Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200130
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. A.
nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov Ing. M. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na X. mieru č. XX v E. zastúpenej advokátkou JUDr.
Jolanou Fuchsovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a G. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na
R. ul. č. XX v U. zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou so sídlom na Moyzesovej
ul. č. 46 v Košiciach v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o
odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.10.2016 č.k. 18P/171/2014-371 v

spojení s opravným uznesením z 9.11.2016 č.k. 18P/171/2014-385 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o úprave styku otca s maloletým
F. okrem časti výroku o styku každý nepárny týždeň v stredu a vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod.,
ktorý mení tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým F. každú nepárnu stredu od 16:00 hod. do
19:00 hod..

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia v r a c i a

vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia majú právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na jeho
výživu 300 Eur mesačne v období od 24.10.2014 do 31.8.2016 a od 1.9.2016 do budúcna sumou 350
Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Styk
otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý párny víkend v sobotu
od 9:00 hod. d o 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v stredu od
16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že

otec si maloletého prevezme pred bytom matky v čase začatia styku a na tom istom mieste maloletého
matke po skončení styku vráti. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť,
odovzdať a prevziať ho v určenom čase na určenom mieste. Dlžné výživné 4.527,36 Eur za obdobie
od 24.10.2014 do 30.9.2016 povolil otcovi zaplatiť v štyroch splátkach po 1000 Eur a v jednej splátke
527,36 Eur spolu s bežným výživným od mesiaca november 2016 až do zaplatenia pod hrozbou straty
výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že
žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Opravným uznesením z 9.11.2016 č.k. 18P/171/2014-385 opravil tretí výrok napadnutého rozsudku o
úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý párny víkend v sobotu
od 9:00 hod. d o 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v stredu od16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a vo štvrtok od
16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme pred bytom matky v čase začatia styku
a na tom istom mieste maloletého matke po skončení styku vráti. Matke uložil povinnosť maloletého na

styk s otcom riadne a v čas pripraviť, odovzdať a prevziať ho v určenom čase na určenom mieste. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že zistil, že výrok v úprave styku v napadnutom rozsudku
sa nezhoduje s výrokom o úprave styku tak ako bol vyhlásený, vydal opravné uznesenie, ktorým tieto
zrejmé nesprávnosti odstránil.

3. Proti výroku o výživnom za obdobie od 24.10.2014 do 31.8.2016 a výroku o úprave styku otca s
maloletým v časti o úprave styku v nepárnom týždni vo štvrtok podala v zákonnej lehote odvolanie matka
snávrhom,abyodvolacísúdzmenilrozhodnutievnapadnutejčastitak,žeurčízaobdobieod24.10.2014
do 31.8.2016 výživné 350 Eur mesačne a styk otca s maloletým v nepárnom týždni upraví v stredu od
16:00 hod. do 19:00 hod.. Konštatovala, že maloletý má vo štvrtok tanečný krúžok. Poukázala na to,
že od vyhlásenia rozsudku otec maloletého v čase úpravy styku vo štvrtok nezabezpečuje riadne jeho

účasť na tanečných hodinách s odôvodnením, že maloletý tanec nepotrebuje. Zdôraznila, že sa jedná
o prestížnu tanečnú školu, za tanečné hodiny pravidelne platí, každý tréning je dôležitý, preto každá
vynechaná hodina bola zaplatená zbytočne. K odôvodneniu rozhodnutia v časti určeného výživného
za obdobie pred nástupom maloletého do materskej školy uviedla, že napriek tomu, že maloletý v
napadnutom období nenavštevoval materskú školu , jeho potreby boli v zásade rovnaké, pretože mu

vytvárala bohatý sociálno-kultúrny program, navštevoval rôzne krúžky a kultúrne podujatia s čím boli
spojené zvýšené výdavky. Vytkla konajúcemu súdu, že sa nezaoberal skutočnosťou, že jej príjem sa
nezmenil ani riadne nezohľadnil životnú úroveň otca.

4. Proti výroku o výživnom za obdobie od 1.9.2016 do budúcna a o dlžnom výživnom podal v zákonnej

lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že určí výživné
150 Eur mesačne a 50 Eur mesačne na tvorbu úspor, s tým, že dlžné výživné mu povolí zaplatiť v
10 splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok . Vyslovil presvedčenie, že
konajúci súd riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, pretože neuviedol, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ani akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, najmä riadne

a zákonne nezistil a nevyhodnotil jeho príjem, schopnosti a možnosti, ani výdavky maloletého Zdôraznil,
že určené výživné nezodpovedá zákonným podmienkam Zákona o rodine, nakoľko nezohľadňuje jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery a odôvodnené potreby trojročného dieťaťa. Uviedol, že podľa
jeho názoru nástupom maloletého do škôlky má matka rovnaké možnosti prispievať na jeho výživu
ako on, preto mal konajúci súd dôsledne vyhodnotiť aj jej príjem a majetkové pomery. Nesúhlasil ani s

rozhodnutím o výške splátok, nakoľko nezavinil dĺžku konania, v dôsledku čoho vzniklo dlžné výživné.

5. Proti opravnému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, v ktorom opätovne
namietala úpravu styku otca s maloletým v nepárnom týždni vo štvrtok, z dôvodu, že otec nerešpektuje
voľnočasové aktivity maloletého a riadne nezabezpečuje jeho účasť na tréningoch v tanečnej škole.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, rozsudok v ním napadnutej časti potvrdiť ako vecne
správny. Okrem skutočností, ktoré boli predmetom konania na súde prvej inštancie, a ktoré uviedla v
podanom odvolaní poukázala na to, že nástupom maloletého do škôlky sa jeho výdavky zvýšili a zmenili
sa jeho odôvodnené potreby. Vyslovila presvedčenie, že je nelogické, aby otec žiadal určiť výživné od

1.9.2016 do budúcna 200 Eur mesačne, pričom súhlasil s výživným 300 Eur mesačne od 24.10.2014 do
31.8.2016. Opätovne poukázala na vyčíslenie výdavkov maloletého, ktoré už bolo predmetom konania
na súde prvej inštancie. Zdôraznila, že otec s určeným výživným súhlasil a sám túto sumu navrhol.
Konštatovala, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca
a jeho tvrdenie ohľadom likvidačnej výšky určeného výživného je účelové.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie o úprave styku s maloletým považuje
za vecne správne a zákonné. Zdôraznil, že rešpektuje voľnočasové aktivity maloletého a má záujem
plnohodnotne sa podieľať na jeho výchove. Dodal, že výrok o výživnom za obdobie od 24.10.2014
do 31.8.2016 považuje za vecne správny a zákonný, pretože takto určené výživné riadne zohľadňuje

potreby maloletého v predmetnom období ako aj skutočnosť, že matka bola v tom čase bez príjmu,
pretože bola na rodičovskej dovolenke s maloletým.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej trvá na dôvodoch podaného odvolania.9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s

maloletým, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §
385CSPacontrariovrozsahudanomust.§66CMPvspojenís§219ods.3CSPadospelk záveru,súd
prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine,
v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci, preto správne rozhodol o úprave styku v párnom týždni v dôsledku čoho je odôvodnenie v tejto
časti napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. .
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku v časti úpravy
v párnom týždni ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v
odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

14. Nesprávne však posúdil voľný čas maloletého v nepárnom týždni, keď nezohľadnil skutočnosť, že
maloletý v čase určeného styku navštevuje tanečnú školu, v dôsledku čoho nariadený styk v nepárnom
týždni vo štvrtok by nesplnil svoj účel, nakoľko by otec nemohol tento čas plnohodnotne stráviť s
maloletým. Konštatuje, že obaja rodičia majú právo tráviť s maloletým dieťaťom jeho voľný čas, preto

je potrebné, aby konajúci súd pri rozhodovaní o úprave styku s rodičom, ktorý nemá dieťa zverené do
osobnej starostlivosti zohľadnil vzdelávacie a voľnočasové aktivity dieťaťa a o úprave styku rozhodol
tak, aby mohlo dieťa plnohodnotne a nerušenie tráviť čas s rodičom, ktorý ho nemá zverené v osobnej
starostlivosti, pretože len tak môžu byť zachované právo dieťaťa pozvať svojich rodičov, tráviť s nimi čas
a rozvíjať ich vzájomný citový vzťah ako aj ostaté práva garantované Dohovorom o právach dieťaťa.

Odvolací súd je toho názoru, že osobnostný, pohybový a umelecký rozvoj maloletého dieťaťa je v jeho
najlepšomzáujme,pretodospelkzáveru,žejepotrebnéupraviťvnepárnomtýždnistykotcasmaloletým
tak, aby nenastala kolízia výkonu styku s tréningami v tanečnej škole. Zdôrazňuje, že úprava styku
otca s maloletým umožňuje otcovi pravidelne sa stretávať s mal. F. počas celého mesiaca, otec má
dostatok priestoru a času riadne sa podieľať na výchove maloletého, tráviť s ním čas a rozvíjať ich

vzájomné citové väzby, preto zohľadnenie voľnočasových aktivít maloletého vo štvrtok v nepárnom
týždni žiadnym spôsobom neohrozí realizáciu rodičovských práv otca ani práv maloletého obsiahnutých
a garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v
napadnutej časti výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým F. každý nepárny
týždeň len v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod..

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.17. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola

vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

18. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej

rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

19. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia

ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu

jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

20. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a dlžnom
výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky

ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust.
§ 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,

pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom
nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu o zákonných
podmienkach určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu
veci bez toho, aby svoje rozhodnutie stručne, jasne a výstižne vyhodnotil, uviedol, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a akými úvahami sa pri určovaní výživného
riadil. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o potencionalite príjmu otca bez toho, aby stručne

jasne a výstižne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď určil výživné
bez toho, aby bolo zrejmé z akého potencionálneho príjmu vychádzal. Zdôrazňuje, že potencionálny
príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe
svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že

beh ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádza
z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality,
je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza
tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych
schopností, možností a majetkových pomerov. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď sa riadne

nezaoberal posúdením odôvodnených potrieb maloletého a s tým súvisiacimi výdavkami, neprihliadol
na mieru jeho osobnostného, kultúrneho a spoločenského rozvoja realizáciou voľnočasových aktivít,
pričom rozhodnutie o výživnom za obdobie od 1.9.2016 do budúcna odôvodnil len jednou vetou, pričom
všeobecne konštatoval, že s prihliadnutím na vývoj dieťaťa sa jeho potreby nástupom do škôlky zmenili
bez toho, aby túto zmenu riadne posúdil, v zmysle vykonaného dokazovania náležite ju vyhodnotil

a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodnil, najmä stručne, jasne a výstižne uviedol, ktoré
skutočnosti ohľadom zmeny pomerov maloletého považoval za preukázané, v akom rozsahu a z akých
dôvodov sa potreby maloletého a jeho výdavky nástupom do škôlky zmenili. Odvolací súd konštatuje,
že konajúci súd napadnuté rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil, odôvodnenie napadnutého
rozsudku obsahuje len všeobecnú konštatáciu o zákonných podmienkach určenia a zmeny vyživovacej

povinnosti so zmienkou o zásade potencionality bez stručného, jasného a výstižného uvedenia dôvodov
v zmysle ust. § 220 CSP, na základe ktorých konajúci súd vo veci samej rozhodol, v dôsledku čoho
je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací sú
napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

24.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom skutočností relevantných pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov z
hľadiska princípu potencionality alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu

v zmysle princípu potencionality, potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť. Náležite vyhodnotiť
odôvodnené potreby maloletého so zreteľom na jeho vek a stupeň vývoja, posúdiť či výdavky s tým
spojené zodpovedajú potrebám dieťaťa v jeho veku, vyhodnotiť zmenu jeho pomerov a odôvodnených
potrieb nástupom do materskej školy. Dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami tak
otca ako aj matky, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP

tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí
boli preskúmateľné a logicky správne.

25. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.