Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/276/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312223952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2312223952.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: Ing. Y. P., nar. X. X.
XXXX, trvalo bytom V. XXXX/XXA, R., zastúpeného advokátom: JUDr. Ladislav Pavlovič, Bratislava,
Štefánikova 5, proti žalovanému: H. R., nar. X. X. XXXX, trvalo bytom X. XXXX/X, Y., zastúpeného:
Advokáti Heinrich s.r.o., Nitra, Skautská 12, IČO: 36 865 966, o 433,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduGalantazodňa11.apríla2019č.k.20C/374/2012-430,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti zaplatiť 433,42 eur
s úrokom z omeškania 9% ročne od 16. mája 2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania r u š
í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o d

m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
433,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. mája 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 489, § 491 ods. 1, 2,

§ 517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ods.
4, § 3 ods. 1, § 12 ods. 1, § 16 ods. 1, § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 1 písm.
a/, § 3 ods. 1, § 5 písm. b/, § 13, § 14 ods. 3 písm. a), b), f), § 16 ods. 1, 3 vyhlášky MS SR č.
491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávanú niektoré

ustanovenia O. z. v znení neskorších predpisov, § 149 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.. v
znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobca na základe dohody so žalovaným vypracoval
rozbor spisového materiálu a analýzu, týkajúce sa posúdenia nehodového deja pri dopravnej nehode,
ktorej účastníkom bol žalovaný. Záväzná objednávka na vykonanie znaleckého posudku bola podpísaná
obidvoma stranami konania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, pretože žalovaný voči žalobcovi prejavil vôľu uzavrieť

zmluvu, predmetom ktorej bolo vykonanie znaleckých úkonov a tento návrh bol zo strany žalobcu
akceptovaný (vypracovaním rozboru spisového materiálu a analýzy). Uzavretiu zmluvy nasvedčuje aj
sled ďalších udalostí. Vzhľadom k tomu, že zákon o znalcoch neupravuje obligatórne náležitosti takejto
dohody zmluvných strán, bola postačujúca dohoda so zadávateľom o predmete znaleckého úkonu,
pričom s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o znalcoch, ak sa znalec so zadávateľom
nedohodne na zmluvnej odmene, patrí znalcovi tarifná odmena. Žalobca preto vyúčtoval žalovanému

za vykonané úkony tarifnú odmenu, ktorej výšku určoval právny predpis. Žalovaný nesúlad vyčíslenia
s vyhláškou nenamietal, nenapádal žiadnu časť znalečného alebo odmeny, čo do rozsahu a výšky.Pokiaľ by aj nebola medzi stranami konania uzavretá zmluva, právo na zaplatenie znalečného vo výške
tarifnej odmeny vyplývalo priamo zo zákona a jedinou podmienkou vzniku nároku na tarifnú odmenu je
objednávkaznaleckejčinnostiobjednávateľa,kčomunepochybnedošlo.Žalovanýnepreukázaltvrdenie

o nepredložení písomného znaleckého posudku v dohodnutom termíne, pričom uvedená skutočnosť
nevyplynula ani z výpovede svedka Doroša. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie znalečného,
ktoré vyúčtoval v zmysle zákonných ustanovení a v súlade s objednávkou žalovaného. Z dôvodu
omeškania žalovaného s plnením dlhu, žalobcovi prislúchalo právo aj na úroky z omeškania vo výške
9% ročne (navýšením základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky o 8 percentuálnych bodov,

platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu) od 16. mája 2012 do zaplatenia (dňom nasledujúcim po
splatnosti faktúry). V prevyšujúcej časti (úrok z omeškania za deň 15.5.2012) súd prvej inštancie návrh
zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1,
2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi
ako úspešnej strane konania, náhradu trov v rozsahu 100% (o konkrétnej výške náhrady trov konania
mal súd prvej inštancie rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v celom rozsahu, navrhujúc jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu zamietnutím žaloby a
priznaním náhrady trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj nevykonaním navrhnutých dôkazov súdom prvej

inštancie, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami, keď
zistený skutkový stav neobstojí vzhľadom na ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku,
ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
tiež znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zamietajúcej časti

(v prevyšujúcej časti úroku z omeškania), pretože o tomto už bolo právoplatne rozhodnuté. Rozsudok
súdu prvej inštancie je úplne identický s predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie z roku
2015 (v celom zdôvodnení). Pôvodná zákonná sudkyňa bola z rozhodovania vylúčená pre možnú
zaujatosť. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo porušenie práva na spravodlivý
proces, pretože rozhodovala zaujatá sudkyňa, hoci o námietke zaujatosti podanej žalovaným, nebolo

rozhodnuté. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentovalo dôvodné vysporiadanie sa s námietkami
žalovaného v spore. Tým opätovne došlo k nesprávnemu procesnému postupu, v dôsledku ktorého bolo
porušené právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vznik zmluvného vzťahu posúdil momentom
konkludentného konania žalobcom, ktorý názor je nesprávny, pričom ďalej uviedol, že tým došlo medzi
zmluvnými stranami k uzavretiu zmluvy, čo potvrdzoval aj následný sled udalostí (odovzdanie spisového

materiálu, podkladov, stretnutie strán konania), avšak tieto udalosti nastali ešte pred vypracovaním
rozboru spisového materiálu. Vypracovanie znaleckého posudku je s pohľadu zmluvného vzťahu
zmluvou o dielo, preto na daný právny vzťah bolo nevyhnutné aplikovať ust. § 631 a § 632 O. z.
Nesprávnym záverom bez opory v skutkovom stave veci bolo konštatovanie súdu prvej inštancie, že
neexistuje pochybnosť o prejavoch vôle zmluvných strán, ani o tom k čomu ich vôľa smerovala. Súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil listinný dôkaz označený ako záväzná objednávka na vykonanie
znaleckého úkonu a svedeckú výpoveď svedka Doroša. Označený listinný dôkaz obsahuje označenie
objednávky na vykonanie znaleckého posudku, ktorý si objednával žalovaný. V ďalšej časti objednávky
žalovaný vymedzil otázky, na ktoré mal znalec znalecky odpovedať (analýza spisového materiálu
a spracovanie analýzy). Svedok výslovne uviedol, že znalec sa nevyjadril, že bude vypracovaná

len analýza, ale opakovane uviedol, že predmetom zadania bolo vypracovanie znaleckého posudku.
Predložené dôkazné prostriedky preto vedú k záveru, že žalovaný si objednal vyhotovenie znaleckého
posudku. Rovnako nesprávny je podľa názoru žalovaného aj záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie znalečného v súlade s objednávkou žalovaného. Žalovaný si objednal
vyhotovenie znaleckého posudku, čím si vymienil vlastnosti realizovaného diela. Tieto vlastnosti však

žalobca nesplnil, preto má dielo vady. Pokiaľ bolo dodané dielo s vadami, žalobcovi neprislúchalo právo
na zaplatenie plnej ceny diela. Listom z 8. júna 2012 žalovaný oznámil žalobcovi zrušenie objednávky
z dôvodu, že žalobca nevypracoval a nepredložil znalecký posudok, pričom súd prvej inštancie sa so
zrušením objednávky (odstúpením od zmluvy) vôbec nevysporiadal, nezaoberal. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je preto nepreskúmateľné a došlo aj k porušeniu princípov spravodlivého súdneho

konania. O iné dielo žalovaný nemal záujem. Žalobca predložil v spore dokument (č. l. 19-28), ktorý
však nebol žiadnym spôsobom označený a neobsahoval zákonom stanovenú formu a náležitosti
podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aj pre odborné stanovisko, či vyjadrenie, pre takétovýsledky znaleckej činnosti platilo ustanovenie § 18 tohto zákona. Žalobca preto postupoval v rozpore
s objednávkou, vypracoval dielo, ktoré nemalo vlastnosti vymienené žalovaným, ako ani zákonom
stanovené náležitosti. Žalovaný reklamoval nedostatočnosť objednaného diela, v dôsledku čoho tarifná

odmena sa zníži alebo neprizná, ak bol vykonaný úkon nekvalitne alebo neúčelne, oneskorene. Súd
prvej inštancie sa týmito dôvodmi vôbec nezaoberal. Nezdôvodnil, prečo nepostupoval podľa § 3 ods.
5 zákona č. 382/2004 Z. z. Za absolútne nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku žalovaný označil záver, že žalovaný nenapádal ani jednu z položiek znalečného,
či odmeny, teda ani čo do rozsahu a výšky nároku. Žalovaný predovšetkým požadoval zníženie alebo

nepriznanie tarifnej odmeny. Namietal tiež výšku odmeny, ktorá skutočnosť vyplývala zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 16.6.2015 a 20.2.2015, ako aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.2.2014. Napriek
vedomosti žalobcu o termíne trestného pojednávania, žalobca znalecký posudok vôbec nevyhotovil.
Taktiež nikdy neodovzdal písomné vyhotovenie posudku žalovanému, preto nie je zrejmé ako mohol
uvádzaťvovyúčtovanípoložkupísomnévyhotovenieúkonuačierno-bielevyhotovenielistuA4.Znalecký
posudok nikdy nevypracoval, ako si ho potom mohol uvádzať vo vyúčtovaní. Uvedené skutočnosti

žalovaný po celú dobu namietal. Dátum vystavenia faktúry žalobcom bol 30. apríl 2012, hoci záväzná
objednávka na vykonanie znaleckého posudku bola zo dňa 2. mája 2012. Žalobca tak vystavoval faktúru
skôr ako vôbec došlo k objednávke. Domáha sa zaplatenia odmeny za dielo, ktoré žalovanému nikdy
neodovzdal,atoaniprizasielaníelektronickejsprávyzodňa10.mája2012(ktoráskutočnosťvyplývalaz
obsahu správy). Nesprávne bola určená aj doba, od ktorej sa mal žalovaný dostať údajne do omeškania.

Ako súd prvej inštancie prezentoval na súdnom pojednávaní 13.9.2018, v danej veci ide o spotrebiteľský
spor. Dodávateľ nemôže podmieňovať vydanie plnenia tým, že najskôr spotrebiteľ zaplatí a potom mu
odovzdá plnenie. Žalobca uvádza v elektronickej správe z 10. mája 2012, že jeho závery sú podobné ako
záveryIng.Jurinu,avšakmáinúinterpretáciutechnickejpríčinydopravnejnehody,akoajmieryzavinenia
z technického hľadiska, ale hlavne z právneho hľadiska. Takáto iná interpretácia nebola žalovanému

poskytnutá. Zostala len tvrdená v tejto správe. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr.
vhodenie listu do schránky alebo dôjdenie e-mailu na mailovú adresu. Dôkaznú povinnosť, že takýto
jednostranný hmotnoprávny úkon došiel do sféry vplyvu príjemcu, má však odosielateľ teda žalobca.
Žalobca predložil len výtlačok, ktorý má podobu správy s Outlooku, ten je však možné vypracovať
v akomkoľvek programe a predkladať ho ako pravý hoci je falošný. Žalobca bol povinný preukázať,

že elektronickú správu zo dňa 10.5.2012 doručil na adresu žalovaného, ktorý zotrváva na svojom
tvrdení, že správu neobdržal. V závere odvolania žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. 8Sžf/29/2011, 3Cdo/201/2010) v zmysle ktorých, nevyjadrenie sa súdu
k podstatným skutočnostiam, resp. nevyhodnotenie argumentov a dôkazov žalovaného k tvrdeniam
žalobcu, predstavuje porušenie práva žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Zmluva o dielo medzi stranami konania nebola nikdy uzavretá. Bola dohodnutá
len (podpísaná) objednávka na vykonanie analýzy spisového materiálu a priebehu nehodového deja.

Žalobca si za vykonané práce vyúčtoval znalečné podľa § 3 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. Podľa
§ 12 ods. 2 písm. d) tohto zákona je znalec oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu, ak zadávateľ
nezložil preddavok na jeho vykonanie. V posudzovanej veci sa jednalo o rozbor spisového materiálu
žalovaného a spracovanie analýzy s následnou osobnou konzultáciou zistených záverov. Výsledkom
tejto konzultácie mala byť dohoda, či sú zistenia žalobcu v prospech žalovaného, či ich vie použiť na

svoju obhajobu. Otázky, ktoré sú základom pre vypracovanie znaleckého posudku neboli žalovaným
nikdy položené. Žalobca sa v elektronickej správe vyjadril, že podľa jeho názoru nebude potrebné
vykonanie písomného znaleckého posudku, pretože dospel k podobným záverom ako znalec Ing.
Jurina. Ak by po konzultácii, ktorá však pre neochotu žalovaného neprebehla, došlo k dohode, spísala
by sa nová objednávka, aj so zadaním otázok žalovaného pre žalobcu, na ktoré má odpovedať v

znaleckom posudku. Listinný dôkaz preukazoval objednávku s položenou otázkou (úlohou) znalca,
rozbor spisového materiálu a spracovanie analýzy. Svedok sa síce vyjadril, že strany konania sa bavili
o posudku, ale tomu mala predchádzať práve predmetná analýza a rozbor spisu a následná konzultácia
záverov. Ide o bežnú prax pri znaleckých posudkoch, ktoré sa pripravujú pre obhajobu. Pokiaľ by bolo
skutočne dohodnuté vypracovanie znaleckého posudku, jeho bežná cena by predstavovala 750 - 800

eur. Nebolo by zo strany žalobcu odôvodnené vypracovať len analýzu spisu za 430 eur a súčasne
napísať žalovanému elektronickú správu, že zrejme nebude potrebné vypracovať znalecký posudok,
lebo jeho závery sa nestotožňujú s predstavami a očakávaním žalobcu. Takýmto konaním, by sa žalobca
úmyselne pripravil o 400 eur, pretože znalecký posudok má byť nestranný a samotná objednávka aplatba nie je garanciou a podmienkou záverov prospešných pre zadávateľa. Na elektronickú správu
žalovaný nereagoval, nedvíhal telefón pri pokusoch o spojenie sa s ním, čo je samo o sebe dôkazom,
že po prečítaní elektronickej správy od žalobcu žalovaný usúdil, že tento úkon nebude pre neho

prospešný. Ak by sa žalobca v dohodnutom čase neozval, nie je jasné konanie žalovaného, že by sa
nesnažil zistiť e-mailom, telefonicky, osobne, kedy bude posudok hotový, aké sú závery a prečo sa
žalobca neozýva. Skutočnosť tvrdená žalovaným, že zrušil objednávku znaleckého úkonu, nastala až
po začatí súdneho sporu. Preto je pri posudzovaní nároku bezpredmetná. Súdu predložený písomný
dokument bez náležitostí znaleckého posudku, nebol znaleckým posudkom a preto nemusel spĺňať

zákonom stanovené atribúty. Predstavuje písomný podklad znalca so zisteniami a výsledkom rozboru
spisu, ktorý má slúžiť na osobnú ústnu konzultáciu vo veci. Išlo o poznámky a podklady, ktoré mal
žalobca v úmysle prebrať so žalovaným a na základe toho sa dohodnúť ako postupovať ďalej. Pokiaľ
by žalovaný súhlasil s prvým termínom stretnutia, technicky nebolo možné naštudovať celý spis a
dodatočne spracovať analýzu a písomný podklad pre konzultáciu. Ešte menšiu logiku by malo konanie
(ak by bola pravda, že si žalobca objednal písomný znalecký posudok), keby ho žalobca kontaktoval s

bezprostredným dátumom stretnutia bez toho, aby mal posudok pripravený, pretože na jeho spracovanie
je potrebných aspoň 50 hodín. Písomný dokument bol poštou zaslaný žalovanému spolu s vyúčtovaním.
Dátum vyúčtovania predstavuje pisársku chybu, ktorá vznikla pri prepisovaní podkladov z pripravenej
šablóny. Termín splatnosti vo vyúčtovaní je však správny 15.5.2012. Žalovaný uviedol, že v elektronickej
správe mu žalobca neposlal písomný dokument, je potom otázne odkiaľ to vie, ak predmetný e-mail

nedostal. Súčasťou vyúčtovania sú aj cestovné náklady žalobcu na cestu do Šale a konzultácia v
trvaní jednej hodiny. Vyúčtovanie žalobca poslal žalovanému aj poštou, kde tento dokument v rovnakej
podobe priložil, pretože žalovaný neodpovedal na e-mail ani telefón. Zákon ukladá znalcom vystaviť
vyúčtovanie za znalecký úkon, ktorého obsah je daný vyhláškou. Vo vyúčtovaní sú definované aké
úkony sú účtované, v akej sadzbe a množstve. V tomto vyúčtovaní nie je uvedené, že sa fakturuje

za vykonanie znaleckého posudku. Šablóna univerzálnej objednávky nemôže byť dôkazom, že sa mal
vykonať znalecký posudok, najmä ak v textovej časti je definovaná úloha znalca. Vo vyúčtovaní, ktoré
predpisy upravujú, je jasne definované za aký úkon bolo vyúčtovanie vystavené. Po podaní žaloby, ako
ani pred, žalovaný neprejavil záujem znalecký úkon prevziať ani konzultovať ho. Žalobca mal v úmysle
aj snahu stretnúť sa so žalovaným za účelom doriešenia situácie, kontaktoval ho v rovnakom čase

elektronicky, telefonicky aj poštou. Nemal dôvod na falšovanie e-mailu, pretože nevedel ako sa žalovaný
k veci postaví. Správa bola zasielaná za účelom dohodnutia termínu stretnutia a zaslania vyúčtovania.
Žalobca má stále k dispozícii originál elektronickej správy aj v internetovej aplikácii poskytovateľa
google.com, ako odoslaný e-mail. Do databázy google.com nie je možné dodatočne zapracovať falošný
e-mail, ako sa to snaží preukazovať žalovaný. Ten konal účelovo a neváhal využiť akékoľvek prostriedky

na predĺženie sporu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu naďalej zotrval na právnom názore, že vypracovanie
znaleckého posudku je zmluvou o dielo v zmysle § 631 a nasl. O. z. Žalobca žalovanému nikdy dielo
neodovzdal, ani sa o to nesnažil. Podľa objednávky si strany konania nedohodli preddavok na vykonanie

úkonu. Žalobca si nemôže účtovať cenu diela skôr ako ho odovzdá objednávateľovi. Vyúčtovanie mohol
žalobca predložil spoločne s písomným vyhotovením znaleckého úkonu. Nebolo však možné fakturovať
plnenie, ktoré žalovanému neodovzdal. Nesprávne bola preto určená aj doba, od ktorej sa mal žalovaný
dostať do omeškania s plnením. Žalobca vo svojich podaniach odlišne uvádza, že mal vykonať analýzu
nehodového deja, inokedy, že ju nemal vypracovať písomne. Z objednávky je zrejmé, že žalobca mal

vykonať analýzu spisového materiálu a spracovanie analýzy. V elektronickej správe zo dňa 10.5.2012
žalobca uvádza, že je k dispozícii na konzultáciu záverov, nie k dispozícii na odovzdanie písomného
výstupu práce znalca. Podľa textácie e-mail z uvedeného dňa žiadny písomný výsledok nespomína.
Dokument predložený do súdneho spisu (č. l. 19 -28) nebol žiadnym spôsobom označený a neobsahoval
zákonom stanovené náležitosti podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. Žalobca preto postupoval v rozpore

s objednávkou a vypracoval dielo, ktoré nemalo vlastnosti vymienené žalovaným, ako ani zákonom
stanovené náležitosti. Obdobná argumentácia sa vzťahuje aj na odborné vyjadrenie. Objednané dielo
preto nespĺňalo dohodnuté vlastnosti, čím sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Žalovaný
naďalej zotrval na svojom hodnotení vykonaného dokazovania listinou (záväznou objednávkou na
vykonanie znaleckého posudku), ako i výsluchom svedka. Neuviedol, že neakceptuje výkon činnosti

žalobcu z dôvodu, že nebol v jeho prospech. Žalobca poslal žalovanému len jeden list z 8. júna 2010,
pričom z jeho znenia vyplýva, že jedinou jeho prílohou bola faktúra. V texte sa uvádza „Prosím uhraďte
faktúru a obratom Vám zašlem kópiu spisového materiálu spolu so spracovaným písomným rozborom
spisu a videom z analýzy nehodového deja.“. Žalobca teda žiaden výsledok svojej činnosti žalovanémuneposielal. Podľa tvrdení žalobcu predmetom zadania nebol písomný výstup, ale preštudovanie na
ústnu konzultáciu. Vo vyúčtovaní inak uvádza položky vypracovanie posudku, písomné vyhotovenie
úkonu, čierno-biele vyhotovenie listu A4. Žalobca si účtuje položku, ktorú nikdy nevykonal - vypracovanie

posudku (7 hodín 40 minút) a písomné vyhotovenie úkonu. Za nevykonané úkony nemôže žalobca
požadovať odmenu. Predložením „falošného“ e-mailu z rovnakej aplikácie, žalovaný chcel preukázať,
že len predloženie takéhoto dokumentu samo o sebe nie je dôkazom, že bol doručený druhej strane.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané
dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k výške
uplatňovaného nároku žalobcom, na právnom názore o nespornej výške uplatneného nároku, s
poukazomnaabsenciunámietokžalovanéhovovzťahukjednotlivýmpoložkámvyúčtovaniaznalečného
(žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie „nenamietal vyúčtovanie čo do rozsahu a výšky“).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že na súdnom pojednávaní dňa 16. júna 2015 žalovaný, prostredníctvom
právneho zástupcu, výslovne namietol písomné vyúčtovanie žalobcu (č. l. 15), ktorým si žalobca
vyúčtoval hodiny pri vypracovaní posudku (v hodnote 98,27 eur, t. j. 7,40 hod. x 13,28 eur), keďže
znalecký posudok nebol nikdy vypracovaný a nebol ani odovzdaný (takúto skutočnosť uviedol aj
žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 20. februára 2015 (č. l. 144). Rovnako tak uvedené namietal

žalovaný v odvolaní zo dňa 28. júla 2015 (č. l. 245 až 246) a súčasne hotové výdavky, a to písomné
vyhotovenie úkonu (2,66 eur) a čierno-biele vyhotovenie listu A4 (2,66 eur).

8. Súd prvej inštancie v dôsledku tohto nesprávneho záveru nevykonal dokazovanie vo vzťahu k výške
uplatňovaného nároku. Nevyhodnotil dokazovanie ohľadom spornej výšky nároku žalobcu. Odvolacia

námietka žalovaného v tomto smere bola preto dôvodná. V podaní zo dňa 14. februára 2014 (doručené
súduprvejinštancie17.februára2014)žalovanývýslovnenavrholpreukázaťvykonanieúkonovsúdneho
znalca v písomnej forme.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu

nepomenovanej zmluvy a priznal tarifnú odmenu žalobcovi ako súdnemu znalcovi, ktorej výšku
upravoval osobitný právny predpis (vyhláška č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a
náhrada za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov), bol povinný odôvodniť spornú výšku
uplatneného nároku medzi stranami konania. Z dôvodu, že tak neučinil chýbal argumentačný základ,
ktorý by mohol odvolací súd preskúmať čo do výšky predmetu sporu (uvedený záver sa vzťahuje aj na

argumentáciu súdu prvej inštancie pre prípad, že nebola medzi stranami konania uzavretá zmluva a
ktorý nárok mal vyplývať zo zákona).

10. Dôvodná bola aj odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k nevyporiadaniu sa (v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia) s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k samotnému základu nároku

uplatňovanéhožalobou.Súdprvejinštanciesanezaoberalobranoužalovaného,týkajúcousaposúdenia
výsledku činnosti žalobcu, na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 2. mája 2012, t. j.
obsahom a formou výsledku žalobcovej činnosti, poskytnutím ho žalovanému, reklamáciou či zrušením
objednávky).

11. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

12. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. vznení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

13. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom
ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v

rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

14. Súd, ktorý sa vysporiadáva s argumentáciou strany konania, nemôže ju odmietnuť len pre
nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Základom pre rozhodnutie
súdu sú právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné a s ktorými sa súd musí vyrovnať.

15. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postrádalo argumentačný základ, ktorého správnosť
by odvolací súd preskúmal.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane konania, aby uskutočňovala jej procesné práva.

17. Vzhľadom k tomu, že predchádzajúci zrušujúci rozsudok odvolacieho súdu sa týkal výlučne
procesného dôvodu (vo veci rozhodovala sudkyňa bez rozhodnutia o námietke zaujatosti posúdenej

nadriadeným súdom, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, k čomu aj došlo následne uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. októbra 2017 č. k. 26NcC/10/2017-313), teda rozhodnutie nebolo
zrušené pre jeho vecnú nesprávnosť, ale z procesného dôvodu nesprávne obsadenie súdu (rozhodoval
vylúčený sudca), bol daný dôvod na opätovné zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci
na ďalšie konanie. Nebol daný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 390 CSP.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, vykonať dokazovanie a vyhodnotiť výsledky dokazovania vo vzťahu k spornej výške
uplatňovaného nároku žalobcom, s prihliadnutím na rozhodujúce skutočnosti, určované hypotézou
konkrétnej hmotnoprávnej normy.

19. V odôvodnení súdneho rozhodnutia bude potrebné sa zaoberať obranou žalovaného voči základu
nárokuuplatňovanéhožalobou,suvedenímargumentačnéhozákladuvčomtátonesprávnosťkonkrétne
spočíva.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec správne posúdil. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočne a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania.21. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn.

II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

22. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil

a rozhodol.

23. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného v napadnutej zamietajúcej
časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bolo rozhodnuté v jeho prospech (zamietnutím žaloby), v
dôsledku čoho mu neprislúchalo v tejto časti oprávnenie podať odvolanie (nebola daná subjektívna
procesná legitimácia odvolateľa).

24. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.