Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114226506
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7114226506.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. U.
nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa rodičov Ing. T. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na A. S. č. XX v O. zastúpenej advokátkou JUDr.
Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a B. U. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho na S. ulici č. XX v Č. zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou
Homzovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Moyzesovej ul. č. 46 v Košiciach v konaní o určenie
výživnéhonamaloletédieťaoodvolanímatkyaotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIz3.10.2019

č.k. 18P/171/2014-781 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu mal.
D. 350 Eur mesačne za obdobie od 24.10.2014 do 31.8.2020 a sumou 400 Eur mesačne od 1.9.2020
do budúcnosti, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.

Mení rozsudok aj v napadnutom súvisiacom výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 24.10.2014 do
30.9.2019vsume5.450Eurtak,že hopovoľujeotcovisplácaťv500Eurmesačnýchsplátkachsplatných

spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
z nich s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 300 Eur
mesačne od 24.10.2014 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred matke maloletého a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Dlžné výživné 2.462,05 Eur, ktoré
otcovi vzniklo za obdobie od 24.10.2014 do 30.9.2019 mu povolil splácať v 5 mesačných splátkach po
500 Eur spolu s bežným výživným od 11/2019 až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výrokom o určení výživnom a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s
návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
Namietal, že súd prvej inštancie náležite neposúdil odôvodnené potreby maloletého so zreteľom na jeho
vek a stupeň jeho vývoja. V tejto súvislosti poukázal na to, že odôvodnené potreby dieťaťa nemožno
posudzovať paušálne, ale ich miera je závislá od okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná od
veku dieťaťa, predškolského zariadenia, ktoré navštevuje, fyzickej, duševnej vyspelosti, zdravotného

stavu, jeho kultúrno - spoločenských potrieb a športových záujmov. Matka maloletého podľa jeho
názoru nezdokladovala výdavky na výživu maloletého, konkrétne na škôlku, záujmové aktivity, úhradu
zdravotnej starostlivosti v Pro Care, uskladnenie pupočníkovej krvi a preto výživné v rozsahu 300 eur
mesačne nemá oporu v reálnych výdavkoch vynakladaných matkou. Vyjadril názor, že výdavky na dieťavo veku 6 rokov sa nemôžu pohybovať na úrovni 300 Eur mesačne za predpokladu, že sa na plnení
vyživovacej povinnosti aspoň čiastočne podieľa matka, ktorá je zamestnaná na plný pracovný úväzok
s čistým mesačným príjmom cca 650 eur, pričom neplatí zamestnávateľovi za používanie služobného

motorového vozidla, ani za tankovanie. Rovnako používa na súkromné účely aj služobný telefón, čo
znamená, že matke sa znížili výdavky za cestovanie a telefón, ktoré v návrhu vyčíslila na 100 Eur
mesačne. Uviedol, že matka si kúpila vlastnú nehnuteľnosť za 92.000 Eur a nezdokladovala v akej
výške uhradila kúpnu cenu z vlastných zdrojov a o aké finančné prostriedky sa jednalo. Okrem toho
nepredložila ani svoje výpisy z účtu za účelom preukázania, akými úsporami disponuje. Namietal, že

okresný súd sa nezaoberal jeho návrhom, aby časť výživného bola určená na tvorbu úspor, ktoré
môžu slúžiť na plnenie ďalších odôvodnených potrieb v budúcnosti. Súdom priznané výživné má pre
neho sankčný charakter a de facto mu znemožňuje vynaložiť akékoľvek ďalšie finančné prostriedky v
čase strávenom s maloletým. Zdôraznil, že nedosahuje taký príjem z podnikania aký určil na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie. Údaje Štatistického úradu SR o príjmoch pre jednotlivé
pracovné pozície nemožno paušálne použiť na ustálenie jeho zárobkových pomerov s poukazom na

skutočnosť, že výkon jeho podnikateľskej činnosti je bezprostredne naviazaný na sezónu jar - leto,
pričomvzimnýchmesiacochanizďalekanedosahujepríjmypredpokladanéŠtatistickýmúradom.Okrem
toho, tieto údaje nezohľadňujú dopyt na trhu v tom ktorom regióne. Samotná skutočnosť, že vo svojej
spoločnosti vykonáva viacero činností neznamená, že za každú z týchto činností poberá mzdu a jeho
konečný príjem je súčtom týchto miezd. To, že v prípade poruchy si vie opraviť svoje nákladné auto a

ušetriť na oprave neznamená, že poberá mzdu opravára a jeho konečný zárobok je vyšší. Zopakoval,
že dom, na ktorý poukazovala matka ako na jeho, stavia jeho otec. Z daňových priznaní spoločnosti
EJ TRANS s.r.o. je možné bezpochyby vyvodiť výsledok hospodárenia spoločnosti, ktorej je jediným
spoločníkom. Nesúhlasí s výškou splátok na zaplateniu dlhu na výživnom, keď svojím správaním
nezapríčinil dĺžku súdneho konania. Ak by splácal bežné výživné a dlžné výživné vo výške 800 Eur

mesačne, bolo by to pre neho likvidačné a nereálne. Nedisponuje takými úsporami, aby bol schopný
plniť si takto výživné a splácať dlžné výživné.

3. Proti výroku o zamietnutí návrhu na určenie výživného v prevyšujúcej časti a dlžnom výživnom podala
v zákonnej lehote odvolanie matka. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, že príjmy otca sú v

skutočnosti vyššie než ich deklaroval v priebehu konania. Pokiaľ ide o výšku týchto príjmov, túto nie je
možné odhadnúť, nakoľko väčšia časť sa v jeho daňovom priznaní nezobrazuje (množstvo hotovostných
platieb bez potvrdenia o prijatí platby). Súd prvej inštancie mal pri určovaní potencionálneho príjmu
otca vychádzať zo súčtu plných príjmov dosahovaných pri riadení spoločnosti a dojednávaní obchodov,
teda zo sumy približne 3.000 Eur mesačne. Namietala, že výška určeného výživného nezodpovedá

možnostiam a schopnostiam otca, ani potrebám maloletého D., ktorý má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojho otca. Rovnako určené výživné v rovnakej sume za celé obdobie 5 rokov je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Poznamenala, že už 3 roky sú obdobie, ktoré opodstatňuje
určenie výživného vo vyššom rozsahu. Práve vzhľadom na túto skutočnosť diferencovala svoj návrh
tak, že prvé obdobie na určenie výživného je od podania návrhu do 24.10.2017, kedy uplynuli 3 roky od

podania návrhu, ďalej obdobie od 25.10.2017 do 30.11.2018, v ktorom malo výživné narásť v dôsledku
uplynutia 3 rokov. Tretie obdobie je dané od 1.12.2018 do budúcna, za ktoré žiada určiť výživné na
430 Eur mesačne keďže od 1.12.2018 spláca úver na vlastné bývanie, v dôsledku čoho došlo ku
navýšeniu výdavkov na bývanie o 160 Eur mesačne. Mesačná splátka úveru je 283,03 Eur a mesačné
poplatkyzaužívaniebytusú161,64Eurmesačne.Podotkla,žeotecsúhlasilsurčenímvýživnéhona350

Eur mesačne od podania návrhu do 31.8.2016, o čom svedčí zápisnica z pojednávania zo 7.10.2016.
Nestotožnila sa s tvrdením súdu, že nadsadila, resp. nepreukázala výdavky na maloletého a v tejto
súvislosti uviedla, že v priebehu konania všetko doložila bločkami a potvrdeniami. Výdavky na lieky,
oblečenie, obuv a detské centrá spriemerovala na každý mesiac podľa celkových ročných výdavkov.
Nesúhlasila so započítaním kopačiek kúpených v apríli 2019 do dlžného výživného, pretože neboli

potrebné a teda ani použité, a ani so započítaním pyžám a teplákov v septembri 2019, pretože maloletý
ich priniesol s tým, že mu ich darovala babka na narodeniny.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol určiť takú výšku výživného, aby dieťa malo
možnosť participovať na výhodách vyššej životnej úrovne rodiča, ak to možnosti a schopnosti rodiča

dovoľujú.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navyše oproti svojmu odvolaniu uviedla, že jednou vecou sú
reálne výdavky na dieťa a inou sú výdavky, na ktoré má dieťa nárok vzhľadom na životnú úroveň rodiča.Ak rodič nakupuje dieťaťu oblečenie za 30 Eur mesačne v obchode u Vietnamcov, lebo na lepšiu kvalitu
nemá prostriedky, neznamená to, že dieťa nemá nárok na nákup oblečenia vo vyššej kvalite a za vyššie
sumy, ak to úroveň povinného rodiča umožňuje. Rovnako ak dieťa chodí len na jeden krúžok, ktorý

nevyžaduje veľké výdavky, neznamená to, že pri zdieľaní životnej úrovne bohatšieho rodiča, by nemalo
právo chodiť na viac krúžkov, resp., na aktivitu vyžadujúcu výrazne viac prostriedkov, napríklad do
lyžiarskej školy Kalimero. Nevidí dôvod, prečo by maloletý nemal mať komfort navštevovať zdravotnícke
zariadenie ProCare, keď to pomery otca umožňujú. Ročný poplatok je vo výške 189 Eur, pričom túto
sumu spláca 4 krát po 47,25 Eur. Ku pupočníkovej krvi uviedla, že otec zaplatil za vyšetrenie krvi v roku

2013 sumu 990 Eur a 1. a 2. doplatok za uskladnenie vo výške 85 Eur ročne. 3. a 4. poplatok uhradila
sama a v roku 2017 to definitívne zrušila, nakoľko to ďalej nebolo v jej možnostiach hradiť a otec sa
na tom odmietol podieľať. Maloletý chodí už 3 rok na gymnastiku za 30 Eur mesačne, o čom otec vie.
Od septembra 2019 maloletý začal chodiť na šachový krúžok v CVČ Orgovánova za 4 Eur mesačne
a od novembra 2019 chodí maloletý aj na karate za 12 Eur mesačne. Na dofinancovanie bytu použila
prostriedky, ktoré získala predajom osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi, ktoré jej otec

kúpil za 9.000 Eur a predala ho za 6.500 Eur. Výživné na tvorbu úspor, ako navrhuje otec, sa určuje v
prípade solventných rodičov, ako akýsi bonus popri bežnom spotrebnom výživnom, ktoré je pre každé
dieťa kľúčové. Uviedla, že otec nakupuje maloletému omnoho viac vecí než koľko priznal a uplatnil si
na započítanie do dlžného výživného. Výživné so splátkou dlžného výživného nielenže nemá pre otca
sankčný charakter, ale je pre neho neciteľné. V tejto súvislosti poukázala na nákup drahých hračiek,

oblečenia, pobyty v 4 hviezdičkových hoteloch v Tatrách a Aquaparkoch, na to, že jej poslať v novembri
2016 poštovými poukazmi 1.350 Eur, aj keď svoje hotovostné úspory vyčíslil na pojednávaní na celkovo
900 Eur. Prvú splátku teraz určeného dlhu na výživnom jej otec opäť zaslal v hotovosti. Pripomenula, že
na otca bola podaná obžaloba pre podozrenie zo spáchania daňovej trestnej činnosti. Jeho zárobková
činnosť nie je sezónna, ako sa snaží presvedčiť odvolací súd, z údajov Finstatu je zrejmé, že výnosy otca

boli v roku 2018 vo výške 146.734 Eur, čo mesačne činí 12.227 Eur. V prípade, ak by aj bola sezónna,
tak na jar a v lete by bol jeho príjem 20.000 Eur a v zimnom cca 5.000 Eur mesačne, priemer stále
vychádza na pomerne vysokú hodnotu. Na podporu svojich tvrdení matka predložila potvrdenia z Prima
bankyobsahujúceinformácieovýškezálohovýchplatiebprepríjemcuSlovenskýplynárenskýpriemysel,
a.s. (30 Eur), o výške splátok hypotéky (283,03 Eur), zmluvnej výške hypotéky (80.240 Eur), o výške

poplatku pre RTVS koncesie (4,64 Eur), inkaso - správca Hornád (125 Eur), šachový krúžok (4 Eurá),
splátka ProCare (47,25 Eur), poistenie bytu (17,30 Eur kvartálne), rodičovské združenie a angličtina v
škôlke (17 Eur), doklady o kúpe liekov, lístky do kina, príjmové doklady Občianske združenie TAN - GYM
Košice (30 Eur).

6. Matka v podaní doručenom Krajskému súdu v Košiciach 3.8.2020 oznámila zmenu pomerov, ktorá u
nich nastala v súvislosti s nástupom maloletého do 1. ročníka ZŠ Hroncova 23, Košice. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že v súvislosti s nástupom dieťaťa ma základnú školu narastajú výdavky spojené
s jeho výživou a táto skutočnosť je v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe dôvodom na zvýšenie
výživného. Uviedla, že v auguste 2020 bude potrebovať kúpiť školské pomôcky, nové oblečenie a obuv.

Obzvlášť významné budú výdavky spojené so zariadením študentskej izby, ktoré odhadla na 760 Eur.
So štúdiom na základnej škole budú spojené výdavky na školský klub detí vo výške 11 Eur mesačne
a výdavky na ZRPŠ. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd určil výživné pre maloletého na
350 Eur mesačne od 24.10.2014 do 24.10.2017, na 400 Eur mesačne od 25.10.2017 do 30.11.2018, na
430 Eur mesačne od 1.12.2018 do 31.7.2020 a na 480 Eur mesačne od 1.8.2020 do budúcna a určil

tomu zodpovedajúce dlžné výživné.

7. Otec vo vyjadrení ku podaniam matky ohľadne zmeny pomerov nespochybňuje, že nástup maloletého
dna základnú školu je zmenou pomerov, avšak má za to, že samotný nástup maloletého na základnú
školu neodôvodňuje určenie výživného vo vyššom rozsahu. Matkou zdokladované výdavky vynaložené

vsúvislostisozariadenímštudentskejizbysújednorazové,vynaloženéajztohodôvodu,žematkakúpila
novú nehnuteľnosť a bolo potrebné ju zariadiť. Ostatné výdavky matky na základnú školu sa pohybujú
približne na rovnakej úrovni ako boli výdavky na materskú školu. Doplnil, že na školskú tašku prispela
aj jeho matka (maloletého babka) sumou 50 Eur. Výživné vo výške 480 Eur mesačne podľa jeho názoru
nezodpovedá potrebám dieťaťa v jeho veku.

8. Matka vo vyjadrení na reakciu otca konštatovala, že je absolútne štandardnou a zaužívanou praxou
súdov zvýšiť výživné od obdobia nástupu dieťaťa na základnú školu. Dodala, že financovala školskú
tašku maloletého so sestrou. Sumu 50 Eur, ktorú maloletý doniesol od babky považovala za dar,nikto jej nepovedal, že je určená na kúpu školskej tašky. Výdavky na zariadenie školskej izby boli
síce jednorazové (900 Eur), avšak v prepočte na mesiac to navýši jej mesačný náklad o 75 Eur. V
septembri 2020 mala v súvislosti s nástupom maloletého do základnej školy výdavky vo výške 12 Eur

za fotografovanie, 3 Eurá do knižnice, 2 Eurá za hromadný nákup šanónu a kľúčenky, 3 Eurá za čip na
šatňovú skrinku, spolu o 20 Eur navyše oproti bežným výdavkom doposiaľ. V roku 2019 činili výnosy
z podnikateľskej činnosti otca 146,734 Eur, čo je zrejmé z daňového priznania predloženého otcom.
O dobrej životnej úrovni otca svedčí takmer dokončenie stavby rodinného domu, aj skutočnosť, že si
nakupuje oblečenie značiek Tommy Hilfiger a Napapirji.

9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho

zrušenie.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne

zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený
skutočný stav.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd už v predmetnej veci konal, keď na podklade odvolania
matky aj otca rozsudkom z 31.7.2017 č.k. 8CoP/48/2017-445 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice

I zo 7.10.2016 č.k. 18P/171/2014-371 vo výroku o úprave styku otca s maloletým D. okrem časti výroku
o styku každý nepárny týždeň v stredu a vo štvrtok od 16.00 hod. do 19:00 hod., ktorý zmenil tak, že
otec je oprávnený stýkať sa s maloletým D. každú nepárnu stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a zrušil
rozsudok vo výroku o výživnom a o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom prejednávaného konania teda ostalo určenie výživného od otca pre mal. D..

15. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že mal. D. pochádza z družobného vzťahu svojich
rodičov, ktorí od októbra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka podala návrh vo veci 24.10.2014
a domáhala sa, aby súd zaviazal otca dieťaťa prispievať jej na výživu maloletého 1700 eur mesačne,
v priebehu konania žiadala prispievať 1400 eur mesačne. Takéto vysoké výživné odôvodňovala

príjmovými a majetkovými pomermi otca, vysokými výdavkami na maloletého, ako aj nepomerom vo
svojich príjmoch a príjmoch otca dieťaťa. V priebehu konania matka upravila svoj návrh a žiadala, aby
súd určil výživné za celé rozhodné obdobie vo výške 350 eur mesačne, následne písomným podaním
zo dňa 17.12.2018 oznámila súdu, že na jej strane došlo k zmene pomerov zvýšením výdavkov a v
dôsledku toho žiadala o určenie výživného na 430 Eur mesačne od 1.12.2018. V tejto súvislosti uviedla,

že si zakúpila vlastný trojizbový byt za 92.000 eur, z ktorej prevažnú väčšinu zaplatila z hypotéky,
ktorú spláca po 283,03 eur mesačne. Okrem toho dodala, že za služby spojené s bývaním bude platiť
150 až 160 eur mesačne. Z písomných podaní matky (9.6.2015- č.l. 119) ako aj z jej výpovedí na
pojednávaniach súdu odvolací súd zistil, že matka pôvodne vyčíslila výdavky na maloletého na sumu
785 eur mesačne. Tieto mali pozostávať z nákladov na stravovanie 100 Eur mesačne, na byt 150 Eur

mesačne, plienky 40 Eur mesačne, jej mobil 40 Eur mesačne, televízor a internet 26 Eur mesačne,
nafta do auta 60 Eur mesačne (pričom na prepravu s dieťaťom používa motorové vozidlo značka Škoda
Octavia Kombi, ktoré jej zakúpil otec dieťaťa niekedy v júni 2013), materské centrá 30 Eur mesačne,
detské kútiky 20 eur mesačne, ďalej je to drogéria 20 Eur mesačne, oblečenie a obuv pre maloletého
70 Eur mesačne, hračky a knihy 30 Eur mesačne, sporenie dieťaťa 100 Eur, avšak od januára 2015 mu

žiadne sporenie nedávala. Čo sa týka liekov, kupuje prevažne Bepanten na zapareniny, Oscilococcínum,
homeopatikum na zvýšenie imunity v sume 30 eur mesačne. Ďalšie výdavky súvisia s návštevou kina,
bábkového divadla vo výške 20 Eur mesačne, plávanie 20 Eur mesačne, jej poistenie a sporenie 200
Eur mesačne. Na druhej strane matka uviedla, že tieto poistky a sporenia neplatila, pretože na tonemala finančné prostriedky. Ďalej platí všeobecného lekára maloletého v súkromnom zdravotníckom
zariadení Pro Care vo výške 170 Eur ročne, poistka na auto 150 Eur ročne a uloženie pupočníkovej
krvi 90 Eur ročne. Zároveň matka uviedla aj výdavky, s ktorými iba ráta do budúcna, napr. plávanie

dieťaťa vo výške 75 Eur mesačne. Matka predložila súdu zmluvu a nájme, ktorú má zavretú od 1.1.2009
a na základe ktorej predstavuje nájomné 150 Eur a mesačné poplatky inkasa 150 Eur. Zmluva bola
vyhotovená1.1.2009.Matkapotomakomaloletýnastúpilvseptembri2016doškôlkyuviedla,ževýdavky
s tým spojené predstavujú 50 eur mesačne. Dodala, že otec dieťaťa od 1.10.2017 po vyplatení dlžného
výživného platí výživné po 150 eur mesačne. Okrem toho prispieva na výživu maloletého aj ďalšími

plneniami, napríklad mu kupuje oblečenie, obuv. Tieto jednorazové výdavky dosiahli v októbri 2017
sumu 150,50 eur a k tomu zaplatil ešte aj výživné 150 eur mesačne. Okrem toho zvykne nosiť dieťaťu
aj nejaké mäso a zeleninu do domácnosti najmä vtedy, keď má maloletý zdravotné problémy, za tým
účelom, aby sa mu zlepšila imunita. Matka sa od 1.9.2016 zamestnala v spoločnosti AQUA PRO s.r.o.,
v ktorej najprv pracovala na skrátený pracovný úväzok a jej hrubá mesačná mzda predstavovala 240
eur mesačne. Z opisu mzdového listu matky, ktorý predložila súdu vyplýva, že za obdobie od 09/2016

do 09/2017 predstavoval jej čistý mesačný príjem 250 eur a od 10/2017 pracovala na plný pracovný
úväzok s čistým mesačným príjmom 477 eur. Ako to odvolací súd zistil z výpovede matky, používa
služobný mobil a faktúry jej uhrádza zamestnávateľ a používa služobné motorové vozidlo Ford Fiesta
aj na súkromné účely, ktoré tankuje zo zlatej kreditnej karty, pričom zamestnávateľ ju neobmedzuje za
používanie motorového vozidla na súkromné účely žiadnymi kilometrami. Z výpovede otca odvolací súd

zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem z podnikania môže predstavovať asi 500 Eur, to je suma,
ktorú si necháva a ostatná čiastka zostáva vo firme s tým, že on je jediným konateľom a spoločníkom
EJ Trans s.r.o. a zisk z tejto spoločnosti nevyberá. Táto spoločnosť sa zaoberá nákladnou dopravou
a vlastní dva veľké kamióny, jeden menší, jeden Pick - up, nakladač a okrem toho osobné motorové
vozidlo zn. Audi A6 z roku 2005, ktoré on používa na svoje súkromné účely. Spoločnosť nevlastní žiadnu

nehnuteľnosť. Prevádzka má prenajaté priestory od Železníc SR. Od februára 2015 nepracuje na
živnosť, ktorú prerušil a má uzavretú pracovnú zmluvu vo svojej firme ako vodič na polovičný úväzok. Z
tohto zamestnania predstavuje jeho príjem 200 Eur mesačne. Jeho rodičia ho však finančne podporujú,
obaja sú dôchodcovia a môžu mať dôchodok 700 Eur obaja spoločne. Jeho otec v októbri 2014 kupoval
kamión, ktorý mu prenajal a nájomné mu neplatí za to žiadne. Otec predložil súdu aj kúpnu zmluvu, na

základe ktorej jeho otec nadobudol motorové vozidlo zn. Volvo FM 1242T 440 a príves nákladný PANAF
NS136zanákupnúcenu25.440Eur.Rovnakopreukázalajdokladozaplatení,zktoréhovyplýva,žetáto
cena bola zaplatená predávajúcemu Neomad s.r.o. dňa 6.11.2014 v hotovosti. Z výpovede otcovho otca
zistil, že vyššie uvedené motorové vozidlo kupoval on za hotovosť, ktorú mal uloženú ako svoje úspory
z podnikania. Živnostníkom bol 23 rokov, v súčasnosti už je na dôchodku. O podnikanie svojho syna sa

veľmi nestará, ale takto zakúpené motorové vozidlo prenajal synovi za 1 euro. Syn do ich domácnosti
ničím neprispieva. Otec maloletého nepopieral, že pri svojom podnikaní používa hotovosť, napríklad na
nákup nafty do motorových vozidiel, na opravu motorových vozidiel, na nákup tovaru, pretože obchoduje
s dovozom piesku a piesok zaplatí v hotovosti, a pod.. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Košice I, oddiel s.r.o., vložka 17588/V. vyplýva, že spoločnosť EJ Trans s.r.o, bola založená 18.1.2006,

sídlo má na adrese Tichá 14, Čaňa a jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je B. U.. Z
daňového priznania spoločnosti EJ Trans za rok 2014 vyplýva, že súčet prevádzkových, finančných a
mimoriadnych výnosov predstavoval v tomto roku 113.981,49 Eur a súčet prevádzkových finančných
a mimoriadnych nákladov 109.560,74 Eur, takže výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval
4.420,75 Eur, daň 972 Eur, výsledok hospodárenia po zdanení 3.448 Eur. Na osobné náklady bola

zúčtovaná čiastka 6.561 Eur a v rovnakej výške aj mzdové náklady. Z daňového priznania otca, ako
živnostníkazarok2014vyplýva,žezoživnostipredstavovaljehopríjem1.642,92Euravýdavky2.277,24
Eur. Výsledok hospodárenia bola strata 634,32 Eur, daňová povinnosť nula. Živnostníkom bol otec do
februára 2015, odvtedy má živnosť prerušenú. Z daňového priznania spoločnosti EJ Trans s.r.o. za rok
2016 súd zistil, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti predstavoval 180.079,13

eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť 175.581,01 eur a výsledok hospodárenia
za toto účtovné obdobie predstavoval +4.498,12 eur. Z daňového priznania spoločnosti EJ Trans s.r.o. za
rok 2017 vyplýva, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti predstavuje 175.261,20 eur, súčet nákladov
na hospodársku a finančnú činnosť predstavuje 171.115,98 eur, výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie je teda +4.145,22 eur. Z daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2018 vyplýva, že súčet

výnosov z hospodárskej činnosti predstavuje 146.734,71 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť
143.089,68 eur a výsledok hospodárenia za toto účtovné obdobie predstavuje +3.645,03 eur. Zo správy
Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, ktorú si súd
vyžiadal vyplýva, že otec maloletého je vedený ako vlastník motorového vozidla zn. LIAZ 150.261,L2DA1619 v prevádzke od 3.1.2011 a EJ Trans s.r.o. je vedené ako vlastník motorového vozidla OPEL
COMBO 1,7D nákladné vozidlo- skriňová dodávka, v premávke od 12.11.2004. K ďalším motorovým
vozidlám: VOLVO FH 1242T420, nákladné vozidlo - ťahač návesu v premávke od 7.5.2007 a BODEX

BOGUMIL UČINSKÝ KIS 3, náves nákladný v premávke od 13.6.2007, otec uviedol, že leasing týchto
vozidiel už bol v priebehu konania zaplatený. Otec maloletého je v súčasnosti vedený ako vlastník
motorového vozidla AUDI A6. Z doplňujúcej výpovede otca zistil, že síce zaplatil dlžné výživné, ale
nesúhlasí so sumou 350 eur mesačne od 1.9.2016, pretože takéto výživné je pre neho likvidačné. Podľa
neho je schopný prispievať na výživu maloletého vo výške 150 eur mesačne a na tvorbu úspor 50

eur mesačne, teda 200 eur mesačne, pretože pokiaľ zaplatil dlžné výživné, bol to pre neho veľký
finančný problém. Pokiaľ platil 300 eur mesačne, s tým súhlasil od podania návrhu do 30.9.2016 len
z tých dôvodov, že matka bola v tomto období na rodičovskej dovolenke a jej príjmy boli obmedzené.
Od 1.10.2017 si plní svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur mesačne. Poukázal na zmeny na
strane matky, ktorá nastúpila pracovať na plný pracovný úväzok. Uviedol, že jeho príjmové a majetkové
pomery sa nezmenili, jeho živnosť je stále pozastavená. Jeho príjem ako zamestnanca spoločnosti EJ

Trans s.r.o. predstavuje asi 240 eur mesačne v čistom. Okrem neho však má spoločnosť ešte jedného
zamestnanca-vodiča nariadnypracovnýpomerapotomsútotrajazamestnancinadohoduopracovnej
činnosti, pričom sa jedná o výkon práce vodičov. Pokiaľ používal motorové vozidlo OPEL Frontera, bolo
to motorové vozidlo vo vlastníctve jeho matky s jej súhlasom. Používal však aj motorové vozidlo NISAN
Patrol a to džíp, ktorý mal požičaný od kamaráta, bez dohody o pôžičke auta. Potvrdil, že spoločnosti

EJ Trans s.r.o. stúpla výška obratu a v dôsledku toho aj daň je vyššia, pričom zisk tejto môže byť 800
eur mesačne. Spoločnosť EJ Trans s.r.o. vlastní iba nákladné motorové vozidlá: jeden ťahač zn. VOLVO
a druhé auto je LIAZ - nákladné motorové vozidlo. Táto spoločnosť sa stále zaoberá obchodovaním
so štrkom, pieskom, ktorý rozváža do najbližšieho okolia. Nepoprel, že EJ Trans s.r.o. je ziskovou
spoločnosťou, ale tento zisk zo spoločnosti nevyberá, necháva ho na účte spoločnosti a nerozdeľuje sa.

Jeho mesačný príjem môže predstavovať 300 eur, ktoré používa na tankovanie do motorového vozidla,
veci pre dieťa a výživné. Poprel, aby staval rodinný dom a upresnil, že sa jedná s o pozemok, ktorý je
vo vlastníctve jeho otca. Tam sa zbúral starý rodinný dom a vlastne nevedia, čo s tým pozemkom bude
ďalej. Z výpisov z účtu otca v Slovenskej sporiteľni, ktorý je vedený na jeho meno (podľa otca zrejme
podnikateľský účet k živnosti) zistil, že je evidovaný s počiatočným stavom 2.080,80 Eur k 30.10.2014 a

konečnýmstavom614Eurk31.12.2014.Od29.12.2014malotecživnosťpozastavenú,takžepodľaotca
stav na tomto účte od toho času sa zrejme nezmenil. Z ďalšieho výpisu z účtu otca v Slovenskej sporiteľni
zistil, že je evidovaný s počiatočným stavom 247,14 Eur ku 30.10.2014 a s konečným stavom 265,94 Eur
ku 31.12.2014, 2.088,49 Eur ku 31.12.2015, a s konečným stavom 2.571,65 Eur ku 31.8.2016. Z výpisov
z účtu v ČSOB pre EJ Trans s.r.o. zistil, že počiatočný stav k 30.10.2014 bol 4.279,21 Eur, konečný

stav k 31.12.2016 bol 2.126,19 Eur, konečný stav k 31.12.2015 bol 15.036,46 Eur, a konečný stav k
31.8.2016 bol 10.120,01 Eur. Z výpisu otca z jeho osobného účtu zistil, že za obdobie od 5.10.2017 do
31.3.2018 konečný zostatok na účte predstavoval 363,24 eur. Z podnikateľského účtu EJ Trans s.r.o.
zistil, že počiatočný stav k dátumu 1.10.2017 bol 6.811,81 eur a konečný stav k dátumu 31.3.2018 bol
476,32 eur. Z ďalších výpisov z osobného účtu za obdobie od 1.4.2018 do 30.6.2018 súd zistil, že stav

účtu predstavoval počiatočných 62,18 eur a konečných 50,38 eur. Z výpisu z účtu EJ Trans s.r.o. za
obdobie od 1.6.2018 do 31.8.2018 zistil, že sú tam účtované iba poplatky za vedenie účtu a za účtovanie
poplatku- správa exekúcie na účte, k čomu otec uviedol, že jeho účet je zablokovaný v súvislosti s
daňovou kontrolou, ktorá prebieha. Spoločnosť nedopatrením neodovzdala doklady k daňovej kontrole
a bola jej vyrubená pokuta vo výške 27.000 eur proti ktorej sa odvolal. Ďalej uviedol, že vzhľadom na túto

skutočnosť musí všetky transakcie obchodného rázu, ktoré realizuje pri svojom podnikaní realizovať v
hotovosti, preto na účte EJ Trans nie je žiaden pohyb finančných prostriedkov. Právna zástupkyňa matky
na pojednávaní dňa 27.9.2018 v tejto súvislosti upozornila súd na to, že otec stále narába s veľkou
hotovosťou, o čom svedčí aj výpis z účtu EJ Trans s.r.o., kedy v mesiacoch 1/2018 boli vklady z jeho
strany v hotovosti 2.200 eur, v 3/2018 vo výške 800 eur, v 4/2018 vo výške 1.000 eur, v 10/2017 vo výške

2.500 eur, čo potvrdzuje, že otec má neoficiálne príjmy, ktoré použil podľa nich aj na zakúpenie ťahača za
25.000 eur v hotovosti. Rovnako to, že otec má vysoké príjmy, potvrdzuje aj skutočnosť, že zaplatil celé
dlžné výživné nie poukázaním zo svojho účtu, ale vyplatením v hotovosti na pošte. Z toho vyvodzujú,
že majetkové pomery otca sú iné, než ich deklaruje on sám na papieri, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že
otec mimo výživného dieťaťu nakupuje aj oblečenie a napr. v mesiaci 10/2017 financoval takto dieťa až

v rozsahu 300 eur. Z námietok matky zistil, že otec ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti EJ Trans
s.r.o. vykonáva v tejto spoločnosti nielen prácu šoféra nákladného motorového vozidla, ale aj prácu
obchodného zástupcu a zároveň riadi a organizuje chod celej firmy, teda je jej výkonným riaditeľom.
Z toho dôvodu právna zástupkyňa matky navrhla, aby si súd vyžiadal správu od štatistického úraduo výške priemerného mesačného príjmu v týchto pracovných pozíciách. Zo správy štatistického úradu
Slovenskej republiky súd zistil, že vodiči nákladných áut a kamiónov mali v roku 2014 priemerný čistý
mesačný príjem 653 eur, v roku 2015 to bolo 693 eur a v roku 2016 to bolo 723 eur. Obchodný zástupca

mal v roku 2014 priemerný čistý mesačný príjem 1.323 eur, v roku 2015 to bolo 1.371 eur a v roku
2016 to bolo 1.425 eur. Z ďalšej správy štatistického úradu Slovenskej republiky súd zistil, že obchodní
zástupcovia dosahovali za rok 2017 priemernú čistú mzdu 1.139 eur, vodiči nákladnej a kamiónovej
dopravy 642 eur, riadiaci pracovníci v oblasti odbytu a marketingu v roku 2014 zarábali 1.842 eur, v
roku 2015 zarábali 1.829 eur, v roku 2016 to bolo 1.872 eur a v roku 2017 zarábali 1.888 eur. Z ďalších

výpovedí otca zistil, že on rodinný dom nestavia, stavia ho jeho otec a on mu chodí iba pomáhať. Dom
po dostavbe plánujú predať. Na jeho strane sa nič nezmenilo, stále má zablokovaný podnikateľský účet,
teda obchodné transakcie realizuje v hotovosti a okrem toho príjmové a majetkové pomery sú stále na
rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom období. Jeho podnikanie mu nezabezpečuje rovnaký príjem
po celý rok, lebo sa jedná o sezónne podnikanie, ktoré je možné realizovať najmä v letnom období.
Z výpovede matky zistil, že ani na jej strane sa nič nezmenilo, maloletý stále navštevuje predškolské

zariadenie, jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 650 Eur. Medzi účastníkmi konania bolo
nesporné, že po rozhodnutí prvostupňového súdu otec zaplatil dlžné výživné v sume 4.527,36 eur v 4
splátkach po 1.000 eur a raz uhradil 527,36 eur. Pokiaľ ide o kupovanie vecí otec nepopieral, že dieťaťu
poskytuje aj vecné plnenia, môže to byť mesačne za 40 až 50 eur, ale veci, ktoré nosí matke nekupuje len
on,aleajstarírodičia.Zatýmúčelompredložilsúduprehľadplnení,ktoréposkytoldieťaťu.Listomzodňa

21.5.2015(č.l.63až71)uplatnilnazapočítanievecizakúpenévobdobíodpodanianávrhudo21.5.2015
a doložil kópie dokladov, ďalším listom zo dňa 11.5.2018 (č.l. 522) uplatnil za 10/2017- nákup oblečenia
v sume 95,95 eur jesenné a zimné oblečenie, za 11/2017- detský kútik + planeo za 22,99 eur, za 12/2017
nákup oblečenia v celkovej výške 60,97 eur a za 2/2018 nákup oblečenia v celkovej výške 62,97 eur
o čom otec doložil doklady. Ďalšie náklady vecného plnenia otec uplatnil listom zo dňa 18.9.2019 (č.l.

759) za obdobie od 1/2019 do 9/2019 v celkovej sume 231,81 eur : podľa účtovných dokladov 1/2019 v
sume 27,55 eur, za 2/2019 sumu 43,89 eur, za 3/2019 sumu 36,99 eur, za 4/2019 sumu 24,99 eur, za
6/2019 sumu 23,98 eur, za 7/2019 sumu 53,45 eur, za 9/2019 sumu 20,96 eur, ktoré žiadal započítať
na platenie výživného. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62
ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2, § 78 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení

neskorších predpisov a dospel ku záveru, že zákonným podmienkam určujúcim výšku výživného na
mal. dieťa v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa a zárobkových možností a schopností, ako aj
majetkových pomerov povinného rodiča, zodpovedá za celé posudzované obdobie od podania návrhu
suma 300 eur mesačne. Skonštatoval pritom, že toto výživné zaplatil otec vo forme dlžného výživného
aj napriek tomu, že proti samotnej výške výživného sa odvolal. Podľa názoru súdu nemalo význam

nariaďovať znalecké dokazovanie na zistenie skutočných príjmov otca v spoločnosti EJ Trans, pretože
nakladanie s hotovosťou sa nedá vysledovať. Daňové priznanie spoločnosti otca má podľa názoru súdu
iba charakter deklarácie príjmov a výdavkov pre potreby daňového úradu, ale prakticky nemá výpovednú
hodnotu pre toto konanie. Navyše, otec vo svojej spoločnosti ponecháva zisk, ktorý by mohol použiť pre
svoje vlastné potreby, čo je pri ním konštatovanom priemernom čistom mesačnom príjme z podnikania

neuveriteľné. Súd prvej inštancie neuveril otcovi, že pre seba potrebuje mesačne len 300 Eur, pretože by
sa mu tak neoplatilo podnikať. Súd prvej inštancie vychádzal pri určovaní výživného z potencionálneho
príjmu otca vo výške 1.500 - 1,700 Eur, ktorý by podľa Štatistického úradu v priemerne dosahoval na
tých pozíciách, ktoré vo svojej spoločnosti zastáva (vodič, obchodný zástupca a riadiaci pracovník v
oblasti odbytu). Súd neuveril tvrdeniam otca, že rodinný dom stavia a financuje jeho otec, alebo jeho

rodičia, ktorých dôchodok predstavuje 700 Eur mesačne, pretože nemajú taký príjem, z ktorého by
financovali tak náročnú stavbu. O tom, že dom otec stavia pre seba svedčia aj tvrdenia pred maloletým,
že tam bude mať svoju izbičku. O lepších príjmových a majetkových pomeroch otca svedčí jednak
skutočnosť, že v čase začatia konania mal otec v EJ TRANS s.r.o. vozidlá na leasing, zatiaľ čo v priebehu
konania zaplatil leasing a stal sa ich vlastníkom, ako aj ďalšie výdavky, ktoré na maloletého realizoval

nad rámec plnenia výživného. Matka niektoré výdavky na maloletého nadsadila, resp. uvádzala aj také,
čo jej nevznikli, iba ich deklarovala pred súdom ako budúce (napr. na plávanie alebo na sporenie).
Neakceptoval ani výdavky na lieky v matkou vyčíslenom rozsahu, pretože dieťa bolo a je zdravé mimo
sezónnych chorôb z prechladenia. Pokiaľ dieťa v priebehu konania nastúpilo do škôlky, zmena nastala
iba v tom, že matke ubudli výdavky na plienky a pribudli výdavky na škôlku a táto zmena neodôvodňuje

zmenu vo výške súdom priznaného výživného. Pokiaľ matka považovala za podstatnú zmenu pomerov
kúpu bytu na hypotéku a touto odôvodňovala svoj návrh na určenie výživného vo väčšom rozsahu, ani
túto súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov, pretože matke týmto zároveň pribudol majetok.
Dlh na výživnom vo výške 2.462,05 Eur súd prvého stupňa vypočítal za 8 dní v mesiaci október 2014( 300: 31 x 8) na 77,36 eur a za 59 mesiacov po 300 eur t.j. 17.700 eur, spolu 17.777,36 eur. Od
tejto sumy súd odpočítal finančné plnenie zo strany otca za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia
súdu I. inštancie (str. 11 ) v sume 2.500 eur, ďalej sumu 4.527,36 eur (deklarovanú ako dlžné výživné

podľa neprávoplatného rozhodnutia súdu I. inštancie do 10/2016), sumy plnenia výživného po 350 eur
mesačne od 10/2016 do 10/2017, t.j. 12 x 350 = 4. 200 eur, plnenie výživného po 150 eur mesačne od
10/2017 do 10/2019, t.j. 24 x 150= 3.600 eur , spolu finančné plnenie na výživné = 14.827,36 eur. Čo
sa týka ďalších plnení zo strany otca, súd započítal plnenia, ktoré otec poskytol maloletému vo forme
vecných plnení podľa dokladov predložených na č.l. 63 až 71 v sume 179,46 eur (obuv v sume 29,90

eur + 19,90 eur, crocsy 13,49 eur, sirup 4,90 eur, lieky 24,90 eur,+ 8,94 eur, plienky 19,90 eur, lieky 3,50
eur + 13,97 eur, pyžamo 2x 5,49 eur, otepľováky 29 eur). Z dokladov predložených dňa 11.5.2019 súd
započítal sumu 219,89 eur (10/2017- jesenné a zimné oblečenie 95,50 eur, 12/ 2017 nákup oblečenia
60,97 eur a 2/ 2018 nákup oblečenia 62,97 eur). Z dokladov predložených dňa 18.9.2019 súd započítal
88,60 eur: za 1/2019 zimnú detskú obuv 27,55 eur, za 4/2019 detské kopačky za 24,99 eur, za 7/2019-
detskétričká,hornýdielza15,10eur, za9/2019pyžamá,teplákyza20,96euraza6/2019mikina,detské

šortky za 23,90 eur. Spolu vecné plnenia súd započítal vo výške 487,95 eur. Po odpočítaní finančných a
vecných plnení otca zostáva jeho dlh na výživnom vo výške 2.462,05 eur, ktorý ho zaviazal súd zaplatiť
v splátkach po 500 eur mesačne a zároveň mu určil podmienky zročnosti splátok v súlade s § 217 ods.
2 Civilného sporového poriadku (z.č. 160/2015 Z.z.).

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

18. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci súd
síce riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení
o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že určené výživné nezodpovedá právu maloletého dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorého príjmové pomery odôvodňujú určenie výživného vo väčšom
rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnoustarostlivosťou.Rodič,ktorýsaodieťaosobnenestará,prispievanajehovýživuvýživným,ktoréurčil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje príjmovo lepšie zabezpečený rodič. Miera

životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných
nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera
jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju
možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.
Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa

nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič
plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.

19. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov

na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením

školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške
priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá
ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd

jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích
povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

20. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie
výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného
schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri
rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.

21. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného
dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti otca a odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa dospel ku záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého
350 Eur mesačne od podania návrhu až do 31.8.2020, čo v konečnom dôsledku aj sám potvrdil na

pojednávaní konanom dňa 7.10.2016 (č.l. 367 spisu) keď túto sumu navrhoval určiť od podania návrhu
do septembra 2016 a navyše navrhoval, že bude platiť za škôlku maloletého po 44 Eur mesačne. Pokiaľ
otecnamietal,žeurčenévýživnépresahujezdokladovanéodôvodnenépotrebymaloletého,odvolacísúd
uvádza, že pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je
potrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,pričommedzitietopotrebypatriahmotnépotrebyako

je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby
nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú,mávýživnézabezpečiťdieťaťuprimeranýpodielnavýhodách,ktorédovoľujúmožnostirodičov.

Matka v priebehu konania zdokladovala, že do 1.12.2018 platila nájomné v rozsahu 300 Eur mesačne a
od 1.12.2018, kedy si kúpila vlastnú nehnuteľnosť, platila za hypotéku 283,03 Eur a za poplatky spojené
s užívaním bytu platí 161,64 Eur, z čoho pripadá na maloletého polovica, t.j. 150 Eur mesačne od
podania návrhu do 1.12.2018 a 222 Eur mesačne od 1.12.2018 do budúcna. Z ďalších podaní matkyvyplynulo, že za plienky pre maloletého do jeho nástupu do škôlky uhrádzala 40 Eur mesačne, táto suma
sa následne prirodzene preklenula do jeho poplatkov za návštevu materskej školy, ktoré na pojednávaní
navrhoval platiť otec vo výške 44 Eur mesačne (č. l. 367 spisu). Výdavky za návštevu detských centier

a herničiek do 3 rokov veku dieťaťa sa preklenuli do výdavkov na gymnastiku od roku 2016 za 30
Eur mesačne, návštevu kina a neskôr šachového krúžku za 4 Eura mesačne, ktorých výšku matka
preukázala. Výdavky na plienky, detské centrá a herničky v druhom najväčšom meste na Slovensku v
Košiciach síce matkou neboli každý mesiac zdokladované, avšak ceny sú overiteľné aj prostredníctvom
internetu a sú výdavkami, ktoré potrebuje každé dieťa na udržiavanie hygieny (plienky) a pre svoj

zdravý pohybový a sociálny rozvoj (herničky a detské kútiky). Skutočnosť, že maloletý všestranne
už od ranného detstva navštevoval detské kútiky a herničky je známa aj otcovi, ktorý sa v priebehu
konania netajil tým, že podobné aktivity absolvuje s dieťaťom aj on a navrhoval ich započítať do dlžného
výživného v obdobnom rozsahu. Po odpočítaní odôvodnených výdavkov na bývanie pripadajúcich na
maloletého, škôlku / plienky a na voľnočasové aktivity maloletého od určeného výživného 350 Eur,
ostane z výživného na všetky ostatné potreby maloletého na stravu, hygienu, oblečenie a obuv, lieky

a zdravotnú starostlivosť, hračky a knihy len 126 Eur mesačne, resp. len 54 Eur mesačne od zmeny
bývania. Je nepochybné, že výživné v prepočte 1,80 Eur na mesiac (54/30 dní), respektíve 4,20 Eur na
deň je pri aktuálnych cenách potravín, drogérie, oblečenia a obuvi, liekov, hračiek a kníh tak nízke, že nie
je potrebné zrušovať rozhodnutie v zmysle odvolacieho návrhu otca za účelom podrobného dokazovania
a preukazovania existencie a výšky týchto výdavkov. Bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca

potriebiných detív tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, tak ako v predmetnom prípade,
je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.

22. Odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie nevzhliadol vo vývoji odôvodnených potrieb
maloletého takú výraznú zmenu, ktorá by opodstatňovala diferencovanie rozsahu výživného v zmysle

odvolacieho návrhu matky do 24.10.2017, na 400 Eur mesačne od 25.10.2017 do 30.11.2018, na 430
Eur mesačne od 1.12.2018 do 31.7.2020. Ako už krajský súd vyššie ustálil, nástupom maloletého do
škôlky, respektíve uplynutím doby 3 rokov, v danej veci nedošlo ku výraznému zvýšeniu odôvodnených
potrieb maloletého, keďže matke ubudli výdavky na plienky v rozsahu 40 Eur mesačne a v tom
istom rozsahu jej pribudli výdavky na škôlku. Voľnočasové aktivity a herničky, ktoré matka absolvovala

s maloletým počas dňa na rodičovskej dovolenke boli nahradené gymnastikou, návštevami kina a
bábkového divadla a neskôr aj šachovým krúžkom. Oblečenie, obuv, drogéria, hračky a knihy sú
výdavkami, ktoré je potrebné pravidelne obmieňať sezónne už od narodenia dieťaťa v súvislosti s jeho
rastom a meniacimi sa vývinovými potrebami. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že ani kúpa bytu do vlastníctva matky nie je podstatnou zmenou pomerov, v dôsledku ktorej by bolo

potrebné určiť výživné vo väčšom rozsahu, pretože matke týmto zároveň pribudol majetok. Okrem toho,
zvýšenie výdavkov matky na bývanie kopírovalo zvýšenie jej príjmov v práci.

23. Za zmenu odôvodňujúcu diferencovanie rozsahu určeného výživného považoval odvolací súd až
nástup maloletého na základnú školu ku 1.9.2020 a ku odvolacím námietkam otca uvádza, že súdna

prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania,
aj uplynutie 6 rokov od poslednej úpravy rozsahu výživného a tieto sa bez ďalšieho dokazovania
prejavia v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa. Odvolací súd vyhodnotil, že je v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého o 50 Eur mesačne viac ako za obdobie od podania
návrhu do jeho nástupu na základnú školu a v tejto súvislosti poukazuje na jeho návrh na pojednávaní

keď chcel na maloletého platiť 350 Eur mesačne a za škôlku v rozsahu 44 Eur mesačne. Suma 50
Eur podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zvýšeným výdavkom detí žijúcich vo veľkých mestách
na Slovensku pri rovnakej zmene pomerov a zahŕňa v sebe zvýšenie výdavkov na školské potreby
a pomôcky, zmenu záujmov, pribudnutie krúžkov a výdavkov na desiatu. Odvolací súd neakceptoval
odvolací návrh matky a v dôsledku tejto zmeny neurčil výživné až na 480 Eur mesačne, pretože matka

nepreukázala aké iné pravidelne sa opakujúce výdavky vynaložila, respektíve bude potrebovať vynaložiť
v rozsahu ďalších 80 Eur mesačne nad rámec určených 50 Eur mesačne. Nábytok, ktorý matka kúpila
do izby je jednorazový výdavok a alikvotná časť z neho je už započítaná v sume 50 Eur mesačne, o
ktorú súd určil vyššie výživné oproti úprave spred nástupu maloletého na základnú školu. Odvolací súd
neakceptoval matkou vypočítané náklady v súvislosti so zakúpením zariadenia izby na 75 Eur mesačne

(900 Eur nákupná cena / 12 mesiacov), pretože nakúpené veci bude maloletý užívať dlhšie ako rok, ktorý
do svojho výpočtu matka zahrnula. Zároveň odvolací súd určil vyššie výživné až od 1.9.2020, pretože
až v tomto čase sa začali prejavovať matke zvýšené výdavky v súvislosti so zvýšením odôvodnených
potrieb maloletého. Skôr ako v septembrových / októbrových podaniach v roku 2020 ich matka aninevedela vyčísliť, pretože ešte nenastali. Z uvedených dôvodov odvolací súd zamietol návrh matky v
prevyšujúcej časti.

24. Odvolací súd dodáva, že výživné v rozsahu 350 Eur mesačne od podania návrhu do 31.8.2020
a 400 Eur mesačne od 1.9.2020 je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Odvolací súd sa
stotožnil s uplatnením princípu potencionality príjmov otca vzhľadom na spôsob jeho života (súhlas
s plnením výživného na 350 Eur mesačne do 9/17, vyberanie a disponovanie s väčšou hotovosťou,
trávenie voľného času s maloletým, plnenie si vyživovacej povinnosti nad rámec určenej, splatenie

leasingov), ako aj na jeho schopnosti po dlhšiu dobu viesť spoločnosť s konštantne vysokými príjmami
nad 100.000 Eur ročne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, je v schopnostiach a možnostiach otca
zarábať 1.500 až 1.700 Eur mesačne vypočítaných ako priemer miezd, ktoré zarobí podľa Štatistického
úradupracovníknapozíciách(vodiča,obchodnéhozástupcuariadiacehopracovníkaodbytu),ktoréotec
vykonáva vo svojej spoločnosti EJ Trans s.r.o.. Z tohto výpočtu je zrejmé, že pri určení potencionálneho
príjmu otca súd nevychádzal zo súčtu všetkých miezd za práce (3.818 Eur mesačne za rok 2014 - 653

Eur mal vodič nákladného auta a kamiónu, 1.323 Eur mal v roku 2014 obchodný zástupca a 1.842
Eur mesačne mal v priemere riadiaci pracovník v oblasti odbytu a marketingu), ktoré otec vykonáva
v jeho spoločnosti tak, ako namietal v odvolaní, ale z ich priemeru, pretože je nepochybné, že otec
tieto 3 pozície nevykonáva na plný úväzok, ale každej venuje len určitý čas v závislosti od aktuálnych
potrieb spoločnosti. Otec v priebehu konania nepreukázal, že by mal sezónny príjem, respektíve, že

mu tento príjem zhoršoval možnosť uspokojovania svojich potrieb, alebo potrieb maloletého, alebo
že by dochádzalo ku kvalifikovanému zníženiu jeho životnej úrovne, preto na tieto tvrdenia odvolací
súd neprihliadal. Práve naopak, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec si aj v jesenných a
zimných mesiacoch vedel plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj nad rámec určeného výživného, dokonca
aj uhrádzal dlh na výživnom. Potencionálny príjem pritom nie je to, čo povinný skutočne deklaruje, že

zarobí, ale to, čo je objektívne možné. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie a uvedených úvah, je toho presvedčenia, že otec je schopný zabezpečiť si finančné
prostriedky na udržanie určitého finančného štandardu a to počas celej sezóny, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil maloletému synovi formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie

rodičov existovalo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého
dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke
zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú
pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať
do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné.

25. Odvolací súd nevyhovel návrhu otca a neurčil nižšie výživné od doby, kedy sa matka po nástupe
z rodičovskej dovolenky zamestnala, pretože matka preukázala, že po nástupe do práce pracovala len
na čiastočný úväzok s výškou príjmu rovnajúcou sa výške rodičovského príspevku. Ani skutočnosť, že
matka začala v druhej polovici roku 2017 pracovať na plný úväzok a má výhodu služobného telefónu

a osobného motorového vozidla s neobmedzenou možnosťou tankovania, neboli splnené podmienky
na nižšie určenie výživného, pretože z vyčíslenia odôvodnených potrieb maloletého, ktoré presahujú
určené výživné, je nepochybné, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne, svoj príjem tiež
používa na dopĺňanie výživy a výchovy dieťaťa a zabezpečenie domácnosti a okrem toho si vyživovaciu
povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou. Okrem toho, určením výživného len na 200 Eur mesačne

(150 Eur mesačne bežné výživné a 50 Eur sporivá časť) by sa presunul podiel matky na vyživovacej
povinnosti voči maloletému na neúnosnú mieru so zreteľom na výšku odôvodnených potrieb maloletého
a veľký rozdiel v príjmoch rodičov (otec 1500 - 1700 Eur mesačne oproti matke, ktorá mala v rozhodnom
období príjem od 400 - 650 Eur mesačne).

26. Odvolací súd neurčil výživné zvlášť na spotrebnú časť a zvlášť na sporivú časť, ako navrhoval otec,
pretože výživné na tvorbu úspor je možné určiť až potom, ako postačuje určené výživné na odôvodnené
potreby maloletého v spotrebnej časti. Keďže ako sám otec tvrdil, bude pre neho likvidačné plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v rozsahu 350 Eur mesačne, respektíve 400 Eur mesačne a tieto prostriedky sú
nevyhnutne potrebné na pokrytie základných odôvodnených potrieb maloletého, nevznikol priestor na

určenie sporivej časti výživného.

27. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal otca prispievať na
výživu maloletého 350 Eur mesačne od 24.10.2014 do 31.8.2020 a 400 Eur mesačne od 1.9.2020, bolopotrebné zaoberať sa aj vznikom eventuálneho dlhu na výživnom. Za obdobie od podania návrhu do
konca mesiaca v ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie mal otec zaplatiť 20.740,32 Eur.
Túto čiastku odvolací súd vypočítal ako súčet alikvótnej časti výživného za 8 dní októbra 2014 vo výške

90,32 Eur ( 350: 31 x 8) a 20.650 Eur za 59 mesiacov po 350 eur. Od tejto sumy odvolací súd odpočítal
finančné plnenie zo strany otca za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu I. inštancie (str.
11 ) v sume 2.500 eur, ďalej sumu 4.527,36 eur (deklarovanú ako dlžné výživné podľa neprávoplatného
rozhodnutia súdu I. inštancie do 10/2016), sumy plnenia výživného po 350 eur mesačne od 10/2016
do 10/2017, t.j. 12 x 350 = 4. 200 eur, plnenie výživného po 150 eur mesačne od 10/2017 do 10/2019,

t.j. 24 x 150= 3.600 eur , spolu finančné plnenie na výživné = 14.827,36 eur. Čo sa týka ďalších plnení
zo strany otca, súd započítal plnenia, ktoré otec poskytol maloletému vo forme vecných plnení podľa
dokladov predložených na č.l. 63 až 71 v sume 179,46 eur ( obuv v sume 29,90 eur + 19,90 eur, crocsy
13,49 eur, sirup 4,90 eur, lieky 24,90 eur,+ 8,94 eur, plienky 19,90 eur, lieky 3,50 eur + 13,97 eur,
pyžamo 2x 5,49 eur, otepľováky 29 eur). Z dokladov predložených dňa 11.5.2019 súd započítal sumu
219,89 eur (10/2017- jesenné a zimné oblečenie 95,50 eur, 12/ 2017 nákup oblečenia 60,97 eur a 2/

2018 nákup oblečenia 62,97 eur). Z dokladov predložených dňa 18.9.2019 súd započítal 63,61 eur:
za 1/2019 zimnú detskú obuv 27,55 eur, za 7/2019- detské tričká, horný diel za 15,10 eur, za 9/2019
pyžamá, tepláky za 20,96 eur a za 6/2019 mikina, detské šortky za 23,90 eur. Spolu vecné plnenia súd
započítal vo výške 462,96 eur. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vyhovel návrhu matky a
nezapočítal otcovi do dlhu na výživnom nákup kopačiek v hodnote 24,99 Eur, pretože svojím špecifickým

charakterom neboli schopné slúžiť na uspokojenie preukázaných odôvodnených potrieb maloletého,
ktorý futbal nehral, ani nehráva. Na druhej strane však podobne ako súd prvej inštancie zohľadnil do dlhu
na výživnom nákup pyžama a teplákov za 20,96 Eur, pretože svojím charakterom slúžili na uspokojenie
základných potrieb maloletého. Matke sa nepodarilo preukázať, že šlo od dar od starých rodičov a pokiaľ
by tak bol mienený, otec by nedisponoval dokladom o kúpe. Po odpočítaní finančných a vecných plnení

otca tak otcovi vznikol dlh na výživnom vo výške 5.450 eur, ktorý ho odvolací súd zaviazal zaplatiť v
splátkach po 500 eur mesačne a zároveň mu určil podmienky zročnosti splátok v súlade s § 217 ods.
2 Civilného sporového poriadku (z.č. 160/2015 Z.z.).

28. Postup súdu pri započítaní iných plnení zo strany otca vychádza zo zásady upravenej v § 76 ods.

1 Zákona o rodine, že výživné je možné plniť aj vo forme vecného plnenia (bývanie, nákup oblečenia,
stravovanie) a peňažného plnenia nad sumy výživného plateného pravidelne mesačne. Vzhľadom na
to, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otca za uplynulé obdobie (dlžné výživné) nemohol opomenúť
započítať uvedené plnenia zo strany otca, ale zároveň zhodnotiť, či sa jednalo o plnenia podľa § 75
ods. 1 Zákona o rodine, teda také, ktoré slúžili na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého. Medzi

ne nepatria príležitostné plnenia zo strany otca v čase realizácie styku s dieťaťom ( vstupenky na
predstavenia, aquaparky, detský kútik a pod.), príležitostné dary (hračky, hry, knižky) a iné obdobné
plnenia, ktoré neslúžia na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého. Teda podľa zaužívanej súdnej
judikatúry darčeky zo strany rodiča voči mal. deťom sa nezapočítavajú do výživného a okrem toho sa
do výživného nezapočítavajú ani výdavky rodiča v čase, keď realizoval svoj styk s mal. deťmi. Preto súd

tieto výdavky otca proti výživnému nezapočítal. Nemohol započítať ani také vecné plnenia, ktoré sa
nedostali do dispozície matky, teda o nich nemohla vedieť a dieťa ich môže používať iba u svojho otca.
Otec si musí uvedomiť, že maloletý bol v rozhodnom období v starostlivosti matky a teda ona znášala
denno-denne tie náklady, ktoré bolo potrebné a nevyhnutné v súvislosti s maloletým vynaložiť a pre
ňu mali význam iba tie vecné plnenia, ktoré jej znižovali výdavky na maloletého. Odvolací súd povolil

otcovi splácať určené výživné od novembra 2019 v 10 tich splátkach po 500 Eur a poslednú vo výške
450 Eur pod následkom straty výhody splátok. Pokiaľ otec tvrdí, že takýto spôsob zaplatenia dlhu je pre
neho likvidačný, odvolací súd dodáva, že je jeho povinnosťou usmerniť si výdavky tak, aby neohrozoval
plnenie svojej vyživovacej povinnosti, pretože výživné má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Takto upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel výživného, pretože

výživné má slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje. Otec sa na možnosť
určenia výživného na 350 Eur mesačne, eventuálne na 400 Eur mesačne mohol a mal pripraviť už v
priebehu konania, kedy matka žiadala, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletého obdobnou
sumou, odkladaním časti hotovosti nad reálne čiastky, ktorými prispieval na výživu maloletého, ktorou
nepochybne podľa pohybov na jeho účtoch disponoval.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom
výživnom podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.30. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).