Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716202692
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7716202692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Zdenka Kohútová a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: KBL s.r.o., so sídlom
Bernolákova 15, Košice 040 01, IČO: 47 186 208 proti žalovanému: STAVOCONZULT spol. s r.o.
Michalovce, so sídlom Stavbárov 3, Michalovce 071 01, IČO: 44 675 488 právne zastúpený JUDr.
Slavomír Kučmáš, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 24.764,84 eur s
príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 9.9.2019, č.k. 22Cb/21/2016-433 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. v I. výroku, ktorým súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 24.764,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 2.7.2015
do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku,; v III. výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu
zamietol; IV. výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100% a v V. výroku, ktorým vo veci vzájomnej žaloby rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol, že:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24 764,84 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05%
ročne od 2.7.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 6 827,48 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Vo veci vzájomnej žaloby žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 24.2.2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
24.764,84eursúrokomzomeškaniavovýške9,05ročneod2.7.2015dozaplateniatitulomnezaplatenia
ceny vykonaného diela v plnom rozsahu.3. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že na základe Zmluvy o dielo č. SUB/02/2015 zo dňa 3.2.2015
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa zaviazal pre žalovaného vykonať dielo: „ŽSR - rekonštrukcia

dielenskej budovy - skúšobňa napätia - PD Vrútky“, a to podľa špecifikácie uvedenej v zmluve a v prílohe
č. 1 Investičné zadanie. Súčasťou diela bolo aj vyhotovenie a dodávka projektovej dokumentácie a
skutočného vyhotovenia stavby. Dielo riadne vykonal v mesiaci máj 2015, čoho potvrdením je úradná
skúška a vyhotovená revízna správa, ktorú si s ďalšou dokumentáciou o diele preberacím protokolom
žalovaný prevzal dňa 12.6.2015. K protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela k 18.6.2015 z dôvodov

na strane žalovaného nedošlo. Cenu vykonaného diela vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1020150031,
splatnou 1.7.2015, vystavenou na sumu 24.764,84 eur, ktorú žalovaný nezaplatil.

4. Žalovaný sa bránil tvrdením, že:

- faktúra bola vystavená v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo, pretože žalobcom uvádzaný rozsah

elektroinštalačných prác vyúčtovaných faktúrou nebol vykonaný, čo preukazuje skutočnosť, že k faktúre
nebol predložený súpis prác potvrdený žalovaným. Nerozporuje vykonanie prác v rozsahu, ako boli
vyúčtované fa.č. 1020150012 vystavenou na sumu 10.201,50 eur, ktorá mu bola aj uhradená.
- V dôsledku omeškania žalobcu ako zhotoviteľa odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 1.7.2015, a to
v časti nezrealizovaného diela. Tvrdí, že poskytol žalobcovi ďalšiu zálohovú platbu, po ktorej žalobca

svojvoľne opúšťal stavenisko, realizoval nejaké práce, ktorých rozsah však nevie posúdiť. Po odstúpení
od zmluvy (keďže si musel plniť svoje povinnosti voči investorovi) práce, ktoré mali byť realizované
žalobcom vykonal žalovaný keď vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom subdodávateľských subjektov.
- Voči žalobcovi si uplatnil vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy 11.944,37 eur titulom zmluvnej
pokuty za omeškanie s vykonaním diela podľa čl. IX bod 1 uzavretej zmluvy za obdobie od 20.4.2015

do 30.6.2015 (71 dní), kde zmluvná pokuta predstavuje 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania.

5. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznal tvrdiac, že zo strany žalovaného došlo k
prerušovaniu prác (oznámené ústne), a to podľa potreby vykonania iných prác, keďže žalobca vykonával
pre žalovaného dielo ako jeden zo subdodávateľov.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:

· Žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 3.2.2015 Zmluvu o dielo č.
SUB/02/2015 (ďalej len Zmluva), ktorou sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa dielo „ŽSR-

rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa vysokého napätia - PD Vrútky“, ktorého bližšia špecifikácia
bola uvedená v prílohe č. 1 Investičné zadanie a v dokumentoch konkretizovaných v bode III tohto
článku (Výzva na predloženie návrhu, ponuka zo dňa 2.2.2015 schválená projektová dokumentácia
spracovaná Ing. Arch. S. S.). Súčasťou diela bolo aj vyhotovenie a dodávka projektovej dokumentácie
a skutočné vykonanie stavby (čl. II Zmluvy). Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo bezodkladne po

nadobudnutí účinnosti zmluvy a odovzdaní staveniska, najneskôr do 1 mesiaca odo dňa odovzdania -
prevzatia staveniska. Dielo sa považovalo za riadne vykonané až dňom jeho protokolárneho odovzdania
a prebratia (čl. III Zmluvy).
· Cena diela bola dohodnutá na celkovú sumu 33.646,12 eur bez DPH (čl. IV Zmluvy);
objednávateľom mala byť uhrádzaná postupne na základe ním odsúhlasených mesačných faktúr, podľa

skutočne vykonaných prác odsúhlasených objednávateľom.
Zhotoviteľ mal vystaviť konečnú faktúru na základe preberacieho protokolu (s presným zadefinovaním
termínov odstránenia prípadných nedorobkov a poškodení) podpísaného objednávateľom najneskôr
do piatich pracovných dní od odovzdania diela, pričom posledných 10% z ceny diela (zádržné) sa
objednávateľzaviazaluhradiťdo30dníododňanadobudnutiaprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutia

a odstránenia vád a nedorobkov z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela (čl. V Zmluvy).
· Zhotoviteľ bol povinný odo dňa prevzatia staveniska viesť stavebný denník, v zmysle § 46 d) zák.
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (Stavebný
zákon) v jazyku slovenskom, a to originál a 2 kópie originálu. Originál mal ostať v stavebnom denníku,
prvú kópiu mal mať stavebný dozor, druhú kópiu bol zhotoviteľ povinný uložiť oddelene od originálu,

aby bola k dispozícií v prípade straty alebo zničenia originálu. Záznamy v stavebnom denníku bol
oprávnený robiť stavbyvedúci, prípadne jeho zástupca s dennými zápismi. Okrem týchto osôb bol
oprávnený robiť záznamy aj stavebný dozor objednávateľa a ostatné osoby v súlade s ust. § 46d) ods.
3 Stavebného zákona obvyklým spôsobom. Stavebný denník musel byť na stavbe trvalo prístupný,objednávateľ bol povinný svojim podpisom odsúhlasovať priebeh prác a sledovanie uskutočnených
záznamov. Zároveň bolo dohodnuté, že zápismi do stavebného denníka nie je možné meniť alebo
dopĺňaťžiadneustanovenieZmluvy.Akzástupcaobjednávateľado5-tichpracovnýchdnínepripojilsvoje

nesúhlasné stanovisko k vykonaným zápisom v stavebnom denníku, pokladalo sa to za jeho súhlas s
obsahom (čl. VI bod 10, 11, 12 Zmluvy).
· Zhotoviteľ mal písomne vyzvať objednávateľa na prevzatie diela, túto výzvu mu zaslať na adresu
Stavbárov č. 3, Michalovce bezodkladne po ukončení prác na diele. Dielo mal objednávateľ previazať
v mieste výkonu diela podpísaním Protokolu o odovzdaní a prevzatí, v ktorom sa zhodnotí akosť

vykonaného diela a jeho súčasťou budú aj doložené doklady, revízna správa, certifikáty, PD skutočnej
realizácie stavby v štyroch vyhotoveniach v tlačenej podobe, 1 x CD v elektronickej, editovateľnej a
nezamknutej forme, 1 x CD v elektronickom formáte PDF a vyhodnotené merania v zmysle právnych
predpisov, noriem, ako aj interných predpisov. Ak objednávateľ vyhlási, že dielo nepreberá, bol povinný
uviesť dôvody neprebratia diela so súpisom zistených vád a nedorobkov a súpisom termínov/lehôt na
ich odstránenie. Oprávnenou osobou na prevzatie diela za objednávateľa bol Ing. F. E. (čl. VI bod 4

uzavretej Zmluvy). Vady diela, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe, mal objednávateľ bez zbytočného
odkladu reklamovať písomne s uvedením popisu ako sa prejavujú, zhotoviteľ bol povinný písomne
sa vyjadriť k reklamácií do 10-tich pracovných dní po jej doručení. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí,
bude to znamenať jeho súhlas s opodstatnenosťou reklamácie. Vady bol zhotoviteľ povinný odstrániť
bezodplatne a bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie objednávateľom. V

prípade, že zhotoviteľ vady v tejto lehote neodstráni, mal objednávateľ oprávnenie odstrániť vadu sám
alebo prostredníctvom tretích osôb na náklady zhotoviteľa (čl. VII Zmluvy).
· V prípade omeškania zhotoviteľa s vykonaným diela bol zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z ceny časti diela, s ktorou bol zhotoviteľ v omeškaní za každý aj
začatý deň omeškania. V prípade vadného plnenia bol zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo

výške 0,5% z ceny reklamovanej časti diela za každú reklamáciu uplatnenú v písomnej forme, ktorá sa
preukáže ako oprávnená (čl. IX uzavretej Zmluvy).
· Podľa čl. XI bod 2 Zmluvy, objednávateľ bol oprávnený odstúpiť od zmluvy okrem prípadov uvedených
v § 344 a nasl. Obchodného zákonníka aj v prípade ak sa zhotoviteľ dostal do omeškania s vykonaním
diela o viac ako 30 pracovných dní a ak zhotoviteľ nezačne, preruší alebo zastaví vykonávanie diela

z iných dôvodov ako dôvodov na strane objednávateľa alebo z dôvodov skutočností, ktoré zhotoviteľ
nemohol predvídať v čase uzatvorenia zmluvy ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti, ktorú
možno od neho požadovať.

- K prevzatiu staveniska žalobcom došlo 11.3.2015, k ukončeniu prác 18.6.2015. Práce boli žalobcom

prerušené od 23.3.2015 do 13.4.2015, a dňa 28.4.2015 do 5.5.2015 (zistené zo stavebného denníka
predloženého žalobcom).

- Žalovanému bolo Železnicami SR odovzdané stavenisko dňa 4.2.2015. Od 17.2.2015 začal žalovaný
vykonávať práce na uvedenom diele. S montážou Eli rozvodov bolo začaté dňa 11.3.2015, kde ich

montáž a kompletáž trvala do 6.5.2015. Dňa 27.4.2015 bola vykonaná kontrola realizovaných prác, kde
bolo zistené, že v dielni B1.7. sa opravia vypínače na visiacich svietidlách. Na elektrických rozvodoch,
ktoré idú na stenách v lištách sa opraví lištovanie - styky a zároveň sa opravia spoje na prívodnom
kábli k bráne - svorky. Dňa 7.5.2015 bolo zistené a dohodnuté, že dôjde k napojeniu existujúcich
strojov - projektant mal predložiť výkres zapojenia strojov k zrealizovanej elektroinštalácii - do 22.5.2015.

Dňa 10.6.2015 bol zhotoviteľ opätovne upozornený na potrebu ukončenia prác na stavbe s tým, že je
potrebné ukončiť práce, ktoré sú uvedené v zápise v stavebnom denníku a tiež v zápise o technických
prehliadkach a je potrebné do skúšobne osadiť svietidlá, ktoré tam boli pred začatím rekonštrukčných
prác, v miestnostiach dielní osadiť žiarovky a dokončiť núdzové osvetlenie (zistené zo stavebného
denníka vedeného medzi ŽSR a žalovaným).

- Žalobca vyzval žalovaného na prevzatie zhotoveného diela na deň 10.6.2015 s tým, že v tento deň
budú práce žalovanému protokolárne odovzdané (zistené z Výzvy na prevzatie stavby zo dňa 1.6.2015
zaslanej žalovanému poštou dňa 4.6.2015).

- Preberacie konanie, v ktorom žalovaný odovzdával celé dielo investorovi (ŽSR) začalo dňa
18.6.2015, ukončené bolo 30.6.2015. Neboli zistené žiadne ojedinelé drobné nedorobky, vady zrejmé
pri odovzdávaní a prevzatí, nebola potrebná lehota pre odstránenie nedorobkov a vád. Investorom bolaprevzatá dokumentácia 2x PD skutočného vyhotovenia, 1 x elektronicky v PDF a 1x v dwg, Elaborát
kvality (zistené z Protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby).

- Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 19.8.2015, vydaným Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR č.j. 20084/2015/C342-SŽDD/50784 bolo povolené užívanie stavby dráhy
„Rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa vysokého napätia.“ Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.8.2015.

- Žalobca odovzdal žalovanému dohodnutý Elaborát klimatizácie 3x, elaborát kvality stavby -
elektroinštalácia 3x, projekt skutočného vyhotovenia 2, úradnú skúšku: originál 2x, kópia 1x, CD PDF 1x,
CD dwg 1x, revízia elektroinštalácie 4x, revízia bleskozvodu 4x (zistené z listiny označenej „Preberací
protokol medzi zhotoviteľom a objednávateľom zo dňa 12.6.2015).

- Faktúrou č. 2015007 zo dňa 10.3.2015, splatnou 9.4.2015 žalovaný vyúčtoval investorovi ŽSR práce

vykonané v zmysle Zmluvy o dielo sumu 28.910,38 eur s DPH. Faktúrou zo dňa 13.5.2015, splatnou
dňa 12.6.2015 žalovaný vyúčtoval investorovi ŽSR za práce vykonané v zmysle zmluvy o dielo sumu
83.490,99 eur s DPH.

- Odovzdávacie a preberacie konanie stavby, ktorým bolo dielo prevzaté od zhotoviteľa (žalovaného)

bolo ukončené dňa 30.6.2015, po tomto termíne zo strany ŽSR do stavebného denníka neboli
vykonávané žiadne záznamy. Po prevzatí diela od zhotoviteľa boli užívateľom objektu zistené vady, ktoré
boli žalovaným v rámci záručnej doby odstránené (zistené z vyjadrenia ŽSR zo dňa 10.5.2018).

- Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 1.7.2015 list „Odstúpenie od zmluvy“ v ktorom oznamuje, že „spoločnosť

KBL s.r.o. do dnešného dňa dielo v súlade so Zmluvou (čl. III. bod 2) riadne a včas nevykonala a
spoločnosti STAVOCONSULT neodovzdala, preto v súlade s článkom XI bod 2 písm. b) zmluvy a s
primeraným použitím § 347 OBZ odstupuje od Zmluvy v rozsahu nevykonanej časti diela...“

- Žalobca listom „Vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy“ oznámil žalovanému, že nesúhlasí s odstúpením,

pretože všetky práce na diele boli vykonané a že z odovzávania diela dňa 18.6.2015 vyplynulo, že je
riadne vykonané a nedorobky, ktoré boli dôvodom na neprevzatie stavby sa týkali prác (odchýlky na
oknách, podlahách, stenách), ktoré nespadajú pod práce vykonané žalobcom.

- Ing. Ján Z., znalec v odbore elektrotechnika, odvetvie elektro-energetické stroje a zariadenia, odhad

hodnoty elektrotechnických zariadení a elektrotechniky a v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri
práci odvetvie elektrotechnika v znaleckom posudku č. 2/2019 konštatoval, že elektrická inštalácia
vrátane bleskozvodového zariadenia v predmetnom objekte bola vyhotovená v súlade s platnými
technickými predpismi a normami STN, STN NN a pod., kde spôsobilosť prevádzky vykonanej elektrickej
inštalácie a bleskozvodu je preukázaná vyhotovenou Správou o východiskovej revízií elektrického

zariadenia a bleskozvodu objektu SO 03 Rekonštrukcia budovy VVÚZ 2 vypracovanou dňa 30.5.2015
revíznym technickým Jozefom K. bez nedostatkov a rozporov s bezpečnostnými predpismi a potvrdená
Protokolom o úradnej skúške poverenou právnickou osobou - Inšpekciou Dozor Overovanie s.r.o.,
Zvolen, číslo: 007-US/2015/RV podpísanou inšpektorom PPO P.. Q. N. zo dňa 9.6.2015.

-Ing.K.Z.,PhD.,certifikovanýaudítor,vodbornomvyjadrenídoručenomsúdudňa4.9.2019konštatoval,
že zo žalovaných predložených účtovných a iných dokladov je možné určiť rozsah zrealizovaných
prác a dodávky materiálov. Kontrolou účtovných a iných dokladov a ich porovnaním so zápismi
vykonaných prác v stavebnom denníku zistila, že všetky stavebné práce boli vykonané v zmysle zmluvy
o dielo a predloženého rozpočtu prác. Žalovaný teda stavebné práce vykonal v rozsahu ako deklaruje,

vychádzajúc z účtovných dokladov a stavebného denníka. Uviedla, že žalovaný uhradil spoločnosti KBL
faktúru č. 1020150012 zo dňa 20.3.2015, vystavenú na sumu 10.201,50 eur a rozsah prác, ktorý bol
ňou fakturovaný, je riadne evidovaný v účtovníctve, avšak ďalší rozsah prác, ktoré by mali byť vykonané
žalobcom z účtovných dokladov nevyplýva. Dôvodila, že vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených
žalovaným vyplýva, že stavebné práce vykonával v rozsahu ako deklaruje, je nepravdepodobné, aby

z účtovných dokladov žalobcu vyplývalo, že práce realizoval v rozsahu ako ich vyúčtoval faktúrou č.
10201150031. Audítorka na záver zhrnula, že podľa jej názoru je najobjektívnejšie možné zistiť rozsah
vykonania stavebných prác vzhľadom na to, že uplynula určitá doba od odovzdania diela, už len z
účtovných dokladov preukazujúcich výdavky spojené s realizáciou diela a ich správnosť zaúčtovania avedenia v účtovníctve jednotlivej spoločnosti a ich prípadného porovnania so záznamami v stavebnom
denníku.

- Ing. Z. L. v „čestnom vyhlásení“ zo dňa 17.2.2017 potvrdil (ako zástupca MOUSER s.r.o. pracoval
pre zhotoviteľa na diele ako elektrotechnický dozor na základe Osvedčenia o odbornej spôsobilosti
ako elektrotechnik), že dielo, ktoré bolo predmetom Zmluvy, bolo riadne a včas vykonané a Elaboráty
kvality boli odovzdané zhotoviteľovi. Z Osvedčenia o odbornej spôsobilosti zo dňa 1.2.2013 je zrejmé,
že Miroslav L. získal spôsobilosť revízneho technika pre revíziu elektrických zariadení na určených

technických zariadeniach ako elektrotechnik na riadenie činnosti alebo riadenie prevádzky.

- Jozef K. v „čestnom prehlásení“ zo dňa 22.2.2017 potvrdil, že pre zhotoviteľa (žalobcu) vykonal na diele
„ŽSR-Rekonštrukciadielenskejbudovy-skúšobňavysokéhonapätia-PDVrútky“revíziubleskozvodov,
elektrického zariadenia a elektroinštalácie na základe osobitného Osvedčenia o odbornej spôsobilosti a
v súlade s platnými právnymi predpismi a STN a že dielo bolo vykonané v zmysle právnych predpisov,

boliodovzdanérevíznesprávy,origináldokumentovč.001-05/2015/JSa002-05-2005-JSbolodovzdaný
zhotoviteľovi dňa 30.5.2015.

- Vykonanie revízií a úradnej skúšky na stavbe „ŽSR- Rekonštrukcia dielenskej budovy - skúšobňa
vysokého napätia - PD Vrútky“ si žalobca objednal u spoločnosti RUSOB, s.r.o. Trebejov a

elektrotechnickú dozor u spoločnosti MOUSER s.r.o. Trebejov (zistené z objednávky č. 01/05/2015;
01/02/3015).

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 a nasl. OBZ (základné ustanovenia právnej úpravy
zmluvy o dielo), § 551 a nasl. OBZ(právna úprava spôsobu vykonania diela), § 554 a nasl. OBZ. (právna

úprava vykonania diela), § 560 a nasl. OBZ (právna úprava vád diela), § 422 a nasl. OBZ (právna úprava
vád tovaru), § 534 a nasl. OBZ (právna úprava odstúpenia od zmluvy).

8. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 3.2.2015 Zmluvu o dielo č.
SUB/02/2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať dielo bližšie špecifikované

v zmluve. Žalobca vykonal práce na uvedenom diele, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 1020150012 zo dňa
20.3.2015 vystavenou na sumu 10.201,50 eur s DPH, ktorú žalovaný v celom rozsahu uhradil, faktúrou
č. 52015004 zo dňa 16.5.2015 vystavenou na sumu 2.400,00 eur s DPH, ktorú žalovaný uhradil a
faktúrou č. 1020150031 zo dňa 1.6.2015 vystavenou na sumu 24.764,84 eur s DPH, ktorú žalovaný
neuhradil. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nebol vyhotovený Protokol o odovzdaní

a prevzatí diela v zmysle Zmluvy, teda nedošlo k zmluvnému odovzdaniu diela (nakoľko z nej vyplýva,
že dielo sa považovalo za riadne vykonané až dňom jeho protokolárneho odovzdania a prevzatia),
pretože Preberací protokol zo dňa 12.6.2015 predložený zhotoviteľom, len potvrdzuje odovzdanie v
ňom uvedených dokumentov. Keďže ale žalobca dielo vykonával ako subdodávateľ žalovaného, ktorý
zhotovoval dielo pre investora (objednávateľa) Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“) a súdu

bol predložený Protokol o odovzdaní a prevzatí stavby medzi objednávateľom - ŽSR a zhotoviteľom -
STAVOCONSULTspol.s.r.o.,(zktoréhovyplýva,žepreberaciekonaniestavbysazačalodňa18.6.2015,
a skončilo dňa 30.6.2015 s tým, že práce sú vykonané v zmysle Zmluvy o dielo a zápisov v stavebnom
denníku, nie sú žiadne dodatočne požadované práce, nie sú žiadne ojedinelé drobné nedorobky a
vady, zrejmé pri odovzdávaní a prevzatí stavby, investorovi bola odovzdaná projektová dokumentácia,

stavba je realizovaná v zmysle Zmluvy o dielo a je spôsobilá pre uvedenie do prevádzky a trvalé
užívanie) a zároveň bolo na stavbu vydané aj Kolaudačné rozhodnutie Ministerstvom dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa 18.9.2015, súd mal za preukázané, že k dokončeniu a
odovzdaniu diela žalobcom žalovanému muselo dôjsť najneskôr 18.6.2015, na ktorú skutočnosť nemá
vplyv absencia Protokolu o odovzdaní diela medzi žalobcom a žalovaným. Obranu žalovaného, že

fakturované práce neboli vykonané vôbec, resp. boli vykonané vadne považoval za nepreukázanú.
Vychádzal pritom z Protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby medzi ŽSR a STAVOCONZULTOM spol.
s r.o., z ktorého jasne vyplýva, že stavba bola realizovaná v zmysle Zmluvy o dielo, a to bez vád a
nedorobkov. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by boli žalovanému vytknuté akékoľvek vady diela, či už
v priebehu realizácie diela alebo bez zbytočného odkladu po jeho odovzdaní. Pokiaľ ide o údaje uvedené

v stavebnom denníku vedenom medzi žalovaným a ŽSR, tieto podľa názoru súdu prvej inštancie
hodnoverne nepreukazujú existenciu vád diela vykonaného žalobcom, pretože tento denník svedčí len
o zmluvnom vzťahu medzi žalovaným a ŽSR, nie o zmluvnom vzťahu a zrealizovaných prácach zo
strany žalobcu. Žalobca sa k týmto záznamom nemohol vyjadriť, nemohol na ne reagovať a už vôbecz nich nevyplýva, že by žalovaný vytkol žalobcovi akékoľvek vady ním vykonaného diela. Ako neúčinné
vyhodnotil odstúpenie žalovaného od Zmluvy listom zo dňa 1.7.2015, pretože v konaní bolo preukázané
odovzdanie diela žalovanému najneskôr dňa 18.6.2015, teda k tomuto dňu došlo k splneniu povinnosti,

na ktorú sa žalobca zaviazal. Aplikujúc ustanovenie § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, žalovaný
nemohol odstúpiť od zmluvy z dôvodu omeškania žalobcu s vykonaním diela potom, čo mu bolo dňa
18.6.2015 odovzdané dielo bez vád. Pokiaľ ide o žalobcom predložený znalecký posudok, tento dal
odpoveď na otázku, či elektrická inštalácia v objekte ŽSR - Dielenská budova - skúšobňa vysokého
napätia bola vyhotovená v súlade s platnými technickými predpismi, ktorá otázka však nebola medzi

stranami sporná. Spornou bola otázka, kto tieto práce vykonal a v akom rozsahu a na túto otázku
posudok neodpovedá, preto pre rozhodnutie súdu nemá význam. Súd prvej inštancie neprihliadol k
Odbornému vyjadreniu vypracovanému Ing. K. Z., PhD., pretože súdu bolo predložené až po márnom
uplynutí lehoty na jeho predloženie, teda nebolo predložené včas. Keďže vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca dielo vykonal v rozsahu ako sa zmluvne zaviazal a dielo
nemalo žiadne vady, žalobe vyhovel, a to aj pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý priznal v súlade s §

369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynula dohoda strán sporu, že žalobca vykoná dielo najneskôr
do 1 mesiaca odo dňa odovzdania/prevzatia staveniska. Stavenisko bolo odovzdané žalobcovi dňa
20.3.2015, teda dielo malo byť vykonané dňa 20.4.2015. Rovnako bolo v konaní preukázané, že k

odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným došlo najneskôr dňa 18.6.2015. Neposkytnutie súčinnosti zo
strany žalovaného preukázané nebolo. Žalobca sa teda dostal do omeškania s vykonaním diela o 59 dní
(od21.4.2015do18.6.2015).Preukázateľnevykonalprácevhodnote8.501,25eurbezDPH,vyúčtované
faktúrou č. 1020150012 zo dňa 20.3.2015 na sumu 10.201,50 eur s DPH. Bola mu vyplatená faktúra
vystavená na sumu 2.400,00 eur s DPH. Pri výpočte zmluvnej pokuty tak súd vychádzal len z ceny

časti diela, s ktorou bol zhotoviteľ v omeškaní, ktorá predstavuje z celkovej dohodnutej ceny diela sumu
23.144,87 eur (33.646,12 eur - 8.501,25 eur - 2.000,00 eur) a z cien bez DPH. Celková zmluvná pokuta,
ktorú má žalobca zaplatiť tak predstavuje sumu 6.827,48 eur (23.144,87 eur x 0,5% x 59 dní). V tejto
časti preto vzájomnej žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti nárok uplatnený vzájomnou žalobou zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi
náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov konania o uplatnenom vzájomnom návrhu rozhodol podľa § 255 ods. 2
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Proti rozsudku - jeho I., III., IV. a V. výroku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm.e/, f/ a h/ CSP.

13. Zotrváva na tvrdení, že nárok uplatnený žalobou je nedôvodný, pretože žalobca dielo nerealizoval
v rozsahu ako tvrdí v podanej žalobe. Dielo realizoval sám žalovaný alebo prostredníctvom
subdodávateľov, čo takmer zhodne potvrdil svedok Ing. E., vykonávajúci funkciu stavbyvedúceho a
stavebného dozoru a tiež certifikovaná audítorka Ing. Z., PhD. v Odbornom vyjadrení. Argumentuje,
že v zmysle vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo v konaní sporné, že dielo

bolo vykonané v rozsahu ako bolo vymedzené v zmluve o dielo, ale spornou bola skutočnosť, ktorá
zo sporných strán a v akom rozsahu dielo realizovala. Má za to, že závery predloženého odborného
vyjadrenia v kontexte so svedeckou výpoveďou Ing. E. túto spornosť vyriešili jednoznačne v prospech
tvrdení odvolateľa.

14. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, pretože bolo
preukázané, že práce vykonal iba v rozsahu, ako boli vyúčtované fa.č. 10201150012 vystavenom na
sumu 10.201,10 eur, ktorá mu bola riadne a včas zaplatená. Argumentuje, že žalobca na preukázanie
ním tvrdených skutočností (na preukázanie nároku na zaplatenie ceny diela v sume 24.764,84 eur),
predložil iba svoju výpoveď (subjektívne tvrdenie, že žalovaný mu odmietol podpísať súpis vykonaných

prác a prevzatie diela), ním vypracovaný stavebný denník, ktorý podľa výpovede Ing. E. neviedol a
nepredkladal žalovanému na podpis a znalecký posudok preukazujúci iba skutočnosť, že dielo bolo
vykonané v súlade s technickými normami.15. Odvolateľ uvádza, že ak v konaní namietal, že dielo bolo vykonané vadne, mal na mysli iba časť
diela, ktorú žalobca reálne vykonal v rozsahu, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 10201150012 zo dňa
20.3.2015 v sume 10.201,50 eur, ktorú mu žalovaný riadne a včas zaplatil aj napriek vadám. Žalovaný

nemohol reklamovať u žalobcu vady diela, ktoré nebolo nikdy vykonané. Zdôraznil, že stavebný denník
predloženýžalobcomvyhotovilsámžalobcaaždodatočnebeztoho,abyhožalovanývideladoložilhoaž
do súdneho konania. Preto je skutočnosť, že súd vychádzal pri rozhodovaní z tohto denníka ako dôkazu
nepochopiteľná, pretože žalobca ho nepredkladal ani v trestnom konaní, ktoré sám inicioval a ktoré sa
viedlo pred dátumom jeho predloženia súdu prvej inštancie. Keďže žalobca ho žalovanému nikdy počas

realizácie diela nepredložil, takže žalovaný nemohol nič v súvislosti s uvedeným namietať, resp. odobriť,
čo potvrdil aj Ing. E.. Záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by dielo vykonané
žalobcom malo vady, resp. že by žalovaný musel dielo dokončiť, resp. vady diela odstraňovať sám alebo
cestou subdodávateľov je v hrubom rozpore s odborným vyjadrením Ing. Z., PhD.. Súd ustálil, že dielo
bolo odovzdané bez vád, čo vyplýva aj z odovzdávacieho protokolu. Rozhodujúcou skutočnosťou je
však to, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebol odovzdávací protokol podpísaný a protokol medzi

žalovaným a ŽSR, nemožno pokladať za preberací protokol vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

16. Za nesprávne považuje odvolateľ aj zamietnutie vzájomného návrhu nad sumu 6.827,48 eur a
naďalej zotrváva na tvrdení, že žalobca bol v omeškaní s vykonaním diela 71 dní. Za základ, z ktorého
sa vypočítava výška zmluvnej pokuty sa považuje cena diela, resp. jej časť, s ktorou bol žalobca v

omeškaní. V súlade s uzavretou Zmluvou o dielo nebolo dohodnuté, aby bolo možné dielo odovzdať po
častiach, preto za dátum ukončenia omeškania s odovzdaním diela je potrebné považovať dátum, kedy
bolo riadne dokončené a odovzdané celé dielo. Preto je nutné pri výpočte zmluvnej pokuty vychádzať
z ceny diela 33.646,12 eur.

17. Na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie považuje odvolateľ skutočnosť, že súd
nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - Odborné vyjadrenie Ing. Z., PhD. Tento dôkaz bol žalovaným
predložený v čase rozhodovania súdu, preto sa ním súd mal zaoberať, nakoľko bolo zo strany
žalovaného riadne odôvodnené, prečo tento dôkaz nemohol z objektívnych dôvodov predložiť v rámci
sudcovskej lehoty.

18. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil.

19. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

23. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom nie sú naplnené. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver. Zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) i na
zdôraznenie ich správnosti a k podstatným námietkam uvedeným v odvolaní navyše udáva:

26. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu - nevykonaniu žalovaným predloženého dôkazu
Odborného vyjadrenia Ing. K. Z. odvolací súd udáva:

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predložil súdu písomné podanie „VEC: Objednávka
súkromného znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia“, zo dňa 22.1.2019, ktorým si u Ing. K.

Z., PhD. objednal vyhotovenie súkromného znaleckého posudku pre účely prebiehajúceho súdneho
konania, kde žiada odpovede na otázky, či je možné, vychádzajúc z účtovných dokladov, stavebného
denníka a iných účtovných dokladov, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ktoré by v prípade potreby
predložili sporné strany, určiť kto a v akom rozsahu realizoval stavebné práce na diele; ak áno, žiada aj
verifikovať tvrdenia sporových strán, čo sa týka realizácie stavebných prác, či vykonali práce na diele v

rozsahu ako uvádzajú vo svojich tvrdeniach, ktoré sú obsahom súdneho spisu a zároveň uviesť všetky
ďalšie okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie danej veci.
Ing. Z. oboznámila predbežný termín jeho vypracovania k 28.2.2019. Po oboznámení tejto skutočnosti
právnym zástupcom na pojednávaní konanom dňa 4.2.2019, súd pojednávanie odročil na neurčito
s tým, že žalovanému uložil odborné vyjadrenie predložiť do 11.3.2019. Podaním zo dňa 3.4.2019

(doručenom právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.4.2019) konajúci súd vyzval žalovaného na
predloženie odborného vyjadrenia. Vyjadrenie bolo súdu predložené až dňa 4.9.2019, teda po márnom
uplynutí lehoty na jeho predloženie.

28. V súvislosti s týmto posudkom odvolateľ namieta, že súd nevykonal tento dôkaz, ale napriek tomu

ho doručil na pojednávaní žalobcovi, tento sa k nemu vyjadril a súd ho uvádza aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Dôvodí, že tento dôkaz bol predložený v čase rozhodovania súdu, preto sa s ním súd
mal zaoberať, nakoľko bolo žalovaným riadne zdôvodnené, prečo nemohol byť z objektívnych dôvodovpredložený v rámci sudcovskej lehoty (rozsiahlosť spisu). Argumentuje, že procesným postupom súdu
tak došlo k stavu, keď súd uviedol, že neprihliada na dôkaz, o ktorom už rozhodol, že ho vykoná.

29. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie uvedený dôkaz pripustil s odvolaním sa na
§ 470 ods. 2 druhá veta CSP (podľa ktorej ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
jehoúčinnosti,nemožnouplatňovaťjehoustanoveniaopredbežnomprejednaníveci,popretískutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany) argumentujúc,
že keďže konanie začalo dňa 24.2.2016 (t.j. pred nadobudnutím účinnosti CSP) mohlo by sa jeho

nepripustenie (aj keď po viac ako 2 rokoch od začatia konania) javiť byť v rozpore s vyššie citovaným
ustanovením. Inými slovami; súd prvej inštancie dovolil žalovanému tento dôkaz predložiť, na základe
jeho oznámenia, že na jeho vypracovanie dal príslušnému znalcovi pokyn (aj keď nebyť § 470 os. 2 CSP
tak nemusel urobiť, pretože ho žalovaný mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania - 153 CSP) a určil mu na jeho predloženie lehotu. Keďže táto dodržaná
nebola a jej prekročenie bolo výrazné (6 mesiacov po jej uplynutí, predložený 5 dní pred vytýčeným

pojednávaním), na tento dôkaz neprihliadol. Tento jeho procesný postup je plne v súlade s ust. § 470
ods. 2 CSP a žiadnym spôsobom mu neodporuje, pretože zásada v ňom vyjadrená neznamená, že
nové dôkazy, ktoré súd pripustí, resp. na ich predloženie poskytne procesnej strane priestor, môžu byť
predkladané kedykoľvek, mimo lehôt určených súdom. To, že sa súd prvej inštancie o tomto odbornom
vyjadrení v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje na uvedenom nič nemení. Navyše v odôvodnení

vysvetľuje iba skutočnosť, prečo naň pri rozhodovaní neprihliadol.

30. K samotnému rozhodnutiu súdu odvolací súd udáva:

31. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -

povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej

obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranusporunepriaznivérozhodnutie. Uniesťdôkaznébremenotedazjednodušenepovedanéznamená
produkovať dôkazy, ktoré vedú k vysokej pravdepodobnosti uvedeného tvrdenia. Inštitút dôkazného
bremena umožňuje v podstate súdu rozhodnúť aj vtedy, keď tvrdenia strán sporu predloženými dôkazmi
úplne jednoznačne preukázané nie sú.

32. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

33. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia ceny za vykonané dielo tvrdiac, že si splnil svoju povinnosť
z uzavretej zmluvy vykonať dielo, a to jeho riadnym ukončením a odovzdaním (§ 554 OBZ). Toto tvrdenie
bol v konaní povinný preukázať, t.j. poskytnúť naň dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Žalovaný
tvrdil, že žalobca na zaplatenie ceny diela nemá nárok, pretože dielo bolo vykonané vadne (vady

sa týkali časti diela, cenu ktorého žalobca zaplatil) a časť diela (zhotovenia ceny ktorého sa žalobca
domáha v konaní) nebola žalobcom vykonaná vôbec, (bola vykonaná subdodávateľmi žalovaného, resp.
samotným žalovaným).

34. § 560 OBZ vymedzuje, kedy je dielo vadné tak, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá

výsledku určenému v zmluve. Dielo má teda vady aj vtedy, ak nebolo vyhotovené v rozsahu, v akom
podľa uzavretej zmluvy malo byť.

35. Obchodný zákonník vymedzuje nároky z vád diela v § 564 OBZ odkazom na § 436 až § 441
OBZ (primerane) a zároveň v § 562 ods. 2 OBZ ukladá pod hrozbou nepriznania nárokov z vád diela

objednávateľovi povinnosť tieto vady zhotoviteľovi oznámiť. Forma, ani náležitosti tohto oznámenia
(okrem písomnosti) zákonom dané nie sú, t.j. strany sa môžu dohodnúť aj na ich oznámení v stavebnom
denníku atď.36. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom vady diela žalobcovi oznámil (pre
úplnosť odvolací súd udáva, že ak by aj žalobca stavebný denník neviedol, vady mohli byť oznámené
aj iným spôsobom pri zachovaní podmienky písomnosti).

37. V súvislosti s vadným plnením má objednávateľ diela nároky rozlíšené podľa toho, či ide o vady diela
spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 OBZ) alebo nepodstatným spôsobom (§
437 OBZ). Nárokmi z vád diela sú odstránenie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej
časti diela, odstránenie právnych vád; pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, primeraná zľava

z ceny a odstúpenie od zmluvy. Objednávateľovi teda nevzniká nárok na odstránenie vád vlastnými
zamestnancami, resp. kýmkoľvek iným. Keďže ale ustanovenia §§ 436-441 a § 564 nie sú kogentnými
ustanoveniami, t.j. ustanoveniami, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (vymedzené v § 263
ods. 1 OBZ) môžu sa strany zmluvy dohodnúť aj na inom nároku z vád diela, pretože nároky upravené
v § 436 až § 437 OBZ môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť.

38. Vyššie uvedeným chcel odvolací súd odvolateľovi zdôrazniť, že nepostupoval pri tvrdenom vadnom
plnení zhotoviteľa (žalobcu) v súlade s právnou úpravou Obchodného zákonníka vzťahujúcou sa
na danú problematiku, t.j. v konaní nepreukázal, že vady diela akýmkoľvek spôsobom (rešpektujúc
požiadavku písomnosti) žalobcovi oznámil; následne uplatnil niektorý zo zákonných nárokov z vád
diela, resp. sa so žalobcom dohodol na inom nároku - odstránení vád diela treťou osobou (prípadne

vlastnými zamestnancami), ako v prejednávanej veci riešil vady diela (jeho tvrdenie, že dielo dokončili
jeho zamestnanci, resp. iní subdodávatelia).

39. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nevyvrátil tvrdenie
žalobcu (ktoré má aj odvolací súd preukázané dôkazmi uvedenými súdom prvej inštancie), že ním

vykonané dielo bolo vykonané riadne, t.j. zodpovedá výsledku uvedenému v zmluve. Na uvedenom nič
nemení ani skutočnosť, že dielo nebolo protokolárne žalovanému odovzdané, pretože bolo preukázané,
že bolo odovzdané investorovi a bolo odovzdané bez vád.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že vecne správne je aj rozhodnutie o nároku žalovaného uplatneného

vzájomnoužalobou.ČlánokIXbod1Zmluvytotižukladázhotoviteľovipovinnosťzaplatiťzmluvnúpokutu
vo výške 0,05% z ceny časti diela, s ktorou je zhotoviteľ v omeškaní. Žalobca bol v omeškaní len s
vykonaním časti diela v rozsahu 23.144,87 eur (cena diela 33.646,12 eur - 10.501,25 eur ako žalovaným
zaplatená cena vykonaných prác). Určenie rozsahu, z akého sa má zmluvná pokuta vypočítať, nie je
závislé od skutočnosti, či bolo alebo nebolo dohodnuté odovzdanie diela po častiach, ale od rozsahu

prác, ktorých sa omeškanie týkalo.

41. Na základe uvedeného bol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený (§ 387
ods. 1 CSP), a to aj pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).