Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314211516
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5314211516.4

Uznesenie

Okresný súd Čadca v právnej veci žalobkyne R. L., nar. X. X. XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX Č.
proti žalovanej H. W., nar. X. X. XXXX, bytom S. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Pekarom, advokátom
so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica o povolenie obnovy konania 4 C 146/2010 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4 C 146/2010 o
d m i e t a .

II. Žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená elektronicky dňa 22. 12. 2014 a v písomnej
forme doplnená dňa 23. 12. 2014 v spojení s jej doplnením podaným elektronicky dňa 11. 1. 2016 a
jeho písomným doplnením doručeným súdu dňa 12. 1. 2016, sa žalobkyňa domáha obnovy konania

vedeného pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 4 C 146/2010 na tom skutkovom
základe, že rozsudkom, č. k. 5 Co 120/2013-452 zo dňa 14. 5. 2013 bola zamietnutá žaloba o neplatnosť
kúpno-predajnej zmluvy a bola zaviazaná zaplatiť trovy súdneho konania. Počas konania sa žalobkyni
nepodarilo preukázať, že žalovaná si od nej vypýtala za pôžičku 2 500,-- € prepis bytu v hodnote 30
000,-- €, a to kúpno-predajnou zmluvou. Žalobkyňa vzhľadom na rodinné vzťahy verila, že žalovaná
jej byt vráti tak, ako sľubovala v listoch a potvrdila viackrát aj na súde, že ide o pôžičku, nie o kúpu a

predaj. Súd mal za to, že nízka predajná cena je normálna medzi príbuznými. Podľa zistení žalobkyne
sa naďalej vyjadruje o predmetnom byte, že jej požičala peniaze, tvrdí, že nie sú príbuzné a v podstate
sa nepoznajú a roky nevideli. Je teda zrejmé, že takúto kúpno-predajnú zmluvu ako medzi príbuznými
nemohla uzavrieť. Dokonca si bez doplatenia kúpnej ceny a splnenia podmienok uplatnila svojvoľne
právo k nehnuteľnosti a zabránila jej k prevzatiu si osobných, pracovných vecí, ako aj zariadenia bytu.
Tento dôkaz potvrdila svojou výpoveďou na polícii. Výsluchom prečo tak náhle a neočakávane konala a

naďalej poškodzuje meno žalobkyne nepravdivými vyjadreniami a dôkazmi môžu pre žalobkyňu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ona tvrdí, že byt je prakticky jej, ale nejavila o neho záujem. Naopak
žalobkyňa má za to, že jej syn, ktorý žije 5 km od Čadce, po telefonáte s ním ju polícia vyhodila s
úsmevom na tvári z bytu, pričom si neoverila totožnosť, či telefonuje s ním, to znamená, že ho museli
veľmi osobne poznať na základe jeho hlasu, pričom nehovorili s ňou. Má za to, že celá táto fraška
je kvôli nemu, ktorý sa snaží dostať byt. Navyše má konexie na polícii. Tí si ju odmietajú vypočuť a

zvážiť rozhodnutia a dôkazy. Žalobkyňa sa vážne obáva o svoj život, nakoľko žalovaná potvrdila, že
ju dala sledovať. Žalobkyňa v byte bývala od malička so starými rodičmi. Za starostlivosť jej starý otec
prepísal byt. Žalobkyňa má vedomosti o tom, že aj v okolí zavadzala v byte, nakoľko ho niektorí chceli
pre seba a vyjadrovali sa posmešne, že keď nemá deti, načo jej je taký veľký byt, nech sa sťahuje do
garsónky. Dokonca aj teraz žalovaná rozpráva nepravdivé tvrdenia po okolí ľuďom, ktorí ich rozširujú
ďalej. Je poškodzované meno žalobkyne. Žalobkyňa podotýka, že žalovaná a jej syn majú domy, teda

nemajú dôvod ju sirotu vyhadzovať na ulicu. Žalovaná uvádza, že byt je jej, ale žiada, aby všetky účty
počas súdneho konania i po ňom platila žalobkyňa, či už v byte býva alebo nie. Naďalej uvádza, že jenesolventná a nemá na kúpu nehnuteľnosti za trhovú cenu. Žiada od žalobkyne čoraz väčšie sumy za
prerobenie bytu, ktoré iniciovala ona, napr. dvere. Je zrejmé, že by žalobkyňa nikdy nepredala byt za
akú nízku vzhľadom na to, že nemá kde bývať, keby nežiadala tento byt naspäť aj s vrátením pôžičky.

Žalovaná v súdnom spise 4C/146/2010 uvádza, že aj keby jej vrátila peniaze, byt jej nevráti. Dodnes jej
nedoplatila kúpno-predajnú sumu, ani žalobkyňa nebývala v byte zadarmo pol roka, ako je uvedené v
zmluve. O byt nejavila záujem a po jednom roku a štyroch mesiacoch po rozsudku si svojvoľne uplatnila
právoknehnuteľnosti.Dokoncapoškodilaprávožalobkynenasúkromieasúkromieobydlia,vjejveciach
sa prehrabávali neznámi muži s kamerou. Žalobkyňa má za to, že z toho dôvodu, že chce byt predať,

prípadneajprenajímaťsozariadenímžalobkyne,atakpomôcťdcére,ktoráprišlaorodinnýdom,pretože
s manželom neplatili splátky, hoci mali zamestnanie. Je zrejmé, že žalobkyňa počas celého súdneho
konania aj po ňom platila za byt. Rovnako, ako aj mala prácu, keďže súdni úradníci aj polícia si od
nej kupovali veci. Videli sa na vernisážach. Negatívne a klamlivé veci na adresu žalobkyne popísala
a uviedla žalovaná vzhľadom na to, aby poškodila meno žalobkyne, a tak sa ľahšie dostala k bytu za
smiešnu sumu. O jej mravoch hovorí aj to, že nemala problém vyhodiť žalobkyňu sirotu v noci na ulicu

bez vecí, dokonca podala trestné oznámenie na žalobkyňu za výmenu zámku do bytu, toto zvalila na
žalobkyňu, aby jej takto naďalej poškodzovala meno a prácu. Keďže je vzhľadom na uvedené zrejmé,
že je daný dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ O. s. p., žalobkyňa navrhla obnovu
konania vedeného pod spisovou značkou 4 C 146/2010 povoliť. Uviedla, že žiada obnovu konania,
pretože skutkový stav v pôvodnom konaní nebol zistený úplne a správne, a to na základe udalostí, ktoré

už opísala. Boli vymknuté jej osobné veci, rovnako jej žalovaná vymkla celé zariadenie bytu. Porušila
dokonca jej právo na súkromie, uviedla, že vlastne nie je jej príbuzná. Vo veci rozsudku je uvedené,
že ako jej príbuzná je povinná predať jej byt pod hodnotu. Keďže žalovaná sama priznáva, že nie jej
príbuzná, došlo k chybe. Priznala to vo svojich vyjadrenia aj po vydaní rozsudku.

2. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 4 C 146/2010-371 zo dňa 14. 2. 2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5 Co 120/2013-452 zo dňa 14. 5. 2013 súd žalobu žalobkyne
s právoplatnosťou dňa 1. 7. 2013 zamietol. Z odôvodnenia rozsudku, č. k. 4 C 146/2010-371 zo dňa
14. 2. 2013 vyplynulo, že kúpna zmluva N 22/2010 (Nz 4883/2010) zo dňa 15. 2. 2010, neplatnosť
ktorej žalobkyňa sa domáhala určiť, sa viazala k bytu číslo XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí

bytového domu číslo XXXX v Č. na V. D. a k spoluvlastníckemu podielu X/XX na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a pozemku CKN číslo XXX, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie Č.. Motívom uzatvorenia kúpnej zmluvy bol dlh na strane žalobkyne vo výške 2
333,-- €, v príčinnej súvislosti s tým zriadené záložné právo na sporný byt. Súd mal preukázané, že keby
žalobkyňa nezaplatila dlh úverovej spoločnosti TOMA, táto spoločnosť by bola byt predala ako záloh.

Tým mal súd zároveň objektívne preukázané, že iniciátorom uzavretia kúpnej zmluvy bola žalobkyňa,
nie žalovaná. Súd mal preukázané, že žalovaná chcela svoje celoživotné úspory, ktorými zaplatila dlh
žalobkyne,zabezpečiť.Popripísomnejkúpnejzmluvebolústnedohodnutýspätnýprevodbytuvprípade,
že žalobkyňa vráti žalovanej dlh. Žalobkyňa dlh nevrátila, ale dožaduje sa vlastníckeho práva k bytu. Súd
mal preukázané, že dlh žalobkyne voči žalovanej pozostával zo sumy 2 333,-- €, ale vzhľadom k tomu,

že od 1. 10. 2010 ku dňu rozhodnutia 14. 2. 2013 (29 mesiacov = 2 roky a 5 mesiacov) býva žalobkyňa v
byte vlastnícky patriacom žalovanej, dlh vzrástol o nájomné, platby spojené s užívaním bytu a iné platby.
Súd mal preukázané, že doba štyroch rokov, po ktorú žalobkyňa nepracovala, je dostatočne dlhá, aby
sa zamestnala vo svojom odbore, ktorý vyštudovala a kde sa dá nájsť zamestnanie. U žalobkyne nejde
teda o nepredvídateľnú, náhlu, objektívne nepriaznivú situáciu, do ktorej sa dostala v dôsledku krízy.

Ide o dlhodobý spôsob života žalobkyne, v ktorom žalobkyňa pokračuje a v rámci ktorého odmieta iný
zdroj príjmov, ktorý by bol v rozpore s jej predstavou, že chce vykonávať prácu novinára. Ide teda u
žalobkyne o subjektívne dôvody, pre ktoré je a bola vo finančnej tiesni. Súd v odôvodnení poukázal na
korešpondenciu žalobkyne (čl. 135), v ktorej uviedla: „Súhlasím so zmluvou, myslím, že je to dôstojné
riešenie a nie nedôvera.“ Čl. 136: „...dúfam, že predaj pôjde dobre, aby sa Vám vrátili peniažky...“. Čl.

137: „... peniažky z predaja, úroky si vezmete, ja dary nechcem...“, „...byt predajte...“. Čl. 137: „Byt by
bolo lepšie prenajať, ale posielam aj nejaké inzeráty na predaj, aby ste vedeli cenu 33 200,-- € a kde
sa dá niečo kúpiť.“ Čl. 139: „Rada prídem, ale za čo? Radšej pomôžem s maľovkou.“ Pod tým: „Nebolo
by jednoduchšie dať byt do poriadku, veci do pivnice a prenajať ho? By som bola u Vás a byt by nám
doniesol peniažky.“ Súd ustálil, že k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nedošlo k zrušeniu zmluvy

od počiatku. Súd konštatoval, že po skutkovej právnej stránke žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
na preukázanie tvrdení, že právny úkon realizovala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Súd
dospel k záveru, že konanie žalovanej sa neprieči dobrým mravom, dobrým mravom sa prieči konanie
žalobkyne. Z iniciatívy žalobkyne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,že žalovaná chcela pristúpiť podľa dohody k spätnému vráteniu bytu, ale žalobkyňa chce vrátiť byt
bez toho, aby sama splnila dohodnutú podmienku - zaplatila dlh a všetky investície žalovanej. To súd
považoval za nemorálne, neetické. Žalovaná nemala právnu povinnosť poskytnúť žalobkyni pôžičku a

skutočnosť, že chcela svoje finančné prostriedky zabezpečiť, nemožno považovať za rozpor s dobrými
mravmi. Súd skúmal aj neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustálil,
že vôľa žalobkyne uzavrieť právny úkon bola daná, nejde o neexistentný právny úkon (dôkazom je
korešpondencia, výpovede). Súd ustálil, že vôľa žalobkyne pri uzavretí právneho úkonu bola vážna, bez
omylu, slobodná. Fyzický nátlak v príčinnej súvislosti s právnym úkonom na žalobkyňu robený nebol,

ani ho netvrdila. Psychické donútenie - bezprávna vyhrážka zistená nebola. Nebolo zistené, že by sa
žalovaná žalobkyni protiprávne vyhrážala niečím, čo žalobkyňa nie je oprávnená urobiť. V skutočnosti
žalobkyňa uviedla do omylu žalovanú, nie opačne. Súd mal preukázané, že právny úkon uzavrela
žalobkyňa slobodne, dobrovoľne, bez psychického a fyzického nátlaku. Tento záver mal súd preukázaný
výsluchom svedkýň - notárky a jej pracovníčky. Dosvedčili, že iniciátorom uzavretia kúpnej zmluvy bola
žalobkyňa, nie žalovaná. Dosvedčili, že na žalobkyňu pri uzatváraní právneho úkonu nebol vyvíjaný

žiaden psychický alebo fyzický nátlak. Odmietnutie uzavretia zmluvy o pôžičke súd nepovažoval za
psychický nátlak na žalobkyňu. Uviedol, že z výsluchu notárky, jej pracovníčky je zrejmé, že žalobkyňa si
bola plne vedomá, aký právny úkon uzatvárala, za akých podmienok, s akými možnými dôsledkami pre
žalobkyňu a tento úkon napriek tomu uzavrela. Skutočnosť, že žalobkyňa si až dodatočne rozmyslela
svoju nerozvážnosť, keď takýto úkon uzavrela, nemôže mať dopad na platnosť právneho úkonu. Týmito

závermi mal súd vyvrátené tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne o tom, že právny úkon je fingovaný,
resp. zastretý, pretože v skutočnosti došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nie k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy. Obidve zmluvné strany v čase uzatvorenia úkonu prejavovali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Nejde
teda o neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 41a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal vyvrátené
aj tvrdenie žalobkyne, že právny úkon je neplatný podľa § 49a občianskeho zákonníka v nadväznosti

na § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu podstatného omylu, skrytého omylu. Nezaplatenie kúpnej
ceny zo strany žalovanej a nezaplatenie nájomného, investícií, služieb spojených s užívaním bytu zo
strany žalobkyne súd nevyhodnotil ako rozhodujúce v súvislosti s námietkou neplatnosti podľa § 49a
Občianskeho zákonníka. Mal za to, že ani zmluvné strany ich nevyhodnotili ako rozhodujúce, keď od
zavkladovania úkonu dňa 15. 2. 2010 do rozhodnutia súdu dňa 14. 2. 2013 nepodali ani len žalobu

na plnenie nárokov zo zmluvy. Súd teda nepovažoval úkon za neplatný podľa § 49a Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 40a Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplynulo,
že žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva bola uzavretá dočasne. Súd konštatoval, že z obsahu zmluvy
to nevyplýva. Kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti nemožno uzavrieť dočasne. Takáto dohoda ani
nevplýva z obsahových náležitostí kúpnej zmluvy, ktorá obligatórne musí byť písomná. Zmluva nemala

kogentné ustanovenia zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, nemá
ani ostatné podstatné náležitosti § 553a, b, c, d Občianskeho zákonníka. Aj v takomto prípade by sa
žalobkyňa mohla domáhať spätného prevodu vlastníckeho práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka
len vtedy, ak by zaplatila dlh, pre ktorý bolo zabezpečenie realizované, nie, ako je tomu v tomto prípade,
že žalobkyňa sa domáha svojho práva (vrátenia vlastníckeho práva k bytu), ale právo žalovanej na

vrátenie investícií, dlhu, nájomného, služieb spojených s užívaním bytu nepovažuje za rovnocenné,
synalagmatické právo. Žalovaná podľa názoru súdu je staršia osoba, ktorá žalobkyni pomohla a nie
je povinná jej darovať svoje celoživotné úspory len preto, že je vzdialená príbuzná. Skutočnosť, že
žalovaná s správala preventívne a svoje finančné prostriedky - návratnosť si právne zabezpečila,
nemožno hodnotiť ako protiprávne správanie. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa sa relatívnej

neplatnosti z dôvodu neprimeranej ceny dovolať nemôže, pretože ju sama spôsobila. Bola iniciátorom
právneho úkonu, predmetom ktorého boli jej dlhy, ktoré chcela prostredníctvom žalovanej - kupujúcej
zaplatiť a ktorých nezaplatenie by znamenalo tiež predaj bytu úverovou spoločnosťou TOMA. Žalovaná
jej kúpou bytu dala možnosť vrátiť žalovanej dlh oproti vráteniu bytu. Žalobkyňa dlhodobým spôsobom
života, je dlhodobo nezamestnaná, chce získať byt bez splnenia svojich zmluvných podmienok na úkor

žalovanej, ktorá za ňu dlh preukázateľne zaplatila a platí. Súd nemal preukázaný ani naliehavý právny
záujemžalobkynenaňoupožadovanomurčeníneplatnosti.Takýzáujemnemôžebyťdaný,keďsamotná
žalobkyňa bola iniciátorom uzavretia právneho úkonu, sama túto situáciu vyvolala a teraz sa domáha
určenia neplatnosti právneho úkonu, keď žalovaná za ňu zaplatil dlh, pri nezaplatení, ktoré by bol byt
ako záloh predaný.

3. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, aka) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 413 ods. 1 písm. e/ CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne
nedôvodná.

Podľa § 413 ods. 2 CSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať

ostatným subjektom na vyjadrenie.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

4. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok. Možno ju podať iba voči
právoplatnému rozsudku a iba z dôvodov taxatívne vymedzených v § 397 CSP. Z iných ako v § 397 CSP
uvedených dôvodov žaloba na obnovu konania nie je prípustná.

5. V súdenom prípade žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že je daný dôvod na obnovu konania v
zmysle § 228 ods. 1 O. s. p.. Podľa § 228 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 6. 2016 bolo možné právoplatný
rozsudok napadnúť návrhom na obnovu konania z dôvodu, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedená

úprava obsiahnutá v § 228 ods. 1 O. s. p. bola v celom rozsahu prebratá platným a účinným ustanovením
§ 397 písm. b/ CSP. Dôvodom prípustnosti obnovy konania v zmysle citovaného § 397 písm. b/ CSP je
to, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť strane
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, t. j. ide o procesnú situáciu, kedy strana sporu v konaní, ktorého
obnovy sa dovoláva, riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a označila dôkazy,

ktoré navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov nebolo možné navrhnuté dôkazy v pôvodnom
konaní vykonať. Skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v ňou podanej žalobe na obnovu konania, ku
ktorým žalobkyňa ani nepripojila žiadne dôkazy, podľa názoru súdu tento dôvod prípustnosti žaloby na
obnovu konania nenapĺňajú. Nevyplýva z nich, ktoré dôkazy žalobkyňa navrhla vykonať v pôvodnom
konaní a bez jej viny sa v pôvodnom konaní vykonať nemohli. Žalobkyňa netvrdila, ani nepreukázala,

ktoré z ňou v pôvodnom konaní navrhnutých dôkazov bez jej zavinenia nebolo možné v pôvodnom
konaní vykonať, ako aj netvrdila a nepreukázala, kedy sa o odpadnutí prekážky brániacej vykonaniu
týchto ňou v pôvodnom konaní navrhnutých dôkazov dozvedela.

6. Skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v ňou podanej žalobe na obnovu konania podľa názoru

súdu nenapĺňajú ani dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP, v zmysle ktorého dôvodom
prípustnosti žaloby na obnovu konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré sa
týkajú strán sporu a predmetu pôvodného konania, ak ten, kto návrh na obnovu konania podal, nemohol
tietoskutočnosti,dôkazyaleborozhodnutiavpôvodnomkonaníbezsvojejvinypoužiťatietoskutočnosti,
dôkazy alebo rozhodnutia môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Uvedené ustanovenie § 397

písm. a/ CSP upravuje situáciu, kedy strana sporu navrhujúca obnovu konania z procesného hľadiska
nezavinila, že súd sa s týmito ňou v žalobe na obnovu konania uvádzanými skutočnosťami, dôkazmi a
rozhodnutiami nemohol v pôvodnom konaní oboznámiť. Spravidla ide o prípad, kedy strana navrhujúca
obnovu konania v čase pôvodného konania vedomosť o existencii skutočností alebo dôkazov nemala.Tieto skutočnosti a dôkazy ako dôvod obnovy konania však musia existovať už v čase pôvodného
konania, čo je jednou zo základných podmienok, aby mohli byť dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu
konania. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré sú tiež obsiahnuté v skutkovej podstate dôvodu obnovy konania

podľa § 397 písm. a/ CSP, ide o rozhodnutia, ktoré už reálne existovali v čase pôvodného konania a
tiež o rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom rozhodnutí veci v pôvodnom konaní, avšak
za predpokladu, že ich predmetom je otázka, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil prejudiciálne inak.
V danom prípade takéto skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, avšak
žalobkyňa ich bez svojej viny predložiť nemohla, z podanej žaloby na obnovu konania nevyplývajú.

Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe uvádza, že si žalovaná uplatnila svojvoľne právo k nehnuteľnosti a
jej zabránila prevziať si osobné, pracovné veci, ako aj zariadenie bytu, k týmto tvrdeniam neoznačila
a nepredložila dôkazy. Nepreniesla tieto svoje tvrdenia z roviny tvrdení do roviny dôkaznej. Zároveň
však uvedené žalobkyňou tvrdené konanie žalovanej aj s prihliadnutím k obsahu spisového materiálu
4 C 146/2010 a tam vydanému uzneseniu, č. k. 9 Co 105/2012-236 zo dňa 29. 3. 2012 možno skôr
zaradiť až do časového obdobia po skončení konania vedeného pod spisovou značkou 4 C 146/2010,

čo je potom bez relevancie k podanej žalobe na obnovu konania. Ako už bolo uvedené vyššie, dôvodom
obnovy konania môžu byť iba skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania.
Existenciu rozhodnutí, ktoré by mohli privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie, žalobkyňa v
žalobe na obnovu konania ani netvrdila, ani nepreukázala. Pokiaľ tiež žalobkyňa v žalobe na obnovu
konania uvádzala ako dôkaz vyjadrenie notárky, z obsahu spisového materiálu 4 C 146/2010 mal súd

preukázané, že výsluch notárky, ako aj výsluch žalobkyne a žalovanej v uvedenom konaní 4 C 146/2010
boli vykonané. Nejde preto o dôkaz, ktorý žalobkyňa v pôvodnom konaní navrhla vykonať, avšak bez
jej viny ho vykonať nebolo možné, ani o dôkaz, ktorý existoval už v čase pôvodného konania, avšak
žalobkyňa ho bez svojej viny predložiť nemohla. Z podanej žaloby na obnovu konania nevyplývajú ani
ďalšie dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania definované v citovanom § 397 CSP. Z uvedených

dôvodov, keďže nebol preukázaný žiadny dôvod obnovy konania podľa § 397 CSP bol súd preto nútený
žalobu žalobkyne na obnovu konania v súlade s § 413 ods. 1 písm. e/ CSP ako zjavne nedôvodnú
odmietnuť.

7. Súd žalovanej napriek tomu, že bola v konaní úspešná, keďže súd žalobu na obnovu konania ako

zjavne nedôvodnú odmietol, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd žalovanej žalobu na obnovu
konania v zmysle vyššie citovaného § 413 ods. 2 CSP nedoručoval, nevyzýval žalovanú na vyjadrenie
k nej. Preto úkon žalovanej - vyjadrenie k podanej žalobe na obnovu konania v danom štádiu súd
vyhodnotil ako nie účelný, za ktorý žalovanej nárok na náhradu trov konania nepatrí. Iné trovy žalovanej
v konaní nevznikli. Súd preto žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na

podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie v zmysle § 364 CSP.