Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215958
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115215958.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: J. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX/XX, B., právne zast. JUDr. Igor Šafranko, advokátom, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovaným: X./. Y. W., N..H.., M.: XX XXX XXX, so sídlom J. XXX/A, Y. a 2./
E. Y., N..H.., M.: XX XXX XXX, so sídlom I. P. X, Y., právne zast. AK Antol, s.r.o., so sídlom E., U. XXXX/
XX, IČO: 47 257 024, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. u r č u j e , že dohoda o zrážka zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXXX zo dňa 28.9.2006 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade je neplatná,

II. žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade vo výške 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 10.06.2015 domáhala, aby súd určil neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň navrhovala vydať aj predbežné
opatrenie.

2. Súd svojim uznesením zo dňa 02.07.2015 predbežným opatrením rozhodol o povinnosti zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.09.2006 k zmluve č. XXXXXXXXXX. Uznesenie sa stalo
právoplatným dňa 02.12.2015.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili.

4. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 28C/258/2015 - 124 zo dňa 09.05.2018 žalobu zamietol. Voči
uvedenému rozsudku žalobkyňa podala odvolanie o ktorom rozhodol rozsudkom č. k. 12Co/5/2018-175
zo dňa 05.03.2019 Krajský súd v Prešove tak:

„I. Potvrdzuje rozsudok v časti zamietnutia žaloby ku žalovanému v 1. rade a súvisiaci výrok o trovách
konania ku žalovanému v 1. rade s upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

I. Zrušuje rozsudok v časti zamietnutia žaloby ku žalovanému v 2. rade a súvisiaci výrok o trovách
konania ku žalovanému v 2. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

III. Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením,“sodôvodnenímženaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenívprejednávanomsporejeskutočne
daný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.04.2019 vo vzťahu k žalovanému

v 1. rade. Keďže voči žalovanému v 1. rade bol rozsudok potvrdený, súd rozhodoval po rozhodnutí
Krajského súdu už len o nároku voči žalovanému v 2. rade.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na to, že uzavrela zmluvu s E. Y. dňa 28.09.2006 ako formulárovú
typovú spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvu považuje za problematickú, pretože neobsahuje náležitosti
vyžadovanévtedyplatnýmzákonomč.258/2001Z.z.Súčasťoutejtoformulárovejzmluvybolaajdohoda
o zrážkach zo mzdy, konkrétne bod III. odsek 4 zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný požiadal jej
zamestnávateľaovykonávaniezrážokzomzdynapriektomu,ženeexistovaložiadnesúdnerozhodnutie,
ktoré by jej uložilo povinnosť plniť. Túto okolnosť považuje za problematickú, preto navrhovala, aby súd

určil, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

7. Žalobkyňa na pojednávaní poukázala, že si brala úver z E. Y., mala viacero úverov. Zriadila si účet
v E. Y.. Pani jej pri uzatváraní zmluvy vysvetlila, že aké má mať splátky, ale samotnú zmluvu nečítala,
myslela si, že všetko jej o nej povedala. Nevedela, že jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

Najprv zo zmluvy riadne platila, potom sa dostala do problémov a začal jej zamestnávateľ zrážať zo
mzdy. V súčasnej dobe je však na dôchodku a to od februára 2016.

8. Žalovaný v 2. rade E. Y., a.s. namietala od začiatku naliehavý právny záujem zo strany
žalobkyne. Taktiež poukazovali na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy v danej zmluve nijakým

spôsobom nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Názor, že dlh môže byť vymáhaný len vtedy, ak prejde súdnou kontrolou nie je správny a
nie je ani v súlade s komunitárnym právom. Poukazovali na skutočnosti, že zákonodarca sám pripustil
možnosť zabezpečovacieho inštitútu v spotrebiteľských zmluvách s tým, že legislatívou je zrejmé, že
dohody uzavreté pred 01.05.2014 nemusia mať formu, aká je predpísaná v ustanovení § 5a zákona o

ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení. Navrhoval žalobu zamietnuť.

9. Žalobkyňa, čo sa týka naliehavého právneho záujmu, poukazovala na to, že ten stále trvá. Kedykoľvek
môže byť zamestnávateľovi žalobkyne táto dohoda o zrážkach zo mzdy predložená a voči žalovanému
v 2. rade je to dôvodné, pretože on túto dohodu o zrážkach zo mzdy aplikoval.

10. Podľa § 137 písm. a) až d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej v
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak jeto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“) (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie
sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby
odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

17. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka vyplýva priamo právny záujem
žalobkyne ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu
v postavení účastníkov tohto konania.

18. Súd považoval v celom rozsahu za nedôvodné námietky zo strany žalovaného v 2. rade a dospel k
tomu právnemu záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v prejednávanom spore
je skutočne daný.

19. V čase podania žaloby, t. j. ku dňu 10.06.2015, mal súd za to, že žalobkyňa má naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko požadovaným určením by sa zlepšilo
jej právne postavenie z dôvodu, že už nebude môcť dôjsť k zásahom do jej majetkovej sféry bez
toho, že by existoval spôsobilý exekučný titul na takéto zásahy, najmä za situácie, že v rámci konania
smerujúceho k vydaniu takéhoto prípadného exekučného titulu by súd ex offo musel skúmať prípadné

neprijateľné podmienky.

20. Z dokazovania vyplýva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy už bol aktivovaný, pričom
žalobkyňa túto dohodu považuje za neplatnú, resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže zákon
pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu

alebo iného právomocného orgánu o povinnosti na peňažné plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo
mzdy plní, nemala žalobkyňa inú možnosť ako namietať platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy
v osobitnom konaní, ktoré vyvolá svojím návrhom na začatie konania o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia súdu o takomto požadovanom určení nebráni nič, aby na základe
tejto dohody boli vykonávané zrážky, ktoré by postihovali i starobný dôchodok žalobkyne. Žalobkyňa

má preto na požadovanom určení, ktorým sa odstráni spornosť strán o platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy, naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP účinného do 30.06.2016.

21. V súhrne týchto skutočností súd rozhodol, že návrh žalobkyne je dôvodný s poukazom na naliehavý
právny záujem. Okresný súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu žalobe v poradí druhým

rozsudkom vyhovel.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v 2. rade vo výške 100 %.23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.