Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201012
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8620201012.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne L.. J. N., M.. XX.XX.XXXX,
Q. N. XXX/X, XXX XX Y., zastúpenej: LYSINA-ROŠKO & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo námestie
3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému T. U., M..
XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, 811 09

Bratislava, IČO: 47 237 325, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník
č.k. 5C/20/2020-62 zo dňa 18.06.2020 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto cit.:

„N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je p o v i n n ý dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami:

- pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 966 m2,
- stavbou súpisné číslo XX, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2,

spoločne nachádzajúcimi sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísanými na liste
vlastníctva č. XX evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom a to vrátane ich prevodu,

zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/20/2020.“

2. Citoval ustanovenia § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že s ohľadom na deklarovaný zámer žalovaného zriadiť
vo vzťahu k nemu vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach záložné právo, ako aj
z dôvodu, že na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Y. je toho času vyznačená plomba na
základe V-XXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva) a s tým súvisiacu dôvodnú obavu žalobkyne
na účelovom konaní žalovaného majúcom za cieľ získanie neoprávnenej výhody v nadchádzajúcom

súdnom konaní zneužívajúc ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného,
súd prvej inštancie predbežne uložil žalovanému povinnosť spočívajúcu v zákaze nakladania snehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností,
ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dodal,

žezáložnéprávomábyťzriadenénamenšinovýpodielžalovanéhoknehnuteľnostiam.Súčasneexistuje
dôvodná obava, že záložné právo má byť zriadené v prospech blízkej osoby žalovaného, pričom
samotný žalovaný k zriadeniu záložného práva pristúpil bezprostredne po tom, ako mu bol zo strany
žalobkyne doručený návrh vyporiadania. Dodal, že účel sledovaný žalobkyňou nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie

peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie. Podľa názoru žalovaného nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné
oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať

inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Namietal, že predmetné neodkladné opatrenie
nespĺňa podmienky legitímnosti zásahu do právnej sféry žalovaného a princípu proporcionality, nakoľko
žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.06.2020 žiadnym spôsobom
nepreukázala reálnosť hrozby scudzenia alebo iného nakladania s nehnuteľnosťami žalovaným. V

prípade existencie zámeru žalovaného scudziť predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam,
žalovaný by bol povinný v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka ponúknuť žalobkyni, ako
spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností, na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel. V prípade, ak
by aj povinný podielový spoluvlastník porušil zákonné predkupné právo, má oprávnený podielový
spoluvlastník právo dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, domáhať sa

od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 OZ alebo ponechať
si predkupné právo voči budúcemu nadobúdateľovi podielu. Podľa právneho názoru žalovaného ďalšie
obmedzenie jeho základných ľudských a ústavných práv (právo vlastniť majetok, právo podnikať a pod.)
nad rámec zákonného obmedzenia (predkupné právo) nemá v predmetnej veci žiadne opodstatnenie
a je v rozpore s legitímnosťou zásahu do právnej sféry žalovaného, ako aj s princípom proporcionality,

nakoľko obmedzuje práva žalovaného nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na sledovanie daného účelu.
Tvrdil, že legálny výkon práva v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky nemožno považovať
za účelové správanie smerujúce k získaniu celkom zjavne neprimeranej výhody, aj vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa má rovnaké právne možnosti, ako žalovaný. V tomto prípade išlo o požiadavku
veriteľa žalovaného, aby boli predmetom zálohu spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetných

nehnuteľnostiach, ako aj na susedných nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Namietal, že súd ani žalobkyňa neuviedli, v čom vidia účelovosť konania a zjavne neprimeranú výhodu.
Pri rozhodovaní súd bral do úvahy iba časové hľadisko podania návrhu na zápis záložného práva do
katastra nehnuteľností, súd sa už ďalej neobťažoval skúmať ďalšie okolnosti. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, nejasné, nezrozumiteľné a arbitrárne, čo je v rozpore

so základnými ústavnými právami a princípmi, na ktorých je postavené civilné sporové konanie. Na
záver uviedol, že zámer žalovaného zriadiť záložné právo vecne nesúvisí s predmetom tohto sporu.
Záložné právo je legálny zabezpečovací inštitút, ktorý v žiadnom prípade nemôže predĺžiť predmetné
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a v
žiadnom prípade neprináša žalovanému neoprávnenú výhodu v predmetnom konaní. Samotný žalovaný

má primárny záujem, aby nedošlo k výkonu záložného práva, nakoľko ak by aj žalobca v predmetnom
spore uspel v celom rozsahu a došlo by k výkonu záložného práva, žalobca by mal následne právo na
regresný nárok voči žalovanému, tým pádom predmetné záložné právo žiadnym spôsobom neohrozuje
žalobcuvprípadeúspechuvspore.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdzmenilrozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že návrh zamietne, alternatívne zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Tvrdenia žalovaného, že nepreukázala
reálnosť hrozby scudzenia alebo iného nakladania s nehnuteľnosťami žalovaným považovala za
nepravdivé. Reálnosť hrozby bola zo strany žalobkyne osvedčená v tom čase aktuálnym výpisom

z LV č. XX pre katastrálne územie Y., na ktorom vo vzťahu k vlastníkovi evidovanom pod
poradovým č. X bola vyznačená plomba na základe V-XXX/XXXX. O zámere zriadiť záložné
právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného na nehnuteľnostiach informoval aj právny zástupca
žalovaného a to listom zo dňa 03.02.2020, ktorý bol reakciou na návrh žalobkyne na zrušenie avyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, podaným cestou právneho zástupcu
žalobkyne listom zo dňa 23.01.2020. Tvrdenia žalovaného o jeho povinnosti ponúknuť žalobkyni,
ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností, na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel, v prípade

zámeru scudziť tento spoluvlastnícky podiel považovala za právne nerelevantné. Žalobkyňa v žiadnom
prípade nespochybňuje právo žalovaného za obvyklých okolností nakladať s ním vlastnenou vecou,
avšak v danom prípade nemožno hovoriť o obvyklých okolnostiach. Žalovaný k zriadeniu záložného
práva k ním vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach pristúpil
bezprostrednepotom,akomubolzostranyžalobkynedoručenýnávrhvyporiadania,hocibolpodielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností od začiatku roka 2019. Považovala za diskutabilné a nepravdepodobné,
že by zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti zlepšilo, či
iným spôsobom zvýšilo zabezpečenie pohľadávky veriteľa pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného
o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyňa poukázala na konštantnú
judikatúru súdov SR, v zmysle ktorej v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah
dokazovania podstatne zúžený. Súd osvedčovaním prostredníctvom označených dôkazov zisťuje

najvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodovanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne a priznať je náhradu trov odvolacieho konania.

6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný naďalej zotrval na právnom závere, že žalobkyňa svojím

návrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenianepreukázalahrozbuscudzeniaaleboinéhonakladania
s nehnuteľnosťami žalovaným. Žalovaný nemá žiadny záujem na scudzení predmetných nehnuteľní,
práve naopak, žalovaný má eminentný záujem na tom, aby mal predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve. Samotný zámer žalovaného zriadiť záložné právo vecne nesúvisí s predmetom tohto sporu.
Predmetom tohto sporu je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností. Prípadné zriadenie

záložného práva na predmetné nehnuteľnosti by nemalo žiaden vplyv na výsledok v prejednávanej
veci, ani na dĺžku konania. Tvrdil, že záložné právo mu neprináša neoprávnenú výhodu v predmetnom
konaní. V prípade, ak by aj žalobkyňa v predmetnom spore uspela v celom rozsahu a došlo by k
výkonu záložného práva, žalobkyňa by mala následne právo na regresný nárok voči žalovanému, tým
pádom predmetné záložné právo žiadnym spôsobom neohrozuje žalobkyňu v prípade úspechu v spore.

Žalovaný naďalej zotrval na svojom tvrdení o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zotrval
na svojom odvolacom návrhu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na
včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od
zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu

neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,
spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe
a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím
návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh,
pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba,

naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a

jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

10. V prejednávanej veci bolo na žalobkyni, aby osvedčila, či boli naplnené predpoklady nariadenia
neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby predbežnej

úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti.11. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia o uložení povinnosti žalovanému dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami:

pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 966 m2 a stavbou súpisné číslo XX, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo
XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2, spoločne nachádzajúcimi sa v
okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísanými na liste vlastníctva č. XX evidovanom Okresným
úradom P.Í., katastrálnym odborom (ďalej len ,,predmetné nehnuteľnosti“) a to vrátane ich prevodu,

zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/20/2020. Súd
prvejinštancievideldôvodnosťnariadenianeodkladnéhoopatreniavzámerežalovanéhozriadiťzáložné
právo vo vzťahu k nemu vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach a
s tým súvisiacu dôvodnú obavu žalobkyne na účelovom konaní žalovaného, majúcom za cieľ získanie

neoprávnenej výhody v konaní vo veci samej, zneužívajúc ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho
zákonníka zo strany žalovaného.

12. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovala predbežnú úpravu
pomerov medzi stranami sporu do skončenia konania vo veci samej o žalobe na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a to formou ich prikázania do výlučného
vlastníctva žalobkyne za primeranú finančnú náhradu žalovanému za ustupujúci spoluvlastnícky podiel.

13. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa písomnými listinami osvedčila, že je
podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v pomere 6/7 a žalovaný je podielovým

spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v pomere 1/7 k celku. Zároveň žalobkyňa osvedčila, že
nalistevlastníctvač.XXprekatastrálneúzemieY.jevyznačenáplombanazákladeV-XXX/XXXXtitulom
Zmluvy o zriadení záložného práva, pričom vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného k mimosúdnemu
návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 03.02.2020 žalovaný
oznámil, že jeho spoluvlastnícky podiel sa zrejme stane predmetom záložného práva. Je tak zrejmé,

že k zriadeniu záložného práva žalovaný pristúpil až po doručení mu mimosúdneho návrhu žalobkyne
z 23.01.2020.

14. Pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť to, že prípadné obmedzenie
dispozície s majetkom účastníka môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby bolo primerané právu,

ktorému sa poskytuje ochrana, alebo ktorého budúci výkon by bol ohrozený (porovnaj R 49/1995).

15. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa osvedčila súdu skutočnosť, že by žalovaný ako podielový
spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/7 k celku svojim konaním, t.j. zaťažením svojho
spoluvlastníckeho podielu záložným právom mohol vyvolať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy na strane žalobkyne, resp. že by sa týmto úkonom zhoršilo postavenie žalobkyne v spore vo veci
samej, prípadne by mohlo vyvolať ďalšie súdne konania.

16. V konaní boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, že nariadením neodkladného opatrenia, až do

právoplatného skončenia vo veci samej, sa zabráni tomu, aby spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti,
bol prípadne prevedený na ďalšiu osobu, pričom sa nevyvolá ani len dočasný stav, ktorý vyvolá ďalšie
spory medzi stranami sporu, respektíve spory s prípadným budúcim vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu žalovaného. Okrem toho nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu žalovanému
objektívne nemôže vzniknúť nijaká ujma, lebo môže predmetné nehnuteľnosti v zmysle dohody

spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou ďalej užívať. Nejde o úpravu vo svojom dôsledku
konečnú, ale iba predbežnú a vydaním neodkladného opatrenia sa medzi stranami sporu nevytvorí
nenávratný, nenapraviteľný stav, pričom žalovanému uložené obmedzenie nie je neprimerané výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobkyňa, keďže je obmedzený vo výkone svojich
vlastníckych práv len v nevyhnutnom rozsahu, pokiaľ konanie vo veci samej neskončí. Neodkladné

opatrenie je legitímnym prostriedkom ochrany.

17. Odvolací súd je toho názoru, že ak žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktorých žalovaný je podielovým spoluvlastníkom, sledovala týmefektívnu úpravu pomerov strán sporu do rozhodnutia vo veci samej ohľadne vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, po ukončení ktorého bude zrejmé či a v akom rozsahu jej alebo žalovanému bude
patriť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

18. Naviac je potrebné zdôrazniť, že i keď obsah neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 325 ods.
2 písm. d/ CSP spôsobom obmedzuje výkon vlastníckych práv žalovaného, v konaní osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vedúca k takémuto výnimočnému procesnému rozhodnutiu
nemá za následok prekročenie hraníc ústavnosti.

19. Rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) v občianskom
súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami
predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami
obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe

nariadeniepredbežnéhoopatrenia.Nariadeniepredbežnéhoopatrenianiejenaujmuprávaúčastníkana
súdnu ochranu konečným rozhodnutím o veci samej“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 37/2000, zo 7.júna 2000).

20. Každá strana sporu si musí byť vedomá, že jej pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného

opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného
skončeného konania.

21. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami
predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami

obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe
nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa
7.6.2000, č. judikátu 57).

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 340 ods. 1 CSP, ktoré odzrkadľuje

princíp zodpovednosti za škodu a inú ujmu spôsobenú nariadením neodkladného opatrenia, ktorá
svedčí navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom
neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene
podaný návrh.

23. Pre účely posúdenia dôvodnosti poskytnutia procesnej ochrany formou neodkladného opatrenia je
uznesenie súdu prvej inštancie preskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom
zaoberal a hodnotil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako
podielovými spoluvlastníkmi, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
predbežnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne

v spore vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v dôsledku prípadnej
zmeny vlastníka spoluvlastníckeho podielu žalovaného, či uložením navrhovanej povinnosti zdržať
sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktorých žalovaný je podielovým spoluvlastníkom možno objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má
mať v prejednávanej veci dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne.

25. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 262 CSP. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).