Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228784
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2314228784.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:

Domäsko s.r.o., IČO: 31719236, Lieskovská cesta 640/23, Lieskovec, zastúpený: URBÁNI & Partners,
s.r.o., IČO: 36646181, Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti žalovanej: G. M., O.. XX.X.XXXX, M.
O. X.Á. XXX, zastúpená: AK JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., IČO: 47251395, ul. Biskupa Királya 6,
Komárno, o zaplatenie 325,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 15.12.2014 žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 325,99 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania z dôvodu, spoločnej hmotnej

zodpovednosti zamestnancov.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, vyjadreniami právnych zástupcov, pracovnou
zmluvou, dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, inventarizačným zápisom, výkazom výsledkov
inventarizácie, vyhodnotením inventúry skladu, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej

dobe, a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalovaná na základe pracovnej
zmluvy pracovala u žalobcu od 1.6.2014 do 02.07.2014 ako predavačka s miestom výkonu práce
Z.. Pri vzniku pracovného pomeru podpísala Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené
predmety a za stratu zverených predmetov. Dňa 25.8.2014 bola žalobcom v jeho predajni Y. U.,
Š., vykonaná inventarizácia majetku za obdobie od 28.5.2014 do 25.8.2014, z čoho boli zistené

chýbajúce zásoby tovaru na predajni, t.j. tovarové manko vo výške 926,62 eur, pričom podiel na schodku
žalovanej predstavuje sumu 325,99 eur, zároveň si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
z istiny odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Procesnú obranu žalovanej považoval za účelovú,
nakoľko táto ani pri začatí, ani pri skončení pracovného pomeru nepožiadala o vykonanie inventúry,
ani od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti neodstúpila podľa ust. § 184 ods. 4 ZP, teda za
schodok zistený inventúrou po jej odchode od zamestnávateľa spoločne zodpovedá. Inventúru nie je
možné vyhodnotiť v deň jej vyhotovenia, nakoľko treba vychádzať z komplexných dokladov. Vyčíslenie

schodku je uvedené priamo vo vyhodnotení inventúry skladu. Vo vzťahu k platnosti dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti je irelevantné, aby bola vykonaná inventarizácia hodnôt, za ktoré zamestnanec
zodpovedá, ani výslovné uvedenie, s ktorými zamestnancami spoločne zodpovedá, nespôsobuje to
neplatnosť dohody, nakoľko Zákonník práce takúto sankciu v danej súvislosti výslovne neukladá.Schodok mal za preukázaný inventarizačným zápisom a výkazom inventarizácie, pričom poukázal na
to, že žalovaná u žalobcu pracovala len 23 dní.

5. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že s listinou predloženou žalovanou Oznámenie
o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa nestretla, inventarizácia sa u nich vykonáva vždy
na základe písomnej žiadosti a túto žalovaná nepodala.

6. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalovaná sa

už pri nástupe k žalobcovi do zamestnania márne domáhala vykonania inventarizácie, spochybnila
výsledok inventarizácie s poukazom na rozdiel v dátume inventarizačného zápisu 24.8.2014 a vyčíslenia
schodku 25.8.2014, vo výkaze výsledku inventarizácie ani v inventarizačnom zápise nie je uvedený jej
výsledok, pričom ona bola u žalobcu zamestnaná len do 02.07.2014, kedy žalobca opakovane odmietol
inventúru vykonať ani z dôvodu skončenia pracovného pomeru žalovanou, ani z dôvodu jej odstúpenia
od Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom, ani po uzatvorení Dohody o spoločnej hmotnej

zodpovednosti nebola vykonaná inventarizácia podľa ust. § 184 ods. 2 ZP, na základe čoho je dohoda
neplatná. Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti považovala za neplatnú, nakoľko žalovaná ani
nevedela, s akými osobami spoločne hmotne zodpovedá, pričom jej bola predložená na podpis skôr, než
samotná pracovná zmluva, ktorú následne ani nemala. V priebehu trvania pracovného pomeru žalovaná
pracovala 5 dní aj na inej prevádzke žalobcu, na ktorú sa dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti

nevzťahovala. Vo vzťahu k vyčíslenému schodku mala za to, že žalobca pri vyčíslení vychádzal z
predajnej ceny tovaru, čo je v rozpore s ustálenou praxou, výkaz o inventarizácii obsahuje aj položky, s
ktorými sa neobchodovalo (prepravky), ktoré nemôžu byť predmetom schodku. Poukázala na položky,
ktoré na predajni nikdy neviedla, pričom dôkazné bremeno žalobca ani v tejto časti neuniesol.

7. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že u žalobcu pracovala 23 dní ako predavačka, a to v predajni v
Šali a Trsticiach, nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Podpis
pracovnej zmluvy sprostredkoval pán I., ktorý bol zástupcom v predajni, chodil tam skoro každý deň
a mal kľúče od predajne, zverené výrobky nemala možnosť ukladať v uzamykateľnej miestnosti, na
prevádzke boli ešte dve predavačky, zamestnávateľa požiadal o vykonanie inventarizácie, ale len ústne,

lebo taká bola prax, pričom on odmietol, na základe čoho mu zaslala mailom výpoveď. Položky pod
číslom 2 a 10 vo výkaze inventarizácie na predajni nikdy nevidela, k inventarizácii prizvaná nebola,
nevedela vyhodnotiť, ako mohlo dôjsť k situácii uvedenej vo výkaze inventarizácie, keď niektoré položky
boli v plusovom stave, teda v čase inventarizácie vykonanej po jej odchode zo zamestnania bol ich stav
vyšší, než v čase predchádzajúcej inventarizácie, keďže mali príkaz pokazený tovar vyhadzovať, podpis

na dohode je jej vlastnoručným podpisom, nepodpísala ju pod nátlakom.

8. Podľa § 182 ods. 1 až 4 Zákonníka práce Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

9. Podľa § 182 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

10. Podľa § 182 ods. 3 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

11. Podľa § 182 ods. 4 ZP ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so

spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov
od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez
zbytočného odkladu.

12. Podľa § 183 ods. 1 druhá veta ZP pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od
dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne
jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.13.Podľa§183ods.2ZPdohodaohmotnejzodpovednostizanikádňomskončeniapracovnéhopomeru
alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
14. Podľa § 184 ods. 2 ZP na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou

zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,

d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

15. Podľa § 184 ods. 4 ZP ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak
od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

16. Vychádzajúc zo znenia § 182 a nasl. Zák. práce, prihliadajúc na účel tejto zákonnej úpravy súd má
za to, že základnou charakteristikou spoločnej hmotnej zodpovednosti je práve spoločná zodpovednosť
všetkých a každého zamestnanca kolektívu zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou za
hodnoty zverené v rámci výkonu práce do dispozície tohto kolektívu. Ide o zodpovednosť objektívnu,

kde nie je potrebné preukazovať v súvislosti s pasívnou legitimáciou účastníka jeho zavinenie.

17. Z vykonaného dokazovania mal sú za preukázané (a nesporné medzi stranami sporu), že pracovný
pomer žalovanej u žalobcu sa začal na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.5.2014 počnúc dňom
1.6.2014, podľa ktorej žalovaná pracovala pre žalobcu ako predavačka, s miestom výkonu práce

Z., Š., pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.2014. Pracovný pomer sa podľa
zhodného vyjadrenia strán sporu skončil ku dňu 02.07.2014, v skúšobnej dobe, pričom žalobca sa
k právnemu dôvodu skončenia predmetného pracovného pomeru nevyjadril, na základe čoho mal
súd za preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe výpovede žalovanej zo
dňa 30.06.2014, ktoré tvrdenie žalobca nespochybnil, pričom iný právny dôvod skončenia pracovného

pomeru v konaní ako tvrdený, tak ani preukázaný nebol. Platnosť pracovnej zmluvy v priebehu konania
spochybnená nebola.

18. V rovnaký deň (30.05.2014) zároveň s pracovnou zmluvou žalovaná ako zamestnankyňa podpísala
aj Dohodu o spoločnej zhmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a o zodpovednosti za stratu

zverených predmetov podľa ust. § 182 a nasl. a § 185 a nasl. ZP. Podľa obsahu dohody mala
spoločne zodpovedať za finančnú hotovosť a za zverené hodnoty - stravné lístky, iné ceniny, mäso,
mäsové výrobky, iný tovar na pracovisku, zásoby a materiál (bod 2.1 dohody), ako aj za nástroje,
ochranné pracovné prostriedky a iné podobné predmet oproti písomnému potvrdeniu (bod 2.2 dohody).
Vlastnoručný podpis žalovanej nebol spochybnený, nekonala pod nátlakom, avšak spochybnila platnosť

dohody po obsahovej stránke.

19. Z ustanovení § 182 až 184 Zákonníka práce je zrejmý osobitný druh zodpovednosti zamestnanca,
ktorej osobitosti v porovnaní so všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu podľa § 179
Zákonníka práce spočívajú v nasledovných skutočnostiach: 1/ existencia platnej dohody o hmotnej

zodpovednosti, 2/existencia škody v podobe schodku na hodnotách, ktoré boli zverené zamestnancovi,
3/ prezumpcia zavinenia zamestnanca. Tento druh zodpovednosti je možné uplatniť iba za súčasného
splnenia jeho osobitostí uvedených pod písmenami a) a b), to znamená, že zamestnávateľ môže
uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku schodku na tých hodnotách, ktoré
boli zverené, a iba voči takému zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ uzavrel dohodu o hmotnej

zodpovednosti. V prípade, že zamestnávateľ utrpel škodu na inom svojom majetku, ako sú hodnoty
zverené zamestnancovi na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, nie je možná aplikácia tohto druhu
zodpovednosti. Hodnoty, ktoré sa zverujú zamestnancom na základe dohody o hmotnej zodpovednosti,
súspravidlahotovosť,ceniny,tovar,resp.zásobytovaru,zásobymateriálu,inétovary,ktorésúurčenéna
obehaleboobratuzamestnávateľa.Jenevyhnutné,abytobolitakéhodnoty,kuktorýmmázamestnanec

prístup a nad ktorými má reálnu kontrolu, pričom nie je vylúčené, aby sa také zverené hodnoty
prenechávali do dočasného užívania (požičiavali) aj iným ako hmotne zodpovednému zamestnancovi.
Hodnoty určené na obeh alebo obrat nie sú pracovné pomôcky ani motorové vozidlo, ktoré má
zamestnanec ako vodič vozidla používať. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí mať písomnú formu,ktorú sporná dohoda nepochybne má, musí byť podpísaná vlastnoručným podpisom oboch účastníkov,
ktoré podpisy dohoda rovnako obsahuje, musí byť uzatvorená počas existencie pracovnoprávneho
vzťahu medzi jej účastníkmi. Predmetná dohoda bola uzatvorená ako samostatný dvojstranný právny

úkon v rovnaký deň, ako pracovná zmluva, teda ďalší hmotnoprávny predpoklad jej platnosti je splnený.
Súd konštatuje, že dohoda o hmotnej zodpovednosti sa nemusí pri jednotlivom zamestnancovi uzatvárať
samostatne pre každé pracovisko u zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené je tvrdenie žalovanej
o tom, že nepodpísala dohodu na obe predajne uvedené v pracovnej zmluve, právne irelevantná.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti zákon neukladá povinnosť uviesť a konkretizovať v dohode

všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, z ktorého hľadiska je procesná obrana žalovanej
právne irelevantná. Uvedenie týchto osôb mala žiadať pred uzatvorením predmetnej dohody, vznesenie
požiadavky nepreukázala, rovnako nepreukázala ani nemožnosť ovplyvniť obsah dohody. Vzhľadom na
uvedené súd konštatuje, že Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2014 považuje
za platnú.

20. Žalovaná v rámci procesnej obrany tvrdila, že opakovane žiadala žalobcu o vykonanie inventarizácie
ústnou formou vzhľadom na lokálnu prax, a to ako v čase vzniku pracovného pomeru, tak aj v čase jeho
skončenia, ktorej požiadavke však žalobca nevyhovel. Žalobca uvedené tvrdenie žalovanej spochybnil,
pričom bolo na žalovanej, aby svoje tvrdenie preukázala, k čomu však v priebehu konania nedošlo,
žalovaná ani vykonanie relevantného dokazovania nenavrhla.

21.Vkonanízároveňnebolopreukázané,žebymalžalobcaakozamestnávateľpovinnosťinventarizáciu
podľa ust. § 184 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko nebol splnený ani jeden z hmotnoprávnych
predpokladov definovaných v predmetnom zákonnom ustanovení. Výpoveď daná žalovanou na č.l.
71 spisu síce obsahuje aj súčasné odstúpenie od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, avšak

nebolo preukázané, že by došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od dohody o spoločnej hmotnej
zodpovednosti podľa ust. § 183 ods. 1 druhej vety ZP, keďže spoločne zodpovedný zamestnanec
môže platne odstúpiť od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti len v prípadoch, ak je na
pracoviskozaradenýinýzamestnanecaleboustanovenýinývedúci,prípadnejehozástupca,čovdanom
prípade preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že dohoda o spoločnej hmotnej

zodpovednosti zanikla podľa ust. § 183 ods. 2 ZP dňom skončenia pracovného pomeru.

22. Žalovaná vo výpovedi poukázala na skutočnosť, že kľúče od predajne mal aj pán I., ako
vedúci predajne, pričom okrem nej boli na predajni ešte dve predavačky a nemala k dispozícii
uzamykateľnú miestnosť na tovar a iné veci, avšak ide o bežnú prax v obdobných predajniach resp.

maloobchode, ktoré tvrdenia nepreukazujú neexistenciu takých pracovných podmienok, kedy by nebolo
možné ochrániť tovar pred stratou a pod. Žalovaná nadôvažok ani prostredníctvom vyjadrenia svojho
právneho zástupcu takéto vyjadrenie ani neformulovala. Zbavenie sa zodpovednosti možno dosiahnuť
prenesením zodpovednosti na tretí subjekt (iného zamestnanca alebo tretiu osobu), ale aj prenesením
zodpovednosti na zamestnávateľa, ktorý si nárok na náhradu škody voči zamestnancovi uplatňuje. V

zmysle súdnej praxe sa zamestnanci úspešne zbavia zodpovednosti (úplne alebo sčasti), ak preukážu,
že zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V takom
prípadebyžalovanámuselapreukázať,žesvojuoznamovaciupovinnosťsiazamestnávateľaupozornila
na nedostatky a zamestnávateľ nekonal a nedostatky brániace výkonu kontroly nad zverenými
hodnotami bezodkladne neodstránil (§ 177 ods. 1 ZP), čo však žalovaná nepreukázala, v dôsledku čoho

nedošlo k jej vyvineniu zo vzniknutej zodpovednosti.

23. Schodok je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v
účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Schodkom predstavuje skutočný
rozdiel medzi stavom hodnôt na papieri a v sklade. Schodok sa najčastejšie preukázateľne zisťuje

inventarizáciou, nie je to však jediný možný spôsobom zistenia schodku. Žalobca mal schodok za
preukázaný predložením listinných dôkazných prostriedkov - invetarizačným zápisom a výkazom
výsledkov inventarizácie, pričom sa vyjadril k ich obsahu tým spôsobom, že inventúru nie je možné
vyhodnotiť v deň jej vyhotovenia, nakoľko treba vychádzať z komplexných dokladov. Vyčíslenie schodku
je uvedené priamo vo vyhodnotení inventúry skladu. Žalovaná spochybnila správnosť predložených

listín, nakoľko podľa je žalovaná zodpovedná len za skutočnú škodu, nie za ušlý zisk a jednotlivé položky
by nemali byť ocenené predajnými cenami, spochybnila aj existenciu tovarov pod položkami č. 2 a
10, ktoré počas trvania pracovného pomeru na predajni nevidela, poukázala na nesprávne zaradenie
položiek, ktoré nepredstavujú predmet dohody podľa bodu č. 2.1 dohody (taška PE, prepravka). Súdposkytol žalobcovi priestor na argumentáciu v uvedenej súvislosti, avšak žalobca sa žiadnym spôsobom
nevyjadril, dokazovanie v tomto smere nenavrhol, mal za to, že dokazovanie mala navrhnúť žalovaná
vykonaním výsluchu poverenej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, ktorá aj pracovala ako účtovníčka a

problematiku ovláda. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej spočívajúcou v názore, že schodok čo
do existencie aj do výšky má preukazovať žalobca, ktorý vzhľadom na jeho spochybnenie žalovanou mal
sám navrhnúť ním spomínaný výsluch účtovníčky, čo neurobil. V praxi vznikajú problémy pri určovaní
výšky schodku. V súdnom konaní je potom predmetom spravidla znaleckého dokazovania (vzhľadom na
potrebu odborných vedomostí) zisťovanie okolností, za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na vyúčtovanie,

a posudzovanie, či sa inventarizácia vykonala spôsobom zodpovedajúcim zákonu o účtovníctve, v
rámci čoho sa preverujú doklady o inventúre a vypočúvajú sa zamestnanci, ktorí inventúru vykonávali.
Vzhľadom na dôvodné spochybnenie žalobcom predložených dôkazných prostriedkov vo vzťahu k
preukázaniu existencie a výšky schodku, zaplatenie alikvótnej časti ktorého si voči žalovanej žalobca
v konaní uplatňuje, bolo na žalobcovi, aby relevantným spôsobom obhájil správnosť údajov vo výkaze
inventarizácie a teda preukázal správnosť jeho tvrdení, a to vzhľadom na potrebu odborných znalostí

formou odborného, prípadne znaleckého dokazovania, ktoré však podľa ust. §§ 206, 207 môže súd
vyžiadať resp. nariadiť len na návrh strany (v danom prípade žalobcu nesúceho dôkazné bremeno),
pričom v priebehu konania žiaden relevantný návrh na vykonanie uvedeného dokazovania, ani iného
relevantného dokazovania zo strany žalobcu produkovaný nebol. Na základe uvedeného mal súd za to,
že existencia a výška schodku v konaní žalobcom preukázaná nebola, v dôsledku čoho nebol dôvod

uložiť povinnosť zaplatenia alikvótnej časti schodku inak spoločne zodpovednej žalovanej, žiadaný
žalobou. Súd žalobu teda zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovanej ako procesne
plne úspešnej strane sporu priznal právo na plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči

žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.