/2019, po operácii 9/2019
by mala pravidelne absolvovať cvičenia u fyzioterapeuta, vypomáhajú jej rodičia, ktorí sú na dôchodku.

14. Zástupca odporcu na pojednávaní v rámci vyjadrenia sa k návrhu uviedol, že predmetnú žalobu
považuje za nedôvodnú, účelovú a v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na § 71 od. 1 ZR
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, nie je jednostrannú. Nenastala skutočnosť, že by jeden
zmanželovneplnilvyživovaciupovinnosť.Mázato,žezostranynavrhovateľkyniejeaktívnalegitimácia,
lebo jej životná úroveň nie je nižšia oproti životnej úrovne odporcu, pričom nie je daná ani vecná

legitimácia, pretože odporca si vyživovaciu povinnosť plní. Ide len o subjektívny pocit navrhovateľky,
ktorá sa dobrovoľne odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Upriamujem pozornosť na náklady v návrhu
výživové doplnky a hygienické potreby po 100,-Eur, takéto sumy si jeho klient nemôže dovoliť, a pritom
pracuje a zabezpečuje rodinu. V zamestnaní nebráni navrhovateľke ani skutočnosť, že sa stará o dieťa,
keďže žije v domácnosti spoločne s rodičmi, ktorí jej s dieťaťom pomáhajú.

15. Odporca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že momentálne výživné na syna neplatí, lebo
nemá z čoho, platí 550,-Eur na domácnosť. Pracuje ako šofér dodávky, pracuje 5 dní. Nakladá vo Viedni,
potom je presun do Grazu, tam vynakladá a čaká na nakládku. Práca je celodenná, vrátane čakania.
V predchádzajúcej práci zarobil 1.100,- 1.200,-Eur netto, to bola práca, ktorú vykonával 19 h. denne,

táto linka skrachovala, pracovný pomer skončil dohodou. Uviedol, že on by si aktuálne kúpeľnú liečbu
tiež nevedel dovoliť, tiež má problémy s chrbticou a osobné problémy. Lekára dlhodobo nenavštívil,
nemá čas. Počas trvania manželstva ho manželka nenabádala na zmenu zamestnania kvôli príjmu, skôr
kvôli tomu, aby boli spolu, aj on sám mal záujem. Hľadal si aj na Slovensku prácu v 5/2019, pracovalasi 4 mesiace, neskôr zistil, že zamestnávateľ ho neprihlásil do zdravotnej a sociálnej poisťovne, v
dôsledku čoho má exekúciu, chýba mu splatiť dve splátky po cca 40,-Eur. Sám sa zaujímal o zmenu
práce, požiadavky sú jazykové, ovláda iba základy nemeckého jazyka, ak ide o lepšie platenú prácu v

zahraničí, je požiadavka na živnostenské oprávnenie. Momentálne nemá inú možnosť.

16. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní

o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

17. Pri určení výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu
existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas
celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali
rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2
Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je

potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

20. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane
jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich životnú
úroveň.

21. Zákon o rodine umožňuje jednému z manželov domáhať sa na súde určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti voči druhému manželovi, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť. Rozsah vyživovacej
povinnosti by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pričom
v danom prípade nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je potrebné zobrať do

úvahy aj osobné majetkové pomery manželov, aj ostatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na životnú
úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného.

22. Základným predpokladom pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71

ods.1 Zákona o rodine je, že ich životná úroveň nie je v zásade rovnaká a že jeden z manželov si
túto vyživovaciu povinnosť neplní. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň manželov neznamená
mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti manželov. Pre záver o životnej úrovni manželov nie sú
preto rozhodujúce len ich osobné, príjmové, majetkové pomery, ale aj zvýšené výdavky v súvislosti
s namáhavosťou práce manžela, od ktorého sa výživné požaduje napr. na regeneráciu sily a treba

prihliadnuť na výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti a o domácnosť, na neplnenie si
vyživovacej povinnosti. Prvoradým dôvodom je však skúmanie, či by výživné nebolo v rozpore s dobrými
mravmi.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol návrh

navrhovateľky na určenie výživného pre manželku, nakoľko tento posúdil ako nedôvodný. Bolo
povinnosťou navrhovateľky preukázať, že sú splnené zákonné podmienky tak na strane navrhovateľky,
ale i na strane jej manžela, od ktorého sa platenia výživného domáhala na to, aby súd mohol uložiť
povinnosť uhrádzať výživné pre navrhovateľku.

24. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účastníci konania sú manželmi, na tunajšom súde bol
podaný návrh na rozvod manželstva, vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté. Manželka navrhovateľa v
súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s ich spoločným maloletým synom, poberá rodičovský príspevok
370,- Eur a prídavok na dieťa 24,95 Eur. Odporca pracuje v Rakúsku, jeho priemerný mesačný príjemzistený z predložených výplatných pások za mesiace 12/2019 až 07/2020 je 860,- Eur. Nesporné
medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, že manžel mesačne posiela manželke sumy vo výške cca
550-600,-Eurna financovanierodinnéhodomu,pričomcelkovénákladynadompredstavujúsumu609,-

Eur.Odporcamá2vyživovaciepovinnosti,navrhovateľkamájednuvyživovaciupovinnosť,ospoločného
syna sa navrhovateľka celodenne stará, navrhovateľka je po operácii chrbtice, má naďalej bolesti, ktoré
jej sťažujú starostlivosť o syna, z uvedeného dôvodu sa presťahovala zo spoločného domu k rodičom.

25. Pre porovnanie životnej úrovne oboch manželov súd vykonal prepočet ich príjmov a nákladov, ktoré v

mesiacinevyhnutnevynakladajú.Akbysúdvychádzalzustálenejsúdnejpraxeohľadnevýškyvýživného
na maloleté deti, ktorá sa pohybuje v rozmedzí cca 20-25% z príjmu povinného rodiča, pri preukázanom
príjme otca cca 860 Eur, predstavuje suma 20-25% z príjmu odporcu cca 172- 215 Eur, túto sumu v
úhrne by mal platiť odporca na výživné na jeho 2 maloleté deti. Ak by sme zobrali do úvahy strednú sumu
vypočítaného výživného, t.j. 190 Eur, potom po odpočítaní uvedenej sumy predpokladaného výživného
na maloleté deti zostáva otcovi suma 670 Eur (860-190 Eur). Ak odporca každý mesiac uhrádza na

náklady na domácnosť pravidelne mesačne sumu 550,- Eur, zostáva mu cca 120 Eur. Táto suma
by mala pokrývať všetky jeho náklady na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť a
iné potreby.

26.Naporovnanie,akvychádzamezpríjmumatkypredstavujúcehorodičovskýpríspevokvovýške370,-

Eur a prídavok na dieťa 24,95 Eur, celkovým príjmom navrhovateľky je tak suma vo výške cca 400,-
Eur. Ak by sme rovnako matke vyčíslili výživné na 1dieťa vo výške cca 20-25% z jej príjmu, išlo by o
sumu cca 80-100 Eur. Ak matka dopláca zvyšok nákladov na domácnosť vo výške 60,- Eur, odpočítaním
uvedeného a výživného z jej príjmu jej tak zostáva suma 250 Eur (400-90-60). Z uvedeného výpočtu tak
vyplýva, že suma, ktorá každému z manželov zostáva po úhrade primárnej vyživovacej povinnosti na

maloleté deti a po úhrade nákladov na domácnosť, nezodpovedá nároku navrhovateľky na doplácanie
výživného na manželku zo strany manžela, nakoľko po odpočítaní uvedených nákladov sa javí, že
manželke dokonca zostáva viac voľných prostriedkov na vlastnú potrebu ako manželovi.

27. Ani námietka navrhovateľky o potencionalite príjmu manžela, a teda, že manžel by mohol vzhľadom

na svoje možnosti a schopnosti zarábať viac neobstojí, nakoľko súd vykonal uvedený prepočet z príjmu
aj za situácie, ak by manžel zarábal v čistom sumu vo výške 1.100 Eur, ktorá suma zodpovedá hrubému
príjmu cca 1.400,- Eur. V takomto prípade by sa výška výživného na 2 deti pohybovala v rozmedzí 220-
275 Eur. Stredná hodnota predstavuje sumu 247,- Eur. Po odpočítaní výživného na maloleté deti v sume
247,- Eur a nákladov na domácnosť 550,- Eur zostáva manželovi suma cca 300 Eur ( 1.100-247-550),

ktorá suma stále zodpovedá v zásade rovnakej životnej úrovni oboch manželov, keď navrhovateľke
zostáva suma 250,- Eur (viď hore). Z uvedeného dôvodu bolo bez právneho významu a čisto hypotetické
preukazovanie skutočnosti, či by odporca svoju doterajšiu prácu bol ochotný zameniť za prácu s vyšším
príjmom zodpovedajúcu jeho možnostiam, čím by mohol zvyšovať životnú úroveň tak seba a následne aj
svojejmanželky.Rovnakonedôvodnátakbolanámietkaovzdanísapredchádzajúcehovyššieplateného

zamestnania s príjmom cca 1.200,- Eur, keď navyše odporca uviedol, že linka, na ktorej v uvedenom
predchádzajúcom zamestnaní pracoval, skrachovala a pracovný pomer bol ukončený dohodou. V
konaní navyše nebolo preukázané, že by životná úroveň, okrem porovnania zárobkových pomerov
manželov,bolarozdielnazinéhodôvodu,napr.nebolopreukázanévlastníctvonehnuteľností,resp.iných
cenných vecí odporcom, ktoré by jeho životnú úroveň zvyšovalo.

28. Súd tak pri posúdení predmetného návrhu uzatvoril, že životná úroveň oboch manželov je v zásade
rovnaká, resp. životná úroveň odporcu nie je vyššia, pričom odporca si vyživovaciu povinnosť voči
manželke aj riadne plní, a to aj tým, že pravidelne prispieva na spoločnú domácnosť sumou minimálne
550, Eur mesačne. Skutočnosť, že navrhovateľka uviedla náklady na svoje potreby vo výške 400,- Eur

mesačne súd vyhodnotil za nadhodnotené a navyše nepreukázané, napr. náklad na hygienické potreby
mesačne 100,- Eur. V zásade platí, že potreby oprávnenej osoby musia byť predovšetkým úmerné
rovnako schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom osoby povinnej, ak by aj navrhovateľka
mala vysoké životné náklady, o tieto sa potom musí pričiniť aj sama, resp. musí ich prispôsobiť svojim
možnostiam. Námietky ohľadne neplnenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu nie sú

predmetom tohto konania, toto je predmetom samostatne podaného návrhu.29.Základnápožiadavkanato,abypodanémunávrhubolomožnévyhovieť,atopreukázanienerovnosti
životných úrovní manželov v konaní nebola preukázaná, rovnako nebola preukázaná ani skutočnosť, že
vyživovacia povinnosť nebola povinnou osobou plnená, na základe uvedeného súd návrh zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).