Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200704
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1619200704.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o

maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom
Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXX/XX, U. a otca S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, N., o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

r o z h o d o l :

Maloletý H. Y., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec S. S., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
výživným vo výške 120 EUR mesačne počnúc dňom 20.03.2019, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Zročné výživné na maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 20.03.2019 do 31.08.2020 vo
výške 2 086,45 EUR je otec S. S., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných

mesačných splátkach vo výške splátky 60 EUR spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto
rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé
plnenie.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.03.2019 žiadala matka maloletého, aby súd zveril

maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca plnením si vyživovacej povinnosti vo výške 200
EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloletého
po jeho narodení vôbec nezaujímal. Prvýkrát ho videl, keď mal maloletý jeden mesiac. Od narodenia
maloletého platil matke výživné vo výške 150 EUR mesačne. Od decembra 2018 prestal prispievať
na výživu maloletého. O maloletého nejaví žiaden záujem. So starostlivosťou o maloletého pomáha
navrhovateľke jej matka, ktorá je na dôchodku. Navrhovateľka sa musela zamestnať, aby zvládla chod
domácnosti. Pracuje ako operátor vo výrobe. Výška jej čistého mesačného príjmu predstavuje približne

sumu 520 EUR mesačne. Keďže má syn 2 roky, poberá aj rodičovský príspevok vo výše 220,70 EUR. Iné
vyživovacie povinnosti nemá. Výšku príjmu otca navrhovateľka nepozná, ale podľa slov otca, v čase keď
boli spolu, bol jeho príjem okolo 2000 EUR mesačne. Otec má ešte jedno dieťa. Náklady na maloletého
predstavujú sumu približne 384 EUR mesačne. V tom je zahrnuté bývanie, energie, strava, oblečenielieky plienky, záľuby, hygienické potreby a doprava. Navrhovateľka platí hypotéku na byt, v ktorom žije,
vo výške 139 EUR mesačne. Keďže výhradne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého a jej príjem
je pravdepodobne o viac než polovicu nižší ako príjem otca, navrhuje, aby sa otec podieľal na úhrade

nákladov maloletého vo vyššej miere než ona.

2. Otec maloletých detí súhlasil s návrhom, čo sa týka zverenia maloletého do starostlivosti matky, s
navrhovanou výškou výživného však nesúhlasil a na pojednávaní ako výživné navrhol sumu vo výške
50 EUR mesačne. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s matkou nikdy nemal žiaden

vzťah, matka otca zavádzala a predložila mu lekársku správu o neplodnosti. Má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť, a to dcéru, na ktorú mu súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 140 EUR spolu so splátkou
zročného výživného vo výške 20 EUR mesačne. Matke viackrát finančne pomohol, spolu je to okolo
950 EUR, ktoré mu do dnešného dňa nevrátila a na prispievaní na maloletého sa dohodli na sume
50 EUR. Po dohode posielal matke sumu podľa jeho situácie. Od 23.05.2017 do 26.04.2019, kedy
matke poslal poslednú splátku, poslal matke sumu 950 EUR, ktoré otcovi nevrátila ako sľubovala. Na

účet poslal matke o 1500 EUR viac ako sa ústne dohodli (35 splátok po 50 EUR), a to 3250 EUR. Za
minulý rok zarobil ako živnostník 2050 EUR, za predošlý rok mu zostala povinnosť platiť do Sociálnej
poisťovne 158,11 EUR, do zdravotnej poisťovne 66,78 EUR a platí aj exekúciu 55 EUR. Na bývanie by
mal prispievať sumou 300 EUR, na čo momentálne nemá, tiež na stravu 150 EUR, ktoré tiež nemá.
Lekára nenavštevuje, lebo mu to nedovolí finančná situácia. Býva ako sa mu dá, väčšinou u kamarátov.

Nemá ani sám na seba, jeho finančná situácia sa rapídne zhoršila na základe jeho zdravotného stavu.

3. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca
maloletého, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., svoju neúčasť
neospravedlnil. Súd musí v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný, a to v zmysle

ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku.

4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletého, vyčíslením nákladov na
maloletého, potvrdeniami o vklade finančných prostriedkov otcom na účet matky, výpismi z účtu

matky, potvrdením o nemocenských dávkach (materské) za obdobie od 28.01.2017 do 22.09.2017,
potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku za roky 2017, 2018 a 2019,
potvrdeniami o príjme matky, faktúrami otca, daňovým priznaním otca za rok 2019 a 2018, dokladom
o vklade na účet - splátka úveru otca, oznámením Sociálnej poisťovne o zmene výšky vymeriavacieho
základu, oznámením VŠZP o výške preddavku na poistné, zoznamom veriteľov dlžníka (otca),

rozsudkom OS Bratislava č.k. 28P/103/2019-48 zo dňa 17.12.2019, vyjadrením G. U., odpoveďou na
lustráciu v Sociálnej poisťovni na otca a matku a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

5. Pri výsluchu navrhovateľka uviedla, že jej čistý mesačný príjem je okolo 580 EUR. Otec do podania

návrhu na súd prispieval sumou 150 EUR mesačne. Keď prestal otec na výživu maloletého prispievať,
podala návrh na súd. Od podania návrhu neuhradil nič. Matka býva v 3-izbovom byte spolu s maloletým
a jej matkou. Byt je v jej výlučnom vlastníctve. Vlastní motorové vozidlo P. V., r.v. 2007. Jej náklady
a náklady na maloletého sú v zmysle vyčíslenia doručeného súdu. Maloletý je zdravý, od septembra
nastúpi do MŠ. Keď je matka v práci, stará sa o maloletého jej matka. Styk s otcom nie je potrebné

upravovať. Otec sa o maloletého vôbec nezaujíma. Na ďalšom pojednávaní doplnila, že otec bol minulý
rok na dovolenke v Egypte so svojou priateľkou a podľa nej pracuje na čierno. Celý čas to tak robil a robí
totakajteraz.Súhlasilastým,abyzročnévýživnébolohradenévprimeranýchsplátkachspolusbežným
výživným. Maloletý už nastúpil do MŠ v U., kde platí mesačne 35 EUR za stravu a 30 EUR školné.

6. Pri výsluchu otec uviedol, že momentálne je bez príjmu. Je vyučený murár. Pracuje sám, v súčasnosti
len brigádne. Pred rokom a pol vedel zarobiť okolo 1 000 - 1 500 EUR v čistom. Za celý minulý rok zarobil
len okolo 6 000 EUR, z čoho musí platiť odvody. Nevlastní byt ani motorové vozidlo ani telefón. Nemôže
sa zamestnať, pretože nemá účet. A nemá účet, pretože má exekúcie a exekútor mu ho zablokuje. Býva
u známeho. S priateľkou sa rozišiel a tá ho okradla o peniaze. Odvtedy sa nevie postaviť na nohy. V

súčasnosti zarába okolo 200 až 300 EUR mesačne, čo minie na bývanie. Z peňazí, ktoré mu zostanú
uhradí odvody a zvyšok pošle na výživné. Súd mu určil výživné na dcéru 140 Eur mesačne. Ani to
nedokáže platiť. Posiela jej okolo 50 - 70 EUR. Mesačne spláca dlh spoločnosti INTRUM vo výške 105
EUR. Od začiatku roka nevystavil ani jednu faktúru. Od budúceho mesiaca chce zrušiť živnosť. Eštenevie, čo bude robiť. Matke do podania návrhu na súd posielal 150 EUR mesačne, ale to len preto,
že ho vydierala, že oznámi jeho priateľke, že majú spolu dieťa. Keď ho priateľka opustila zobrala mu
všetky peniaze a už nemal na výživné. Má viacero dlhov, spláca však len pohľadávku voči spoločnosti

INTRUM. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že živnosť zatiaľ nezrušil ani sa nezamestnal. Od podania
návrhu neuhradil žiadnu sumu výživného. Nie je pravda, že pracuje na čierno, je to klamstvo. Je pravda,
že bol v Egypte na dovolenke.

7.Kolíznyopatrovníkvkonaníuviedol,žeotecbysimalzabezpečiťadekvátnypríjem.Dieťanarozdielod

otca nemôže ísť pracovať. Vzhľadom na región, kde otec žije, by nemalo byť určené výživné menej ako
100 EUR mesačne, pričom výška výživného 120 EUR mesačne sa mu javila ako primeraná vzhľadom
na vek maloletého ako aj vzhľadom k tomu, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť - dcéru, ktorá je
staršia ako maloletý, kde bola súdom určená vyživovacia povinnosť 140 EUR mesačne.

8. Podľa vyčíslenia nákladov na maloletého má matka s maloletým mesačné náklady priemerne vo

výške 384 EUR, a to výdavky spojené s bývaním 52 EUR, strava 200 EUR, ošatenie 35 EUR, hygienické
pomôcky 60 EUR a iné výdavky na lieky, cestovné a záujmové aktivity 37 EUR.

9. Podľa potvrdení o príjme matky dosiahla matka v roku 2019 priemerný čistý mesačný príjem vo výške
555 EUR a v roku 2020 okolo 590 EUR. Matka tiež poberá prídavky na dieťa vo výške 24,95 EUR.

10. Podľa daňového priznania otca za rok 2018 otec v roku 2018 dosiahol príjmy vo výške 9200 EUR
pri výdavkoch 6094,86 EUR, t.j. základ dane vo výške 3105,64 EUR. Podľa daňového priznania otca za
rok 2019 otec v roku 2019 dosiahol príjmy vo výške 6000 EUR pri výdavkoch 5352,42 EUR, t.j. základ
dane vo výške 647,58 EUR. Podľa otcom doložených dokladov otec platí odvody do Sociálne poisťovne

167,89 EUR a 70,91 EUR ako poistné na verejné zdravotné poistenie.

11. V podaní doručenom súdu dňa 19.06.2020 sa pani Lukáčková (bývalá partnerka otca a matka jeho
dcéry) vyjadrila, že otec jej dával väčšinu peňazí, čo zarobil, ale len preto, že nevedel s nimi hospodáriť
a čo mal skončilo v automatoch. Nie je pravda, že by ho ona vyhodila a zobrala mu veci. Odišiel od nej

sám a má novú priateľku, u ktorej býva. Podotkla, že je šikovný majster a nikdy nemal problém s prácou.

12. Otec na pojednávaní dňa 03.07.2020 po tom, čo sa súd pokúsil o uzatvorenie rodičovskej dohody
a uviedol predbežné právne posúdenie, vzniesol do zápisnice súdu námietku zaujatosti voči sudkyni, z
dôvodu, že nerešpektuje jeho doklady a nevychádza z nich, o čom sa dozvedel na pojednávaní. Súd

na uvedenú námietku zaujatosti s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 C.s.p. neprihliadal, keďže sa
týkala len okolností, ktoré spočívajú v rozhodovacej činnosti súdu.

13.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom
obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje

povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú
výchovu maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

24.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.30. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.
5 Zákona o rodine).

31. Prihliadajúc na záujem maloletého a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že
je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý je od narodenia vo faktickej
starostlivosti matky, otec sa o maloletého vôbec nezaujíma. Keďže mal súd za preukázané, že
rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do

starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja
rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú
otcovi v plnom rozsahu zachované. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a
povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.

32. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon
osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého,
teda povinného ako aj matky maloletého. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať
plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne,
keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča, alebo potreby iné (Krajský súd Trenčín, sp.zn. 6Co/1162/2015).

33. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež

vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

34. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch
rodičov, má súd za to, že výška výživného 120 Eur je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného
súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletého. Maloletý je zdravý, začal navštevovať
predškolské zariadenie. Matka má s maloletým bežné náklady zodpovedajúce jeho potrebám a veku.

Matka si vyživovaciu povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého,
ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Otec maloletého sa nijakým spôsobom nepodieľa na
starostlivosti o maloletého, nejaví o neho akýkoľvek záujem a od podania návrhu na súd ani finančne na
výživumaloletéhoneprispieva.Súdjetohonázoru,žejevschopnostiachamožnostiachotcamaloletého
platiť stanovené výživné. Otec je v produktívnom veku, pričom v konaní neboli preukázané žiadne

skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili. Otec v konaní argumentoval najmä
tým, že je v zlej finančnej situácii, má exekúcie, okradla ho partnerka, dosahuje nízky príjem. Zároveň
uviedol, že pred rokom až rokom a pol vedel zarobiť aj sumu okolo 1000 až 1500 EUR mesačne.
Súd nemal za preukázané, že by dosahovanie aspoň takéhoto príjmu naďalej nebolo v možnostiach a
schopnostiach otca.

35. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. princíp potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu
potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom

na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax,
jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v
prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). S ohľadom na
uvedený princíp potencionality príjmu nevychádzal preto súd len z príjmov zistených z daňových priznaní

otca ale z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol
dosiahnuť.36. Pri určení výšky výživného zohľadnil súd aj skutočnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovacia povinnosť,
a to 5 ročnú dcéru, na ktorú je v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/103/2019-48
zo dňa 17.12.2019 povinný prispievať sumou vo výške 140 EUR mesačne spolu so splátkou zročného

výživného vo výške 20 EUR. Zodpovednosťou otca je, aby si svoju vyživovaciu povinnosť adekvátne
plnil a zabezpečil riadnu výživu všetkých svojich maloletých detí. Otec musí vynaložiť potrebné úsilie
o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby všetky svoje deti mohol v primeranom a požadovanom
rozsahu uživiť. Otec je vyučený murár s niekoľkoročnou praxou a bezpochyby pri vynaložení dostatočnej
snahy je v jeho možnostiach a schopnostiach si adekvátny príjem zabezpečiť. Okrem toho zo samotného

vyjadrenia otca vyplýva, že dôvodom prečo nie je zamestnaný je to, že sa chce vyhnúť zrážkam zo
mzdy exekútorom. Táto skutočnosť, teda že má otec exekúcie, však nijako otca neospravedlňuje z
jeho povinnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a za tým účelom vykonávať zárobkovú činnosť
zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam.

37. Súd zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 120 EUR

mesačneodpodanianávrhu,pretomuselrozhodnúťajozročnomvýživnomkudňuvyhláseniarozsudku,
t.j. za obdobie od 20.03.2019 do 31.08.2020. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu
2 086,45 EUR a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac marec 2018 vo výške 46,45 EUR
(120/31 x 12 dní) a výživného za obdobie mesiacov apríl 2019 až august 2020, t.j. 17 mesiacov x 120
EUR (2040 EUR + 46,45 EUR). Vo zvyšnej časti požadovaného výživného súd návrh matky zamietol,

keďže sa domáhala priznania výživného vo výške 200 EUR mesačne.

38. Podľa ust. § 232 ods 1. Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 60 EUR pod stratou výhody
splátok, a to najmä s ohľadom na celkové majetkové pomery otca ako aj vzhľadom k tomu, že matka
maloletého s tým súhlasila.

40. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým
alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).