Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/1106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120343577
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120343577.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO:
47232480, so sídlom: Mlynská dolina, 845 45 Bratislava; proti povinnému: D. M., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.
P.. E. XXX/XX, XXX XX Š., o vymoženie istiny vo výške 180,85 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora Mgr. Ivan Jambor, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
17.07.2020 domáhal od povinného vymoženia istiny 180,85 eur s príslušenstvom, a to na základe
exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Levice vydaného dňa 11.02.2020 pod sp. zn.
16C/7/2020-16, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.05.2020 (ďalej len „exekučný

titul“).

2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 29.07.2020 Poverenie na
vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/1106/2020 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu
exekútorovi - Mgr. Ivan Jambor, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, ktorý exekúciu
vedie pod sp. zn. 271EX 481/20.

3. Dňa 17.08.2020 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal
súdu návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.

4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že návrh na
exekučný titul a exekučný titul mu boli doručované elektronicky, ale povinný nemal vedomosť o tom,

že štát doručuje rozhodnutia úradov elektronicky súkromným osobám, a ani že vlastní samostatnú
elektronickú schránku ako súkromná osoba a teda ani ju nekontroloval, nepodal námietku voči žalobe a
aniodporprotiexekučnémutitulu.Povinnýďalejvnávrhunazastavenieexekúcienamieta,žeoprávnený
v návrhu na vydanie exekučného titulu uviedla nesprávne informácie o jeho dlhoch voči oprávnenému
tykajúcich sa obdobia 01.01.2016 až 30.11.2019 a vymáhal aj už zaplatené koncesionárske poplatky.
Povinný tvrdí, že v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie (29.07.2020) mal uhradené všetky

koncesionárske poplatky za obdobie uvedené v žalobe, pričom priložil aj potvrdenia o transakciách.

5. Vo vyjadrení oprávneného oprávnený oznamuje, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
nesúhlasí a žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený uvádza, že úhrady, ktoré uviedol povinný
v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený eviduje a evidoval už v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu, a predmetné úhrady boli v rámci súdneho vymáhania zo strany oprávneného

evidované a zohľadnené, a úhrada zo dňa 24.04.2020 v sume 55,68 EUR bola zohľadnená v rámci
návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej uvádza, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti,ktoré by mali vplyv na zníženie resp. zánik vymáhaného nároku oprávneného, a návrh povinného na
zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, a navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného zamietol.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

15. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá

upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

16. Podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené

splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.

17. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a

predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má

smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),

v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

19. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie

exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného
nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí
súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný

môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

20. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť

vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť
rozhodnutiavyjadruje,žemedziúčastníkmi,naktorýchsaprávoplatnosťvzťahuje,sanastolilkvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,

čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna
právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať
po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o
e-Governmente“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej
osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa §
12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

22. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá
je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu
sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými

prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta.

24. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas
ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní ododňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú
lehotu.

25. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií,
bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej
úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a
adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.

26. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane
všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej
moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej
doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozv
edel.

27. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný
v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,
a takto podaný návrh má odkladný účinok. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie a jeho príloh a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, súd konštatuje jeho nedôvodnosť.

Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu
exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani
dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

28. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekučný titul
mu bol doručovaný elektronicky, a povinný nemal vedomosť o tom, že štát doručuje rozhodnutia
elektronicky súkromným osobám, a rovnako že povinný nemal vedomosť o tom, že vlastní samostatnú
elektronickú schránku ako súkromná osoba, a teda ju ani nekontroloval a nepodal námietky voči žalobe
ani odpor voči exekučnému titulu. Exekučný súd z dôvodov preskúmania tvrdení povinného v návrhu

na zastavenie exekúcie, požiadal o súčinnosť Okresný súd Levice Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti
zo dňa 09.09.2020, a to o zaslanie potvrdenia potvrdzujúcom doručenie exekučného titulu povinnému.
Okresný súd Levice dňa 23.09.2020 doručil tunajšiemu súdu na jeho žiadosť potvrdenie preukazujúce
doručenie exekučného titulu povinnému. Preskúmaním predloženej doručenky o doručení exekučného
titulu povinnému mal súd za preukázané, že exekučný titul bol povinnému súdom prvého stupňa

doručovaný v súlade so zákonom o e-Govrmente do jeho aktivovanej elektronickej schránky a doručený
bol povinnému dňa 01.04.2020 o 01:40.

29. Súd uvádza, že s účinnosťou od 01.11.2017 platí novela zákona o e-Govrmente (tento zákon
upravuje doručovanie úradných správ do elektronických schránok), pričom táto novela zaviedla, že

elektronická úradná správa, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk,
považuje sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Govrmente za doručenú dňom, hodinou,
minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty
podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Vyššie
uvedené znamená, že ak má žalovaný aktivovanú elektronickú schránku a žalobca voči nemu podá

návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom súd na základe návrhu tento platobný rozkaz vydá, súd
doručí platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného s tým že, ak v 15 dňovej
úložnej lehote žalovaný nepotvrdí doručenie elektronickej úradnej správy, platobný rozkaz sa bude
považovať za doručený aj v tom prípade, ak sa o správe žalovaný nedozvedel (napr. preto, lebo si
obsah elektronickej schránky v danom čase nekontroloval). Ak sa teda platobný rozkaz považuje za

doručený, plynie žalovanému 15 dňová lehota na podanie odporu, pričom ak v tejto lehote žalovaný
nepodá vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť, na základe čoho žalobca
bude môcť podať návrh na začatie exekúcie. Na podklade elektronickej doručenky k exekučnému titulu
súd považoval za zistené, že povinný mal v čase doručovania exekučného titulu aktivovanú elektronickú
schránku, v opačnom prípade by mu správa obsahujúca exekučný titul nemohla byť doručená a

Okresnému súdu Levice, ktorý vydal a doručoval exekučný titul by o tom prišlo oznámenie. Z výsledkov
doručovania tohto dokumentu však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by povinný nemal elektronickú
schránku aktivovanú a ani povinný túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom právena jeho pleciach spočíva okrem bremena tvrdenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie aj
povinnosť tvrdené skutočnosti preukázať.

30. Nakoľko povinný mal v čase doručovania exekučného titulu prvostupňovým súdom aktivovanú
elektronickú schránku na doručovanie úradných správ, prvostupňový súd pri jeho doručovaní povinnému
postupoval v súlade so zákonom o e-Governmente. Súd konštatuje, že povinným uvedený dôvod na
základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nezakladá ani jeden z dôvodov na jej
zastavenievzmysle§61kods.1Exekučného,apretonávrhpovinnéhonazastavenieexekúciepovažuje

zanedôvodný.Exekučnýtitulbolpovinnémuúčinnedoručenývsúladesozákonom.Údajenadoručenke
k exekučnému titulu, ktorá je v zmysle § 111 ods. 1 CSP verejnou listinou, exekučný súd považuje za
pravdivé,keďževkonanínebolpreukázanýopak,keďsasúdnestotožnilsprávnymnázorompovinného,
že platobný rozkaz mu nebol účinne doručený a ani žiadne iné skutkové zistenia dôkaz o opaku pri
údajoch vyznačených na elektronickej doručenke nepriniesli. Súd vzhľadom na zistené skutočnosti
nemal pochybnosti o tom, že v čase doručovania exekučného titulu mal povinný aktivovanú elektronickú

schránku. Preto ak do jeho aktivovanej elektronickej schránky bola doručená elektronická úradná správa
určená do vlastných rúk, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona o e-
Governmente. Fikcia doručenia je v danom prípade obdobou odopretia písomnosti určenej do vlastných
rúk adresátom pri doručovaní súdnych písomností cestou poštového doručovateľa a je zosúladením
týchto dvoch typov doručovania. Opačný výklad by mohol viesť k obštrukciám pri doručovaní týchto

typov zásielok, kedy by stačilo majiteľom týchto schránok sa na svoj účet neprihlásiť s odôvodnením, že
o existencii tejto schránky nemali vedomosť, a zmariť tak tento spôsob doručovania zásielok.

31. K ďalším, povinným namietaným skutočnostiam, a to že oprávnený uviedol v návrhu na vydanie
exekučného titulu nepravdivé informácie o jeho dlhoch, a vymáhal si aj zaplatené koncesionárske

poplatky súd uvádza nasledovné. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za
ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný
súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú
správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý
daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať

alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí
z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do
exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú
pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp.
zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“

vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd
právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd
v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci
rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré

mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným
rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Z toho dôvodu, platby ktoré povinný preukázal
súdu v návrhu na zastavenie exekúcie a boli realizované pred vydaním exekučného titulu, a to konkrétne
platby zo dňa 06.05.2016 vo výške 57,08 eur a 28.12.2018 vo výške 167,04 eur mal povinný namietať
v pôvodnom konaní, pričom z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že predmetné úhrady boli evidované

a zohľadnené už pri vydávaní exekučného titulu. Platbu preukázanú povinným uskutočnenú po vydaní
exekučného titulu zo dňa 23.04.2020 oprávnený rovnako evidoval a zohľadnil, a ponížil o ňu v návrhu
na vykonanie exekúcie vymáhanú sumu priznanú exekučným titulom.

32. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť

skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za
preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto
skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako
exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte
pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul

vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok (odpor voči
platobnému rozkazu), pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu,
ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie navykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Pre
exekučnékonanievedenéExekučnýmsúdombolavčaserozhodovaniaonávrhunavykonanieexekúcie
podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj

podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto
bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné
predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva,
že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov
zastavenia exekúcie.

33. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. skúmať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie

bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti
vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, súd návrh povinného

na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako
nedôvodný zamietol.

35.Nakoľkooprávnenýanipovinnýsivsúvislostispodanýmnávrhompovinnéhonazastavenieexekúcie
neuplatnil trovy konania, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.