Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010322
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010322.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana
Krč-Šeberu a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému I. X., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom L., t.č. prechodne bytom X. č.X/X, L. - u P. R., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 16.10.2019, sp.zn. 2T/57/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného I. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

P. X. a prokurátora
_______________________________________________________________________________________________
Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.10.2019, sp.zn. 2T/57/2019 bol obžalovaný I. X. uznaný vinným z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov

v znení zákona č. 214/2019 Zbierky zákonov na tom skutkovom základe, že
dňa 10.08.2018 o 10.09 hodine v L. na ulici Š. T. 1, z uzamknutej vitríny v zadnej časti prevádzky
klenotníctva spoločnosti Samira s.r.o., so sídlom S. Mojzesa 1, Prievidza, IČO: 48018295 presne
nezisteným predmetom a spôsobom prekonal zámok vitríny, ktorú následne otvoril a zvnútra odcudzil
4 kusy strieborných náhrdelníkov a to 1 kus tepaný a ródiovaný náhrdelník zo striebra o dĺžke 45 cm
a hmotnosti 19,3 g; 1 kus tepaný a ródiovaný náhrdelník zo striebra o dĺžke 42 cm a hmotnosti 12,7

g; 1 kus tepaný a ródiovaný náhrdelník zo striebra o dĺžke 42 - 45 cm a nezistenej hmotnosti; 1 kus
tepaný a ródiovaný náhrdelník zo striebra o dĺžke 45 cm a nezistenej hmotnosti, ktoré si vložil do vrecka
nohavíc a z predajne odišiel, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Samira, s.r.o., so sídlom Š. Moyzesa
1, Prievidza, IČO: 48018295 škodu vo výške 410,- eur.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m)

Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne,
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste,
ktorý bol uložený obžalovanému I. X. trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 0T 111/2019 zo
dňa 5.9.2019, právoplatný dňa 20.9.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Napokon podľa §

287 ods. 1 Trestného poriadku súd rozhodol, že obžalovaný I. X. je povinný uhradiť spoločnosti Samira,
s.r.o., so sídlom Š. Moyzesa 1, Prievidza, IČO: 480108295 škodu vo výške 410 euro.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil jednak sám, ale tiež prostredníctvom obhajcu. Vo vlastnoručne písaných
dôvodoch odvolania uvádzal, že celý kamerový záznam je podľa neho zmanipulovaný, poukázal tiež

na rozpory vo výpovedi svedkyne, či skrinka mala byť po jeho odchode z obchodu zamknutá, alebo
odomknutá, preto považuje i jej výpoveď za zmanipulovanú a ovplyvnenú. Taktiež neboli zaistené žiadneotlačky jeho prstov na skrinke, pričom do spisu neboli zadovážené fotografie predmetných retiazok a on
nesúhlasí s odborným vyjadrením k ich oceneniu na podklade výpovede majiteľa. Všetky dôkazy boli
hodnotené v jeho neprospech.

V dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu zopakoval, že sa nestotožňuje so skutkovým záverom
okresného súdu, že mu vykonaným dokazovaním bolo preukázané spáchanie prečinu krádeže.
Nesúhlasí so záverom súdu, že je usvedčovaný z krádeže výpoveďou svedkyne P., ktorá uviedla len to,
čo on sám vypovedal, teda že bol v predmetnom obchode. Nevidela však, že mal šperky odcudziť. Jej
domnienka o tom, že mal veci z obchodu odcudziť on, sa zakladá len na tom, že jej kolegyňa z iného

obchodu ho mala stotožniť s osobou podozrivou z inej krádeže v inom obchode. Jej podozrenie sa teda
nerovná dôkazu, že skutok spáchal, ale ide len o indíciu, že ak mal odcudziť v inom obchode nejakú
vec, odcudzil ju aj v tomto prípade. To však podľa neho nie je ani priamy ani nepriamy dôkaz o jeho vine
v tejto veci. Pokiaľ ide o obrazový záznam zachytený na CD z kamerového systému v obchode, tak je z
neho zrejmé, že predavačka zachytená na zázname (svedkyňa P.) muža pohybujúceho sa po obchode
vidí, pozerá sa na neho (teda registruje ho), pričom z tohto záznamu a ani z inej časti ďalšieho záznamu

nie je zrejmé (už vôbec nie isté), že práve on odcudzil nejaké retiazky z uzamknutej vitríny. Nie je ani
preukázané, že by veci boli odcudzené v čase, keď v obchode bol veľmi krátky čas on. Toto nemožno
vyvodiť ani z výpovede svedka W.. Čas, po ktorý bol v predajni je tak krátky, že v tom časovom okamihu
nie je ani možné, aby odomkol, alebo inak prekonal zámok na uzamknutej vitríne, túto otvoril a aj zvesil z
figurín hláv vo vitrínach štyri retiazky a vitrínu zavrel bez toho, aby to prítomná predavačka videla. Pritom

ako je zo záznamu zrejmé, hneď ako odchádza od miesta kde je vitrína, tak ho predavačka pozoruje
a vidí ho. Už od prípravného konania ako vyplýva z výpovede svedkov P. a W., títo vypovedajú, že na
zázname vidieť odcudzenie retiazok, hoci to nie je pravda, na zázname nič také nie je. Teda výpovede
týchto svedkov neboli pravdivé, boli ovplyvnené proti nemu informáciou predavačky z inej predajne,
že sa mal pokúsiť odcudziť vec z inej predajne a ona ho mala na zázname opoznať. Pod vplyvom

tejto informácie podľa neho účelovo interpretovali títo svedkovia kamerový záznam v jeho neprospech.
Pokiaľ ide o úvahu súdu, že nik iný nemohol retiazky odcudziť, táto úvaha nie je preukázaná žiadny
dôkazom, nakoľko veci mohol a musel odcudziť niekto iný a v inom čase než bol v predajni on. Nie je
vylúčené,žesamotnásvedkyňaP.mohlaprehliadnuťodcudzenieretiazokinouosobou,keďžeakosama
vypovedala, nevidela, že by retiazky odcudzil on. Hoci právo na hodnotenie dôkazov prislúcha súdu,

zastáva stanovisko, že v tejto veci súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne, a to najmä vo
vzťahu k výpovediam svedkov P. a W. a zabezpečeného videozáznamu z predajne. Medzi výpoveďami
týchto svedkov (že vidieť ako retiazky odcudzil tým, že dvíha pred vitrínou ruky a následne odchádza)
a samotným obrazovým záznamom nie je súlad - záznam vôbec nedokazuje, že skrinku čo i len otvoril
a už vôbec nie, že by retiazky zvesil, prisvojil si ich, vitrínu zavrel a s nimi odišiel z predajne. Preto na

základedoposiaľvykonanýchdôkazovnemalbyťuznanývinnýmzospáchaniaprečinukrádeže,nakoľko
vyššie uvedený rozpor spochybňuje skutkový záver súdu o jeho vine a tento rozpor nemožno odstrániť
len s poukazom na to, že sa dopustil krádeže v inom obchode. Rozpornosť uvedených dôkazov mohla
byť podľa neho odstránená zabezpečením stôp z miesta krádeže, čo však vykonané nebolo, hoci nič
nebránilo takéto úkony vykonať. Polícia obhliadku miesta krádeže s fotodokumentáciou vykonala až s

veľkým časovým odstupom - niekoľko týždňov, a to zrejme aj z dôvodu, že pôvodne bola poškodeným
signalizovaná škoda pod 266 Eur. Tento nedostatok odstrániť síce nemožno, ale zostávajúce dôkazy nie
sú takými, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali jeho vinu. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b, c) Trestného
poriadku zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Prievidzi na ďalšie konanie a aby bol v konečnom dôsledku

spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých výrokoch, preto navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že v plnej miere poukazuje na dôvody písomne odôvodneného
odvolania a navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v
konečnom dôsledku oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, nakoľko nebolo nepochybne preukázané,
že skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný žiadal rozhodnúť v zmysle návrhu svojho obhajcu.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim

podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.
por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých

okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom
rozsudku odôvodnil. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi
súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, resp. že obžalovaný hodnotí dôkazy inak ako súd prvého
stupňa, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v
rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku,
precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho
správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne
vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov v znení
zákona č. 214/2019 Zbierky zákonov. Je potrebné uviesť, že odvolacie námietky sú v podstate len
opakovaním obhajobných námietok obžalovaného uvádzaných už pred okresným súdom, ktorý sa v
rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia s nimi vysporiadal i s údajnými rozpormi, na ktoré poukazuje
obžalovaný v dôvodoch odvolania. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení

okresného súdu a v plnej miere sa stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak,
ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku so záverom, že vykonané dôkazy
tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania trestnej
činnosti usvedčujú a to najmä výpoveď svedkyne W. P. a videozáznam z predmetnej predajne, podporne
i ďalšie dôkazy vykonané pred okresným súdom. Na uvedenom videozázname vidieť ako obžalovaný

počas celej doby čo bol v predajni mal ruky zasunuté vo vreckách nohavíc a po tom, čo prišiel k vitríne,
z ktorej boli odcudzené retiazky, zdvihol obe ruky a s niečím manipuloval. O chvíľu ruky opäť strčil do
vreciek a odchádzal z predajne. Je pravdou, že vzhľadom na postavenie kamery nie je v čase keď pri
nej bol obžalovaný vidieť priamo vitrínu, z ktorej boli odcudzené strieborné náhrdelníky, no vzhľadom k
tomu, že vitrína bola uzamknutá, nemal obžalovaný žiadny dôvod ruky zdvíhať. Z videozáznamu je tiež

potvrdený priebeh návštevy obžalovaného v predajni tak, ako ho popisovala svedkyňa W. P. (na rozdiel
od popisu obžalovaného), kedy počas toho, ako bol obžalovaný pri skrinke (vitríne), ona obsluhovala za
rohom iných zákazníkov a spoza rohu predajne vyšla až v čase, keď obžalovaný bol od vitríny vzdialený
a pomaly okolo nej prechádzal von z predajne s rukami vo vreckách. Podľa výpovede svedkyne W.
P. bezprostredne pred krádežou sa odcudzený tovar, strieborné náhrdelníky vo vitríne nachádzali a

bezprostredne po odchode obžalovaného z klenotníctva kontrolou zistila, že sa nenachádzajú vo vitríne.
Z uvedeného je zrejmé, že nikto iný ako obžalovaný, prítomný na mieste krádeže nemal možnosť
uvedené strieborné náhrdelníky odcudziť. Uvedené skutočnosti sú tie podstatné, na ktoré považoval
odvolací súd poukázať z hľadiska správnosti skutkových zistení a právnych záverov okresného súdu,
pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého

rozsudku.

Napokon tiež preskúmajúc výrok o treste odvolací súd zistil, že okresný súd vzal do úvahy všetky
skutočnosti rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery. O osobe obžalovaného bolo zistené, že
bol doteraz 11 krát súdne trestaný, z toho v deviatich prípadoch za prečin krádeže podľa § 212 Trestného

zákona. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 0T/111/2019 zo dňa
05.09.2019, právoplatným dňa 20.09.2019, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného
zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov v znení zákona č. 214/2019 Zbierky zákonov a bol mu uložený
nepodmienečný trest 5 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Správnepotom ukladal obžalovanému, za použitia ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest,
keďže aktuálne prejednávaný skutok spáchal dňa 10.08.2018, teda predtým ako mu vo veci Okresného
súdu Prievidza č. 0T 111/2019 bol dňa 05.09.2019 doručený trestný rozkaz a správne tiež okresný

súd identifikoval dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal viac
trestných činov) a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený), pričom
poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Vzhľadom k uvedenému okresný súd uložil obžalovanému podľa
§ 212 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne. Na

výkon trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti už bol vo
výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súčasne správne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil
výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému I. X. trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.
0T 111/2019 zo dňa 5.9.2019, právoplatný dňa 20.9.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Po

zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že takto uložený trest
odňatia slobody, je zákonný, primeraný, zohľadňujúci tak okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného
a bude ním splnený účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák. Napokon i výrok o náhrade škody, ktorým bolo
rozhodnuté o povinnosti obžalovaného I. X. uhradiť spoločnosti Samira, s.r.o., so sídlom Š. Moyzesa 1,

Prievidza, IČO: 480108295 škodu vo výške 410 euro, je správny a zákonný a má oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto
ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.