Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709215797
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7709215797.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO : 00 151 866, proti
povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XXXX/X, K. (ďalej len „úpadca"), v zastúpení
Ing. Kristiána Sušinu, PhD., správcu konkurznej podstaty úpadcu, so sídlom kancelárie Garbiarska

5, Košice, vedenej pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad
so sídlom Žriedlová 3, Košice, pod sp. zn. EX 1425/2009, pre vymoženie istiny vo výške 66,38
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.
19Er/556/2009-17 zo dňa 29.01.2019 vo výroku o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že súdnemu
exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi priznáva trovy exekúcie vo výške 92,76 eur, na ktorých
úhradu zaviazal oprávneného v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený podal súdnemu
exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky,
ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak uložil Blok na pokutu č. k. AA 2968335 zo dňa
18.12.2008, vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu
Košice.

3. Okresný súd Michalovce vydal dňa 08.12.2009 súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5807 050157, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo
výške 66,38 eur spolu s trovami exekúcie.

4. Súd zistil, že písomným podaním, ktorý došlo Okresnému súdu Michalovce dňa 05.12.2017 súdny
exekútor Ing. JUDr. Bohumil Husťák oznámil, že na majetok povinného K. D. bol vyhlásený konkurz.

5. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 243h ods. 1, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov, ako aj
ustanovenie § 44 ods. 1, § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“).

6. Konštatoval, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného má za následok zastavenie exekúcie
„ex lege“. Skutočnosť, že na povinného K. D. bol vyhlásený konkurz, mal Okresný súd Michalovce zapreukázanú z Obchodného vestníka č. 227/2017, v ktorom Okresný súd Košice I publikoval uznesenie
č. k.:31OdK/130/2017 zo dňa 22.11.2017, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: K. D.,
nar. XX.XX.XXXX, R. Q. XXXX/X, K.. Uviedol, že účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením

uznesenia č. k. 31OdK/130/2017 zo dňa 22.11.2017, v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii), t.j. dňa 29.11.2017. Vyhlásením konkurzu taktiež
prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu
vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, na správcu (§ 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii). Zároveň súd týmto uznesením do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing.

Kristiána Sušinu, PhD., so sídlom kancelárie Garbiarska 5, Košice.

7. Na základe vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Košice I mal súd prvej inštancie za
preukázané, že na majetok povinného K. D. bol vyhlásený konkurz. Preto súd v zmysle ustanovenia §
167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, začaté exekučné konanie priamo
zo zákona zastavil.

8. Súdny exekútor Ing. JUDr. Bohumil Husťák žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 92,76 eur vrátane
20 % DPH.

9. Citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie

§ 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „cit. vyhláška“) v znení neskorších predpisov.

10. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi paušálnu odmenu
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1 citovanej

vyhlášky vo výške 3,32 eur za úkon, ktoré si súdny exekútor uplatňoval vo výške 33,19 eur. Nakoľko
súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur
v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosiahol
minimálnu výšku odmeny, a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu

priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Ďalej mu súd priznal náhradu hotových výdavkov
uplatnenú podľa ustanovenia § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 42,13 eur, ktoré pozostávajú z
nákladov poštovného vo výške 9,79 eur a náhrad za uskutočnenú pracovnú cestu zo dňa 13.10.2011
vo výške 32,34 eur za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež súd priznal súdnemu
exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 1,98 eur v zmysle ustanovenia § 23 citovanej vyhlášky.

Súdny exekútor je platiteľom dane podľa ustanovenia § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z. z., preto sa jeho odmena a náhrady zvýšili podľa tohto zákona
o 20 % daň z pridanej hodnoty, teda o sumu 15,46 eur.

11. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi

Husťákovi trovy exekúcie vo výške 92,76 eur, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote
pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

13. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách exekučného konania podal
v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený, ktorým bol zaviazaný uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 92,76 eur.

14. Uviedol, že má za to, že v zmysle prísl. ustanovení Exekučného poriadku, má podľa jeho názoru

explicitne konať a rozhodovať sudca len o veciach, proti ktorým je prípustné odvolanie a nakoľko
Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu
o trovách exekučného konania, má o zastavení exekúcie a o jej trovách vrátane určenia ich výšky
rozhodnúť vyšší súdny úradník. Poukázal aj na to, že uvedenému zodpovedá aj úprava ustanovenia §
262ods.2CSP,podľaktorejovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Z uvedeného vyplýva, že nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu bolo oprávnenému
znemožnené, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti vyššieho súdneho
úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.15. Ďalej oprávnený namietal, že konajúci súd vo svojom rozhodnutí o trovách exekúcie z hľadiska
účelnosti a hospodárnosti uskutočnených úkonov náležite nevyhodnotil tú skutočnosť, že súdnemu

exekútorovivrámcináhradyhotovýchvýdavkovuplatnenýchpodľaustanovenia§22ods.1cit.vyhlášky,
priznal náklady poštových výdavkov vo výške 9,79 eur a zároveň mu súd priznal aj náhradu za pracovnú
cestu zo dňa 13.10.2011 vo výške 32,34 eur, uskutočnenú za účelom doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie povinnému. Zo znenia odôvodnenia nie je dostatočne zrejmé, či osobné doručovanie
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému na adresu, na ktorej má povinný trvalý pobyt nepretržite

od roku 1989, nebolo súdnemu exekútorovi priznané duplicitne. Na základe uvedených skutočností
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

16. K podanému odvolaniu oprávneného podal dňa 05.11.2019 písomné vyjadrenie súdny exekútor
Ing. JUDr. Bohumil Husťák. Súdny exekútor mal za to, že pokiaľ oprávnený podal návrh na nariadenie

exekúcie, musí niesť aj riziko náhrady nákladov exekúcie a toto riziko pri podávaní návrhu aj zvážiť. Na
základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd ponechal II. výrok napadnutého uznesenia
o povinnosti oprávneného uhradiť mu trovy exekúcie vo výške 92,76 eur v platnosti.

17. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací,
v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať „CSP“ ako nový procesný predpis.

18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolanie oprávneného zo dňa 26.02.2019 smeruje proti
výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 92,76 eur v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

20. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom Okresného súdu Michalovce (JUDr.

Agáta Štefaničová) dňa 29.01.2019 a odvolaciemu súdu bolo predložené dňa 27.11.2019. Oprávnený
podal na Okresný súd Michalovce odvolanie dňa 04.03.2019.

21. Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.10.2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 je odvolanie prípustné.

22. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného odo dňa 01.11.2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

23. Odo dňa 01.11.2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, vydaná pod č. 299/2013 Z.

z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

24. Keďže novela zásadným spôsobom nemenila ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá
rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené

judikatúrou krajských súdov, vypustil sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho
prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

25.Vzhľadomnaskutočnosť,žeoprávnenývodvolanínapadolvýrokonáhradetrovkonaniaaExekučný

poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odo dňa 01.11.2013, odvolací
súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.26. Záverom odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania
o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu prvej inštancie (s
poukazom na neprípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57

Exekučného poriadku v prípade odvolaní podaných po 01.11.2013 vrátane - poznámka odvolacieho
súdu) nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je „ex lege“ vylúčená.

27.CSPvustanovení§362poskytujeúčastníkomkonaniaochranuibavprípadenesprávnehopoučenia
súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie

(opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním
napadnuteľnéhorozhodnutia(uznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa07.12.2010sp.zn.5Sžf/47/2010).

28. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s
ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).