Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200185
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou

v právnej veci žalobkyne: J. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. K. F. XXX/XX, XXX XX T. X., zast.
advokátkou: JUDr. Kristína Cellengová, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50
015 222, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/
SOC/2020/2594 G. zo dňa 03. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I.SúdrozhodnutiežalovanéhoÚstrediapráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,Oddeleniepeňažných

príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č.: UPS/US5/SSVODPPKPC/
SOC/2020/2594 G. zo dňa 03. marca 2020 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.: VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.
novembra 2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude
vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do 15 dní

odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyni bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorou je jej syn, maloletý J. H., narodený XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01.09.2015, v
zmysle § 40 ods. 1, ods. 7 a ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“ alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“).
Podkladom pre rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku bol komplexný posudok, v zmysle ktorého
samaloletýJ.H.považovalzafyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutímodkázanúnaopatrovanie

- trvalý dohľad, pričom rozsah pomoci bol stanovený na stupeň VI. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008
Z. z. o sociálnych službách, pretože v 12. bode posudzovania odkázanosti bolo priradených 0 bodov
(§ 49 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). Následne bol maloletý posudzovaný v
októbri 2016, kedy nedošlo k zmene pri prehodnocovaní, keď podľa lekárskeho posudku a na základe
sociálneho zisťovania bol maloletý J. H. naďalej osobou odkázanou na trvalý dohľad a došlo k potvrdeniu
platnosti predchádzajúceho komplexného posudku zo dňa 30.10.2015 a zároveň v potvrdení bol určený
nový termín opätovného posúdenia na október 2019.

2. V rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého J. H. bola žalobkyňa vyzvaná predložiť
lekárske nálezy a odborné vyšetrenia, ktoré predložila spolu so žiadosťou zo dňa 19.09.2019, aby jej bol
naďalej poskytovaný opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie, pretože zdravotný stav maloletéhoJ. v spojitosti s jeho nízkym vekom si naďalej vyžaduje trvalý celodenný dohľad žalobkyňou, ktorá
vykonáva opatrovanie. K žiadosti pripojila vyjadrenie základnej školy na ul. H. G. X. vo T. X., že škola
nedokáže zabezpečiť pre maloletého J. diétne stravovanie počas vyučovania, tiež lekárske nálezy

a vyšetrenia, výsledky denných meraní synovej E. a J.. Žiadosť odôvodňovala tým, že každodenne
vykonáva synovi úkony starostlivosti pri sebaobsluhe, pri diétnom stravovaní, pri úprave inzulínových
a sacharidových jednotiek, pri meraní glykémie z krvi viac krát denne, pri podávaní inzulínu viac krát
denne, pri nutnom sprevádzaní na školské a mimoškolské aktivity, športové aktivity, pri výmene ihiel a
lanciet v inzulínovom pere, kontrola moču, pri každodennom riešení hypo a/alebo hyperglykémii.

3.Úradpráce,sociálnychvecíarodinyVeľkýKrtíšrozhodnutím č.:VK1/OPPnKaPC/
SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.11.2019 odňal s účinnosťou od 01.11.2019 peňažný príspevok na
opatrovanie, ktorý poberala žalobkyňa na opatrovanie svojho maloletého syna J. H. vo výške 530,35
Eur mesačne a jeho výplatu od 01.11.2019 zastavil, a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku
prvostupňového správneho orgánu č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8405/J. zo dňa 22.10.2019 maloletý

ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaný na trvalý, celodenný dohľad inou
fyzickou osobou, rozsah pomoci inou osobou bol stanovený na stupeň I., čím nespĺňa podmienky §
14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Vzhľadom na závery komplexného posudku prvostupňový správny
orgán považoval za splnené podmienky na odňatie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého J.
H. a na zastavenie jeho výplaty podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

4. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací
orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a aby jej príspevok na opatrovanie maloletého syna bol
naďalej poskytovaný, nakoľko zdravotný stav, stupeň odkázanosti na pomoc inou fyzickou osobou a
potreba opatrovania sú u jej maloletého syna rovnaké ako v roku 2015, nedošlo k zmene skutočností

rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok a jeho výplatu. Žiadala, aby odvolací
orgán vec posudzoval aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a zohľadňoval aj prílohu č. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z., z ktorej je zrejmé, že v prípade detí pod 15 rokov trpiacich cukrovkou sa vyžaduje
osobitná a celodenná starostlivosť zo strany rodičov.

5.Žalovanýorgánverejnejsprávy,akoodvolacíorgán,rozhodnutím č.
UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/2594 G. zo dňa 03.03.2020 odvolanie žalobkyne zamietol a
prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.:
VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8399-30zodňa06.11.2019potvrdil.Podkladomrozhodnutiabolkomplexný
posudok č.: UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2020/2520/PD zo dňa 24.02.2020, v zmysle ktorého bola

stanovená miera funkčnej poruchy na XX% a odkázanosť maloletého J. H. na pomoc inej fyzickej
osoby bola stanovená na stupeň I. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. Žalovaný sa stotožnil so
záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobkyňa nespĺňa podmienky zákona č. 447/2008 Z.
z. na ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože vzhľadom na zistený stupeň
odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, maloletý J. H. nespĺňa podmienky § 14 ods. 4

zákona č. 447/2008 Z. z. na kompenzáciu peňažným príspevkom na opatrovanie, teda pokiaľ nebola
v komplexnom posudku navrhovaná táto forma kompenzácie, prvostupňový správny orgán rozhodol v
súlade so zákonom.

6. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou žiadala

zrušiť rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/2594 G. zo dňa 03.03.2020 a
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.:
VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8399-30 zo dňa 06.11.2019 a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa nesúhlasila s právnym posúdením veci, s vyhodnotením stupňa odkázanosti maloletého
J. na pomoc inej fyzickej osoby, ani s posúdením a vyhodnotením jeho aktuálneho zdravotného stavu,
najmä nesúhlasila, že maloletý J. už nie je odkázaný na trvalý dohľad a opatrovanie, v dôsledku
čoho nie sú splnené zákonné podmienky na kompenzáciu peňažným príspevkom na opatrovanie.
Podľa žalobkyne došlo k ukráteniu na právach jednak samotnej žalobkyne ako poberateľky peňažného

príspevku, jednak samotného maloletého J. ako zdravotne ťažko postihnutej osoby s ochoreniami D.
J. a O..8.Žalobkyňatvrdila,ženedošloktakejzmenerozhodujúcichskutočností,ktorábyodôvodňovalaodňatie
príspevku a zdravotný stav maloletého J., vzhľadom na jeho vek a na schopnosti priamoúmerné jeho
veku, je naďalej tak vážny, že je odkázaný na trvalý dohľad a opatrovanie, ktoré mu vie zabezpečiť

iba žalobkyňa, keď maloletý žije v spoločnej domácnosti iba s ňou ako rozvedenou matkou, ktorej bolo
zverené dieťa na čas po rozvode. Nakoľko si maloletý J. vyžaduje trvalý dohľad a opatrovanie, nemôže
sa nikde zamestnať. Keďže jej bol odňatý príspevok na opatrovanie, žije spolu s maloletým J. z dávky v
hmotnej núdzi a z výživného plateného otcom maloletému J., spolu v sume 280,66 Eur (dávka v hmotnej
núdzi a príspevok na diétne stravovanie v 130,66 Eur + výživné od otca na maloletého J. 150.-Eur), čo

nie je dostatočný príjem na pokrytie všetkých životných potrieb, nakoľko obe ochorenia maloletého sú
finančne náročné, pridružujú sa k nim aj ďalšie choroby, ako napr. alergia, znížená imunita.

9. Nesprávne právne posúdenie veci žalobkyňa odôvodňovala tým, že žalovaný a rovnako aj
prvostupňový orgán verejnej správy mal postupovať aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý v bode
5 stanovuje, že dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. V

zmysle Dohovoru je nutné maloletému J. poskytnúť zvláštnu opateru, nakoľko má len XX rokov a
nevie si zabezpečiť o seba zdravotnú starostlivosť. Zo strany orgánov verejnej správy došlo k príliš
formalistickému výkladu ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., keď nezohľadnili článok 40 a článok 41
Ústavy SR garantujúce právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc štátu.
Vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa mali orgány verejnej správy zohľadniť aj prílohu č. 2 zákona č.

461/2003 Z. z., v ktorej sú uvedené choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, konkrétne
v kapitole IV - Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok - kam patrí aj cukrovka,
sa uvádza, že takýto zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní
celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených
dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravy diéty,

sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií, a to do 15 roku
veku dieťaťa. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, že na zákon č. 461/2003 Z. z. nemožno prihliadať,
nakoľko podmienky peňažného príspevku na opatrovanie upravuje len zákon č.447/2008 Z. z. a výklad
aplikácie práva a správnu úvahu žalovaného označila za ústavne nekonformné a nezabezpečujú takú
ochranu maloletému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím, ako to predpokladá Dohovor o právach

dieťaťa a Ústava SR.

10. Žalobkyňa tvrdila, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ustanovenia § 45 ods. 3 zákona
č. 447/2008 Z. z., nakoľko nedošlo k zmene skutočností, ktoré by odôvodňovali odňatie peňažného
príspevku na opatrovanie.

11. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala aj posúdenia vecnej správnosti komplexného posudku
žalovaného, ktorý bol podkladom pre žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Namietala stanovený
stupeň odkázanosti maloletého J. na pomoc inej fyzickej osoby žalovaným, rovnako i prvostupňovým
orgánom verejnej správy, pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď maloletý J. je odkázaný

na neustále meranie cukru v krvi, jeho vyhodnocovanie a podávanie inzulínu (nie len pravidelne 4x
denne, ale najmä v akútnych stavoch hypoglykémie), nesprávne podanie ktorého alebo nepodanie
ktorého môže mať fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach,
teda nie len v bode 11, čo vedie k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12, kde mal
byť stanovený počet bodov 0, a teda automaticky stupeň odkázanosti VI v zmysle § 49 ods. 12

zákona č. 448/2008 Z. z. Preto úkony pod bodom 11 - Dodržiavanie liečebného režimu - sú významné
aj pre schopnosti maloletého J. vykonávať aj iné úkony pod ostatnými bodmi. To, že maloletý syn
dokáže primerane svojmu veku zvládnuť sám bežnú osobnú hygienu, obliekanie a vyzliekanie, pohyb po
schodoch, po rovine, toto platí len v prípade, že sa nenachádza v stave hypo alebo hyperglykémie, keď
v takomto stave nedokáže urobiť sám absolútne žiadny úkon. Takýto stav je u maloletého veľmi častý a

práve preto je pri ňom žalobkyňa takmer celodenne, aby mu akútne poskytla pomoc a opateru a odvrátila
stav kómy. Je zrejmé, že XX ročné dieťa sa o seba nedokáže postarať, čo sa týka zabezpečovania
liečebného režimu pri O. a O. a pokiaľ mu v školskom zariadení nikto nevie poskytnúť pomoc a dohľad pri
liečebnom režime, tak to môže mať pre dieťa až fatálne následky. Pripojila zároveň potvrdenie základnej
školy vo T. X., ktorú navštevuje maloletý syn.

12. Podľa žalobkyne si maloletý J. ešte stále nevie sám manažovať komplexne svoj zdravotný stav a
inzulínovú liečbu. Vyžaduje dohľad dospelej osoby pri dodržiavaní svojho celkového liečebného režimu
a celodenný, trvalý dohľad pri liečebnom režime, rôznych sociálnych aktivitách a aj počas spánku. Z.maloletému J. podáva injekčnou cestou minimálne 4x denne, v prípade hyperglykémie musí dopichnúť
viac inzulínových jednotiek podľa aktuálnej hodnoty glykémie, čo maloletý vzhľadom na svoj vek ešte
nevie sám vyhodnotiť. Kvôli prítomnosti G. v moči vyšetruje maloletému moč a pokiaľ stav prítomnosti

acetónu pretrváva dlhšie, musí maloletého zobrať kvôli X. a možnému rozvratu vnútorného prostredia do
nemocnice na infúznu liečbu. Od roku 2016 bol maloletý J. hospitalizovaný v dôsledku svojho ochorenia
9 krát, vždy na viac dní a žalobkyňa bola v nemocnici s ním. Liečebný proces maloletého má na starosti
výlučne žalobkyňa, pretože otec dieťaťa nežije s nimi v spoločnej domácnosti a ani iná dospelá osoba.
Žalobkyňa ako rodič, je osobou zodpovednou za zdravie svojho dieťaťa, pričom vzhľadom na potrebnú

intenzívnu starostlivosť o dieťa sa nemôže zamestnať. Starostlivosť, ktorú poskytuje maloletému nie je
bežná starostlivosťou rodiča starajúceho sa o zdravé dieťa a vyžaduje si celodenný kontakt s dieťaťom
a celodennú starostlivosť. Preto poukazovanie na § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. zo strany
žalovaného nie je na mieste. Ak by žalobkyňa starostlivosť nezabezpečila, dieťaťu by sa mohlo niečo
vážne stať a za zodpovednú bude braná žalobkyňa ako rodič, minimálne z nedbanlivosti.

13. Žalobkyňa namietala žalovaným konštatovanú zmenu rozhodujúcich skutočností na trvanie nároku a
uviedla, že pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že v predložených diabetologických nálezoch je uvádzaný
zdravotný stav ako uspokojivo kompenzovaný a bez komplikácií, tak je to len vďaka tomu, že nad ním
žalobkyňa vykonáva celodenné opatrovanie a dohľad. Nebolo zohľadnené to, že väčšie komplikácie
a kóma maloletého nenastali jedine preto, že maloletému poskytuje diétnu stravu i ostatnú pomoc.

Príspevok je nutné poskytovať práve preto, aby sa rodičia mohli postarať o maloleté deti s ťažkým
zdravotným postihnutím ich celodennou starostlivosťou a predchádzať všetkými silami a schopnosťami
k tomu, aby k vážnejším komplikáciám, dokonca ku kóme vôbec nedošlo. Žalobkyňa uviedla, že ak by
príspevok na opatrovanie mal byť priznávaný len pri takto závažných komplikáciách, mohlo by byť už
neskoro.

14. Namietala, že žalovaný mal postupovať podľa § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. a § 49 ods. 6
zákona č. 448/2008 Z. z., teda vychádzať aj zo starších lekárskych nálezov z roku 2015 a 2016, keďže
zdravotnýstavmaloletéhojechronickýstrvalýmpoškodením,keďžeD.rovnakoakoO.súnevyliečiteľné
ochorenia, ktoré človeka sprevádzajú celý život.

15. Žalovaný (i orgán verejnej správy prvého stupňa) vec posúdili formalisticky, vôbec neprihliadli na
skutočný stav, vek a potreby dieťaťa. Z predložených odborných vyšetrení a nálezov vybrali iba tie
informácie, ktoré im vyhovovali, aby mohli odňať príspevok. Z odborného vyšetrenia z diabetológie zo
dňa 03.07.2019 vyplýva, že maloletý má časté hyperglykémie. Lekár konštatoval, že maloletý potrebuje

dozor matky. To, že hypo aj hyperglykemické stavy sa objavujú, je zrejmé z odborných vyšetrení D.
zo dňa 16.04.2019 a 19.09.2019. To, že maloletému kolíše hladina cukru, vyplýva aj z klasického D.
denníka maloletého J., ktorý mu žalobkyňa každý deň vypĺňa. Neboli zohľadnené závery R. vyšetrenia
zo dňa 18.11.2019, keď v správe z tohto vyšetrenia R. potvrdzuje, že je nutný neustály dohľad žalobkyne
nad maloletým, nakoľko tento ešte nie schopný brať svoj zdravotný stav s dostatočnou vážnosťou a

opatrnosťou.

16. Žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkové stavu veci ako aj to, že došlo k nesprávnemu
vyhodnoteniu predložených dôkazov, nakoľko zo všetkých skutočností a dokladov obsiahnutých v
spisoch jednoznačne vyplýva, že maloletý J. je ešte stále odkázaný na opatrovanie a trvalý celodenný

dohľad, objavujú sa u neho hypo aj hyperglykemické stavy.

17. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/6/2017 zo dňa
20.07.2017 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018. Rovnako,
ako v tam posudzovaných prípadoch, sa jedná o dieťa nízkeho veku, ktoré ešte nedokáže dostatočne

vnímať závažnosť svojho ochorenia a už vôbec nie reagovať na náhle zdravotné komplikácie, nedokáže
ešte samo manažovať liečebný režim a ani sledovať svoj zdravotný stav.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalovaného
žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného stavu veci v čase vydania

rozhodnutia, rozhodnutie bolo riadne a logicky odôvodnené a postup pri posúdení odkázanosti
maloletého J. H. na pomoc inej fyzickej osoby bol v súlade so zákonom.19. V komplexnom posudku, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované
rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy XX% - ochorenie O. W., pričom sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého J. H. bolo navrhnuté naďalej kompenzovať

peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, pričom peňažný
príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Pre účely odvolacieho konania bol vypracovaný komplexný
posudok, podľa ktorého miera funkčnej poruchy maloletého je XX% pre zdravotné postihnutie zaradené
do III. - Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok, ods. 8 písm. c) prílohy č. 3 zákona č.
447/2008 Z. z., O. ťažko kompenzovateľná inzulínom alebo O. detského veku, t. j. O. W.. Podkladom

pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok z 13.02.2020 a posudkový záver zo dňa
14.02.2020. Posudkový lekár vychádzal z predložených odborných nálezov, a to najmä z vyšetrenia T.
zo dňa 25.08.2015, z D. vyšetrenia zo dňa 19.09.2019, zo dňa 03.07.2019 a zo dňa 16.04.2019, z Q.
vyšetrenia zo dňa 03.07.2019, z E. vyšetrenia zo dňa 04.10.2018, zo dňa 16.04.2019, zo dňa 07.05.2019
a zo dňa 19.09.2019, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na detskej klinike U. U. v čase od 28.01.2019
do 04.02.2019, zo R. vyšetrenia zo dňa 18.11.2019 a zo stretnutia účastníčky konania s posudkovým

lekárom ústredia zo dňa 11.02.2020.

20. Maloletému J. H. bola diagnostikovaná O. W. v roku XXXX a odvtedy je v sledovaní D. a je
nastavený na Z.. V súčasnej dobe je vhodne kompenzovaný, bez dokumentovaných komplikácií. O.
W. sa prejavuje deficitom P. činnosti buniek R. už v útlom detskom veku a liečba Z. je nevyhnutná

od začiatku ochorenia. Posudkový lekár konštatoval, že organizácia komplexnej liečby, a to injekčné
podávanie Z., sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací režim, pohybový režim a edukácia patria do
oblasti zdravotnej starostlivosti a na účely posúdenia odkázanosti na opatrovanie ich možno zohľadniť
len v bode 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z - Dodržiavanie liečebného režimu.

21. Zo sociálneho šetrenia vyplynulo, že maloletý J. H. je žiakom T. ročníka základnej školy. V škole
si sám po štvrtej hodine odmeria hladinu cukru, ktorú oznámi matke a tá podľa údajov mu prinesie
stravu do školy. Po skončení vyučovania obeduje doma. Prípravu bezlepkovej a diabetickej stravy mu
zabezpečuje matka, a to šesť krát denne. Pri náhlom poklese glykémie počas vyučovania musí ísť
matka za ním do školy. Zabezpečuje mu aj meranie inzulínu. Nemá inzulínovú pumpu. Glykémiu mu

matka meria aj v noci. Pri posudzovaní odkázanosti maloletého J. H. na opatrovanie sa postupovalo
aj so zreteľom na ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, teda
neprihliada sa na potrebu pomoci pri zabezpečovaní takej starostlivosti, či aktivít, ktoré vyplývajú
z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Zdravotný stav
maloletého J. H. bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi. Posudkový lekár zohľadnil aj skutočnosti

uvádzané matkou. Výsledkom posúdenia odkázanosti bolo určenie stupňa odkázanosti I s počtom
bodov XXX. Preto žalovaný na základe vykonanej lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel k
záveru, že u maloletého sa nejedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by
podmieňoval odkázanosť na opatrovanie v zmysle zákonných ustanovení, preto mu peňažný príspevok
na opatrovanie nebol v komplexnom posudku ústredia navrhnutý. Na základe tejto skutočnosti žalovaný

zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

22. K namietanému nesprávnemu posúdeniu stupňa odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej
osoby, žalovaný uviedol, že vzhľadom na predložené odborné nálezy, osobné stretnutie s posudkovým
lekárom ústredia, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa dňa 11.02.2020, ako aj na základe výsledkov

sociálneho zisťovania realizované na druhostupňovom správnom orgáne, maloletý J. H. potrebuje
pomoc inej fyzickej osoby pri dodržiavaní liečebného režimu, čo bolo zohľadnené v stanovenom stupni
odkázanosti, a to započítaním 0 bodov, t. j. fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného
režimu odkázaná na pomoc pri činnostiach uvedených v bode 11 prílohy č. 3 Zákona o sociálnych
službách. Pri ostatných úkonoch sebaobsluhy obsiahnutých v bodoch 1-10 a v bode 12 tejto prílohy

je maloletý J. samostatný primerane svojmu veku, t. j. v oblasti sebaobsluhy nemá sociálne dôsledky,
ktoré by bolo možné kompenzovať príspevkom na opatrovanie. Ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu predstavuje pre správny orgán záväzný pokyn pre hodnotenie
odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby
na účely peňažného príspevku na opatrovanie. Medotodológia zisťovania odkázanosti fyzickej osoby

na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach je striktne a pomerne podrobne upravená v
prílohe č. 3 Zákona o sociálnych službách, pričom ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa
správny orgán nemôže odchýliť, najmä ich nemôže upravovať podľa vlastného uváženia doplnením
nových položiek, resp. nie je možné vybrať si, že pri ochorení na O. sa nebudú posudzovať také položkyako napr. osobná hygiena, celkový kúpeľ a pod. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, nakoľko
odkázanosť maloletého J. na pomoc inej fyzickej osoby zisťoval vo všetkých 12 činnostiach, ktoré príloha
č. 3 Zákona o sociálnych službách upravuje.

23. V čase priznania peňažného príspevku na opatrovanie, pri posudzovaní zdravotného stavu
maloletého J. H. bola určená jeho miera funkčnej poruchy XX% a stupeň odkázanosti VI, pretože dieťa
v uvedenom čase vyžadovalo zvýšený dohľad hlavne pri náhlych prechodoch do hypoglykemických
stavov, ktoré nastali pri pobyte v materskej škôlke a upadalo do X.. V súčasnosti bol stav prehodnotený

na základe aktuálnych odborných nálezov, podľa ktorých je zdravotný stav hodnotený ako uspokojivo
kompenzovaný a bez komplikácií. Nie sú dokumentované hypoglykemické stavy s poruchami vedomia,
čo možno považovať za takú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktorá ovplyvňuje posúdenie odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby a tým aj trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie.

24. Žalovaný konštatoval, že uvádzaná organizácia komplexnej liečby cukrovky patrí do oblasti

zdravotnej starostlivosti. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravujú predpisy z
iného právneho odvetvia.

25. Poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR ako aj článok 7 ods. 5 Ústavy SR a konštatoval, že článok

5 Dohovoru o právach dieťaťa sa netýka prejednávanej veci. Práva detí so zdravotným postihnutím
upravuje článok 23 citovaného Dohovoru, ktorý v bode 2 okrem iného upravuje, že štáty, ktoré sú
zmluvnoustranouDohovoru,uznávajúprávopostihnutéhodieťaťanaosobitnústarostlivosť,podporujúa
zabezpečujú oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú požadovanú pomoc, avšak v závislosti
od rozsahu existujúcich zdrojov. Z celého Dohovoru nevyplýva správnemu orgánu žiadna konkrétna

povinnosť priznať deťom s ťažkým zdravotným postihnutím peňažný príspevok na kompenzáciu.
Medzinárodné Dohovory uvedené v článku 7 Ústavy SR, akým je aj Dohovor o právach dieťaťa, má
síce prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, avšak práva dotknutých osôb upravujú len všeobecne.
Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov upravuje zákon o peňažných príspevkoch, pričom
jednotlivé ustanovenia zákona neodporujú uvedenému Dohovoru, nesúlad nebol Ústavným súdom SR

vyslovený.

26. K žalobnej námietke, že žalovaný nezohľadnil aj prílohu č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v ktorej sú
vedené choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, pričom pri diabetes melitus je uvedená
osobitná starostlivosť rodičov o deti do 15 rokov veku, žalovaný konštatoval, že Zákon o sociálnom

poistení v zmysle § 1 upravuje právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia. Nakoľko peňažný
príspevok na opatrovanie nie je dávkou sociálneho poistenia, nemôže sa na jeho priznanie vzťahovať
zákon o sociálnom poistení, ani jeho prílohy.

27. K poukazovaniu na iné rozsudky súdov, žalovaný uviedol, že ide o rozhodnutia v individuálnych

prípadoch a nemožno ich uplatňovať všeobecne, najmä, ak existujú aj rozsudky súdov, ktoré vyjadrili
opačný právny názor, napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/33/2018 zo
dňa 31.07.2019, kedy išlo o dieťa približne v rovnakom veku ako je J. H.. Pri skúmaní podmienok na
poskytnutie kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa postupuje prísne
individuálne.

28. Podľa žalovaného sa nejedná o formalistický výklad ustanovení zákona č. 447/2008
Z. z. Výklad platných ustanovení zákona nemožno považovať za formalistický len preto, že výsledok je
nepriaznivý pre žalobkyňu.

29. V replike žalobkyňa poukázala na nepresnosť v posudkovom závere, že maloletý J. po skončení
vyučovania odchádza obedovať domov, pretože obed mu osobne nosí do školy, keďže školské
zariadenie nedokáže zabezpečiť vhodné stravovanie pre syna, o čom predložila aj dôkaz - vyjadrenie
školy. K ustanoveniu § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. uviedla, že starostlivosť, ktorú si zdravotný stav
maloletého syna vyžaduje, vysoko prevyšuje bežnú a normálnu starostlivosť rodiča o dieťa rovnakého

veku bez takýchto zdravotných komplikácií. O pomoc vo forme peňažného príspevku na opatrovanie
žiada z dôvodu, aby mohla maloletému synovi naďalej zabezpečovať nepretržitý, celodenný dohľad nad
jeho zdravotným stavom a naďalej tak pomáhať predchádzať život ohrozujúcim stavom ako je F. alebo F.
a následné upadanie do X., v záujme toho, aby jej maloletý syn mohol, tak ako ostatné deti v jeho veku,robiť a žiť svoj život bez nejakých veľkých rozdielov, diskriminácie, obmedzení a nástrah napriek jeho
zdravotnému hendikepu. Opakovane, k bodovému hodnoteniu podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008
Z. z., namietala, že pri bode 12 malo byť určených 0 bodov, pretože v čase hypo alebo hyperglykémie

maloletý nie je schopný vykonávať sám ani jeden z úkonov uvedených pod bodom 1 až 12, takže je
odkázaný na pomoc pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11. Ide o strohé a formalistické
konštatovanie, že maloletý J. ako XX ročné dieťa je samostatný primerane veku pri všetkých činnostiach
uvedených pod bodmi 1 až 10 a 12 prílohy. V rámci správneho uváženia mali orgány verejnej správy
dospieť k záveru, že maloleté dieťa potrebuje dohľad pri všetkých činnostiach pri náhlych stavoch

hypo alebo hyperglykémie. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa i Deklarácie práv dieťaťa, dieťaťu s
akýmkoľvek postihnutým treba vyjsť v ústrety, aj jeho sociálnym potrebám. Podľa žalobkyne správna
úvaha pri aplikácii a interpretácii zákona č. 447/2008 Z. z. a zákona č. 448/2008 Z. z. nebola
súladná s Dohovorom o právach dieťaťa. Žalovaný a ani prvostupňový orgán nepoužili správnu
úvahu v prospech maloletého J., v ktorého záujme je, aby bolo zabezpečené opatrovanie, výchova a
starostlivosť, ktoré jeho zdravotný stav a nízky vek vyžaduje v súčasnosti celodenne, a aby bol sociálne

začlenený do spoločnosti bez ohrozenia jeho stavu, čo je cieľom Dohovoru o právach dieťaťa, ale aj
zákona č. 447/2008 Z. z. Tvrdila, že správna úvaha trpí vadami, nakoľko nie je ani ústavne konformná,
ani eurokonformná a tiež je nelogická, keď správne orgány síce konštatujú, že maloleté dieťa potrebuje
nadštandardnú dennú starostlivosť a dohľad pri liečebnom režime, meraní cukru, vyhodnotení merania,
navolení a aplikácii inzulínu i pri príprave a podávaní stravy, ale na druhej strane tvrdia, že dieťa

potrebuje len taký dohľad ako iné dieťa porovnateľné v jeho veku. Žalovaný i prvostupňový správny
orgán mali v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy SR prednostne vychádzať z Dohovoru o právach
dieťaťa, pretože aplikované zákony nezabezpečujú taký rozsah práv, aký predpokladá tento Dohovor.
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/33/2018 zo dňa 31. 07. 2017 nemožno na daný
prípad zohľadniť, pretože v tam riešenom prípade išlo o maloleté dieťa, ktoré trpí O., ale nie zároveň aj

O.. Naopak, navrhovala zohľadniť právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018, a uviedla, že súdy nižších stupňov by mali prihliadať na rozhodnutia
súdov vyššieho stupňa.

30. Žalovaný vo vyjadrení k replike konštatoval, že nie sú v nej uvedené žiadne také nové skutočnosti, na

ktoré by bolo potrebné opakovane reagovať, s tým, že naďalej trval na svojom stanovisku vyplývajúcom
z vyjadrenia k žalobe a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, žalobkyni náhradu trov konania
nepriznať.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne (§ 10 SSP) a miestne príslušný (§ 13 ods.

3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
v dôsledku čoho rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo zrušil (§ 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP, § 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec

vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Pri rozhodovaní zohľadnil obsah
administratívneho spisu a všetky stanoviská účastníkov konania, skutočnosť, že sa jedná o žalobu v
sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom žalobných bodov v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle

§ 135 ods. 1 SSP.

32. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, pretože na
nariadenie pojednávania nezistil žiaden z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Postupoval
v súlade s § 137 ods. 3 a 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 08.10.2020

bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 08.09.2020. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením
jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli správneho súdu dňa 08.10.2020.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádza, ktorým bol žalobkyni odňatý s účinnosťou od
01.11.2019 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý poberala za opatrovanie svojho maloletého syna J.

a jeho výplata od 01.11.2019 zastavená, a to z dôvodu, že podľa komplexného posudku prvostupňového
správneho orgánu č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2019/8405/J. zo dňa 22.10.2019 maloletý J. H. ako fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je už odkázaný na trvalý, celodenný dohľad inou fyzickou
osobou, teda došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný
príspevok.

38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne
vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho

preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy
na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku
1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za

jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.

40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je

znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

42. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.; ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s

mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

43. Príspevok na opatrovanie upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý poskytovanie tohto príspevku podmieňuje
kumulatívnym splnením všetkých zákonom ustanovených podmienok.

44.Podľa§45ods.3prvávetazákonač.447/2008Z.z.;opakovanýpeňažnýpríspevoknakompenzáciu
sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu.

45. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a
na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na
účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

46. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.; podkladom na rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

47. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1

odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe,
ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

48. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri

zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných
sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej
fyzickej osobe rovnakého veku

49. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je

odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu.

50. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; odkázanosť fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri

posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy
č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách
sa určí na základe celkového počtu bodov.

51. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z.; ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej
stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho
bodu sa neprihliada.

52. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

53. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy,

ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

54. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR; výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

55. Dohovor o právach dieťaťa - bod 5; dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek
spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu
opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.

56. Predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade je rozhodnutie, podľa ktorého žalobkyňa nemá
nárok na ďalšie poberanie príspevku na opatrovanie, nakoľko došlo k zmene skutočností rozhodujúcich
na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok (§ 45 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu). Pre uvedený záver bol žalovaný (aj prvostupňový orgán) povinný preukázať skutkovézistenia, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na ďalšie poberanie
príspevku na opatrovanie.

57. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie
o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3,
§ 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo
veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

58. Podľa § 3 ods. 1, 5, 7 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (7)

Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri
vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

59. Podľa § 34 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2)

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (5) Správny orgán hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

60. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

61. Podľa § 60a zákona č. 71/1967 Zb.; Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.

62. Podľa § 55 ods. 6, 10 zákona č. 447/2008 Z. z.; (6) Podkladom na rozhodnutie o
peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 10) Príslušný orgán pred vypracovaním
komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok
na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a

navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne
alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.

63. Žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k zmene pomerov, za ktorých bol priznaný príspevok na opatrovanie, v
tejto súvislosti poukazuje na dôkazy predložené v konaní pred správnym orgánom.

64. Podľa stanoviska správneho súdu absentuje náležité vysporiadanie sa s
predloženými dôkazmi žalobkyňou, ktoré predložila za účelom preukázania ňou tvrdenej skutočnosti,
že nedošlo k zmene pomerov na strane maloletého J. H., ktoré by oprávňovali pristúpiť k odňatiu
príspevku a k zastaveniu jeho výplaty. Komplexný posudok je síce záväzným podkladom rozhodnutia

orgánu verejnej správy, čo však nezbavuje povinnosti orgánu verejnej správy náležite sa vysporiadať so
všetkými dôkazmi, tieto vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.

65.Žalovanývodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiaodkazujenaustanovenie §14ods.2Zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na
potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní
základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej
fyzickej osobe rovnakého veku. Neuviedol však ako sa vysporiadal s úkonmi žalobkyne, ktoré vykonáva
vovzťahukmaloletémuJ.H.narozdiel(navyše)odbežnejrodičovskejstarostlivostiudieťaťarovnakého

veku, avšak bez ochorení, ktorými trpí maloletý J., a ktoré tak ako tvrdí žalobkyňa, vykonáva v priebehu
celého dňa, nakoľko maloletý vzhľadom na rozumovú vyspelosť ešte stále nie je spôsobilý dodržiavať
liečebný režim súvisiaci s predmetným ochorením. Záver prvostupňového správneho orgánu, že došlo k
zmene rozhodujúcich skutočností, v zmysle ktorých už poberanie príspevku na opatrovanie maloletéhonenapĺňa zákonný účel, nie je dostatočne odôvodnený, pričom tento nedostatok nebol odstránený ani
žalovaným v rámci odvolacieho konania, pričom podstatná časť argumentácie žalobkyne v odvolaní
smerovala práve proti tomuto záveru prvostupňového orgánu.

66. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za nezákonné v dôsledku jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Zároveň považuje
rozhodnutia vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánov verejnej správy na

to, aby mohla byť vec riadne právne posúdená, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. e) SSP.

67. V predmetnom konaní správny orgán postupuje podľa Správneho poriadku, ktorý upravuje
zásady konania pred orgánom verejnej správy, ako aj postup pri vykonávaní dokazovania, s výnimkou
ustanovenia § 33 ods. 2 o povinnosti oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia pred

vydaním rozhodnutia, keď zákon č. 447/2008 Z. z. ako lex specialis upravuje osobitný postup v
ustanovení § 55 ods. 10. Zásady správneho konania, ktorými je ovládané predmetné konanie sa
vzťahujú aj na vydávanie odborných posudkov (§ 3 ods. 7 Správneho poriadku).

68. Rozhodnutie žalovaného je v zásade založené na novourčenom stupni odkázanosti maloletého na

pomoc inej fyzickej osoby, v rámci kontrolného posudzovania jeho zdravotného stavu, keď bol určený
stupeň odkázanosti I s počtom bodov XXX podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách, z čoho
bol vyvodený záver o tom, že nespĺňa podmienku odkázanosti, ktorú predpokladá ustanovenie § 40
ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch k tomu, aby mohol byť osobe, ktorá opatruje takúto osobu
poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie.

69. Žalobkyňa namietla aj nesprávny postup pri posudzovaní odkázanosti maloletého J.. Z komplexného
posudku, ako aj odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že liečba inzulínom, resp.
organizácia komplexnej liečby, a to injekčné podávanie inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi,
stravovací režim, pohybový režim a edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a na účely

posúdenia odkázanosti na opatrovanie ich možno zohľadniť len v bode 11 prílohy č. 3 zákona č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách - dodržiavanie liečebného režimu. Žalobkyňa v žalobe tvrdila,
že maloletý je odkázaný na pomoc inej osoby pri liečebnom režime v plnom rozsahu, čo vyplýva aj
z posúdenia odkázanosti, avšak považuje za absurdné, ak žalovaný odmieta uznať, že táto pomoc
je nutná celodenne, čo odôvodňuje priznať aj príspevok na opatrovanie. Správny súd k uvedenému

uvádza, že za situácie, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je plne odkázaná práve na pomoc
inej osoby pri liečebnom režime, je potrebné zohľadniť akej choroby sa liečebný režim týka a aké
následky môže mať jeho nezvládnutie. V tomto správny súd vidí určitú nedokonalosť právnej úpravy,
ak na uvedené nereflektuje a zovšeobecňuje liečebný režim pre akékoľvek ochorenie. Pokiaľ ide o
úkony pri dodržiavaní liečebného režimu predstavujúce pomoc osobe ťažko zdravotne postihnutej, na

ktorú je absolútne odkázaná, napríklad vzhľadom na rozumovú vyspelosť, nízky vek, pričom následky
nedodržania liečebného režimu môžu mať až fatálne následky, je potrebné dospieť k záveru o potrebe
nepretržitého dohľadu pri bode 12, a teda stupňa odkázanosti VI. v zmysle § 49 ods. 12 zákona č.
448/2008 Z. z. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/6/2017 zo dňa 20.07.2017 (bod
47), v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018, ktorým

bola kasačná sťažnosť proti rozsudku správneho súdu zamietnutá).

70. V zhode so stanoviskom žalovaného správny súd konštatuje, že ustanovenia vnútroštátneho
predpisu (zákon č. 447/2008 Z. z.) nie sú v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ale správny súd
vytýka orgánom aplikujúcim právo, že pri rozhodovaní nepoužili správnu úvahu v súlade s Dohovorom

o právach dieťaťa, teda nepoužili správnu úvahu v prospech maloletého, a to poskytnúť mu
danú opateru, výchovu, starostlivosť, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav. Každý prípad je potrebné
posudzovať individuálne, a preto v danom prípade bolo potrebné zohľadniť zdravotný stav dieťaťa
žalobkyne, jeho vek a tak posúdiť, či má žalobkyňa stále nárok na príspevok na opatrovanie v súlade
s Dohovorom o právach dieťaťa. Za významnú skutočnosť považuje správny súd zohľadnenie

rozumovej vyspelosti maloletého, ktorá môže byť u detí rovnakého veku rôzna. Podľa žalobkyne nedošlo
k zmene pomerov u maloletého v tom, že by už bol schopný zvládnuť liečebný režim, teda stále nevie
analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu, nevie, aký počet
sacharidov má prijať pri nameranej glykémii, nie je si schopný poskytnúť adekvátnu pomoc pri stavehypo/hyperglykémii. Správny súd uvádza, že ak je tomu skutočne tak, potom je stále v záujme dieťaťa,
aby mu bolo zabezpečené opatrovanie, pretože to vyžaduje jeho zdravotný stav. To, že je maloletý
sebaobslužný vo viacerých úkonoch - vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť už u všetkých, stále však

okrem úkonov súvisiach s dodržiavaním liečebného režimu - aj súd považuje za irelevantné. Uvedené
by malo byť v komplexnom posudku zohľadnené z výsledkov sociálneho šetrenia. Významnou bude
tedapriindividuálnomposúdenírozumovávyspelosťodkázanéhozdravotneťažkopostihnutéhodieťaťa,
ale aj vyhodnotenie vhodnej formy podávania Z., či by nebolo efektívnejšie napr. inzulínová pumpa.
V súčasnosti sú inzulínové pumpy s automatickými funkciami to najlepšie, čo súčasná liečba D. typu

ponúka, je však potrebné zohľadniť vhodnosť inzulínovej pumpy pre maloletého.

71. Správne žalovaný poukázal na to, že právne vzťahy ohľadom príspevkov na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z., a nie zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Avšak vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č.
461/2003 Z. z., v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, keď pri

kapitole IV. - „Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok“, je uvedené, že zdravotný
stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu,
sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu Z. v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor,
prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení,
ošetrenie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov u detí do

15. roku veku dieťaťa. Významným je najmä konštatovaný denný dozor a presná aplikácia Z. v určených
dávkach a v určenom čase. Rodičom sa teda ukladajú určité povinnosti pri zabezpečovaní osobitnej
starostlivosti o takto choré dieťa. Zákon č. 461/2003 Z. z. je v „balíku“ sociálnych právnych predpisov,
ktoré by mali byť vzájomne kompatibilné. Napokon, aj samotný Zákon o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia odkazuje na použitie Zákona o sociálnych službách,

podľa prílohy ktorého sa vykonáva posudzovanie odkázanosti. Je zrejmé, že zákon č. 447/2008 Z.
z. neupravuje žiadnu vekovú hranicu dieťaťa a nezohľadňujú ju ani predpisy upravujúce postup pri
posudzovaní odkázanosti, najmä § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. a jeho príloha č. 3,
čo nie je súladné s prílohou č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ale ani s právnou úpravou, ktorá
určuje vekovú hranicu dieťaťa napr. pri nároku rodiča na ošetrovné pri ošetrovaní dieťaťa. Právna

úprava nemôže upraviť všetky situácie, ale potom je potrebné pripustiť správne uváženie, a nie prísne
formalisticky pristupovať k posudzovaniu odkázanosti bez náležitého zohľadnenia špecifík konkrétnosti
daného prípadu pri aplikácii príslušných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. Aj orgány verejnej správy
sú povinné zákon vykladať v súlade so zmyslom a účelom zákona.

72. Zákon predpokladá poskytnutie pomoci formou kompenzačných príspevkov, avšak za aktívnej účasti
osoby zdravotne ťažko postihnutej. V žiadnom prípade nemôže poberanie kompenzačného príspevku
na opatrovanie nahrádzať príjem, resp. suplovať nepriaznivú situáciu na trhu práce - nezamestnanosť.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že nakoľko maloletý J. si vyžaduje trvalý dohľad a opatrovanie, nemôže
sa nikde zamestnať. To, že sa nemôže nikde zamestnať v dôsledku nedostatku ponúk na trhu práce,

nemožno zamieňať so zabezpečovaním opatrovania syna, ak je na to odkázaný. Pokiaľ žalobkyňa
v žalobe uvádza, že jej príjem je nedostatočný na pokrytie všetkých životných potrieb spojených so
starostlivosťou o maloletého J. po odňatí kompenzačného príspevku, správny súd zdôrazňuje, že
sociálny systém v podobe priznávania kompenzačných príspevkov nemôže nahrádzať vyživovaniu
povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu. Preto žalobkyňa môže požiadať otca o prispievanie na výživu

dieťaťa vyššou sumou a v prípade, ak sa nedohodnú, uplatniť nárok dieťaťa o zvýšenie výživného na
príslušnom súde.

73. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v prípade rozhodnutí vydávaných na základe zmeny
pomerov, resp. zmeny rozhodujúcich skutočností, z ktorých sa vychádzalo pri vydaní skorších

rozhodnutí, je potrebné náležité odôvodnenie práve zmeny pomerov, zmeny rozhodujúcich skutočností,
na základe ktorých dochádza k zmene právneho postavenia subjektu, ktorého sa rozhodnutie týka.
V predmetnej veci absentuje presvedčivé odôvodnenie zmeny rozhodujúcej skutočnosti, porovnanie
predchádzajúceho stavu a terajšieho.

74. Povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť jasne a zrozumiteľne, aby bolo zrejmé,
z akých podkladov pri svojom rozhodnutí vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a
ktoré nie, z akých dôvodov, stručne jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení
skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vovzťahukhmotnoprávnemunároku,ktorýbolpredmetomsprávnehokonania.Zodôvodneniarozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie

sa venoval ústavný súd SR - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS
332/09,III.ÚS36/2010.Ústavnýsúdvosvojejjudikatúrezdôraznil,žeorgánštátnejmocibymalvosvojej
argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli
pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé

a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné
a odôvodnenie je potrebné formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a
jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

75. Žalobkyňa v priebehu tak konania pred orgánmi verejnej správy ako aj v konaní pred správnym
súdom v prvom rade dôvodne namietala nepreukázanie zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie

nároku na opakovaný peňažný príspevok a jeho výplatu, tvrdiac, že k zmene nedošlo, ak maloletý je
stále úplne odkázaný na pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu pri O. W. a O., zanedbanie ktorého by
mohloviesťkuvážnymažfatálnymnásledkom.Doslovauviedla,žekaždejprimeranerozumovovyspelej
osobe musí byť zrejmé, že XX ročné dieťa sa o seba nedokáže postarať, čo sa týka zabezpečovania
liečebného režimu pri tomto ochorení. Je zrejmé, že pri posudzovaní odkázanosti maloletého na pomoc

inej fyzickej osoby bolo zohľadnené, že potrebuje úplnú pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu a bolo
priradených 0 bodov v bode 11. Poukazovanie žalovaného na správnosť postupu v súlade so striktnými
pravidlami nastavenými metodikou pri posudzovaní odkázanosti vyznieva nepresvedčivo vzhľadom na
záver, k akému dospel rozhodujúci orgán verejnej správy, vychádzajúc z príliš formalistického výkladu
ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. nezohľadniac článok 40 a 41 ústavy SR garantujúce právo na

ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc štátu. Podľa názoru správneho súdu,
právny štát budovaný na kresťanských a sociálnych princípoch, by mal nájsť spôsob vhodnou právnou
reguláciou, ako sa čo najlepšie postarať o narodené deti, ktoré sú postihnuté určitým hendikepom, t. j.
sú znevýhodnené oproti iným deťom, najmä ak sú úplne odkázané na pomoc pri dodržiavaní liečebného
režimu, nezvládnutie ktorého vzhľadom na povahu choroby, môže viesť k fatálnym následkom až k smrti.

Inak sú ústavné práva, na porušovanie ktorých poukázala žalobkyňa v žalobe, skutočne len iluzórne.

76. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na formalistický postup v konaní, správny súd uvádza, že striktné
držanie sa v citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti
daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a takáto rigidná a formalistická

aplikácia zákona je absolútne nespravodlivá a je v príkrom rozpore so základnými princípmi
materiálneho právneho štátu, keďže povinnosť súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať
právo, neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať,
čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či

mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou
normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona
odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Podstatným pri aplikácii práva je materiálne hľadisko, právny
formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v
podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou

spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Mnohé prípady a špecifické okolnosti
môžu byť komplikované a netypické, čo však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé
riešenie. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym
poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie
musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon

spravodlivosť (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/123/2017 zo
dňa 26. 09. 2018).

77. K poukazovaniu žalobkyne na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/6/2017
zo dňa 20.07.2017 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018,

správny súd uvádza, že sa nejedná o úplne identické prípady, nakoľko v tam posudzovanej veci bola
veková hranica iná, jednalo sa o X ročné dieťa, v tomto prípade ide o XX ročné dieťa. Každý prípad
je potrebné posudzovať prísne, individuálne, zohľadniť všetky rozhodujúce skutočnosti. Posudzovať by
sa mala aj rozumová vyspelosť dieťaťa, podobne ako napr. pri zodpovednosti maloletého za škoduv zmysle občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je, či dieťa už dokáže dostatočne vnímať závažnosť
svojho ochorenia a či je schopné reagovať na náhle zdravotné komplikácie vzhľadom na svoju rozumovú
vyspelosť. Právna úprava, ktorá uvedené aspekty pri posudzovaní odkázanosti maloletého dieťaťa

nezohľadňuje, poskytuje menej práv ako Dohovor o právach dieťaťa, preto žalovaný aj prvostupňový
orgán verejnej správy mali v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR vychádzať z Dohovoru o právach dieťaťa.

78. Aj vnútroštátny orgán verejnej správy aplikujúci právo sa vždy musí usilovať o eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva, teda o výklad v súlade s komunitárnym právom. Vnútroštátny súd

môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu.
Z nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016 vyplýva, že Národná rada
Slovenskej republiky je síce jediným vnútroštátnym zákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy), nie však
jediným orgánom oprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily, čo
je dôsledkom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, čím dochádza k dobrovoľnému vzdaniu
sa časti suverenity štátu v prospech Európskej únie. Súdy teda posudzujú vôľu jednak zákonodarcu

vnútroštátneho, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie. V zmysle č. 144 ods. 1
ústavy sudcovia pri rozhodovaní nie sú viazaní len zákonom ako kvalifikovaným výsledkom realizácie
vnútroštátnej zákonodarnej moci, ale sú viazaní aj ústavou vrátane jej čl. 7 ods. 2, teda i samotnou
medzinárodnou zmluvou (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo
dňa 24.10.2018).

79. V ďalšom konaní orgán verejnej správy doplní dokazovanie a opakovane posúdi trvanie splnenia
zákonných podmienok pre poberanie opakovaného peňažného príspevku žalobkyňou na opatrovanie
jej maloletého syna J. H. a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo atribútom
preskúmateľnosti.

80. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).