Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5420200263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5420200263.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa - manžela:
D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Škerda, s. r.
o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, proti manželke: J. X., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. R. XXX, v konaní o návrhu o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, maloletý zastúpený
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č. k. 8P/14/2020-113 zo dňa 26. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým schválil dohodu rodičov o úprave osobnej
starostlivosti a styku k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, uzavretú dňa 26.05.2020, vo výroku III. o
uložení povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého Y. výživné vo výške 150,00 Eur mesačne vždy do

každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o
rozvode, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok IV.), z r u š u j ea vec mu v uvedenom
rozsahu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie") manželstvo
navrhovateľa - manžela D. X. a manželky J. X., rod. J., uzavretej dňa 28.09.1991 v Dolnom Kubíne,

zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Dolný Kubín vo zväzku 7, ročník 1991, na strane
49, pod poradovým číslom 90, rozviedol (výrok I.). Súd schválil dohodu rodičov o úprave osobnej
starostlivosti a styku k maloletému dieťaťu na čas po rozvode uzavretú dňa 26.05.2020 v znení bližšie
špecifikovanom vo výroku II. napadnutého rozsudku. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého
Y. sumou 150,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na

náhradu trov konania (výrok IV.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že vzťahy v manželstve medzi účastníkmi konania sú trvale a vážne
rozvrátené bez perspektívy obnovenia spolužitia, a preto za splnenia podmienok uvedených v § 23
Zákona o rodine manželstvo navrhovateľa a jeho manželky rozviedol (výrok I. rozsudku okresného
súdu odvolaním nenapadnutý - poznámka odvolacieho súdu). Ohľadom úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu synovi Y. pochádzajúcemu z manželstva súd prvej inštancie schválil

rodičovskú dohodu, konkrétne o úprave osobnej starostlivosti a styku, a to v znení uvedenom vo II.
výrokovej časti rozsudku, majúc za to, že táto dohoda je uzavretá v súlade so záujmami maloletého a
tiež so súhlasom kolízneho opatrovníka. Rodičovská dohoda zohľadňuje aj názor maloletého, ktorý sa
vyjadril, že má oboch rodičov rád, ale chce zostať s mamou a s otcom sa stretávať každý druhý víkend a
tiež cez prázdniny. Dohoda tiež obsahuje úpravu práv každého z rodičov zastupovať dieťa a spravovať
jeho majetok. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na výklad ustanovenia § 28 Zákona o rodine

a tiež aj na súdnu prax (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011).
Predmetom úpravy rodičovskej dohody nebola úprava vyživovacej povinnosti otca voči maloletému zdôvodu rozporných stanovísk rodičov týkajúcich sa výživného. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd,
vychádzajúc zo schopností a možností toho-ktorého rodiča, ako aj z odôvodnených a preukázaných
potrieb maloletého, určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého syna sumu 150,00 Eur mesačne

vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák.
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP") tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti uvedenému rozsudku, čo do výrokov II., III. a IV., t. j. o úprave rodičovských práv a povinností,

manželka (ďalej tiež „matka") podala odvolanie, v ktorom súdu prvej inštancie vytýkala nedostatočne
zistený skutkový stav a tiež aj nesprávne právne posúdenie. V bližších podrobnostiach uviedla, že so
súdom schválenou rodičovskou dohodou nesúhlasila, túto aj preto odmietla podpísať. Spochybnila tiež
právny názor okresného súdu o možnosti zastupovania dieťaťa oboma rodičmi. Žiadala, aby dieťa bolo
zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti a opatery, vrátane zastupovania a spravovania majetku.
Nesúhlasila ani s tým, ako súd prvej inštancie zistil majetkové a príjmové možnosti povinného rodiča, t.

j. otca maloletého. V tomto smere bližšie uviedla, že súd sa nedostatočne zaoberal účtami otca, ako aj
jeho celkovými majetkovými pomermi. Žiadala určiť vyššie výživné.

3. Otec v podanom vyjadrení k odvolaniu matky odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Viaceré tvrdenia

matky označil za zavádzajúce a nepravdivé. Zdôraznil, že matka uzatvorila rodičovskú dohodu o úprave
styku bez nátlaku, slobodne a počas pojednávania k nej mohla vyjadriť svoje námietky, prípadne s
ňou nesúhlasiť. Jediná požiadavka, ktorú však vzniesla, sa týkala dní 24.12. a 31.12., v ktorých dňoch
nesúhlasila, aby otec sa v uvedených dňoch stýkal s maloletým. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná
rodičovská dohoda bola v záujme maloletého a súhlasil s ňou aj opatrovník dieťaťa, súd ju správne

schválil. Navyše samotná rodičovská dohoda zohľadňuje aj názor maloletého. V ďalšej časti podaného
odvolania otec poukázal na ust. § 122 CMP, v zmysle ktorého ak vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým
bola dohoda schválená, odvolanie. Z uvedeného tiež vyplýva, že matka nebola oprávnená podať
odvolanie voči výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave

osobnejstarostlivostiastykukmaloletémuY.načasporozvode.Pretovuvedenejčastiotecodvolacísúd
žiadal, aby odvolanie matky odmietol. Pokiaľ ide o tvrdenia matky, že otec užíva alkohol a žije hýrivým
spôsobom, predmetné sa nezakladá na pravde. Otec alkohol ani drogy neužíva, keďže vzhľadom k
tomu, že je vodičom z povolania, si ani nemôže dovoliť požívať omamné látky. Výška súdom určeného
výživného zodpovedá schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a tiež tomu, čo samotná matka

požadovala v konaní. Takto sa vyjadrila aj pred kolíznym opatrovníkom pri šetrení rodinných pomerov
dňa 15.05.2020. Vyššie výživné by bolo pre otca neprimerané vzhľadom na jeho majetkové pomery,
možnosti a oprávnené potreby maloletého. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní tiež poukazuje na to,
že otec mal príjem z predaja spoločného rodinného domu, uvedené sa zakladá na pravde, avšak
v tej istej výške, t. j. 21.500,00 Eur bola vyplatená aj samotná matka. S ohľadom na uvedené otec

vyslovil presvedčenie, že zisk z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nie je považovaný za príjem, ktorý by odôvodňoval zvýšenie finančných možností otca.
Predajom domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nedošlo k zvýšeniu majetku, ale len k jeho
transformácii. Navyše časť finančných prostriedkov potreboval otec na zabezpečenie svojho bývania.
Tiež časť finančných prostriedkov bola použitá na vyplatenie spoločného spotrebného úveru vo výške

4.600,00 Eur čerpaného od veriteľa Slovenská sporiteľňa. Matka na splatenie uvedeného úveru ani
čiastočne neprispela. Preto získala z predaja spoločného rodinného domu o 2.300,00 Eur viac ako otec.
Skutočnosť, že spoločný rodinný dom sa bude predávať, bola súdu prvej inštancie známa už v čase
rozhodovania o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Y.. Túto
skutočnosť okresný súd zohľadnil aj pri rozhodovaní o výške výživného na maloletého. Nepravdivé a

ničím nepodložené je tvrdenie matky, že otec mal dostať z úradu práce asi 6.000,00 Eur, pretože bol
minulý rok nezamestnaný, pričom peniaze mali prísť jednorazovo. V skutočnosti finančné prostriedky
od úradu práce obdržal už v priebehu roka 2019, pričom táto suma bola výrazne nižšia ako matkou
uvádzaná. Peniaze otec použil na úhradu všetkých nevyhnutných výdavkov v domácnosti a na úhradu
iných spoločných výdavkov. Nepravdivé je tvrdenie, že otec má štyri účty, a to v Y. Y., v R. U., vo T.

a v Nemecku, kde pracoval 4 roky. V skutočnosti otec disponuje len dvoma účtami, a to účtom v Y. Y.
a účtom vo T.. Výpisy z týchto účtov súdu predložil. Účet v Nemecku mu bol automaticky zrušený po
tom, ako došlo k ukončeniu pracovného pomeru s nemeckým zamestnávateľom a účtom v R. U. otec
nedisponoval ani nedisponuje.4. Matka vo svojej odvolacej replike zopakovala, že na súde sa vyjadrila, že nesúhlasí s úpravou styku,
nakoľko manžel neustále klame a nemá stále bývanie a tým pádom sa o syna bojí. Za ďalšie uviedla, že

ak bude všetko v poriadku a uvidí, že otec má o syna naozajstný záujem, tak si ho môže po dohode aj
v týždni zobrať, pretože si myslí, že dieťa nie je vec, ktorú si občas vyzdvihne, ale sa riadne nepostará.
Z uvedených dôvodov preto dohodu na súde nepodpísala. Zopakovala tiež, že otec požíva alkohol, na
čo má svedkov. Zopakovala tiež, že nesúhlasí ani s určeným výživným. 150,00 Eur je len tak na stravu,
pričom bývalý manžel mal príjem 1.700,00 Eur mesačne, matka 620,00 Eur mesačne. Navyše si otec

nechal nové auto a všetko zariadenie z domu. Otec klame aj vo vyplatení podpory, a pokiaľ sa týka
úveru, ktorý spomína, v deň, keď mu ho schválili, tak si ho previedol na účet v R. U., o ktorom tvrdí, že
neexistuje, pritom peniaze skončili tam a dispozičné právo mal výhradne otec, navrhla preto, aby bola
uvedená skutočnosť preverená priamo v R. U.. V závere vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie
si všetky veci riadne nepreveril a vec posúdil na základe toho, že manžel mal zaplateného právneho
zástupcu.

5. Otec v podanej duplike v zásade zopakoval všetko to, čo uviedol vo svojom prechádzajúcom
vyjadrení. Viaceré z tvrdení matky označil za nepravdivé, zavádzajúce, zotrval na svojich predošlých
vyjadreniach.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v
intenciách ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP"/ a contrario) dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch, ktorými schválil dohodu rodičov o úprave
osobnej starostlivosti a styku k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, uzavretú dňa 26.05.2020 (výrok

II.), ako aj vo výroku o uložení povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého Y. výživné vo výške 150,00
Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode (výroku III.), ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok
IV.) zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo
zvyšnej časti - odvolaním nenapadnutej (výrok I. - o rozvode manželstva) zostáva rozhodnutie súdu

prvej inštancie nedotknuté.

7. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode. Vzhľadom k uvedenému je súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ust. § 24 a § 25 Zákona o rodine.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva,
že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým
riešením. Pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschváli. Keďže dohoda rodičov
nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie súdu o schválení tejto dohody
platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, to
okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom, komu bude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež, ako má ten z rodičov,

ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Subjektami
tejto dohody môžu byť len rodičia. Dohoda rodičov podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine nemá povahu
súdnehozmieruaanikonanieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostínemožnoskončiťsúdnym
zmierom.

8. V danom prípade súd prvej inštancie potom, ako mal medzi toho času už bývalými manželmi
v rozvodom konaní preukázaný trvalý rozvrat a ich manželstvo rozviedol (výrok I. odvolaním
nenapadnutý), pristúpil k úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu
z manželstva. V tomto smere schválil medzi nimi rodičovskú dohodu o úprave osobnej starostlivosti a
styku zo dňa 26.05.2020 v znení bližšie uvedenom vo výrokovej časti (výrok II.) napadnutého rozsudku.

Keďže súčasťou uvedenej dohody nebola úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča, t. j. otca
maloletého, uvedená skutočnosť bola predmetom úpravy výroku III., v ktorom okresný súd uložil otcovi
povinnosť platiť na výživu maloletého Y. sumu 150,00 Eur mesačne.9. Matka v podanom odvolaní uzavretie rodičovskej dohody poprela, uviedla, že túto nepodpísala,
ani s ňou nesúhlasila. Odvolací súd sa na preverenie uvedených skutočností oboznámil so zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 26. mája 2020, ako aj prislúchajúcim zvukovým záznamom, pričom zistil, že

matka po vyhlásení rozsudku, v rámci ktorého bola tiež schválená dohoda rodičov o úprave osobnej
starostlivosti a styku k maloletému dieťaťu na čas po rozvode pred okresným súdom už vyhlásenú
a súdom schválenú dohodu nepodpísala s odôvodnením, že nie je v záujme maloletého dieťaťa. Zo
zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 26. mája 2020 tiež jednoznačne nevyplýva, že by matka s
navrhovanourodičovskoudohodoupredvyhlásenímrozsudkusúhlasila.Zadanéhostavupretoodvolací

súd odvolanie matky voči výroku II., ktoré by inak nebolo prípustné (§ 122 CMP), považoval nielen za
podané oprávnenou osobou (na rozdiel od poučenia okresného súdu), ale aj za opodstatnené. Podľa
názoru odvolacieho súdu prejav vôle rodiča s navrhovanou rodičovskou dohodou musí byť jednoznačný,
nepodmienený a určitý, nevzbudzujúci pochybnosti o tom, že rodič s navrhovanou rodičovskou dohodou
súhlasí. Keďže v danom prípade tomu tak nebolo a rozsah dokazovania, ktoré treba ešte vykonať,
presahuje rámec hospodárnosti odvolacieho konania, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako podľa

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zrušiť a
tiež aj v súvisiacom výroku III. - o výživnom a o trovách konania - výrok IV. a vec mu vrátiť v uvedenom
rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

10. Keďže pre súd prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP),

v ďalšom konaní musí doplniť dokazovanie s cieľom zistiť aktuálne pomery rodičov a dieťaťa (preveriť
tvrdenia matky o majetkových pomeroch otca, o ktorých tvrdí, že sú lepšie tak, ako boli deklarované -
otec mal mať 4 účty, na ktorých mal mať finančné prostriedky, z toho 1 účet v Nemecku, tiež medzičasom
maldostaťvýplatokzpredajaspoločnéhorodinnéhodomuainé)aopätovnevovecirozhodnúť,aplikujúc
príslušné ustanovenia Zákona o rodine.

11. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP
rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)