Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010459
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010459.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

P. V., G.. XX.X.XXXX Z. M., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 29.5.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: P. V., G.. XX.X.XXXX Z. M., trvalé bydlisko G. M. G. Z., E. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 4.3.2019 v čase o 15:00 h v Novom Meste nad Váhom, na ulici E. Č.. XX v ubytovni nútil
poškodeného C. C., G.. XX.XX.XXXX, aby s ním išiel do banky vybrať peniaze a to úver vo výške 5.000,-
Eur a ak tak neurobí, tak ho zbije, a roztrhá mu časopisy Nota bene, ktoré poškodený predáva v Novom
Meste nad Váhom pred OC Kaufland, na čo mu poškodený povedal, že keď ho teda nezbije, tak pôjde
s ním do banky a požičia si pre neho tie peniaze v sume 5.000,- Eur, následne prišiel za poškodeným
do uvedenej ubytovne na E. XX Z. G. M. G. Z. dňa 5.3.2019 v čase o 15:00 h, kde mu povedal, že pôjdu

tie peniaze do banky vybrať dňa 8.3.2019, s čím poškodený súhlasil z obavy pred zbitím a roztrhaním
časopisov Nota bene, čo sa zopakovalo aj dňa 7.3.2019 v čase o 09:30 h pred OC Kaufland, pričom
dňa 8.3.2019 v čase o 08:30 h prišiel za poškodeným pred OC Kaufland v Novom Meste nad Váhom,
kde mu povedal, že pôjdu spolu do banky pre tých 5.000,- Eur, poškodený súhlasil a v čase o 09:15
h dňa 8.3.2019 vošiel spoločne s obžalovaným do pobočky banky Slovenskej sporiteľne, a.s. v Novom
MestenadVáhom,NámestieSlobody22,kdepoškodenýpožiadalospotrebiteľskýúvervovýške5.000,-
Eur, a tento mu bol aj bankou neskôr schválený a dňa 8.3.2019 v čase o 12:11 h prevzal poškodený
v pobočke banky Slovenskej sporiteľne, a.s., po odrátaní poplatku, úver vo výške 4.997,- Eur a tieto

peniaze následne po odchode z banky vonku na presnejšie nezistenom mieste v Novom Meste nad
Váhom odovzdal P. V., ktorý mu z nich odovzdal naspäť čiastku 97,- Eur po čom odišiel na neznáme
miesto, čím týmto konaním spôsobil C. C. škodu v celkovej výške 4.900,- Eur,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho

veku a spôsobil ním väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/65/2019 zo dňa 4.12.2019, právoplatný
dňa 5.12.2019, a ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou 36 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Výrok o ochrannom opatrení ostáva nedotknutý.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému C. C., G..
XX.XX.XXXX, trvale bytom C.-L., O., prechodne bytom E.T. Č.. XX, G. M. G. Z. škodu vo výške 4.900 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom podal dňa 5.12.2019 na tunajšom súde

obžalobu sp. zn. Pv 235/19/3304-23 zo dňa 27.11.2019 na obžalovaného P. V., pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 14.2.2020 požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie, ktorý obhajca mu bol ustanovený. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom dňa 26.5.2020 po poučení o možnosti urobiť
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku, i podľa
§ 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Trestného zákona a po porade s obhajkyňou vyhlásil podľa § 257 ods. 1

písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto
samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu

odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom

o treste. Obžalovaný pritom uznal aj uplatnenú škodu vo výške 4.900 €. Na základe uvedeného, súd
potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného zločinu.Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 26.5.2020 vykonal dokazovanie iba prečítaním
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku a oboznámením spisov tak ako to
vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a na pojednávaní dňa 29.5.2020 vyhlásil rozsudok.

Zodpisuzregistratrestovsúdzistil,žeobžalovanýboldoposiaľ12krátodsúdenýzaspáchanietrestného
činu, prevažne za majetkovú trestnú činnosť podvodov, krádeží, ako mladistvý bol odsúdený aj za
vydieranie. Okrem toho bol odsúdený za drogový trestný čin rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. 1T/232/2008 zo dňa 1.10.2008, právoplatným toho istého dňa. Posledný krát bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/65/2019 pre prečin

nebezpečného vyhrážania na podmienečný 18 mesačný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou 3
roky. Obžalovanému boli ukladané podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Z oboznámeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/232/2008 vyplýva, že
obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 1.10.2008, právoplatným dňa 1.10.2008 uznaný za vinného a
odsúdený zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 58 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Z oboznámeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/65/2019 vyplýva, že
obžalovaný bol v danom konaní trestným rozkazom zo dňa 4.12.2019, právoplatným dňa 5.12.2019
uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) s

poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
18 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov. Tiež mu bolo
uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Trestný rozkaz mu bol doručený
dňa 5.12.2019. V tomto konaní obžalovaný nepriznával spáchanie trestnej činnosti, bol odsúdený pri
prevahe priťažujúcich okolností pri neexistencii žiadnej poľahčujúcej okolnosti, ani podľa § 36 písm. l)

Trestného zákona.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov nevyplýva, že by sa obžalovaný dopustil
spáchania priestupkov.
Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody
len veľmi sporadicky pracuje. V roku 2016 odpracoval cca 4 mesiace v rámci rôznych dohôd o pracovnej

činnosti, od 12.11.2016 už nikde oficiálne nepracoval.
Zo správy Nového Mesta nad Váhom nie je bližšie hodnotený.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá
zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie
týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby

odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa§42ods.1,2TrestnéhozákonaAksúdodsudzujepáchateľazatrestnýčin,ktorýspáchalskôr,ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. (2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť

miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na
predchádzajúce odsúdenie sa neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej

úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody
a to vo výmere 5 rokov.
Vprvomradesúduvádza,žeobžalovanémuukladalvzmysle§42ods.1Trestnéhozákonasúhrnnýtrest
odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu - trestnému rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 2T/65/2019, pretože teraz ho odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal v marci 2019, teda skôr ako

mu bol doručený trestný rozkaz v konaní 2T/65/2019, ktorý mu bol doručený dňa 5.12.2019 a nadobudol
právoplatnosť 5.12.2019. Išlo teda o zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Súhrnný trest pritom ukladal podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu, konkrétne § 41 ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaného
odsudzoval za dva úmyselné trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu, z ktorých jeden je zločinom
a to zločinom vydierania, za ktorý je stíhaný v tomto konaní, kde je horná hranica trestnej sadzby

prevyšujúca 5 rokov (trestná sadzba 4-10 rokov). Je nevyhnutné dodať, že v konaní 2T/65/2019 sa
obžalovaný nepriznával, trestnú činnosť popieral a bol odsúdený pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti,
pri prevahe priťažujúcich okolností.
V nadväznosti na uvedené aj pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm.

n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému
orgánu a to súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou
skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti a to aj v takom prípade dokazovania,
kde rozhodnutie musí súd urobiť pri situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“. Súd ale nepriznal obžalovanému

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a to napriek tomu, že obžalovaný urobil
vyhlásenie a prejavil aj ľútosť nad spáchaním trestného činu. Súd tak nemohol urobiť vzhľadom na to,
že ukladal súhrnný trest, pričom z oboznámeného spisu 2T/65/2019 vyplýva, že obžalovaný v danom
konaní spáchanie trestnej činnosti popieral, nepriznával sa a neľutoval spáchanie trestného činu, nebola
mu priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Pri rozhodovaní súhrnným

trestom súd rozhoduje o celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a preto aj poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona môže byť priznaná iba v prípade, ak sa obžalovaný priznal a spáchanie
trestnej činnosti oľutoval v oboch konaniach. Musí ísť o rovnaký prístup ako by tomu bolo ak by bol
obžalovaný súdený o zbiehajúcich sa trestných činoch v jednom súdnom konaní. Ak by totiž v jednomkonaní bol naozaj súdený, musel by sa priznať a oľutovať obidva spáchané trestné činy na to, aby mu
mohla byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Pokiaľ by sa priznal iba
k jednému, prípadne vyhlásil vinu iba k jednému, poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona by mu nebola priznaná. Uvedený názor prezentoval vo svojom rozhodnutí napr. Krajský súd
v Žiline v rozhodnutí 1To/17/2011 zo dňa 15.3.2011, ktorý Krajský súd si dňa 14.6.2011 prijal judikát
nasledovného znenia: „Ak sa obžalovanému ukladá trest za viac trestných činov, možno na poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné
oľutovanie trestného činu - prihliadnuť len vtedy ak obžalovaný priznal a úprimne oľutoval všetky stíhané

trestné činy, za ktoré sa mu ukladá trest. Obžalovanému je totižto ukladaný úhrnný resp. súhrnný trest
nielen za trestný čin, ktorý priznal a úprimne oľutoval, ale aj za tie trestné činy, ktorých spáchanie poprel.
Z ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, ale aj z ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a § 38
ods. 2 Trestného zákona zrozumiteľne vyplýva, že súd obžalovanému ukladá trest a určuje jeho druh
a výmeru za všetky stíhané trestné činy, a nielen za niektorý z nich.“ U obžalovaného súd zároveň
zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin

odsúdený, čo vyplýva z oboznámeného odpisu z registra trestov.
Obžalovaného súd odsúdil za prísnejší zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, kde trest mu ukladal podľa
trestnej sadzby v odseku 2 v rozmedzí základnej sadzby od 4 do 10 rokov. U obžalovaného bol pritom
pomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostírovnaký,pretosaztohtodôvodutrestnásadzbanemenila.

Na druhej strane u obžalovaného prichádzal do úvahy postup podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona
pre opätovné spáchanie zločinu ako aj postup podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR R32/2009 vyplýva, že ak sa má vykonať úprava podľa § 38 a 41 ods. 2 Trestného
zákona, najskôr sa vykoná úprava podľa § 38. Z toho vyplýva, že dolná hranica trestnej sadzby by sa
v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona u obžalovaného vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu vo

vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/232/2008 zvyšovala o jednu
polovicu na 7 rokov (rozdiel medzi 4 až 10 = 6 rokov, z toho 1-ica = 3 roky). Následne by sa v zmysle §
41 ods. 2 Trestného zákona zvyšovala aj horná hranica o jednu tretinu na 160 mesiacov (10rokov=120
mesiacov + tretina=40 mesiacov = 160 mesiacov). Ukladanie trestu by tak prichádzalo do úvahy v
trestnej sadzbe 7 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, ktorý druh trestu musel súd obligatórne
v prípade obžalovaného za spáchaný zločin a prečin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona,
bol toho názoru, že súčasné použitie § 41 ods. 2 ako aj § 38 ods. 5 Trestného zákona by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne, z toho dôvodu v zmysle § 38 ods. 7 Trestného zákona, ustanovenie
o opätovnom spáchaní zločinu podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona nepoužil a z dôvodov vysvetlených

nižšie ukladal trest v rámci trestnej sadzby 4 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Konajúci sudca za primeraný,
spravodlivý a zodpovedajúci všetkým kritériám pre ukladanie trestu v § 34 považoval u obžalovaného
práve trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. V rámci tohto trestu bolo možné zvoliť aj postup síce
s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona avšak následne zvýšenú dolnú hranicu na 7 rokov potom
postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona pri urobení vyhlásenia o vine znížiť na

5 rokov. Pre konkrétnu výšku trestu pritom boli rozhodujúce tieto hľadiská. U obžalovaného, napriek
veľkému množstvu odsúdení bolo podľa názoru súdu potrebné ale aj spravodlivé výrazne prihliadať
na urobené vyhlásenie o vine. Javí sa ako nevyhnutné zdôrazniť, že obžalovaný urobil toto vyhlásenie
v konaní, kde sa dôkazná situácia odvíjala výlučne od dvoch protichodných tvrdení obžalovaného a
poškodeného a to práve vo vzťahu k hrozbe násilia, ktorá je nevyhnutná na naplnenie všetkých znakov

skutkovej podstaty zločinu vydierania. Pokiaľ obžalovaný urobil takéto vyhlásenie o vine za takejto
dôkaznej situácie (tvrdenia proti tvrdeniu), prejavil tým aj svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti, na
ktorý je podľa názoru súdu potrebné pri ukladaní trestu prihliadnuť, pričom aj toto bol dôvod nepoužitia
ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona. Nie je možné jednoznačne uviesť, či by po dokazovaní
na hlavnom pojednávaní pri zásade in dubio pro reo došlo bez pochybností k preukázaniu použitej

hrozby násilia pokiaľ sa táto odvíja výlučne iba z výpovede poškodeného proti výpovedi obžalovaného.
Na druhej strane, v neprospech obžalovaného a v neprospech uloženia nižšieho trestu podľa názoru
súdu svedčí jednak predchádzajúci život obžalovaného vyplývajúci z odpisu z registra trestov, z ktorého
vyplýva, že sa opätovne dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti, prevažne majetkového (ale i iného)
charakteru, za ktoré mu boli uložené tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Obžalovaný naviac od 12.11.2016 už nie je riadne zamestnaný, nevedie riadny život, pričom je otázne,
akým spôsobom si zarába peniaze na svoje živobytie, pričom v tomto konaní jeden zo spôsobov
obžalovaný priznal. V prípade priznaného spáchaného skutku je totiž zrejmé, že obžalovaný sa ním
dostal k ľahko zarobeným peniazom na úkor riadnej poctivej práce. Vybral si za obeť dôchodcu, osobuvyššieho veku a zraniteľnejšiu so zmenšenou schopnosťou obrany voči takému útoku, ktorá na rozdiel
od obžalovaného ešte aj pracuje predajom časopisu Nota Bene, a ktorá pod hrozbou bitky a roztrhania
časopisov od obžalovaného si bola zobrať úver v banke, ktorý teraz musí splácať. Je pritom otázne, hoci

povinnosť na náhradu škody bola obžalovanému uložená, či ju niekedy skutočne zaplatí, vzhľadom na
to, že dlhodobo nepracuje. Oproti tomu, poškodený, hoci si uplatnil náhradu škody 4.900 €, ktorá mu
bola priznaná, bude musieť celkovo banke na istine úveru spolu s úrokmi a poplatkami zaplatiť až sumu
9.477,02 € za celé obdobie splácania úveru. Takéto plánovanie a realizovanie zločinu obžalovaným
podľa názoru súdu neumožňuje uloženie miernejšieho trestu a už vôbec nie trestu spojeného s

podmienečným odkladom výkonu trestu ako to žiadal obžalovaný. Obžalovaný naviac naplnil nielen
jeden ale dva znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu vydierania - čin spáchal na chránenej
osobe a spôsobil väčšiu škodu.
Z vyššie rozvedených dôvodov, keďže obžalovanému prakticky počas celého jeho života nie je cudzie
dostať sa ľahko bez práce k peniazom, podľa názoru súdu takto uložený trest je zákonný, spravodlivý, v
súlade so zásadou individualizácie trestu a dostatočne napĺňa samotnú funkciu trestu, ktorou je ochrana

spoločnosti ako aj individuálna a generálna prevencia a zároveň aj zohľadňuje postoj obžalovaného k
trestnej činnosti, priznanie, vyhlásenie o vine a dôkaznú situáciu v konaní.
Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil pre výkon
trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň súd pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste
ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.
zn. 2T/65/2019 zo dňa 4.12.2019, právoplatný dňa 5.12.2019, a ktorým bol obžalovanému uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou
36 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výrok o ochrannom opatrení ostal nedotknutý.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému aj povinnosť na náhradu škody
poškodenému v uplatnenej výške 4.900 €, ktorú škodu súd bližšie nedokazoval, nakoľko obžalovaný
uznal nárok poškodeného na náhradu škody v celom rozsahu a súhlasil s ním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.