Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/144/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205536
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5815205536.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N. D., bývajúceho v H., G. XX, 2/ I. D., bývajúcej
H., G. XX, oboch zastúpených JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v Námestove, ul. Mieru
312/13, proti žalovanej K. N., bývajúcej v S. Y., C. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Andrejom Bryjom,
advokátom so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova 49, o vrátenie daru, vedenom na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 5C/267/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26.

septembra 2018 sp. zn. 7Co/194/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí tretím rozsudkom z 21. februára

2018 č. k. 5C/267/2015-235 uložil žalovanej vrátiť žalobcom dar - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
k. ú. a obec H., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 378 m2, parc. č. XXX/XXX - záhrady o výmere 326 m2, stavby: súp. č. XX - rodinný
dom s príslušenstvom na parc. č. XXX/XX v podiele 1/1 účasti, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania s tým, že zistením splnenia podmienok

pre vrátenie daru a platnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 4.
novembra 2002 dospel k záveru, žalovaná sa v žiadnom prípade nespráva podľa zásad spoločenských
a mravných noriem s ohľadom na to, že nadávanie svojim rodičom, vyhrážanie sa im pobytom v domove
dôchodcov, preklínanie, ako aj vzájomné osočovanie nie je hodnotené ako bežné a morálne správanie
sa, ktoré by nemalo byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovanej chýba slušnosť a spolupatričnosť, úcta
a tolerancia. Zdôraznil, že intenzita hrubého správania vykazuje známky sústavnosti, čo preukazujú

neustále sa opakujúce trestné oznámenia a priestupkové konanie, na obsah z jedného z nich poukázal.
Skonštatoval, že časť darovacej zmluvy, ktorou darcovia darovali predmet daru žalovanej (ich dcére,
obdarovanej), ktorá dar s vďakou prijala, spĺňa náležitosti právneho úkonu vyplývajúce z § 37 ods.
1 v spojení s § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to predmet daru, bezodplatnosť, dobrovoľnosť,
a preto sa jedná o platný právny úkon. Podotkol, že nezistil existenciu podmienok uvedených v § 39
Občianskeho zákonníka majúcich za následok absolútnu neplatnosť. Uzatvorené zmluvy neodporujú

ustanoveniu § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanej ako obdarovanej nevznikla žiadna právna
povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorou nie je hodnota vecného
plnenia a ani hodnota daru. Nejedná sa o žiadnu vzájomnú podmienenosť, lebo z článkov V. a VI.
vyplýva, že bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania domu
súp. č. XX v H. s príslušenstvom, čo je obdarovaná povinná strpieť. Táto časť zmluvy o zriadení
vecného bremena obsahuje osobný záväzok žalovanej zabezpečiť darcom doživotne opateru v chorobe

a starobe, teda opakujúcu sa právnu povinnosť súvisiacu so zriadením vecného bremena a nie s
darovaním. Dojednanie účastníkov zmlúv znášať primerané náklady s užívaním nehnuteľnosti, jejčíselným vyjadrením vo výške 331,94 eura je vyjadrením hodnoty vecného bremena, nie protihodnoty.
Správanie sa žalovanej súd prvej inštancie považoval za hrubé porušenie dobrých mravov, a preto
žalobe v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka vyhovel.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na základe podaného odvolania žalovanou rozsudkom
z 26. septembra 2018 sp. zn. 7Co/194/2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcom 1/ a

2/ priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Skonštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj vec správne posúdil.
K hodnoteniu správania sa samotných darcov k obdarovanej uviedol, že z výsledkov vykonaného
dokazovania a to najmä z výpovede nezaujatých svedkov vyplynulo, nevhodné správanie sa žalovanej
k žalobcom ako darcom, ako aj jej hrubé a vulgárne správanie, ktoré nemožno ospravedlniť tým, že títo
svojim správaním v minulosti takýto postoj, nevraživosť žalovanej k nim podnietili. Uzavrel, že v danom

prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady na postup podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods.1, 2 C. s. p.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania bol toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p., lebo jeho aplikáciou by vlastne sankcionoval žalobcov za to,
že súd ich žalobe vyhovel a boli v konaní úspešní. A v tejto časti sa stotožnil s rozhodnutí súdu prvej

inštancie, ktorý výrok o trovách konania potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1
C. s. p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala

z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p., pretože jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., lebo rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Namietala, že odvolací súd bol povinný vo veci nariadiť

pojednávanie, keďže vykonal v odvolacom konaní dokazovanie prehratím priložených CD nahrávok,
a zároveň nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad podľa § 177 ods. 2 C. s. p. Tým, že odvolací
súd nenariadil pojednávanie, bolo žalovanej znemožnené vyjadriť sa k skutkovej a právnej stránke
veci. K právnemu posúdeniu veci poukázala na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, bola toho
názoru, že hmotnoprávna podmienka na vrátenie daru v danom spore nebola splnená, lebo samotný

petit žaloby s uvedením daru takýmto jednostranným úkonom nie je. Ďalej poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 108/2007, v zmysle
ktorého je nutné skúmať, či práve správanie sa darcu nie je príčinou nejakého nevhodného správania sa
obdarovaného voči nemu. Uviedla, že zo strany žalobcov ide o výkon práva na vrátenie daru v rozpore
s dobrými mravmi, pričom v dovolaní rozporovala jednotlivé svedecké výpovede svedkov navrhnutých

žalobcami, ktorí vychádzali len z tvrdení žalobcov. Naopak zdôraznila, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že sa ako dcéra darcov o nich príkladne starala a žiadnym dôkazom nebolo preukázané,
že by sa voči svojim rodičom správala tak, aby bola naplnená podstata požiadavky na vrátenie daru.
V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 103/2002, podľa ktorého
nemožno ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka vykladať rozširujúcim spôsobom tak, že sa ním

majú postihovať aj dôsledky správania iných osôb, aj keď blízkych obdarovanej. Vo vzťahu k výroku o
trovách konania uviedla, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa podľa § 257
C. s. p. je nutné prihliadať na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých účastníkov konania. V
tejto súvislosti poukázala na to, že s manželom si musela zobrať úver na kúpu bytu, keďže ju rodičia
svojim správaním vyhnali z domu v Bobrove. Žalovaná požiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia do rozhodnutia o dovolaní z dôvodu, že súd prvej inštancie už vydal rozhodnutie o výške
náhrady trov konania a môže dôjsť k ujme na majetku žalovanej v prípade exekučného konania na sumu
trov cca 9000 eur. Navrhla zrušiť rozsudky súdov nižších inštancií a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že podané dovolanie je neopodstatnené
a nedôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd v celom rozsahu
vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, a preto neporušil ustanovenie
§ 385 ods. 1 C. s. p. Navyše, aj z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa27. októbra 2016 sp. zn. 11Co/257/2016 vyplýva, že odvolací súd neopakoval dôkazy a tieto ani
nevykonával, ale v rámci rozhodovania sa len oboznamoval s dôkazmi založenými v spise. Zároveň
sa súd neodklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a rozhodol v zmysle ustanovenia § 630

Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že nielen žalovaná, ale aj členovia jej rodiny sa voči
žalobcom správali spôsobom, ktorým hrubo porušovali dobré mravy. V súvislosti s uplatnením princípu
vzájomnosti žalobcovia uviedli, že aj keď ich reakcia ako darcov smerom k žalovanej ako obdarovanej
bola nevhodná, vždy išlo len o reakciu na provokáciu zo strany žalovanej a jej rodiny. Zdôraznili, že
ich právny úkon - žalobu možno považovať za určitý a jasný prejav, z ktorého nepochybne vyplýva ich

vôľa na vrátenie daru s vymedzením nevhodného správania sa ich dcéry. K žiadosti žalovanej o odklad
vykonateľnosti uviedli, že žalovaná ani neosvedčila dôvod na odklad. Uviedli, že rozhodnutie o výške
priznanej náhrady trov konania je právoplatné dňom 21. marca 2019 s tým, že im bola priznaná náhrada
trov konania vo výške 1 628,60 eur. Navrhli dovolanie zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§

35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu, v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania
(§ 443 C. s. p.) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C. s. p.)
a či sú splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že
dovolanie nie je prípustné, a preto bolo odmietnuté (§ 447 písm. c) a písm. f) C. s. p.).

K stručnému odôvodneniu v zmysle § 451 ods. 3 veta prvá C. s. p. dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,
sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za

splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (napr. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2011).
7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, sp. zn. 2 Cdo 132/2013, sp. zn. 3 Cdo
18/2013, sp. zn. 4 Cdo 280/2013, sp. zn. 5 Cdo 275/2013, sp. zn. 6 Cdo 107/2012 a sp. zn.7 Cdo
92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (sp. zn.1 Cdo 6/2014, sp. zn. 3 Cdo
209/2015, sp. zn. 3 Cdo 308/2016, sp. zn. 5 Cdo 255/2014).
8. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
C. s. p.

9. Podľa § 421 ods.1 písm. a) C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, od ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.
10. Podľa § 432 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa § 440 C. s. p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je

nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. má určujúci význam vymedzenie
„právnej“ otázky, ktorá bola riešená odvolacím súdom, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Na to, aby na základe dovolania podaného podľauvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu
prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C. s. p),
musiabyť(najskôr)splnenépredpokladyprípustnostidovolaniazodpovedajúceniektorémuzospôsobov

riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky
dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými
dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 C. s. p. (napr.
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 203/2016, sp. zn. 3 Cdo 216/2017, sp. zn. 4 Cdo 64/2018,
sp. zn. 6 Cdo 113/2017, sp. zn. 7 Cdo 95/2017 a sp. zn. 8 Cdo 95/2017). K posúdeniu dôvodnosti

dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení)
môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.
Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 C. s. p. môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).
Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej
riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

12. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
13. Podľa § 431 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
14. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti)
treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných
práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu,

ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu
jehoprávazáujmovvtom-ktoromkonkrétnomkonaní,pričommieratohtoporušeniaznamenáporušenie
práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie je
výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu

nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o
vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je
nesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a
hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla

najavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne
posudzovanýchskutkovýchokolnostíbeztoho,abydostatočnýmspôsobomodôvodniliichirelevantnosť.
15. V preskúmavanej veci dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s.
p., či postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu procesných práv do takej miery, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces

a jednotlivé porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania.
Namietaný procesný postup odvolacieho súdu, ktorý založil rozhodnutie na vykonaných dôkazoch
súdom prvej inštancie, dovolací súd nepovažoval za opodstatnený. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie,
čo znamená, že sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia o ďalšie

dôvody. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu všeobecne spočíva v tom, že odvolací súd skúma,
či rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhovuje procesnému, ako aj hmotnému právu. Odvolací súd bol
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), s ktorým sa stotožnil, ako
aj s jeho odôvodnením (§ 387 ods.2 C. s. p.). V takom prípade sa mohol v odôvodnení rozhodnutia
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
16. K uplatnenej námietke týkajúcej sa nenariadenia pojednávania pred odvolacím súdom dovolací súd
uvádza, že na prejednanie odvolania sa nariadi pojednávanie len vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.). Z uvedenéhovyplýva, že pojednávanie na odvolacom súde je v zásade fakultatívne, t. j. odvolací súd nemusí
pojednávanie nariaďovať v súlade s § 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 378 ods. 1 C. s. p. Z obsahu
spisu vyplýva, že odvolací súd vo veci vyhlásil verejne rozhodnutie vo veci samej, ktorého termín bol

oznámený na úradnej tabuli súdu, ako webovej stránke (č. l. 320 spisu).
17. Hodnotenie dôkazov súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Základné právo na súdnu
ochranu garantované ústavou neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a
nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie všetkým návrhom účastníka

konania (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. I.ÚS 8/96). Uplatnený dovolací
dôvod v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. nebol dôvodný, a preto nezakladá prípustnosť dovolania
žalovanej. Nejedná sa o prekvapivé rozhodnutie, ani postupom odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu
princípu právnej istoty a legitímneho očakávania (čl. 2 ods.1, 2 a čl. 3 Základných princípov C. s.
p.). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje
každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky

odôvodneného rozsudku.
18.Druhýmuplatnenýmdovolacímdôvodomžalovanoubolnamietanýodklonodustálenejrozhodovacej
praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods.1 písm. a) C. s. p.) v otázke posúdenia základných hmotnoprávnych
podmienok pre zachovanie práva darcu domáhať sa vrátenia daru (§630 Občianskeho zákonníka).
Namietala, že žaloba, ani jej petit nepredstavujú jednostranný právny úkon na vrátenie daru, pričom

poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1620/2001.
Vo vzťahu k druhej hmotnoprávnej podmienke na vrátenie daru namietala hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom, najmä svedecké výpovede, s tým, že bolo potrebné skúmať aj správanie sa darcov
- žalobcov. Nesúhlasila so závermi súdov, žeby sa správala k darcom v rozpore s dobrými mravmi,
neúctivo, netolerantne. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007, z ktorého vyplýva, že v spore o vrátenie daru je potrebné skúmať, či
aj správanie sa darcu nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného k nemu. Podľa názoru
žalovanej, sa odvolací súd odklonil od judikatúry v tejto otázke. Zároveň poukázala aj na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo103/2002kotázkeposúdeniasasprávaniablízkych
osôb obdarovaného a to jej manžela a dcéry k darcom.

19. Ustálená rozhodovacia prax je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. Rozhodovanie v súlade s
ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu rovnosti a právnej
istoty vyplývajúcich z čl.1 ods.1 ústavy, ako aj čl. 2 ods.2 Základných princípov C. s. p. Sporové
strany totiž legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej situácie
rovnakým spôsobom, a to najmä v situácii, ak v podobnej veci existujú publikované rozhodnutia, ktoré

boli zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne

nadviazali (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017, sp. zn. 3 Cdo 158/2017, sp. zn.
4 Cdo 95/2017, sp. zn. 5 Cdo 87/2017, sp. zn. 6 Cdo 21/2017 a sp. zn. 6 Cdo 129/2017). Do ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a
neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych
rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu

ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská
a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV.
vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo 29/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky č.8/2018, pod R 71/2018). V systéme všeobecného súdnictva najvyššími súdnymi

autoritami sú Najvyšší súd Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre
ľudské práva.
20. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p je charakteristický „odklon“ jej riešenia,
ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej
sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky a odvolací súd

sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2018, sp. zn. 3Obdo/42/2018 publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018, pod R 83/2018).21. V danom prípade uplatnený dovolací dôvod žalovanou nebol opodstatnený, lebo súdy nižších
inštancií náležite zistili skutkový stav veci, ako aj vec správne právne posúdili. Skúmali všetky
skutkové okolnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu v zmysle § 630 Občianskeho

zákonníka. Napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu v otázke ich skúmania. Vymedzené otázky žalovanou v dovolaní sa týkali posúdenia skutkových
okolností získaných vykonaným dokazovaním, ku ktorým súdy nižších inštancií dospeli. Sú výsledkom
hodnotenia dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z § 191 ods. 1 C.
s. p. Žalovaná nevymedzila právnu otázku od riešenia, ktorej by sa odvolací súd odklonil od doterajšej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a preto dovolanie z tohto dôvodu nie je procesne prípustné.
22. K výroku o náhrade trov konania odvolacím súdom, ktorý nepovažoval uplatnenú námietku
žalovanou za dôvodnú pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p., dovolací súd dodáva, že rozhodnutie
o trovách konania v rozsudku má povahu uznesenia, i napriek tomu, že výrok o trovách konania je
súčasťou rozsudku. Povahu uznesenia si naďalej zachováva, lebo súčasťou rozhodnutia vo veci samej
sa stáva len z procesných dôvodov (napr. uznesenie najvyššieho súdu z 26. októbra 2016, sp. zn. 3Cdo

221/2016). K tejto otázke zaujal právny názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 8.
februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017, z ktorého záveru vyplýva, že Civilný sporový poriadok vylučuje
uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania. Z tohto dôvodu
dovolanie žalovanej proti výroku o trovách konania nie je procesne prípustné.
23. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné (výrok o trovách konania), ako aj z dôvodu náležitého nevymedzenia
dovolacieho dôvodu (§ 447 písm. c) a písm. f) C. s. p.).
24. Podľa § 444 ods. 1 C. s. p. dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého

rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 C. s. p. a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie.
26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 438 ods. 1 C. s.
p. v spojení s § 453 ods.1 a § 262 ods. 1 C. s. p tak, že v súlade so zásadou úspechu (§ 255 ods. 1
C. s. p.) priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej. O výške

náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.