Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207417
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318207417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: žalobkyne: J. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom I., proti žalovaným: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO:
47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, 2. Anaco s.r.o., IČO: 35 691 816, so sídlom Bratislava,
Miletičova 1, o zaplatenie 3.020,17 Eur a iné, na odvolanie žalovaného 1. proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 18Csp/198/2018-241 zo dňa 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, ako aj v závislom VII. výroku p

o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni n e p r i z n á v a voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému 1. povinnosť vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.615,46 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II.
výrokom určil, že dohody o zrážkach zo mzdy v zmluvách o revolvingovom úvere č. 8100003163 zo
dňa 10.10.2007 a č. 8000062719 zo dňa 08.03.2007 uzatvorených medzi žalovaným 11. a žalobkyňou
sú neplatné, III. výrokom konanie v časti o určenie, že Zmluva č. 8100003163 zo dňa 07.03.2007 a

č. Zmluva 800002719 zo dňa 08.10.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1. sú pre množstvo
neprijateľných podmienok neplatné a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia 1.985,83 Eur
zastavuje, IV. výrokom vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1. zamietol, V. výrokom konanie voči
žalovanému 2. zastavil, VI. výrokom priznal žalovanému 2. plnú náhradu trov konania voči žalobkyni,
VII. výrokom rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný 1. nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. 497 Obchodného zákonníka, §

52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení k 31.12.2007, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2,
4, § 39, § 551, § 100 ods. 1, § 103, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá Občianskeho
zákonníka, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žiadosťou o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007
žalobkyňa ako dlžník žiadala žalovaného 1. o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok (bod 5

žiadosti/zmluvy): poskytnutá čiastka úveru (čiastka k výplate) 30.000,- Sk, splatnosť úveru
(počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 36/14, mesačná splátka vrátane úroku 1.812,- Sk, zmluvná
odmena 35.232,- Sk, nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane
úrokov) 65.232,- Sk, predpokladaná RPMN za úver 79,49 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu
25.223,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45 %. Z údajov o

schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti/zmluvy) vyplývajú nasledovné údaje: poskytnutá
čiastka úveru 30.000,- Sk, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci)
36/14, mesačná splátka vrátane úroku 1.812,- Sk, zmluvná odmena 35.232,- Sk, nominálna hodnota
úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 65.232,- Sk, predpokladaná RPMN
za úver 78,29 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 25.223,- Sk, predpokladaná RPMN po
poskytnutí revolvingu 66,45 %. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o

revolvingovom úvere č. 800003163 vyplývajú nasledovné údaje o schválenom úvere: schválená
výška úveru: 30.000,- Sk, nominálna hodnota úveru: 65.232,- Sk, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška
mesačnej splátky úveru: 1.812,- Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 14.11.2007, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru: 14.10.2010, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v
priebehu periódy splácania: 14, maximálna výška úveru: 65.232,- Sk, RPMN úveru: 78,29 %, schválená

výška revolvingu: 43.488,- Sk, zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 43.488,-
Sk, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 1.812,- Sk, RPMN po vykonaní revolvingu
(predpokladaná výška): 66,45 %, úverový limit: 76.104,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru:
35.232,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 25.223,- Sk, dátum nadobudnutia
platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 10.10.2007. Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o

revolvingovomúvere č.8000062719zodňa8.3.2007 žalobkyňaakodlžníkžiadalažalovaného
1. o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok (bod 5 žiadosti/zmluvy): požadovaná výška úveru
(v Sk; predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) 80.028,- Sk,
splatnosť úveru (počet/splatnosť) 36/14, poskytnutá čiastka 40.014,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku
2.223,- Sk, RPMN za úver 72,47 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk. Z údajov o schválenom

revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti/zmluvy) vyplývajú nasledovné údaje: schválená výška úveru (v
Sk; predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) 80.028,-
Sk, splatnosť úveru (počet/splatnosť) 36/14, poskytnutá čiastka 40.014,- Sk, mesačná splátka vrátane
úroku 2.223,- Sk, RPMN za úver 70,83 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk. Z oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000062719 vyplývajú

nasledovné údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 80.028,- Sk, splatnosť úveru: 36
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 2.223,- Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 14.04.2007,
dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 14.03.2010, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum
splatnostisplátky vpriebehuperiódysplácania:14.,maximálnavýškaúveru:80.028,-Sk,RPMN
úveru: 70,83 %, schválená výška revolvingu: 53.352,- Sk, zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní

revolvingu: 53.352,- Sk, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 2.223,- Sk, RPMN
po vykonaní revolvingu: 63,25 %, úverový limit: 80.028,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru:
40.014,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 26.142,- Sk, poplatok za uzatvorenie
zmluvy: 1.500,- Sk, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 8.3.2007. Žiadosťou o
vykonávaniezrážokzomzdyzodňa14.12.2015požiadalžalovaný2.zamestnávateľažalobkyne(COOP

Jednota, spotrebné družstvo) v mene veriteľa, na základe plnej moci, o vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobkyne, s ktorým uzatvorila dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou sa žalobkyňa zaviazala zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8000062719. V
rámci uzatvorených zmlúv o revolvingovom úvere č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007 a č. 8000062719
zo dňa 8.3.2007 v texte zmlúv (bod 7) zakomponované Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), v

ktorých je uvedené, že Podpisom Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere uzatvára Dlžník a Veriteľ v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach
zo mzdy (ďalej len „Dohoda“). Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6
Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo
znenia zmluvných dojednaníZmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty

(ak boli uplatnené) a náklady súdneho /rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne.
Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Veriteľa
mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy
o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa č.0502396383/7500 pod variabilným symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy CVS)). Strany Dohody výslovne
súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola
- za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch

zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko
dodobyúhradypohľadávokvomeškaní.StranyDohodysadohodli,žezrážkyzomzdybudúvykonávané
zamestnávateľom až do doby, kým PROFIREAL- SLOVAKIA spol. s r. o. zamestnávateľovi písomne
oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom

úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je
oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. Z prehľadu platobných
operácií k zmluve č. 8000062719 vyplýva, že žalobkyni v zmysle uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaný
1. dňa 8.3.2007 sumu 1.278,43 Eur a dňa 6.5.2009 sumu 903,20 Eur. Žalobkyňa na predmetný úver
uhradila (vrátane vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne) sumu 3.283,89 Eur. Z prehľadu platobných

operácií k zmluve č. 8100003163 vyplýva, že žalobkyni v zmysle uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaný
1. dňa 10.10.2007 sumu 995,82 Eur a dňa 17.7.2009 sumu 606,29 Eur. Žalobkyňa na predmetný úver
uhradila (vrátane vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne) sumu 2.522,27 Eur.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1. bola

dňa 8.3.2007 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062719 a dňa 10.10.2007 uzatvorená
zmluva o revolvingovom úvere č. 8100003163. Jedná sa o formulárové zmluvy, ktoré
sú nepochybne zmluvami spotrebiteľskými, keď sa jedná o spotrebiteľské úvery upravené zákonom
o spotrebiteľských úveroch, a preto pristúpil ku skúmaniu predmetných zmlúv z pohľadu dodržania
náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v § 4 zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv. Predmetné úverové zmluvy súd vyhodnotil ako
platne uzatvorené v zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže na ich
základe boli žalobkyni poskytnuté spotrebiteľské úvery, ktoré žalobkyňa aj vyčerpala. Po preskúmaní
zmlúv zistil, že zmluva neobsahuje žiadne údaje o ročnej úrokovej sadzbe a ani poplatkoch v zmysle § 4
ods. 2. Žalovaný 1. ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj

o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky
v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5). Žalovaný 1. argumentoval tým, že uzavreté zmluvy v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch nemuseli obsahovať vyjadrenie úroku formou úrokovej sadzby a úrok mohol
byť vyjadrený aj pevnou čiastkou, čo v prípade oboch zmlúv bolo splnené v podobe údaja o zmluvnej
odmene a povinnosť uvádzať úrok vo forme úrokovej sadzby bola do zákona zaradená až s účinnosťou

od 1.1.2008. Aj v prípade, ak by sa s argumentáciou stotožnil, tak údaj o zmluvnej odmene
bol uvedený len v zmluve č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007, pričom v zmluve č. 8000062719 zo dňa
8.3.2007 tento údaj úplne absentuje a je uvedený len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
Ak v samotnej zmluve absentoval predmetný údaj o výške úrokov (aspoň vo forme zmluvnej odmeny)
nemožnopovažovaťtútonáležitosťzasplnenú.NauvedenomzávereničnemeníaniOznámenieveriteľa

o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov obsahu
zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi totiž predstavuje jednostranný
právny úkon žalovaného 1., ktorý sa v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v Zmluve, pričom
Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak veriteľom ako aj dlžníkom, teda právne
relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy.

Aj v prípade akceptácie výkladu, že úrok nemusel byť v čase uzatvárania zmlúv vyjadrený vo forme
úrokovej sadzby, výšku dojednaného úroku (vo forme pevne stanovej sumy) nemožno hodnotiť inak
ako neplatnú. Uzavrel, že v zmluvách sú neplatne dojednané zmluvné odmeny (odplaty) za úver, a
to pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občiansky zákonník. V prípade zmluvy č. 8100003163 zo dňa
10.10.2007 zmluvná odmena predstavuje 35.232,- Sk (1.169,48 Eur), t.j. 117,44 % poskytnutej sumy

úveru 30.000,- Sk (995,82 Eur) a v prípade zmluvy č. 8000062719 zo dňa 8.3.2007 dosahuje zmluvná
odmena za poskytnutie úveru 40.014,- Sk (1.328,22 Eur), t.j. 100 % poskytnutej sumy úveru 40.014,-
Sk (1.328,22 Eur). Je nepochybné, že zmluvné odmeny (úroky) v takto dojednanej výške rovnajúce sa,
resp. presahujúce sumu poskytnutého úveru nemožno hodnotiť inak ako rozporné s dobrými mravmi.
Pokiaľžalovaný1.žiadal,abyurčilvýškuprimeranejzmluvnejodmeny,tátojehopožiadavkabolacelkom

zjavne nedôvodná, keďže sú úroky neplatné v celom rozsahu (ako je tomu v prejednávanej veci), teda
ich nemožno ďalej ani moderovať. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka a za týchto
okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú. Žalovaný 1. ako veriteľmalnároklennazaplateniereálnevyplatenejistinybezúrokovapoplatkov.Žalovaný1.vyplatilžalobkyni
na základe zmluvy č. 8000062719 sumu 2.181,63 Eur (1.278,43 Eur + 903,20 Eur) a na základe zmluvy
č. 8100003163 sumu 1.602,11 Eur (995,82 Eur + 606,29 Eur), no žalobkyňa mu zaplatila na základe

zmluvy č. 8000062719 sumu 3.283,89 Eur a na základe zmluvy č. 8100003163 sumu 2.522,27 Eur.
Sumy prijaté žalovaným 1. na základe zmluvy č. 8000062719 nad rámec 2.181,63 Eur (t.j. 1.102,26 Eur)
a na základe zmluvy č. 8100003163 nad rámec 1.602,11 (t.j. 920,16 Eur) tak boli zo strany žalobkyne
plnením z (čiastočne) neplatného právneho úkonu, teda bezdôvodným obohatením žalovaného 1. v
zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5.Vovzťahukuplatnenémunárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavzniesolžalovaný1.námietku
premlčania, a to konkrétne premlčanie práva v časti 254,02 Eur z čiastky 1.102,26 Eur z úverového
vzťahu č. 8000062719, pretože suma 254,02 Eur predstavuje súčet úhrad vykonaných pred 20.6.2016,
čiže pred viac ako 3 rokmi od doručenia podania „zmena petitu“ a premlčanie práva v časti 153,24 Eur
z čiastky 920,46 Eur z úverového vzťahu č. 8100003163, pretože suma 153,24 Eur predstavuje súčet

úhrad vykonaných pred 20. 6.2016, čiže pred viac ako 3 rokmi od doručenia podania „zmena petitu“. V
predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu tým dňom, kedy žalobkyňa zaplatila čiastku, ktorou
reálne splatila splátky požičaných finančných prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv a zaplatila tak
finančné prostriedky navyše, teda na základe zmluvy č. 8000062719 nad rámec 2.181,63 Eur (t.j.
1.102,26 Eur) a na základe zmluvy č. 8100003163 nad rámec 1.602,11 Eur (t.j.

920,16 Eur) a zvyšná časť už bola bezdôvodným obohatením žalovaného 1., nakoľko na plnenie nad
vyššie uvedené sumy nemal žalovaný 1. právny nárok. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
je v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného
obohatenia, pričom v tomto prípade by malo ísť o splátky, ktorými žalobkyňa ako dlžník zaplatila viac,
ako len vrátila prijaté plnenia istiny úverov. Zmena petitu, v rámci ktorej si žalobkyňa uplatnila nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná na súd dňa 20.6.2019. Pokiaľ ide o subjektívnu
premlčaciu dobu, podľa názoru okresného sudu je možné akceptovať tvrdenie žalobkyne o tom, že sa o
bezdôvodnom obohatení žalovaného 1. dozvedela v júli 2018 z listov MSSR, keďže zákon č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverových zmlúv priamo neustanovuje, kedy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Súd faktickú bezúročnosť poskytnutých úverov zistil až po preskúmaní

predmetných úverových zmlúv, kedy dospel k záveru o neplatnosti dojednania zmluvných
odmien. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z premlčacej doby trojročnej.
Premlčacia doba desaťročná bola by zachovaná len za predpokladu, že zo strany žalovaného 1. by išlo
o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa, pri ktorom musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný
úmysel, atočiužpriamyalebonepriamy,smerovanýkbezdôvodnémuobohacovaniusa,atentomusí

existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak by bolo bezdôvodné obohatenie
získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Na preukázanie úmyslu získať
bezdôvodné obohatenie nestačia vedomosti o zaužívanej praxi žalovaného 1., resp. vedomosť
o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené za
neplatné, prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné a bez

poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať
vedomostnúzložkuúmyslužalovaného1.bybolonutnévkaždomkonkrétnomprípade spoukázaním
na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný 1. skutočne vedel, alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje. V prejednávanej veci takýto úmysel
žalovaného 1. preukázaný nebol, preto nebol dôvod vychádzať z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.

Z uvedeného vyplýva, že i keď by bola subjektívna premlčacia doba v danom prípade zachovaná,
objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uhradení tej ktorej splátky, ktorou
žalovaný 1. získal bezdôvodné obohatenie. Nepremlčané tak boli len splátky uhradené 3 roky pred
podaním návrhu na zmenu petitu (20.6.2019), keďže ostatné uhradené splátky sú z dôvodu uplynutia
subjektívnej premlčacej doby premlčané. Splátky uhradené od 12.7.2016 do 12.6.2018 premlčané nie

sú, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti vyhodnotil ako dôvodný. Okresný súd
zaviazal žalovaného 1. zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonusumu1.615,46Eur(t.j.suma848,24Eurzaplatenánaúverč.8000062719+
suma767,22Eurzaplatenánaúverč.8100003163)avozvyškužalobu včastiovydaniebezdôvodného
obohatenia zamietol.

6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že žalobkyňa si pôvodne
podanou žalobou uplatnila 4 nároky, a to 1. určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, 2.
určenie neplatnosti úverových zmlúv, 3. určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, 4. zaplateniefinančného zadosťučinenia od žalovaných 1. a 2. vo výške 1.985,83 Eur. V priebehu konania žalobu
zmenila a žiadala od žalovaného 1. vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.020,17 Eur a súčasne
zobrala žalobu späť voči žalovanému 2. a v časti o určenie neplatnosti úverových zmlúv a

zaplatenie finančného zadosťučinenia 1.985,83 Eur. Voči žalovanému 2. zobrala žalobkyňa žalobu späť
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného 2. teda platí, že zavinila voči nemu zastavenie
konania, a preto okresný súd priznal žalovanému 2. nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.
V časti o určenie neplatnosti úverových zmlúv a zaplatenie finančného zadosťučinenia 1.985,83 Eur
zobrala taktiež žalobkyňa žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného 1., teda

zavinila v týchto častiach zastavenie konania a úspech sa pričítal žalovanému 1., čo predstavuje
2/5 predmetu konania. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia (1/5 predmetu konania) boli
žalobkyňa i žalovaný 1. úspešní cca. v 1, čo predstavuje 1/10 predmetu konania. Žalobkyňa mala
v konaní úspech pokiaľ ide určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a v časti o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, a to i napriek tomu, že okresný súd o tomto petite vo výroku
nerozhodol, nakoľko tieto otázky si musel vyriešiť ako predbežné. V dôsledku uvedeného nemožno

považovať na účely konečného rozhodnutia o náhrade trov konania tento postup súdu za neúspech
žalobkyne, nakoľko posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov naďalej zostalo predmetom
sporu a vyhovenie žalobe o peňažné plnenie (úspech v spore) bolo práve dôsledkom úspechu žalobkyne
pri posúdení úverov ako bezúročných. V rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
1236/07 bolo vyjadrené, že hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je zásada

úspechu vo veci. Ústavný súd judikoval, že pomerovať úspech a neúspech vo veci nemožno
len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale ich treba posudzovať v širších súvislostiach.
V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 1/04 Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že rozhodovanie o trovách
konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia
rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého

súdneho konania (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/118/2018-182 zo dňa 29.5.2019).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa i žalovaný 1. mali obaja v konaní čiastočný úspech v 1 (2/5 +
1/10), a preto v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku žalobkyni ani žalovanému 1. právo
na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania žalovaného 2. rozhodne okresný súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1. výlučne voči I. výroku, pričom navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť, priznať nárok na náhradu
trov konania pomerne podľa posúdenia úspechu v spore, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného

sporového poriadku. Argumentoval tým, že závery o neplatnosti dojednanej zmluvnej odmeny (odplaty)
za úver v rozpore s dobrými mravmi sú založené na predčasných, neúplných a skutkovo nepodložených
záveroch o výške zmluvnej odmeny (117,44 %, resp. 100 % zo sumy úveru), pretože okresný súd
porovnáva sumu odmeny za celú dobu trvania zmluvného vzťahu bez toho, aby zohľadnil aj dobu
trvania zmluvného vzťahu (čím dlhšie trvá zmluvný vzťah, tak v tomto absolútnom vyjadrení bude výška

zmluvnej odmeny vyššia), poukázal na rozpor s dobrými mravmi bez toho, aby v konkrétnych skutkových
okolnostiach ozrejmil tento rozpor (napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavku ozrejmenia všetkých
okolností prípadu, teda skutkové a právne), poukaz na § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka
neobstojí vo vzťahu k zmluvnej odmene s ohľadom na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, napadnutý
rozsudok neobsahuje žiadny dôvod pre záver o neplatnosti celej zmluvnej odmeny s poukazom na §

41 Občianskeho zákonníka. Obe zmluvy o revolvingovom úvere sú úverovými zmluvami, pričom podľa
definície spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu účinnom ku dňu
ich uzavretia by sa mal na otázky upravené Obchodným zákonníkom použiť práve tento právny predpis.
Poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý má prednosť pre Občianskym zákonníkom,
keďže ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou občianskeho práva a

o osobitný druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než
je prípustné na základe alebo podľa zákona. Záver okresného súdu o neplatnosti zmluvnej odmeny v
celej výške je nesprávny, keďže mohol dospieť len záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný
platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa zákona alebo na základe zákona (§ 502 Obchodného
zákonníka). Ak okresný súd určil, že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, potom musí byť

spôsobilý určiť od akej hodnoty dochádza k rozpore s dobrými mravmi.8. Žalobkyňa ani žalovaný 2. odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného 1. sa žalobkyňa
písomne nevyjadrila, vyjadril sa žalovaný 2. iba tak, že nie je procesne oprávnený vyjadrovať sa k
odvolaniu žalovaného 1., keďže konanie voči nemu je právoplatne skončené.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie napadnutého výroku I. výroku ako aj (závislého) VII. výroku postupom podľa § 387 CSP.

10. Výrok II. (určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy v zmluvách o revolvingovom
úvere č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007 a č. 8000062719 zo dňa 08.03.2007 uzatvorených medzi
žalovaným 1. a žalobkyňou sú neplatné), výrok III. (zastavenie konania v časti určenia, že Zmluva č.
8100003163 zo dňa 07.03.2007 a č. Zmluva 800002719 zo dňa 08.10.2007 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným 1. sú pre množstvo neprijateľných podmienok neplatné a v časti o zaplatenie

finančného zadosťučinenia 1.985,83 Eur), výrok IV. (zamietnutie vo zvyšku žaloby voči žalovanému
1. - suma 1.405,71 Eur), výrok V. (zastavenie konania voči žalovanému 2.), výrok VI. (priznanie plnej
náhrady trov konania žalovanému 2. voči žalobkyni) neboli napadnuté odvolaním strán, preto nadobudli
právoplatnosť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak I. výrokom uložil žalovanému 1. zaplatiť žalobkyni
sumu 1.615,43 Eur (vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere č. 8000062719 zo dňa 8.3.2007 vo výške
848,24 Eur a vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007 vo výške
767,22 Eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku a VII. výrokom rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný

1. nemajú právo na náhradu trov konania.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a
odkazuje na dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného

rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetné úverové zmluvy ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle

§ 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka v znení k 31.12.2007, keď ide štandardné formulárové
zmluvy, uzavreté medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným 1. ako veriteľom, pričom predmetné
zmluvy sú zároveň zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase ich uzavretia, čo nespochybnil ani žalobca. Právny žalovaný 1. ako právnickáosoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery žalobkyni,, ktorá nekonala v rámci predmetu
svojho povolania alebo podnikania. Predmetom (oboch) zmluvných vzťahov bolo poskytnutie úveru,
teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou
založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka). Je nutné poukázať na to, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občianskeho zákonníka bude použitý, pokiaľ ide o

posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne,
aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto
ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a
jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Odvolací súd upriamuje pozornosť na rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ust. § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy obsahoval úpravu dohodnutých
úrokov v § 4 ods. 4 tak, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, výšku úrokov neupravoval. V zmysle § 52 ods. 2 OZ,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá súdu
aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako
slabšiuzmluvnústranupriaznivejšie.Preto jenaposúdenieprimeranostivýškyúrokupotrebnéaplikovať
občianskoprávnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o spotrebiteľskom úvere je

tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale
ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych
vzťahoch. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po

uplatnení spotrebiteľského práva. V prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo
z časti musí ustúpiť prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t. j. aplikácii
Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými
len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch
vydaných na jeho vykonanie. V občianskoprávnych vzťahoch zásadne platí, že výkon práv a povinností

nemôže odporovať dobrým mravom (§ 3 OZ). Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v
súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade
sovšeobecneuznávanýmivzťahmimedziľuďmiamravnýmiprincípmispoločenskéhozriadeniaaktorýv
historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Podľa názoru odvolacieho súdu

neprimeranouapretoodporujúcoudobrýmmravomjetakávýškaúrokovdojednanýchvspotrebiteľských
zmluvách, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä k
priemerným úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní podobných bezúčelových
úverov alebo pôžičiek (t.j. v podobnej výške na podobnú dobu).

16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť
právnychslužiebdodávateľa akonečnemožnosťstanovovaťzmluvnépodmienkyjednostrannecestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii

je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany
tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný

skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon
o spotrebiteľských úveroch a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby
za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. S ohľadom
na uvedené v odsekoch 15 a 16 nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného 1., ktorý v danej veci

poukázal na aplikáciu § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007 žalobkyňa žiadala žalovaného 1. o poskytnutie úveru za
podmienok (bod 5 žiadosti/zmluvy): poskytnutá čiastka úveru (čiastka k výplate) 30.000,- Sk, splatnosť

úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 36/14, mesačná splátka vrátane úroku 1.812,- Sk,
zmluvná odmena 35.232,- Sk, nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru
vrátane úrokov) 65.232,- Sk, predpokladaná RPMN za úver 79,49 %, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 25.223,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45 %. Z údajov o schválenom
revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti/zmluvy) vyplýva: poskytnutá čiastka úveru 30.000,- Sk, splatnosť

úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 36/14, mesačná splátka vrátane úroku 1.812,- Sk,
zmluvná odmena 35.232,- Sk, nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru
vrátane úrokov) 65.232,- Sk, predpokladaná RPMN za úver 78,29 %, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 25.223,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45 %. Z Oznámenia veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 800003163 vyplýva schválená výška

úveru: 30.000,- Sk, nominálna hodnota úveru: 65.232,- Sk, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška
mesačnej splátky úveru: 1.812,- Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 14.11.2007, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru: 14.10.2010, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v
priebehu periódy splácania: 14, maximálna výška úveru: 65.232,- Sk, RPMN úveru: 78,29 %, schválená
výška revolvingu: 43.488,- Sk, zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 43.488,-

Sk, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 1.812,- Sk, RPMN po vykonaní revolvingu
(predpokladaná výška): 66,45 %, úverový limit: 76.104,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru:
35.232,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 25.223,- Sk, dátum nadobudnutia
platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 10.10.2007. Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8000062719 zo dňa 8.3.2007 žalobkyňa žiadala žalovaného 1. o poskytnutie

úveru za nasledovných podmienok (bod 5 žiadosti/zmluvy): požadovaná výška úveru (v Sk; predstavuje
aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) 80.028,- Sk, splatnosť
úveru (počet/splatnosť) 36/14, poskytnutá čiastka 40.014,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku 2.223,-
Sk, RPMN za úver 72,47 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk. Z údajov o schválenom
revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti/zmluvy) vyplýva schválená výška úveru (v Sk; predstavuje

aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) 80.028,- Sk, splatnosť
úveru (počet/splatnosť) 36/14, poskytnutá čiastka 40.014,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku 2.223,-
Sk, RPMN za úver 70,83 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk. Z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000062719 vyplývajú nasledovné údaje o
schválenom úvere: schválená výška úveru: 80.028,- Sk, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej

splátky úveru: 2.223,- Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 14.04.2007, dátum splatnosti poslednej
splátky úveru: 14.03.2010, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu
periódy splácania: 14., maximálna výška úveru: 80.028,- Sk, RPMN úveru: 70,83 %, schválená výška
revolvingu: 53.352,- Sk, zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 53.352,- Sk, výška
mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 2.223,- Sk, RPMN po vykonaní revolvingu: 63,25

%, úverový limit: 80.028,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 40.014,- Sk, zmluvná odmena
za poskytnutie každého revolvingu: 26.142,- Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk, dátum
nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 8.3.2007. Žalovaný 1. poskytol žalobkyni dňa 8.3.2007
sumu 1.278,43 Eur a dňa 6.5.2009 sumu 903,20 Eur, spolu vo výške 2.181,63 Eur (prehľad platobnýchoperácií k zmluve č. 8000062719 zo dňa 8.3.2007) a dňa 10.10.2007 sumu 995,82 Eur a dňa 17.7.2009
sumu 606,29 Eur spolu vo výške 1.602,11 Eur (prehľad platobných operácií k zmluve č. 8100003163
zo dňa 10.10.2007). Žalobkyňa na úver v zmysle zmluvy zo dňa 8.3.2007 uhradila (vrátane vykonaných

zrážok zo mzdy žalobkyne) sumu 3.283,89 Eur a na úver v zmysle zmluvy zo dňa 10.10.2007 uhradila
(vrátane vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne) sumu 2.522,27 Eur.

18. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie je aj v

súlade s Článkom 8 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj „smernica“), podľa ktorého členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, teda je umožnené členským štátom prijať právnu úpravu
nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco. Úroky popri
údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného

predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch.
Žalovaný 1. ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to pod sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve
o spotrebiteľskom neuvedené. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z

dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.

19. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia § 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne sankcionuje neuvedenie úrokov a poplatkov v zmluve
o spotrebiteľskom úvere stratou práva veriteľa na ich zaplatenie spotrebiteľom. Účel zákonodarcu bolo

nepochybne dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými
údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne
informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu
pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených
s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v

súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým
výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve uvedená konečná výška úveru zahŕňa okrem istiny úverovej
splátky, aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške) a z údaju o ročnej percentuálnej miere
nákladov možnosť posúdiť výhodnosť úveru v porovnaní s inými úvermi v danom čase poskytovanými
na finančnom trhu. Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej

normy by nebol naplnený. Uvedenie presnej výšky úrokov a poplatkov prestavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Odvolací súd má za to, že požiadavku na
uvedenie údaju o dohodnutom úroku a dohodnutých poplatkoch nemožno naplniť tým, že veriteľ
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedie údaj o RPMN a konečnú výšku úveru.

20. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na ustanovenie § 4
ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a (obe) úverové zmluvy vyhodnotil ako platné, keďže na ich
základeboližalobkyniposkytnutéspotrebiteľskéúvery,ktoréžalobkyňaajvyčerpala.Zároveňpoukazuje
na to, že ani žalovaný 1. v odvolaní nespochybnil, že v zmysle zmluvy zo dňa 8.3.2007 žalobkyňa

čerpala sumu 2.181,63 Eur a v zmysle zmluvy zo dňa 10.10.2007 sumu 1.602,11 Eur. Pričom je nutné
konštatovať, že súd prvej inštancie na obranu žalovaného 1. ohľadom možnosti uvedenia úroku pevnou
sumou (v danej veci údajom o výške zmluvnej odmeny vo vzťahu k obom zmluvám) uvedené akceptoval,
avšak správne zároveň konštatoval, že údaj o výške zmluvnej odmeny bol uvedený len v zmluve č.
8100003163 zo dňa 10.10.2007 a zároveň, že tento údaj v zmluve č. 800006719 zo dňa 8.3.2007

absentuje. Uvedené konštatovanie okresného súdu nespochybnil v odvolaní ani žalovaný 1. Okresný
súd zároveň v uvedenej súvislosti uzavrel, že ak v samotnej zmluve (č. 800006719 zo dňa 8.3.2007)
absentuje údaj o výške úrokov (aspoň vo forme zmluvnej odmeny) nemožno túto náležitosť považovať
za splnenú (s poukazom na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Správne okresný súd uzavrel
aj to, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (zo dňa 8.3.2007 vo vzťahu k zmluve zo

dňa 8.3.2007) nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov obsahu zmluvy, hoci okrem
iného obsahuje aj údaj zmluvná odmena za poskytnutý úver (40.014,- Sk). Aj podľa odvolacieho súdu
predmetné oznámenie veriteľa nie je možné považovať za zmluvu, obsahujúcu prejav vôle veriteľa a
dlžníka o výške úroku (resp. zmluvnej odmeny). V čase podpisu zmluvy žalobkyňa ako spotrebiteľ aninemohla mať vedomosť o výške zmluvnej odmeny, vzhľadom na dátum jej podpisu zmluvy 7.3.2007,
pričom oznámenie veriteľa obsahujúce aj údaj o výške zmluvnej odmeny bolo vyhotovené až dňa
8.3.2007. Žalobkyňa preto nemala možnosť dodatočne ovplyvniť údaje obsiahnuté v jednostrannom

právnom úkone veriteľa označenom ako oznámenie veriteľa zo dňa 8.3.2007. Pre vznik zmluvy sa
vyžaduje prejav vôle obidvoch zmluvných strán, teda dlžníka i veriteľa, čo v danom prípade preukázané
nebolo. Oznámenie veriteľa zo dňa 8.3.2007 preto nebolo možné považovať za súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.3.2007, postrádajúce zmluvný konsenzus o obsahových náležitostiach
zmluvy (vrátane výške úroky resp. výšky zmluvnej odmeny). Uvedené má za následok, že zmluva zo dňa

8.3.2007 neobsahuje údaj o výške úroku ani pevnou sumou, formou zmluvnej odmeny, a že žalovaný 1.
ako veriteľ nemôže od žalobkyne požadovať úrok (zmluvnú odmenu (40.014,- Sk) v zmysle zmluvy zo
dňa 8.3.2007, čo v podstate znamená, že veriteľ má nárok iba na zaplatenie reálne vyplatenej sumy bez
úroku (zmluvnej odmeny), čo správne uzavrel aj súd prvej inštancie s poukazom na § 4 ods. 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch a čo ani v odvolaní žalovaný 1. nenamietal. S ohľadom na uvedené odvolací
súd už len pre upresnenie dopĺňa, že v súvislosti so zmluvou zo dňa 8.3.2007 žalobkyňa čerpala od

žalovaného 1. sumu 2.181,63 Eur a žalovanému 1. uhradila sumu 3.283,89 Eur, teda iba rozdiel týchto
súm vo výške 1.102,26 Eur mohla žalobkyňa žiadať od žalovnaného 1. titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ okresný súd v súvislosti (aj) so zmluvou zo dňa 8.3.2007 konštatoval, že dojednaná
zmluvná odmena (40.014,- Sk) je neplatne dojednaná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka), keďže predstavuje 100% poskytnutej sumy úveru (40.014,- Sk), uvedené je už pre záver o

nedôvodnosti požiadavky na úrok v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nadbytočný, a
preto odvolací sú sa ďalej ani odvolacou námietkou žalovaného 1. ktorý s uvedeným záverom okresného
súdu o (absolútnej) neplatnosti dohody o výške úrokov nesúhlasil, nezaoberal.

21. Pokiaľ ide o Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007, z jej obsahu aj

odvolaciemu súd vyplýva, že táto obsahuje okrem iných aj údaj o výške dohodnutej zmluvnej odmeny
35.232,- Sk, ako aj výšku poskytnutého úveru 30.000,- Sk. Pri posúdení primeranosti odplaty (zmluvnej
odmeny)okresnýsúdvychádzalztoho,žezákonneupravovalmaximálnuvýškuúrokov,bolaponechaná
na dohodu zmluvných strán, bola však limitovaná ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. V úverovej
zmluve zo dňa 10.10.2007 predstavuje odplata sumu 35.232,- Sk (1.169,48 Eur) čo zodpovedá 117,44

% zo sumy poskytnutého úveru 30.000,-Sk (995,82 Eur).

22. Odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom

limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy. Rovnako je potrebné vychádzať aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo

26/2011, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi
len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa
pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni

„zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroky dohodnuté pri poskytovaní
peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Je nepochybné, že neprimerane
vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlám správania a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku,

a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej
praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so
všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v
historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.

23. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to,
že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. V súlade s dobrými
mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanejsumy, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným
(obvyklým) spôsobom.

24. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka <., je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej
musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

25. Dohodnutá zmluvná odmena 35.253,- Sk v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere aj podľa

názoru odvolacieho súdu je jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než dvojtretinové
zhodnoteniepeňažnýchprostriedkovnaročnejbáze.Jepotrebnépoukázaťnato,ževrelevantnomčase
sa podľa všeobecne známych údajov priemerná úroková miera nových úverov poskytovaných bankami
na úrovni 13,70 - 13,91 %. Takto vysoká zmluvná odmena nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými
dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike,

pričom sa v podstate jedná o krátkodobý úver na dobu 36 mesiacov (3 roky). Vychádzajúc z týchto
záverov súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v súvislosti so zmluvou zo dňa 10.10.2007, že
dohoda o takejto zmluvnej odmene je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku
čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, teda správne uzavrel, že ak v zmluve absentuje
údaj o výške úrokov nemožno považovať túto náležitosť za splnenú. S ohľadom na uvedené s poukazom

na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch žalovaný 1. ako veriteľ nemal právo v zmysle úverovej
zmluvy zo dňa 10.10.2007 požadovať od žalobkyne aj úrok (zmluvná odmena 35.253,- Sk, dôsledkom
čoho medzi zmluvnými stranami vzniká vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka a teda žalovaný 1. mal žalobkyni zaplatiť sumu 1.102,26 Eur ako rozdiel sumy
3.283,89 Eur a sumy 2.181,63 Eur.

26. Súd prvej inštancie správne ustálil, v akej výške žalovaný 1. žalobkyni úvery poskytol a v akej výške
žalovaná úvery splatila a správne ustálil výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1. po
zohľadnení odôvodnenej námietky premlčania zo strany žalovaného 1. vo vzťahu k zmluve zo dňa
8.3.2007 vo výške 848,24 Eur a vo vzťahu k zmluve zo dňa 10.10.2007 vo výške 767,22 Eur, spolu vo

výške 1.615,46 Eur, ktorú výšku žalovaný 1. osobitnou odvolacou argumentáciou nerozporoval.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
došlo k vyhoveniu žalobe v sume 1.615,46 Eur, ako vecne správny, spolu so závislým VII. výrokom o
náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutým), potvrdil podľa § 387 CSP.

28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v

zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalobkyňa v odvolacom konaní pasívna,
nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu

spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

31. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trovžalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

32. S poukazom na uvedené odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

33. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na

ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).