Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/189/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117216632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117216632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkýň: X/ Y.. K. S., C.. U., W.. X.X.XXXX,
bytom V.K., V. XXX/XX, 2/ F. Ž., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, 3/ Y.. E. T., rod. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom V., Š. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária Vasiľ, Šimonovič & partners, s.r.o.,
Kuzmányho 29,Košice, IČO XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Košice, Komenského 52,
Košice, IČO: XX XXX XXX, 2/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO:
XX XXX XXX, o zaplatenie 9.799,-eur, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
40C 22/2017-371 zo dňa 11. apríla 2019

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ( ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu zamieta.
II. Nepriznáva žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3.rade.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkýň doručená súdu prvej inštancie dňa 16.6.2017, ktorou sa
žalobkyne domáhali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobkyniam spoločne a
nerozdielne žalobkyni v 1.rade sumu 1.549,75 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.549,75 EUR od 21.6.2017 do zaplatenia, žalobkyni v 2.rade sumu 1.549,75 EUR, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.549,75 EUR od 21.6.2017 do zaplatenia, žalobkyni v 3.rade sumu
6.699,50 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.699,50 EUR od 21.6.2017 do
zaplatenia. Žalobu odôvodňovali tým, že žalovaný v 1. a 2.rade každý svojou činnosťou v určitej

etape realizácie investičného zámeru, stavby rýchlostnej cesty C. Š. - V. I. vyvolal právny stav, v
dôsledku ktorého spôsobili žalovaní (svojou spoločnou činnosťou) škodu žalobkyniam. Predmetom
tejto žaloby je priznanie nároku na náhradu škody takto spôsobenej. Žalovaný v 1.rade konal
prostredníctvom právneho predchodcu - Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto, ktorého
kompetencie prevzal organizačný útvar Okresný úrad Košice, Pozemkový a lesný odbor. Žalobkyne
v 1. až 3.rade boli účastníčkami pozemkových úprav v kat. území Krásna vykonávanými právnym
predchodcom Okresného úradu Košice a to Obvodným pozemkovým úradom Košice - mesto, pričom

tento právny predchodca rozhodnutím zo dňa 10.3.2011 č.j. 2011/00831 - 100 - 108 Mer. schválil projekt
pozemkových úprav v kat. území V. vypracovaný v zmysle § 2 ods. 1, písm. a/ zák. č. 330/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov, z dôvodov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia
prekážok vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona, ktorého zhotoviteľom je firmaGeotop Košice, s.r.o. Súčasťou pozemkových úprav bolo vytvorenie parciel, ktoré majú slúžiť ako
stavebné pozemky pre výstavbu rýchlostnej cesty C. Š. - V. I.. Vo vzťahu k žalobkyniam boli takto
vytvorené nasledovné parcely: vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade - parcela reg. C č. XXXXX na LV č.

XXXX, z ktorej na podiel žalobkyne v 1.rade pripadala na odkúpenie výmera 1063 m2, vo vzťahu k
žalobkyni v 2.rade - parcela reg. Z. Č.. XXXXX W. N. Č.. XXXX, z ktorej na podiel žalobkyne v 2.rade
pripadala na odkúpenie výmera 1063 m2, vo vzťahu k žalobkyni v 3.rade - parcela reg. Z. Č.. XXXXX
W. N. Č.. XXXX, z ktorej na podiel žalobkyne v 3.rade pripadala na odkúpenie výmera 1063 m2.
Žalobkyne súhlasili s realizáciou pozemkových úprav a s vytvorením vyššie označených parciel práve

z dôvodu, že im už počas vykonávania pozemkových úprav bolo zo strany Obvodného pozemkového
úradu Košice mesto prisľúbené, že celé ich spoluvlastnícke podiely k vyššie označeným parcelám
budú následne odkúpené Národnou diaľničnou spoločnosťou. Po zápise projektu pozemkových úprav
do katastra nehnuteľností boli žalobkyniam koncom júna 2015 doručené listy zo dňa 16.6.2015 a
26.6.2015 vyhotovené spoločnosťou Iuristico, s.r.o. ako právnym zástupcom NDS označené ako „Návrh
na uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve“. V týchto návrhoch už boli žalobkyniam navrhnuté na

odpredaj iba minimálne čiastky pôvodných parciel XXXXX E. XXXXX. Žalobkyniam v 1. a 2.rade boli
ponúknuté na odpredaj parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X a XXXXX/X vytvorené geometrickým plánom č.
271/2014 R-998/2015 v.z. 546/15. Z pôvodnej parcely XXXXX teda ostali nedotknuté novovytvorené
parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X, evidované na LV č. XXXX. Žalobkyni v 3.rade bola ponúknutá
na odpredaj parcela reg. Z. Č.. XXXXX/X vytvorená geometrickým plánom č. 271/2014 R-998/2015 v.z.

546/15. Z pôvodnej parcely XXXXX teda ostali nedotknuté novovytvorené parcely reg. Z. Č.. XXXXX/
X a XXXXX/X, evidované na LV č. XXXX. Žalobkyne sa domáhali podania vysvetlenia prečo došlo k
zmene v rozsahu vykupovanej výmery a ako bude ďalej riešený tento skutkový stav. Z dôvodu činnosti
NDS a Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor, bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva
žalobkýň, pričom tento stav by bolo možné odstrániť vykonaním nových pozemkových úprav. Tým, že

žalobkyne neodpredali celé pozemky pôvodne vytvorené pre výstavbu rýchlostnej cesty C. Š. - V.K.
I. (parcela č. XXXXX a XXXXX), stali sa proti svojej vôli podielovými spoluvlastníčkami pozemkov s
veľkým množstvom ďalších podielových spoluvlastníkov. Vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2.rade tieto
boli pôvodne aj so žalobkyňou v 3.rade podielovými spoluvlastníčkami pozemku, parcely reg. X. Č..
XXX/XX, orná pôda o výmere 7099 m2, evidovaná na LV č. XXXX, V.. Ú. V.. Podľa kombinatória

z registra pôvodného a nového stavu projektu pozemkových úprav je zrejmé, že z tejto pôvodnej
parcely bola vytvorená parcela podľa nového stavu reg. Z. Č.. XXXXX. Nakoľko ale táto parcela Č..
XXXXX bola následne na podnet NDS geometrickým plánom rozdelená a predmetom predaja majú
byť iba parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X, tak žalobkyne v 1. a 2.rade ostanú naďalej ako
podielové spoluvlastníčky parciel reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Je zrejmé, že došlo k podstatnému

zhoršeniu disponovať so svojím vlastníctvom a s výkonom vlastníckeho práva. Pôvodne totiž žalobkyne
v 1. a 2.rade vlastnili spolu so žalobkyňou v 3.rade parcelu č. XXX/XX, ku ktorej bolo evidovaných
celkovo 10 podielových spoluvlastníkov - všetko známych vlastníkov. Pre disponovanie s takýmto
pozemkom teda bolo možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
s ďalšími 7-mymi podielovými spoluvlastníkmi. Pokiaľ by nedošlo k dohode, žalobkyne by iniciovali

súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom by vystupovalo
celkovo 10 spoluvlastníkov. Z dôvodu konania žalovaných sú k dnešnému dňu žalobkyne vlastníčky
pozemkov, parciel č. XXXXX/X E. XXXXX/X, evidované W. N. Č.. XXXX, ku ktorým je evidovaných
celkovo 129 podielových spoluvlastníkov. Z toho 44 spoluvlastníkov nemá uvedené identifikačné údaje,
teda sa jedná o neznámych spoluvlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom. Pre

disponovanie s takýmto pozemkom a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva by teda bolo potrebné
uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s 85 známymi spoluvlastníkmi
a so Slovenským pozemkovým fondom zastupujúcim 44 neznámych spoluvlastníkov. Vo vzťahu k
žalobkyni v 3.rade, táto bola pôvodne so žalobkyňami v 1. a 2.rade spoluvlastníčkou pozemku, parcely
reg. X. Č.. XXX, orná pôda o výmere XXXX Y., evidovaná na LV č. XXXX, kat. územie V.. Podľa

kombinatória z registra pôvodného a nového stavu projektu pozemkových úprav je zrejmé, že z tejto
pôvodnej parcely bola vytvorená parcela podľa nového stavu registra Z. Č.. XXXXX. Táto parcela
č. XXXXX bola následne na podnet NDS geometrickým plánom rozdelená a predmetom predaja
má byť iba parcela reg. Z. Č.. XXXXX/X, tak žalobkyňa v 3.rade ostane naďalej ako podielová
spoluvlastníčka parciel reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Je zrejmé, že došlo k podstatnému

zhoršeniu disponovať so svojím vlastníctvom a s výkonom vlastníckeho práva. Pôvodne totiž žalobkyňa
v 3.rade vlastnila spolu so žalobkyňami v 1. a 2.rade parcelu č. XXX, ku ktorej bolo evidovaných
celkovo 7 podielových spoluvlastníkov - všetko známych vlastníkov. Pre disponovanie s takýmto
pozemkom teda bolo možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctvas ďalšími 4 podielovými spoluvlastníkmi. Pokiaľ by nedošlo k dohode žalobkyne by iniciovali súdne
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom by vystupovalo celkovo 7
spoluvlastníkov. Takto ale z dôvodu konania žalovaných je k dnešnému dňu naša klientka vlastníčkou

pozemkov,parcielč.XXXXX/XE.XXXXX/X,evidovanénaLVč.XXXX,kuktorýmjeevidovanýchcelkovo
251 podielových spoluvlastníkov. Z toho 38 spoluvlastníkov nemá uvedené identifikačné údaje, teda sa
jedná o neznámych spoluvlastníkov zastúpených Slovenským pozemkových fondom. Pre disponovanie
s takýmto pozemkom a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva by teda bolo potrebné uzavrieť
dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s 213 známymi spoluvlastníkmi a so

Slovenským pozemkovým fondom zastupujúcim 38 neznámych spoluvlastníkov. Došlo k zavádzaniu
žalobkýň, ktoré v dobrej viere, že prevedú novovytvorené parcely reg. Z. Č.. XXXXX E. Č.. XXXXX do
vlastníctva NDS resp. do vlastníctva Slovenskej republiky súhlasili s realizáciou pozemkových úprav a
k vytvoreniu predmetných parciel. V rozpore s tým, čo bolo žalobkyniam počas pozemkových úprav
prezentované, však tieto parcely reg. Z. Č.. XXXXX E. XXXXX nebudú predávané do vlastníctva NDS,
resp. Slovenskej republiky. Predmetom prevodu podľa uzavretých zmlúv o budúcej zmluve majú byť iba

veľmi malé odčlenené parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X, XXXXX/X (A. T. T. XXXXX) a parcela Z. Č.. XXXXX/
X (z pôvodnej parcely XXXXX). Zvyšné časti pozemkov, t.j. toho času evidované ako parcely reg. Z.
Č.. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X E. XXXXX/X ostanú v podielovom spoluvlastníctve aj s množstvom
ostatných podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ by sa žalobkyne chceli domáhať uvedenia do pôvodného
stavu, museli by iniciovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám č. XXXXX/X

E. XXXXX/X (celkovo 129 podielových spoluvlastníkov) a k parcelám č. XXXXX/X E. XXXXX/X (celkovo
251 podielových spoluvlastníkov) vzhľadom na počet účastníkov nie je možné predpokladať, že by
došlo k vyporiadaniu dohodou. Preto by bolo nevyhnutné vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo k
pozemkom v súdnom konaní. Tu však reálna deľba (vzhľadom na počet podielových spoluvlastníkov)
nie je možná. Z toho dôvodu by bolo nevyhnutné pristúpiť k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva a domáhať sa: a/ aby súd prikázal pozemok za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom alebo b/ domáhať sa, aby súd nariadil predaj pozemku
a výťažok rozdelil podľa podielov. Táto alternatíva pripadá do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, čo sa javí ako najpravdepodobnejší výsledok súdneho konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Náhrada nákladov, ktoré by museli žalobkyne na takéto

konanie vynaložiť predstavuje sumu náhrady škody, za ktorú zodpovedá Národná diaľničná spoločnosť,
a.s. a Okresný pozemkový úrad Košice titulom tzv. predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).
Výška náhrady škody stanovená vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2.rade: tieto by bolo možné zastupovať
spoločne v jednom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám
reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Teda náklady na právne zastúpenie by boli spoločné. Pri uplatnení

návrhu na vyporiadanie je treba počítať minimálne s nákladom na súdny poplatok za podanie žaloby
vo výške 99,50 eur (v zmysle položky 1b sadzobníka súdnych poplatkov k zák. č. 71/1992 Zb.) a
výdavkami na odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške približne 3.000 eur (vzhľadom na
plánovaný počet úkonov minimálne 15x 200 eur za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu
a DPH; počet úkonov je kalkulovaný ako 1/ prevzatie a príprava veci, 2/ podanie žaloby - návrhu

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, 3/ minimálne 12 pojednávaní, na ktorých
by bolo možné vypočuť v priemere 7 účastníkov na jednom pojednávaní za účelom prejednania veci
(vzhľadom na počet účastníkov konania 85 a nakoniec pojednávanie a rozhodnutie vo veci na 13-
tom pojednávaní). Sadzba odmeny za jeden úkon je stanovená vzhľadom na právnu a administratívnu
komplikovanosť sporu z dôvodu vysokého počtu účastníkov konania. Spolu minimálne výdavky pre

prípad, že by neprebiehalo odvolacie konanie a žiadne pojednávanie by nebolo odročené pre potrebu
doplniť dokazovanie vo výške 3.099,50 eur. Výška náhrady škody stanovená vo vzťahu k žalobkyni
v 3.rade: táto by vystupovala v samostatnom, druhom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k parcelám reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Pri uplatnení návrhu na
vyporiadanie je treba počítať minimálne s nákladom na súdny poplatok za podanie žaloby vo výške

99,50 eur (v zmysle položky 1b sadzobníka súdnych poplatkov k zák. č. 71/1992 Zb.) a výdavkami
na odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške približne 6.600 eur (vzhľadom na plánovaný
počet úkonov minimálne 33x200 eur za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH;
počet úkonov je kalkulovaný ako 1/ prevzatie a príprava veci, 2/ podanie žaloby - návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, 3/ minimálne 30 pojednávaní, na ktorých by bolo možné

vypočuťvpriemere7účastníkovnajednompojednávanízaúčelomprejednaniaveci(vzhľadomnapočet
účastníkov konania 213 a nakoniec pojednávanie a rozhodnutie vo veci na 31-tom pojednávaní). Sadzba
odmeny za jeden úkon je stanovená vzhľadom na právnu a administratívnu komplikovanosť sporu z
dôvodu vysokého počtu účastníkov konania. Spolu minimálne výdavky pre prípad, že by neprebiehaloodvolacie konanie a žiadne pojednávanie by nebolo odročené pre potrebu doplniť dokazovanie vo
výške 6.699,50 eur. Spolu celkové náklady pre uvedenie veci do pôvodného stavu vo výške 9.799
eur. Uvedeným nákladom by bolo možné sa vyhnúť pokiaľ by žalovaní iniciovali pozemkové úpravy za

účelom odstránenia stavu v katastri nehnuteľností vyvolaného vytvorením parciel určených na predaj
na NDS, ktoré následne podľa zmlúv o budúcich zmluvách už nemajú byť NDS predávané (t.j. parcely
reg. Z. Č.. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X). Takéto konanie však nebolo začaté, nebola
poskytnutá ani žiadna záruka na náhradu škody v budúcnosti. Žalovaný v 2.rade len avizoval, že sa v
budúcnosti majú takéto jednoduché pozemkové úpravy realizovať (listom zo dňa 12.12.2016).

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade s odôvodnením, že žalobkyne v 1. až 3.rade
boli riadnymi účastníčkami konania pozemkových úprav v katastrálnom území V. a po vypracovaní
projektu pozemkových úprav zhotoviteľom bol tento doručený združeniu účastníkov, ako aj zverejnený
s tým, že každému známemu účastníkovi, ktorého pobyt je známy bol zároveň doručený aj výpis z
rozdeľovacieho plánu s tým, že zo strany žalobkýň v 1.,2. a 3.rade neboli podané žiadne námietky, aj keď

im bol doručený výpis rozdeľovacieho plánu a preto po vyriešení námietok na Krajskom pozemkovom
úrade Košice, OPÚ pristúpil k vydaniu rozhodnutia o schválení PPÚ Krásna, rozhodnutie sa oznámilo
verejnou vyhláškou s tým, že žalobkyne v 1. až 3.rade pred podaním žaloby v zákonnej lehote nevyužili
možnosť podať včas riadny opravný prostriedok proti jednotlivým rozhodnutiam ukončujúcich etapy v
konaní o PÚ a preto projekt pozemkových úprav bol právoplatne ukončený a zapísaný dňa 2.12.2011.

So združením účastníkov pozemkovým úprav na pracovnom rokovaní dňa 20.2.2008 boli dohodnuté
zásady pre umiestnenie nových pozemkov a to s doručením aj grafickej prílohy umiestnenia nových
pozemkovstým,žesprávnymorgánomakoajzostranyprávnehopredchodcuOkresnéhoúraduKošice,
pozemkového a lesného odboru v celom procese PPÚ Krásna, nebolo zámerom spôsobiť ujmu alebo
prípadnú škodu účastníkom konania s tým, že nebola ani preukázaná žiadna príčinná súvislosť ,keďže

na danom území prebiehajú konania o oprave chýb vo vykonanom PPÚ V. v kat. území V., týkajúcich
sa opravy výšky podielu. Žalovaný v 2.rade rovnako žiadal žalobu zamietnuť, keďže mal za to, že
NDS neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, neprisľúbila žiadnemu z vlastníkov dotknutých pozemkov
uzatvorenie kúpnej ani inej zmluvy na spoluvlastnícke podiely k parcelám označených v zápisniciach
okresného úradu a to, že k dnešnému dňu okresný úrad nevydal rozhodnutie o povolení alebo nariadení

pozemkových úprav, nebolo spôsobené nečinnosťou NDS.

4. Na základe dôkazov predložených stranami sporu, súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
s tým, že dôkazy vyhodnotil z hľadiska sporných ako aj nesporných skutočností tak, ako to uviedol
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v konaní nebolo sporné ani rozporované, že

žalobkyne v 1. až 3.rade boli podielovými spoluvlastníčkami parcely registra „. Č.. XXX/XX orná pôda
o výmere 7099 m2 evidovaných na N. Č.. XXXX, V.. Ú. V., každá zo žalobkýň v 1. až 3.rade v
podiele 1/24, všetkých vlastníkov evidovaných na predmetnom liste vlastníctva tak bolo 10 a išlo
o známych vlastníkov, ako aj to, že právny predchodca žalovaného v 1.rade Obvodný pozemkový
úrad Košice - mesto dňa 10.3.2011 vydal rozhodnutie č.j. 2001/00831-100-108 mer., ktorým schválil

projekt pozemkových úprav v kat. území V., z dôvodov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov
a odstránenia prekážok vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona č. 330/1991 Z.z.,
ktorého zhotoviteľom je firma Geotop Košice, s.r.o., Južná trieda 82, Košice. V roku 2001 vykonal
rokovania o návrhu nového usporiadania pozemkov v zmysle § 12 ods. 6 zák. č. 330/1991 Z.z. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, dňa 9.12.2009 so žalobkyňami v
1. až 3.rade. V dôsledku pozemkových úprav na základe rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného
v 1.rade zo dňa 10.3.2011 došlo k vytvoreniu parcely reg. Z. Č.. XXXXX na LV č. XXXX, podiel žalobkyne
v 1.rade 1063 m2, žalobkyne v 2.rade parcela reg. C č. XXXXX W. N. Č.. XXXX, podiel žalobkyne v
2.rade výmera 1063 m2 a žalobkyne v 3.rade vytvorenie parcela reg. Z. Č.. XXXXX na LV č. XXXX

podiel na odkúpenie žalobkyne v 3.rade 1063m2. Výmera vlastníckeho práva žalobkýň v 1. až 3.rade
1063 m2, ktorá mala byť dotknutá pozemkovými úpravami, vyplýva zo zápisníc z prerokovania zo dňa
9.2.2019. Návrh na odkúpenie parciel vo výmere 1063 m2 podielu každej žalobkyne vyplýval z návrhu
označeného ako modrý variant trasovania stavby rýchlostnej cesty C. Š. - V. I., pričom žalobkyne v 1. až
3.rade súhlasili s pozemkovými úpravami s tým, že pozemkové úpravy sa budú týkať podielu o výmere

1063 m2 u každej zo žalobkýň. Žalobkyni v 1. a 2.rade boli ponúknuté na odpredaj parcely registra
C Č.. XXXXX/X o výmere 1853 m2 a parcela č. XXXXX/X o celkovej výmere 6736 m2 evidovaných
131 vlastníkov, z toho 104 neidentifikovateľných vlastníkov, v správe Slovenského pozemkového fondu.
Súčasne došlo k vytvoreniu parciel registra Z. Č..XXXXX/X o výmere 19166 m2, orná pôda a parcely Č..XXXXX/X o výmere 367 m2 orná pôda, zapísané na N. Č.. XXXX, kat. územie V.L., počet spoluvlastníkov
130, žalobkyňa v 1.rade pod bodom 40, podiel XXXX/XXXXX, žalobkyňa v 2.rade pod bodom 43, podiel
XXXX/XXXXX. Žalobkyne v 1. až 3.rade boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností parcely reg.

X. Č.. X88 o výmere 3268 m2, kat. územie V., všetky v podiele 1/8, počet spoluvlastníkov 7. Z pôvodnej
parcely registra X. Č.. XXX bola v dôsledku pozemkových úprav vytvorená nová parcela č. XXXXX,
následne rozdelená na parcely registra Z. Č.. XXXXX/X, ktorá bola odkúpená žalovaným v 2.rade a
parcelaregistraZ.Č..XXXXX/Xovýmere35752m2aparcelač.XXXXX/Xovýmere243m2,zapísaných
na N. Č.. XXXX, kat. územie V., počet vlastníkov 251, z toho 38 spoluvlastníkov bez identifikačných

údajov neznámych vlastníkov, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, nebola odkúpená.

5. Žalobkyne v 1. až 3.rade si v konaní uplatnili nárok na náhradu škody prameniaci z potreby uvedenia
stavu parciel do pôvodného stavu, pozostávajúci z potreby vzniku nákladov trov právneho zastúpenia
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkýň v 1. a 2.rade k parcele č.

XXXXX/X a č. XXXXX/X, celkovo 129 podielových spoluvlastníkov a parcely č. XXXXX/X a č. XXXXX/
X, celkovo 251 spoluvlastníkov, ako aj zo súdneho poplatku 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 3.000 eur, plánovaných minimálne 15 úkonov x 200 eur, spolu 3.099,50 eur, u žalobkyne v 3.rade
z nákladov trov budúceho súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
parcelámregistraZ.Č..XXXXX/XE.XXXXX/X,tvoriacehosúdnympoplatkom99,50euratrov právneho

zastúpenia, počet úkonov 33 x 200 eur, čo činí 6.699,50 eur.

6. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania, spor právne posúdil podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) § 442 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že žalobkyne v 1. až
3.rade neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali vznik škody, ktorej sa domáhali. Súd uviedol,

že aj keď žalobkyne v konaní nepochybne preukázali, že v dôsledku pozemkových úprav v súvislosti s
výstavbou rýchlostnej cesty C. Š. - V. I., došlo k pozemkovým úpravám, v dôsledku ktorých žalovaný v
1.rade prejavil záujem o odkúpenie výmery 1063 m2 u žalobkýň v 1. až 3.rade, ale v dôsledku zmeny
trasovania rýchlostnej cesty, nedošlo k odkúpeniu celej časti výmery 1063 m2 z pôvodných parciel, v
dôsledku čoho sa žalobkyne v 1. a 2.rade stali vlastníčkami parciel č. XXXXX/X, XXXXX/X, W. N. Č..

XXXX, na ktorých je evidovaných 129 podielových spoluvlastníkov, z toho 44 neznámych a žalobkyne
v 1. až 3.rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXXX/X E. XXXXX/X, kde zo 7 známych
podielových spoluvlastníkov na pôvodnej parcele je evidovaných 251 podielových spoluvlastníkov, z
toho 38 neznámych. Škodu žalobkyne vyčíslili ako náklady budúceho konania o zrušenie a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetným parcelám.

7. Aj keď v zmysle súdnej praxe je možné za skutočnú škodu považovať nielen už vynaložené náklady
ale aj tie, ktoré je treba vynaložiť k uvedeniu do pôvodného stavu, súd prvej inštancie ale mal za to,
že žalobkyne nepreukázali skutočnú výšku nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do
pôvodného stavu a to so zreteľom aj na hypotetický výpočet nákladov súdneho konania o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a v 2.rade, ku ktorým ešte
nedošlo, pričom súd mal aj za to, že ak vznikla žalobkyniam škoda v dôsledku pozemkových úprav, ktoré
mali za následok zvýšenie počtu spoluvlastníkov, bolo možné takúto škodu vyčísliť, čo však žalobkyne
neurobili a nepredložili a ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie výšky skutočnej škody a preto
súd žalobu žalobkýň ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobkyne nepreukázali ani vznik škody ako jeden

zo základných predpokladov nároku na náhradu škody.

8. Aj keď žalobkyne označovali návrhy na dokazovanie výsluchom 7 svedkov, na preukázanie priebehu
pozemkovýchúprav,súdvykonanietýchtodôkazovzamietol,keďžesúvoveciirelevantnékpreukázaniu
základnej podmienky zodpovednosti za škodu a to vzniku škody.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, ale z dôvodu, že žalovaní
si nárok na náhradu trov konania neuplatnili rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

10. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyne. Uplatnili odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobkyniam, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Mali za to, že zamietnutie návrhu na dokazovanie bolo predčasné. Uviedli, že aj keď súd prvej
inštancie na pojednávaní dňa 11.4.2019 zotrval na svojom predbežnom právnom posúdení v zmysle

ktorého mal súd za to, že neboli preukázané základné podmienky nároku na náhradu škody a to
vznik škody, keďže žalobcovia si uplatňujú budúcu škodu, v písomnom odôvodnení, ale súd uviedol,
že skutočnou škodou nie sú len majetkové hodnoty, ktoré už poškodeným boli vynaložené, ale aj
tie, ktoré ešte len je treba vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu (viď bod 16 odôvodnenia
napadnutého rozsudku). To možno považovať za odklon od právneho názoru vyjadreného súdom prvej

inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia, čo žalobkyne považovali za naplnenie uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobkyne ďalej uviedli, že aj keď súd žalobu
zamietol z dôvodu, že ak vznikla žalobkyniam škoda v dôsledku pozemkových úprav, ktoré malo
za následok zvýšenie počtu spoluvlastníkov, bolo možné takúto škodu vyčísliť, čo však žalobkyne
neurobili a nepredložili, ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie výšky skutočnej škody (viď bod
19 odôvodnenia napadnutého rozsudku), táto výška nákladov potrebných na uvedenie do pôvodného

stavu je ale presne vyčíslená v podanej žalobe (viď str. 6 a to vo vzťahu ku každej zo žalobkýň) a pokiaľ
súd neuznával nejakú časť výpočtu, mal to odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čím je rozsudok
nepreskúmateľný a arbitrárny. Rovnako v bode 20/ rozsudku súd uviedol, že žalobkyne nepreukázali,
že nebolo možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, a to ani čiastočne, čo je ale v rozpore
so zákonnou úpravou ust. § 139 a 142 Občianskeho zákonníka, čím by v časti výšky nákladov na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, mali mať žalobkyne nárok na náhradu
týchto nákladov. Čo sa týka nepreskúmateľnosti, žalobkyne poukazovali aj na zmätočné závery súdu
prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku a to v tom znení, že súd žalobu žalobkýň
zamietol z dôvodu nepreukázania škody, eventuálne uviedol, že ide iba o škodu hypotetickú, pričom
pripúšťa, že takáto škoda vzniknúť mohla a bolo možné ju vyčísliť, čo ale žalobkyne neučinili, nakoľko

nepredložili a ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie výšky škody. Navrhovali, a to aj s odkazom
na článok 3 ods. 2 a ods. 3 CSP, zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. Žalovaní v 1. a v 2.rade v podaných vyjadreniach poukazovali predovšetkým na inštitút hypotetickej

škody uplatnenej podanou žalobou a nenaplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, nakoľko náhrada
škody podľa platnej právnej úpravy nemá sankčnú povahu s tým, že žalovaný v 1.rade poukazoval na
ním podané vyjadrenia v spore zo dňa 18.10.2017, 15.11.2017 a 6.2.2018, na znení ktorých aj zotrval a
navrhovali žalobu žalobkýň zamietnuť, keďže rozsudok je vecne správny t.j. potvrdiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie.

12. Žalobkyne vo vyjadreniach žalovaných sa nestotožnili s argumentmi žalovaných, že žalobkyniam
nevznikla žiadna škoda, ak doposiaľ nevynaložili žiadne náklady na odstránenie súčasného stavu, resp.
na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalobkyne mali za to, že skutočná škoda im už vznikla, lebo bola
znížená hodnota ich majetku, pozemkov, ktoré v dôsledku postupu žalovaných zmenili svoju vlastnícku

štruktúru a namiesto predaja žalovanému v 2.rade ostali tieto pozemky v podielovom spoluvlastníctve
žalobkýň s enormným množstvom ďalších podielových spoluvlastníkov a to, že žalobkyne ešte reálne
nezačali vynakladať financie na uvedenie do pôvodného stavu, to nemení nič na skutočnosti, že k
zmene v majetku žalobkýň už došlo a škoda im už reálne vznikla. V konaní bolo nesporné, že žalobkyne
boli v roku 2004 účastníkmi konania o začatí pozemkových úprav, ktoré bolo realizované Obvodným

pozemkovým úradom v Košiciach, ako s právnym predchodcom Okresného úradu v Košiciach, ktorý
počítal aj s odkúpením pôvodných parciel žalobkýň v celom rozsahu, teda parcelami č. C KN č.
XXXXX E. Č.. XXXXX, a v dôsledku toho Obvodný pozemkový a lesný úrad v Košiciach rozhodol o
nariadení pozemkových úprav na predmetných parcelách s tým, že ku reálnemu ukončeniu a zapísaniu
projektu pozemkových úprav ale došlo až 2.12.2011, kedy až zaevidovaním stanoviska Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky, sa Obvodný úrad v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný
správny orgán dozvedel o možno novom fialovom variante, nie červenomodrom variante, ktorý počítal
s čiastočným obchádzaním parcely C V. Č.. XXXXX a časti parcely Z. V. Č.. XXXXX. Napriek tomu,
mali byť určené podiely patriace žalobkyniam odkúpené Národnou diaľničnou spoločnosť a.s. ako
žalovaným v 2.rade, ale zmenou varianty rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky sa tak nestalo s tým, že žalovaným malo byť počas celej doby zrejmé, že žalobkyne ako
predávajúce by v opačnom prípade nesúhlasili s realizáciou takýchto pozemkových úprav, keďže
nedošlo k odkúpeniu predmetných parciel v pôvodne dohodnutom celom rozsahu, ale len čiastočnom,
čím sa stali žalobkyne proti svojej vôli podielovými spoluvlastníčkami na predmetných pozemkoch,ktoré v súčasnosti majú veľké množstvo ďalších podielových spoluvlastníkov, fakticky bez možnosti
vyporiadania takéhoto podielového spoluvlastníctva dohodou. Jedinou možnosťou v tomto prípade by
bolo podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, čo je spojené ale

s náhradou nákladov, ktoré by museli znášať, predstavujúce sumu rovnajúcu sa náhrade škody, za
ktorú zodpovedajú žalovaní titulom tzv. predzmluvnej zodpovednosti. V tomto konaní sa teda žalobkyne
domáhajú reparácie stavu spôsobeného žalovanými v 1. a v 2.rade ich nezodpovedným konaním a
porušením tzv. predzmluvnej zodpovednosti s tým, že vyčíslená výška náhrady škody predstavuje reálnu
sumu peňazí, ktorú by žalobkyne boli povinné vynaložiť na uvedenie stavu veci do pôvodného stavu a to,

že žalobkyne tieto peniaze ešte reálne nezaplatili (nevynaložili) nemení nič na tom, že žalobkyniam bola
preukázateľne spôsobená škoda, ktorej výška je náležite odôvodnená a vyčíslená v podanej žalobe.
Žalobkyne navrhovali zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaní sa k tomuto vyjadreniu žalobkýň už nevyjadrili.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas a oprávnenými osobami
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska
žalobkyň uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru

o nedôvodnosti ich uplatnenia.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.9.2020 o 10.20 hod., v poj.
miestnostič.dv.212/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiabolozverejnené
dňa 22.9.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

16. Žalobkyne uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,

keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

19. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkýň vymedzených v podanom

odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako
aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje
a to aj čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania.

22. Predmetom konania je náhrada škody uplatnená žalobkyňami ako podielovými spoluvlastníčkami
parcelyreg.X.Č..XXX/XXornápôdaovýmere7099m2,evidovanýchnaN.Č..XXXX,V..Ú.V.,každázo
žalobkýňv1.až3.radevpodiele1/24,pričomvšetkýchvlastníkovevidovanýchnapredmetnomlistebolo
pred pozemkovými úpravami 10 a išlo o známych vlastníkov s tým, že v dôsledku pozemkových úprav
nastalo zvýšenie počtu spoluvlastníkov a len sčasti k odkúpeniu podielov žalobkýň na predmetných

parcelách, čím na strane žalobkýň vznikla škoda spočívajúca v potrebe vynaloženia nákladov na
uvedenie veci do pôvodného stavu a to podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorú mienia podať. Vznik škody má podľa žalobkyne spočívať v reálnej sume peňazí,
ktorú by žalobkyne boli povinné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu a aj keď túto sumu ešte
reálne nezaplatili (nevynaložili) nemení to nič na tom, že žalobkyniam bola preukázateľne spôsobená

škoda a to nezodpovedným konaním žalovaných a porušením tzv. predzmluvnej zodpovednosti, keďže
následnými zmenami dohodnutých úprav, týkajúcich sa odkúpenia pozemkov žalobkýň došlo k
zníženiu hodnoty ich majetku, pozemku, ktoré v dôsledku postupu žalovaných zmenili svoju vlastnícku
štruktúru a namiesto predaja žalovanému v 2. rade ostali tieto pozemky v podielovom spoluvlastníctve
žalobkýň s enormným množstvom ďalších podielových spoluvlastníkov. To, že žalobkyne ešte reálne

nezačali vynakladať financie do uvedenie veci do pôvodného stavu podľa žalobkýň nemení nič na
skutočnosti, že k zmene ich majetku už došlo a škoda im už aj reálne vznikla, pričom zodpovednosť
žalovaných žalobkyne odôvodňoval od tých skutočností, že pôvodne pozemkové úpravy sa mali týkať
červenomodrého variantu rýchlostnej cesty vedúcej cez predmetné pozemky žalobkýň v celom rozsahu
im patriacich parciel, t.j. parcelami č. Z. V. Č.. XXXXX a č. XXXXX a zaevidovaním stanoviska

Ministerstva životného prostredia SR, sa Obvodný úrad v Košiciach dozvedel o možnom fialovom
variante, ktorý počítal s čiastočným obchádzaním parcely č. C KN č. XXXXX a časti parcely Z. V. Č..
XXXXX, čím došlo k odkúpeniu žalovaným v 2. rade len podielov na parcelách patriacich žalobkyniam.
Keďže nedošlo k odkúpeniu predmetných parciel v pôvodne dohodnutom celom rozsahu žalovaným v
2. rade, stali sa žalobkyne proti svojej vôli podielovými spoluvlastníčkami na predmetných pozemkoch,

ktoré v súčasnosti majú veľké množstvo ďalších podielových spoluvlastníkov, fakticky bez možnosti
vyporiadania takéhoto podielového spoluvlastníctva dohodou, s čím budú spojené náklady, ktoré vyčíslili
vodôvodnenípodanejžalobyvovzťahukukaždejzožalobkýň,prameniaceznákladov,ktorébyvkonaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, by im mali nastať.23. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom ale žalobu žalobkýň zamietol, keďže mal za to, že
žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno vzniku škody a ide len v danom prípade o hypotetickú škodu. Súd

uviedol , že aj keď v zmysle súdnej praxe je možné za skutočnú škodu považovať nielen už vynaložené
náklady, ale aj tie, ktoré je treba vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu, keďže žalobkyne
nepreukázali skutočnú výšku nákladov, ktorú je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, pričom nepreukázali ani vznik nákladov súdneho konania, ktorý je so zreteľom na jeho výpočet
hypotetický, viažuci sa k potrebe vzniku aj ďalších právnych skutočností, ku ktorým ešte ani nedošlo,

aby vznikol žalobkyniam nárok na náhradu škody s tým , že ak vznikla žalobkyniam škoda v dôsledku
pozemkových úprav, ktoré mali za následok zvýšenie počtu spoluvlastníkov, rovnako mohli takúto škodu
vyčísliť, čo ale neučinili , nakoľko dôkazy o tom nepredložili.

24. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) dávajúc do
pozornosti, že konečné právne posúdenie veci je vždy vecou súdu.

25. Žalobkyne si predmetný nárok uplatnili titulom náhrady škody, kde je treba apelovať na to, že
právo na náhradu škody podľa ustálenej judikatúry súdov je náhradou škody, ktorou sa rozumie ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi s tým, že môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú

zamestnancom, či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj inú škodu
s tým, že náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú a to skutočnú škodu a ušlý
zisk, pričom skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napr.
aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody,

pričom ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou výnosu,
zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo.

26. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré
musia byť do bodky splnené, ako aj kumulatívne naplnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku

titulom náhrady škody, pričom vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady náhrady škody, ktorými
sú porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou, ako aj zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Pre dosiahnutie
úspechu v súdnom konaní je potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom
existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a

vznikom škody je vzťah príčinný (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Navyše k týmto
predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický stav škodcu k
protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých
faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu
náhradu), naturálna reštitúcia je zase uvedenie poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu a je

prípustná len vtedy, ak o to poškodený výslovne požiada a súčasne, ak je to fyzicky možné a účelné.
Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak ide o veci rovnakého druhu a
tej istej akosti, ktoré možno nahradiť novými.

27. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tom znení, že

pod pojmom škoda v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá už nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac (rozhodnutie NS SR 4MCdo/23/2008).

28. V danom prípade ale súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže mal za to, že žalobkyne neuniesli
dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, keďže jej vznik preukazovali len hypoteticky s tým, že
odvolací súd apeluje na to, že škoda ako majetková ujma musí byť konkrétna, reálna a preukázateľná
a to so zreteľom na existujúce okolnosti toho konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca

sa k istote, nakoľko len všeobecné tvrdenie o vzniku škody, bez zreteľa na ďalšie konkrétne skutočnosti,
nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu škody s tým, že dôkazné bremeno ohľadom
naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje žalobkyne, ako aj ich preukázanie a v
prípade náhrady škody, keď nie je možné preukázať reálnu existenciu vzniknutej škody, musia byť aspoňdokázané také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ku škode
skutočne došlo, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť vzniku škody v danom čase, z ktorých možno za
daných okolností jednoznačne ustáliť, že vzniknutá škoda reálne vznikla.

29. V tomto prípade aj podľa odvolacieho súdu, ide len o škodu vyjadrenú ako „HYPOTÉZA“, „FIKCIA“,
nakoľko škoda je ujma, ktorá už nastala (vznikla) a nie ujma, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v
budúcnosti (viď v tomto smere analogicky aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/23/2008),
keďže za škodu nemožno považovať hypotetickú ujmu, ktorá nemá žiaden konkrétny preukázateľný

základ.

30.Pretopokiaľžalobkynenepreukážukonkrétnuujmu,ktoráspočívavzmenšenímajetkupoškodeného
a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je reálne potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný
stav so zreteľom na nie hypotetické, ale konkrétne skutočnosti v kontexte naplnenia kumulatívnych
podmienok náhrady škody uplatnených súdnou cestou, s odkazom na naplnenie ďalších predpokladov

a to porušenie právnej povinnosti, ktoré viedlo v príčinnej súvislosti ku vzniku škody a preukázania
zavinenia toho, kto škodu spôsobil, nemožno jednoznačne hovoriť o dôvodnosti uplatneného nároku.

30. To, že v tomto prípade došlo k pozemkovým úpravám, s ktorými žalobkyne navyše aj súhlasili, a k
vytvoreniu väčších podielov na predmetných nehnuteľnostiach, patriacich žalobkyniam (pozemkovými

úpravami právneho predchodcu žalovaného v 1.rade) s tým, že žalovaný v 1. rade ešte realizuje opravy
v PPÚ , čo sa týka výšky podielov), pričom žalovaný v 2.rade po obdržaní stanoviska Ministerstva
životného prostredia SR odkúpil len časť podielov na predmetných parcelách žalobkýň, nemôže mať za
následok vznik skutočnej reálnej škody, navyše vyjadrenej v budúcich nákladoch súdneho konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto v tomto prípade ide len o fiktívnu škodu,

keďže žalobkyne relevantnými dôkazmi vznik materiálnej ujmy nepreukázali a to ani s odkazom na
potrebu preukázania konkrétnych okolností..

31. V danom prípade sa preto odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom
prvej inštancie a rovnako ako súd prvej inštancie má aj odvolací súd za to, že žalobkyne neuniesli

dôkazné bremeno preukázania vzniku škody, spočívajúcej v nákladoch, ktoré vyčíslili v odôvodnení
podanej žaloby, nakoľko z ich strany ide len o hypotetický, fiktívne uplatnený nárok na náhradu škody a
keďže každá strana sporu zodpovedá za konečný výsledok konania a to v rámci učinených prostriedkov
procesného útoku, s odkazom na prostriedky procesnej obrany , v tomto spore žalobkyne v rámci
uplatneného procesného útoku neuniesli dôkaznú povinnosť na preukázanie nimi uplatneného nároku

na náhradu škody, titulom vzniku škody, ktorá im už vznikla alebo ktorú je treba vynaložiť k uvedeniu veci
do pôvodného stavu, a nakoľko pre uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné vždy kumulatívne
splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 420 ods. 1 OZ, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

32. Analogicky v tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.3.2017 sp.zn. 5Cdo/195/2015 a 5MCdo/2/2015 zo dňa 31.7.2017, ktoré hovoria o tom, že aj
ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za
predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti
toho-ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote a preto je povinnosťou

strany sporu, ktorá nárok uplatňuje podľa odvolacieho súdu s odkazom na citované rozhodnutia, aj v
danom spore uviesť také konkrétne, reálne okolnosti, z ktorých možno urobiť záver o tom, že za daných
okolností by vzniknutá škoda bola aj reálna, keďže nepreukázanie existencie takýchto konkrétnych
okolností vzniku škody je skutočne iba „fikciou“ s apelom aj na to, že ujma musí už nastať, pričom
nemôže ísť o ujmu hypotetickú, ktorá vznikne v budúcnosti, čo je uplatniteľne v tomto prípade.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní v 1. a 2. rade, ktorým aj keď
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, zo spisu ale tieto trovy nevyplývajú a preto odvolací
súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže neúspešní žalobcovia

v odvolacom konaní mali plný neúspech.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).