Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Frederika Zozuľáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714203776
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7714203776.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátuJUDr.JozefaMaruščákaaJUDr.JanyDudíkovej,vexekučnejvecioprávnenéhoUnionzdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému A. v konaní
o vymoženie 962,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce č.k. 5Er/160/2014-16 zo dňa 26.9.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j I. výrok uznesenia.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 50,20 Eur, a to do 10 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12.3.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Súdny exekútor
predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň žiadal o
priznanie trov exekúcie vo výške 56,69 eur.

3. Súd prvej inštancie v uznesení, ktoré bolo napadnuté odvolaním, citoval ustanovenia § 243h, § 57

ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu
súdneho exekútora zistil, že zo strany súdneho exekútora boli vykonávané viaceré šetrenia ohľadne
zisťovania majetku povinného. Lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že povinný neodvádza poistné
ako zamestnanec, ani ako zamestnávateľ, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej
dávky, ani dávky v zamestnanosti. Šetrenia v sociálnej poisťovni boli vykonané opakovane v roku
2014, avšak s negatívnym výsledkom. Podľa katastrálneho portálu povinný nevlastní žiadny nehnuteľný

majetok. Povinný nemá účet v banke. Vzhľadom k tomu, že bolo zistené na základe šetrení súdneho
exekútora, že skutočne povinný nedisponuje exekúciou postihnuteľným majetkom, súd rozhodol o
zastavení exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

4. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 22 ods.
1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na

náhradu trov exekúcie vo výške 50,20 Eur.

5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu zo dňa 26.9.2019 v
časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie. Oprávnený má za to, že pri tvrdenej nemajetnosti
je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, a preto zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený poukázal na

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2CoE/218/2016 a uviedol, že má za to, že právo posúdiť, či
je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha jemu ako oprávnenému v exekučnom konaní.V danom prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a
reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom poberania
dôchodku, výkonu zamestnania alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa oprávneného súd

prvej inštancie rozhodnutie o zastavení exekúcie presvedčivým spôsobom neodôvodnil, keďže len
zjednodušene skonštatoval, že vzhľadom na negatívne výsledky lustrácií: kataster, sociálna poisťovňa,
lustrácia bánk, mal preukázanú nemajetnosť povinného. Uvedené nie je presvedčivým dôkazom o
nemajetnosti s ohľadom na skutočnosť, že povinný môže byť vlastníkom hnuteľného majetku, resp.
majetkových hodnôt, ktorého existencia nie je zistiteľná uvedenými lustráciami. Oprávnený má za to,

že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, vydané predčasne, pričom nedostatok
odôvodnenia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Takýmto postupom sa mu odňala možnosť
náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Oprávnený podotkol,
že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú
fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR- výnimky umožňuje len zákon. Oprávnený ďalej poukázal
na účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu vykonávaná zásahom

do absolútnych majetkových práv povinného. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný nesplnil
svojupovinnosťzexekučnéhotituluneplnenímpovinnostialebonezistiinýdôvodnato,abysavexekúcii
dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie). Opačným postupom by exekučný súd
odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného žiada oprávnený

uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 26.2.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až
§ 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia
Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie

exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú
preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu

trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery
povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súdmôže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor
viazaný.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 26.2.2014
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. 1300264938
zo dňa 3.7.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 6.12.2013. Na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 12.3.2014 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na

vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 5.8.2019 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na základe ktorého rozhodol súd prvej inštancie o zastavení
exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie. Z obsahu odvolania
oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie exekúciu zastavil

15. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie a spisu súdneho exekútora, odvolací súd
dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná
pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii.
Bolo nepochybne preukázané, že povinný nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy

podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné speňažiť
a uspokojiť pohľadávku oprávneného. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k
čiastočnému vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho
exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov
exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Na základe zistených

skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať.
V danom prípade nie je možné ani predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a
majetkových pomerov povinného. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú
možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie
sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená,
pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok

nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním je
zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp.
nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej
inštancie zo skutočnosti vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré
sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné

konanie začalo ešte v roku 2014 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko
od uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, sa napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora nepodarilo zistiť žiaden
majetok povinného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o
aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez potenciálu nadobudnutia majetku

v budúcnosti.

17. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.